Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/643/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218653
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112218653.1

Uznesenie

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Rehoľa menších bratov - Františkánov,
so sídlom Bratislava, ul. Františkánska č. 2, IČO: 00 586 862, zastúpený splnomocneným zástupcom
Mgr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom O., ul. W. č. X, proti odporcovi: Žilinský
samosprávnykraj,sosídlomŽilina,ul.Komenskéhoč.48,IČO:37808427,ourčenievlastníckehopráva
k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 6C/105/2012-163

zo dňa 18. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6C/105/2012-163 zo dňa 18. 06. 2014, konanie o návrhu na určenie,

že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - parcely KN-C č. 1291/1 - záhrady o výmere 2355 m2,
nachádzajúcej sa v k. ú. N., zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnej veci voči odporcovi Žilinský samosprávny kraj (predtým
Mestu Žilina ako oprávnenému predchodcovi Žilinského samosprávneho kraja) domáhal určenia svojho
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti parc. KN-C č. 1291 - záhrady o výmere 2355 m2, k. ú. N., a to

na tom skutkovom základe, že darovacia zmluva uzavretá medzi Slovenským náboženským fondom ako
darcom a Československým štátom ako obdarovaným zo dňa 06. 09. 1957, ktorej predmetom je sporná
nehnuteľnosť, je absolútne neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že nedošlo nikdy k pozbaveniu
navrhovateľa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Súd poukázal na to, že na Okresnom súde Žiline
sa medzi tými istými účastníkmi (resp. navrhovateľom a právnym predchodcom navrhovateľa Mestom
Žilina) viedlo konanie vo veci návrhu navrhovateľa o vydanie spornej nehnuteľnosti medzi iným aj na

tom skutkovom základe (totožnom ako v prejednávanej veci sp. zn. 6C/105/2012), že uzavretá darovacia
zmluva medzi Slovenským náboženským fondom a Československým štátom, ktorej predmetom malo
byť darovanie pozemno-knižnej parcely č. 321/1 vedenej v pozemno-knižnej vložke č. 2250, k. ú. N., je
vzhľadom na ust. § 36 zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s ust. § 868 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná z dôvodu, že darovaciu zmluvu neuzatváral vlastník a Slovenský náboženský fond prekročil
rozsah svojho oprávnenia, pritom vlastnícke právo navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti tak zostalo

zachované. Pritom navrhovateľ svoj návrh vymedzil ako žalobu podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka
t. j. žalobu na vydanie veci. Otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti tak mala
v označenej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/479/1995 podobu prejudiciálnej
otázky vo vzťahu k navrhovateľom požadovanému plneniu. V označenej veci sp. zn. 12C/479/1995 bolo
meritórne právoplatne rozhodnuté, a to tak, že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý.
Súd tak dospel na základe popísaného skutkového stavu k záveru, že uvedené právoplatné rozhodnutie

vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/479/1995 tvorí vo vzťahu k prejednávanej
veci pod sp. zn. 6C/105/2012 prekážku veci rozhodnutej podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p. Súd pretoskúmajúc splnenie podmienok konania (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) zistil,
že v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Preto konanie o návrhu
navrhovateľa podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

Protitomutouzneseniupodalodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcu,
ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
V odvolaní uviedol, že navrhovateľ má právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva z rôznych právnych

dôvodov. Všeobecne povedané - ak sa o jednom z nich rozhodne, nemôže to znamenať prekážku
res iudicata pre ďalšie dôvody. Najmä, ak bolo toto rozhodnutie pre navrhovateľa negatívne. Pokiaľ
súd v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Navrhovateľ sa domnieval, že je daný niektorý z reštitučných
dôvodov...“, z uvedeného je zrejmé, že samotný tzv. reštitučný zákon poskytoval niekoľko právnych
dôvodov, na základe ktorých bolo možné konať o určení vlastníckeho práva. Výklad súdu, týkajúci sa
témy lex generalis - lex specialis, uvedený v napadnutom uznesení je nesprávny. Negatívne rozhodnutie

súduourčenívlastníckehoprávanazákladejednéhoprávnehodôvodunebráninavrhovateľovidomáhať
sa určenia na základe iného právneho dôvodu.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že ak by bolo pravdou, že rozsudok tohto súdu, sp. zn. 12C/479/1995, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline a rozsudkom Najvyššieho súdu SR vytvoril prekážku res
iudicata, tak by práve tento okresný súd nemohol v roku 2011 konať a následne meritórne rozhodnúť

v konaní pod sp. zn. 7C/185/2011. V tomto konaní sa neúspešne domáhal určenia vlastníckeho práva
na základe ďalšieho právneho dôvodu - vydržania. Posudzovanie podmienok konania jedným súdom
nemôže byť takto zásadne rozdielne.
Podľa navrhovateľa faktom je, že návrh na začatie konania v tejto veci bol formulovaný, či označený
ako „o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov“ (pozri druhý odsek odôvodnenia), ale

následne súd pripustil zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľ priamo domáha určenia vlastníctva, ako to
vyplýva aj z petitu: „Určuje, že vlastníkom parcely č. 1291/1...“.
Ako súd v odôvodnení uvádza, navrhovateľ preukázal, že list vlastníctva
k predmetnej parcele 1291/1 nebol založený ku dňu podania návrhu na začatie konania.
O to podozrivejšie je, že „zrazu“, v priebehu tohto konania, keď vlastník nebol určený (ani

na katastri evidovaný) bolo prevedené vlastnícke právo z pôvodného odporcu - Mesta
Žilina na nového - ŽSK. Ešte podozrivejšie je, že tituly nadobudnutia vlastníctva na strane
Žilinského samosprávneho kraja na časovej osi predbiehajú toto, ako aj predchádzajúce
súdne konanie: ŽIADOSŤ O ZÁPIS STAVBY Č.Z 4926/97,Č.208/3/97-3969/97; ŽIADOSŤ Č.Z
5861/2000 - 3690/00; ŽIADOSŤ O ZÁPIS V ZMYSLE ZÁK.Č.416/2001 Z. z. A PODĽA § 5

ZÁK.Č.446/2001Z.Z.DELIM.PROTOKOLOODOVZDANÍMAJETKU,Č.Z1703/03-1608/03;ŽIADOSŤ
Č.R-187/06-2165/07; Zmluva o zverení majetku do správy - č. Z 7086/13-4747/13.
Navrhovateľ je presvedčený, že konanie súdu, Mesta Žilina, i Žilinského
samosprávneho kraja sú v tomto kontexte v rozpore s platným právom a zámerne
ho poškodzujú. Je objektívnym faktom, že Slovenský náboženský fond nebol zo zákona ani iného

právneho predpisu oprávnený na prevod vlastníctva. (Nemo plus iuris ad alium... atď.). Tiež je faktom
tvrdenie navrhovateľa, že nikdy nesplnomocnil Slovenský náboženský fond, ani iný subjekt na prevod
vlastníctva. Navrhovateľ nemôže dokazovať neexistenciu tohto splnomocnenia, pretože neexistujúce
skutočnosti v súdnom ani inom konaní nedokazujeme. Ak protistrana alebo súd tvrdia, že konanie
Slovenského náboženského fondu, resp. iných subjektov pri prevode vlastníctva k majetku navrhovateľa

bolo legálne, musia to dokázať.

Odporcavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrholuznesenieokresnéhosúduvplnomrozsahupotvrdiť.
Zotrval na obsahových záveroch svojho vyjadrenia k žalobnému návrhu zo dňa 17. 04. 2014. Odvolanie
navrhovateľa považoval čo do jeho vecných a právnych dôvodov za neopodstatnené a zmätočné.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené v ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil (ô 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov (§ 219 ods. 1O. s. p.).Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého uznesenia o zastavení konania je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. odvolací súd podľa § 219 ods. 2
O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku navrhovateľa, že má právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva z rôznych právnych
dôvodov a ak sa o jednom z nich rozhodne, nemôže to znamenať prekážku res iudicata pre ďalšie
dôvody, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Občiansky súdny poriadok dbá o to, aby súdne
konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby

súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v
konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť
odstrániteľné a neodstrániteľné. Medzi neodstrániteľné, okrem iného patrí i prekážka veci rozhodnutej
veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.), ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu
prejednávaná. V prvom rade prekážka rozhodnutej veci znamená, že v novom, resp. v tomto konkrétnom

konaní sa prejednáva totožná vec, týkajúca sa rovnakých účastníkov, rovnakého predmetu konania a
rovnakých skutkových okolností.

V danej veci (sp. zn. 6C/105/2012) sa aj podľa odvolacieho súdu navrhovateľ domáha voči odporcovi
(predtým Mesto Žilina) určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti odvolávajúc sa na absolútnu

neplatnosť darovacej zmluvy z 06. 09. 1957 uzavretej medzi Slovenským náboženským fondom ako
darcom a Čs. štátom ako obdarovaným. Vo veci sp. zn. 12C/479/1995 sa navrhovateľ voči odporcom 1/
Konzervatórium Žilina, 2/ Mesto Žilina domáhal okrem vydania spornej nehnuteľnosti pre tieseň v zmysle
reštitučného zákona č. 282/1993 Z. z. aj s poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že uzavretá darovacia zmluva je vzhľadom na ust. § 36 Občianskeho zákonníka z r. 1950 a ust. § 868

platného Občianskeho zákonníka absolútne neplatná nakoľko darovaciu zmluvu neuzatváral vlastník a
Slovenský náboženský fond prekročil rozsah svojho oprávnenia (č.l. 133 spisu sp. zn. 12C/479/1995).
Na základe uvedeného okresný súd správne rozhodol, keď právoplatné zamietajúce rozhodnutie vo veci
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/479/1995 posúdil vo vzťahu k prejednávanej veci pod
sp. zn. 6C/105/2014 ako prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p.

K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd tiež uvádza, že v danej veci nebolo rozhodujúce to, že sa viedlo
ešte ďalšie iné konanie, vedené pod sp. zn. 7C/185/2011 o ktorom bolo tiež meritórne rozhodnuté
(určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu vydržania) a že v tomto inom konaní sa nemohlo
konať a meritórne rozhodnúť.

Pokiaľ sa navrhovateľ najskôr domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov a neskôr
určenia, že je vlastníkom parc. KN-C č. 1291/1 - záhrady o výmere 2355 m2 nachádzajúcej sa v k.ú.
N. bolo to na základe návrhu jeho samotného. O tejto zmene bol súd povinný rozhodnúť v zmysle ust.
§ 95 ods. 1 O. s. p. K uvedenému odvolací súd uvádza, že dispozícia účastníka konania, ktorou chce

meniť návrh je obmedzená iba súhlasom súdu. Vecne príslušný súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so
zmenou návrhu môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu. Ak tomu tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť. Za stavu v ktorom
sa konanie v tom čase nachádzalo nemal okresný súd dôvod so zmenou návrhu nesúhlasiť. V danom
prípade nebolo rozhodujúce, ako navrhovateľ označil petit podaného návrhu, ale tých istých účastníkov

a rovnaké skutkové okolnosti, na základe ktorých odôvodnil svoj predchádzajúci návrh.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.

p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., (ako tomu
bolo v danej veci) o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .