Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci navrhovateľky -

manželky: E. E., S. A. F.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q.O. Q. a manžela: D. E., F.. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, Q. Q., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania, D. E., F.. XX.XX.XXXX a E. E., S.. A., F.. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Zlatej sále T. U., zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v T.,
vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom 154, rozvádza .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 11.03.2016 domáhala rozvodu manželstva

uzavretého dňa XX.XX.XXXX R. T.. V návrhu poukázala na to, že u oboch manželov sa jedná o prvé
manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti, ktoré majú svoj život. Uviedla, že manžel začal
v roku 1992 pracovať v zahraničí, domov sa vracal niekoľkokrát do roka, preto starostlivosť o deti a o
domácnosť zabezpečovala ona. Manžel zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Počas neprítomnosti
manžela si zvykla na to, že sama rieši všetky problémy a je samostatná. Manžel je doma od roku
2012, pričom ho vníma ako cudzieho človeka. Keď ho najviac potrebovala, nebol pri nej. Od roku 2012
spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú dva roky. Podľa tvrdenia manželky, napriek tomu, že žijú

vedľa seba, nerozumejú si, nemajú si čo povedať, odcudzili sa. Manželka nádej na obnovu citového
vzťahu k manželovi nevidí a nemá záujem na ďalšom trvaní tohto manželstva, ktoré vníma ako hlboko
a trvalo rozvrátené.

2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril podaním zo dňa 08.07.2016 v tom zmysle, že s
rozvodom nesúhlasí, s poukazom na to, že je veriaci kresťan a rozvod je proti pravidlám jeho konania
a myslenia. Potvrdil, že sa často a dlhodobejšie zdržiaval v zahraničí, a to z dôvodu, že len tam mohol

získať prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam, a tak finančne zabezpečiť rodinu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením návrhu, sobášneho listu a vyjadrenia
manžela, pričom zistil, že manželka zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva a manžel
s rozvodom nesúhlasil. Manželka považovala za hlavnú príčinu rozvratu manželstva nedostatočnú
pozornosť manžela voči jej osobe a neprejavovanie záujmu o rodinu. Zmenu vzťahov vnímala 4 až
6 rokov, obrat nastal podľa jej vyjadrenia v nadväznosti na snahu manžela o kontrolu manželky v

súvislosti s hospodárením s financiami. Manžel s vyjadrením manželky nesúhlasil, poukázal na to, že
manželka nevedela hospodáriť, a preto chcel, aby si viedla evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé, na čo
míňa finančné prostriedky. Uviedol, že sa manželkou nevedeli dohodnúť ani na zariadení bytu. Manželka
na pojednávaní potvrdila, že má mimomanželský pomer trvajúci asi rok, pričom má záujem na tom, abytento vzťah pokračoval. S manželom už žiť nie je schopná, napriek tomu, že manžel sa o to snažil.
Manžel sa na pojednávaní vyjadril, že by bol rád, keby sa ich manželské spolužitie obnovilo. Manželka
to však odmietla.

4. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

5. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

8. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v
bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní
bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

9. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia
vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp.
nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z citovaného ustanovenia § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž

len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným
rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie,
kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné
záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou
dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a

realizáciu všetkých členov rodiny.

10. Manželské spolužitie účastníkov tohto konania spoločnosťou požadované znaky manželstva
nenapĺňa; súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto súvisia
s dlhodobým pobytom manžela mimo domova, v zahraničí, kde pracoval, čo viedlo k odcudzeniu

manželov. Manželka nemala v manželovi požadovanú oporu v čase, keď ju potrebovala, pričom
k nezhodám medzi manželmi dochádzalo aj ohľadom financií. Manželka v súčasnosti udržiava
mimomanželský vzťah, ktorý nemieni ukončiť. Manželia spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú.
Manželka manžela odmieta. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že vzájomné vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel,

pričom obnovenie manželského spolužitia nemožno reálne predpokladať, a to najmä s prihliadnutím
na novú známosť manželky a jej výslovné odmietnutie možnosti obnovenia manželského spolužitia.
Súd považoval postoj manželky za jednoznačný a nemenný. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku
dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie
citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať

v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Preto súd manželov
rozviedol, rozhodujúc pritom na základe noriem občianskeho práva, nie cirkevného práva.11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili a súd nezistil splnenie podmienok
pre aplikáciu § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.