Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/656/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111219623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111219623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1) C., 2) T., zastúpenými
Y. proti odporcovi Q., zastúpeným H., o určenie nájomcov bytu, na odvolanie navrhovateľov 1), 2) proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. júna 2013, č.k. 11C/177/2011-319, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1), 2), ktorí sa domáhali určenia, že
sú nájomcami domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na Ulici XX. B. XXX/
XX v O. O., a to na základe ústnej dohody medzi navrhovateľom 1) a právnym predchodcom
odporcu - spoločnosťou V. S poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. sa okresný súd zaoberal otázkou
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k záveru, že navrhovatelia 1), 2)
osvedčili, že určenie, ktorého sa podaným návrhom domáhali, je spôsobilé privodiť im priaznivejšie
právne postavenie a odstrániť ich neisté právne postavenie. Z vykonaného dokazovania mal okresný

súd za nesporné, že odporca je súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ
1) v minulosti odpredal právnemu predchodcovi odporcu na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej
znenie nebolo do podania návrhu v danej veci zmluvnými stranami spochybnené. V konaní neboli
preukázané tvrdenia navrhovateľov 1), 2) v tom zmysle, že medzi nimi a právnym predchodcom odporcu
(nadobúdateľom nehnuteľnosti od navrhovateľa 1/) došlo k dohode o prenechaní
predmetného domu do ich užívania za odplatu (nájomné) na dobu určitú (do zaplatenia

kúpnej ceny), teda k dohode o vzniku nájomného vzťahu. Existenciu nájomného vzťahu popiera text
uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo od navrhovateľa 1) nový
vlastník , podľa ktorej sa navrhovateľ 1) zaviazal ako predávajúci nehnuteľnosť uvoľniť v dojednanej
trojdňovej lehote. Konkludentné zmluvné dojednanie o nájme predmetnej nehnuteľnosti jednoznačne
vylúčil vo svojej svedeckej výpovedi i bývalý štatutárny zástupca nadobúdateľa ako nového vlastníka
nehnuteľnosti - domu, ktorý len potvrdil, že vlastník nevykonával žiadne úkony voči navrhovateľom 1),
2) na jej vypratanie. Tvrdenie navrhovateľov 1), 2) nevyplynulo bez pochybností ani

z výsluchu svedka P., ktorý na jednej strane tvrdil, že jemu neznámy zástupca spoločnosti oznámil
navrhovateľovi 1) pri ich stretnutí, že môžu dom voľne užívať, dokedy budú chcieť a potrebovať a
súčasne tvrdil, že vie, že sa dohodli, že pokiaľ navrhovateľovi 1) nebude vyplatená celá kúpna cena,
môže v dome bývať. Vznik nájomného vzťahu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že reálne nedošlo
k vyplateniu kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti, ktorú okresný súd z tohto dôvodu ani nepreskúmaval,
ale ani z toho, že žiadny z nasledujúcich vlastníkov nehnuteľností nevyzýval navrhovateľov 1), 2) na jej

vypratanie. Naviac, i v prípade preukázania uzavretia dohody o dočasnom prenechaní domu do užívania
na určitú dobu navrhovateľovi 1) právnym predchodcom odporcu by v prípade jeho bezodplatného
prenechania nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o výpožičke, pričom podaným návrhom je súdviazaný. Na základe uvedených skutočností okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané
splnenie náležitostí uzavretia nájomnej zmluvy medzi navrhovateľmi 1), 2) a spoločnosťou V. - právnym
predchodcom odporcu. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je zamietnutie ich

návrhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c), § 120 ods. 1 O.s.p. Vyslovil, že o náhrade
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia 1), 2) a domáhali

sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu vyhovie, alternatívne, že
rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedli, že spornú nehnuteľnosť
užívajú od roku 2004 nepretržite, ich právo nezaniklo a medzi nimi a právnym predchodcom odporcu
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme tohto domu na dobu neurčitú. Dôvodili, že žiadny z
vykonaných dôkazov túto právnu skutočnosť nevyvrátil. Ďalej uviedli, že za celé obdobie uhrádzali
výlučne oni všetky poplatky súvisiace s užívaním tohto domu a žiaden z právnych predchodcov odporcu,

ani odporca sa na úhrade týchto nákladov, ani na údržbe domu nepodieľal. Tvrdili, že s konateľom
spoločnosti V. v roku 2004 uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej budú bezodplatne dom užívať spolu
so záhradou až do uhradenia kúpnej ceny, ktorú kupujúci do dnešného dňa neuhradil. Ďalej uviedli,
že obchodná spoločnosť V. do držby spornej nehnuteľnosti nikdy nevstúpila a nikdy nevykonávala k
týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Rovnako žiadny z vlastníkov tejto nehnuteľnosti sa nedomáhal

náhrady za užívanie nehnuteľnosti, prípadne vypratania nehnuteľnosti. Až do 10.08.2011 pokojne
spornú nehnuteľnosť užívali a boli presvedčení o ich práve nehnuteľnosť nerušene užívať na
základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Mali za to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní
nevenoval dostatočnú pozornosť vykonaným dôkazom a tieto následne nesprávne vyhodnotil. Tvrdili, že
žiadny z vykonaných dôkazov nevyvrátil ich tvrdenie, že medzi nimi a právnym predchodcom odporcu

- obchodnou spoločnosťou V. došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme domu v ústnej forme.
Bývalý konateľ tejto obchodnej spoločnosti H. R. uviedol, že mal vedomosť o tom, že užívajú spornú
nehnuteľnosť aj po prevode vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť a s týmto súhlasil. Bolo
tiež preukázané, že uvedená obchodná spoločnosť neuhradila kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti v
dohodnutej výške a uvedený svedok potvrdil, že právo užívať predmetnú nehnuteľnosť trvalo počas

obdobia, kedy predmetnú nehnuteľnosť spoločnosť vlastnila a nikdy ich na vypratanie nevyzvala.
Poukázali na výsluch svedka P. P., ktorý na stretnutí v J. počul, že neznámy muž ochotne
súhlasil s tým, že dom môžu voľne užívať, dokedy budú chcieť a potrebovať, a že sa bavili o úhradách za
užívanie domu, pričom tento muž mal povedať, že vzhľadom na okolnosti nebude spoločnosť požadovať
od navrhovateľov úhrady, a že stačí, ak si budú hradiť energie a réžiu. Mali za nesporné,

že najneskôr na stretnutí v J. medzi navrhovateľom 1) a konateľom obchodnej spoločnosti V. došlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme spornej nehnuteľnosti ústnou formou. Pokiaľ svedok H. R. tvrdil,
že kúpna cena nehnuteľnosti bola navrhovateľovi 1) uhradená v celom rozsahu a poprel, že by sa
zúčastnil na stretnutí v J., ktoré popisoval svedok P., poukázali na skutočnosť, že H.
R. je osoba spriaznená s konateľom odporcu a je možné, že vypovedal účelovo a niektoré okolnosti

zamlčal. Preto v tejto časti žiadali jeho výpoveď považovať za zaujatú a nedôveryhodnú. Poukázali na
znenie ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý má byť použitý analogicky a ust. § 686 ods. 1
Občianskeho zákonníka, publikovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že zákon nevyžaduje písomnú formu
nájomnej zmluvy. Pokiaľ táto zmluva nebola uzavretá písomne, treba o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu.
Spísanie zápisnice o obsahu dohody však nie je podmienkou platnosti takejto dohody, zápisnica má

význam len dôkazný. Forma dohody nie je predpísaná, môže sa uzatvoriť písomne, ústne, aj mlčky. Ak
k dohode došlo ústne alebo mlčky, usudzuje sa na to, kedy k nej došlo z okolností prípadu. Mali za to, že
všetky podmienky a obsahové náležitosti, stanovené zákonom na uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy,
boli v tomto prípade splnené, takže nájomná zmluva medzi nimi a právnym predchodcom odporcu bola
uzatvorená platne.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z výsluchu svedka H. R. jednoznačne
vyplýva, že žiadna nájomná zmluva medzi navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou V. uzatvorená
nebola, a teda argumentácia navrhovateľov v tomto smere zjavne nemôže obstáť. Poukázali na

výpoveď tohto svedka, z ktorej vyplynulo, že neexistovala žiadna dohoda, ani ústna, uzatváraná medzi
účastníkmi zmluvy, okrem kúpnej zmluvy. Nie je teda pravdou, že by žiaden dôkaz nevyvrátil tvrdenia
navrhovateľov o existencii ústnej nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že svedok H. R. nikde vo svojej výpovedi
neuviedol, že by mala byť uzavretá nejaká nájomná zmluva na spornú nehnuteľnosť, prípadne, že bynavrhovatelia boli oprávnení túto nehnuteľnosť užívať počas obdobia, kedy obchodná spoločnosť túto
vlastnila. Zo skutočnosti, že navrhovatelia neboli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti, nie je možné
vyvodzovaťvzniknájomnéhovzťahuavzniktzv.faktickéhoprávnehobremena.Vzniknájomnéhovzťahu

ako dvojstranného odplatného právneho úkonu nie je možné vyvodzovať zo skutočnosti, že uvedená
obchodná spoločnosť navrhovateľov na vypratanie nehnuteľnosti nevyzvala, ani zo skutočnosti, že táto
spoločnosť nevykonávala údržbu predmetných nehnuteľností. Poukázal na výpoveď svedka P., z ktorej
nevyplynulo, že by sa účastníci stretnutia v J. mali dohodnúť na všetkých podstatných náležitostiach
ústne uzavretej nájomnej zmluvy, vrátane dohody o úhradách, prípadne o výške nájomného. Naopak,

jeho svedecká výpoveď pôsobí nedôveryhodne, obsahuje viaceré rozpory. Svedok tiež nevedel
identifikovať osobu prítomnú na stretnutí s navrhovateľom 1), nevedel identifikovať nehnuteľnosť, ktorej
sa dohoda mala týkať a nevedel sa ani vyjadriť k zaplateniu kúpnej ceny, nakoľko uviedol, že nezachytil
celý rozhovor. Svedok teda nielen, že nevedel identifikovať prítomné osoby (zmluvné strany údajne
uzatvorenej nájomnej zmluvy), nevedel s určitosťou uviesť identifikáciu nehnuteľnosti, ani skutočnosť,
na aké obdobie má byť nájomný vzťah uzatvorený, neuviedol nič o odplate za užívanie nehnuteľnosti ako

o podstatnej náležitosti vzniku nájomnej zmluvy, keďže nájomný vzťah je odplatným právnym vzťahom.
Tvrdenie navrhovateľov, že jeho výpoveď mala potvrdiť podstatné okolnosti vzniku ústnej nájomnej
zmluvy, je prehnaná. Zdôraznili, že navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenie a neuniesli dôkazné
bremeno v danej veci.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi 1),

2) vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľov 1), 2) vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred
súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci uviedol stanoviská
procesných strán, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, popísal dôkazy v konaní vykonané, tieto
vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré

tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky navrhovateľov 1),
2), uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani
v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku, ktorý bol

vypracovaný v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach naň v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe

skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ
účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremenoneuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejaj vtakýchprípadoch,keďnebolipreukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti

účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovatelia 1), 2) svojho nároku domáhali titulom ústnej nájomnej zmluvy,
ktorú mali uzatvoriť s právnym predchodcom odporcu. Predpokladmi úspešnosti uplatneného nároku
navrhovateľmi je preukázanie uzatvorenia nájomnej zmluvy. Na povinnosť tvrdenia teda
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdenú skutočnosť, ktorá zaťažuje navrhovateľov,

t. j. preukázať uzavretie ústnej nájomnej zmluvy s právnym predchodcom odporcu, predmetom ktorej je
ich právo užívať sporné nehnuteľnosti. Z výsluchu svedka H. R., konateľa právneho predchodcu odporcu
v rozhodnom čase, ani z výsluchu svedka P. P. uzavretie navrhovateľmi tvrdenej ústnej nájomnej zmluvy
nevyplynulo.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia, povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešiť
so zreteľom na individuálne okolnosti danej prejednávanej veci.

Odvolacísúdzhodnesosúdomprvéhostupňadospelkzáveru,ženavrhovatelia1),2)neunieslidôkazné
bremeno a nepreukázali existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom

odporcu, a tým aj opodstatnenosť svojho nároku voči odporcovi.

Pokiaľ navrhovatelia 1), 2) v podanom odvolaní tvrdili, že žiadny z dôkazov vykonaných pred súdom
prvého stupňa nevyvrátil ich tvrdenie o existencii nájomnej zmluvy, odvolací súd opätovne poukazuje
na povinnosť navrhovateľov tvrdiť určitú skutočnosť, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť dôkazy,

preukazujúce ich tvrdenia, t. j. zaťažuje ich dôkazné bremeno preukázať existenciu zmluvného vzťahu
medziúčastníkmi,resp.medzinavrhovateľmiaprávnympredchodcomodporcu.Pokiaľtátoskutočnosťv
konaní preukázaná bez akýchkoľvek pochybností nebola, neuniesli navrhovatelia bremeno, následkom
čoho je ich neúspech v tomto súdnom konaní. Preto navrhovatelia nedôvodne namietali, že ich tvrdenie
o existencii nájomnej zmluvy v konaní vyvrátené nebolo, keď významné v danej veci bolo len to, že

navrhovatelia svoje tvrdenie o existencii nájomnej zmluvy nepreukázali.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a s poukazom na
§ 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, nakoľko o trovách konania vo svojom
rozhodnutí z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .