Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210366
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216210366.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MagdalényFlorekovejačlenov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: K.. K. W., D. D.,
K. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Bratislava, Strojnícka 8, proti žalovanej:
K. W., D. D., O. X/XX, zastúpená JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, AK, Komárno, Pohraničná 7, o
vydanie vecí, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. 7. 2016,

č. k. 7C/115/2016-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu podľa § 144, § 145

a § 146 ods. 1 CSP, s poukazom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, a to ešte pred
prvým pojednávaním. Zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s odôvodnením, že to bola žalovaná,
ktorá svojím správaním procesne zavinila zastavenie konania, keďže v zmysle žalobnej požiadavky po
podaní žaloby vydala hnuteľné veci žalobcovi.

2/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná; jej odvolanie smerovalo proti výroku
o trovách prvoinštančného konania, ktoré navrhovala zmeniť tak, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne skutkové a právne
posúdenie veci. Uviedla, že sa len domnieva, že išlo o hnuteľnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že tvoria
jeho vlastníctvo, pričom tieto tvrdenia v skutočnosti nepreukázal. Tieto jej domnienky vychádzajú zo
správania žalobcu, ktorý na žalovanú, ako svoju dcéru, podal trestné oznámenie o tom, že mu mala

odcudziť starý nábytok, ktorý užívala v čase, keď bývala u žalobcu na jeho vlastný podnet. Keď sa
žalovaná nasťahovala k žalobcovi do svojej bývalej detskej izby, táto bola nezariadená, nakoľko žalobca
jej pôvodný nábytok odstránil. V tom čase teraz už nebohá priateľka žalobcu p. U. S., ktorá bývala v
D., prehlásila, že má nepotrebný starý nábytok v pivnici, ktorým by bolo možné tento priestor zariadiť
a ponúkla nábytok žalovanej ako dar. Žalovaná zabezpečila prostredníctvom rodinného priateľa. p. S.
U., prevoz nábytku z D. do D.. O skutočnosti, že tento nábytok bol žalovanej darovaný, svedčí čestné

prehlásenie p. S. U., ktorý zabezpečoval prevoz a bol prítomný pri odovzdávaní nábytku p. S.. Žalovaná
žila u žalobcu, svojho otca, v období, kedy jej matka prekonávala ťažkú onkologickú chorobu, a to z
dôvodu, že v byte, v ktorom žalovaná žila so svojou matkou a sestrou, nebola vytvorená osobitná izba
pre matku, ktorá vzhľadom na svoje ochorenie potrebovala kľud, starostlivosť a vlastný priestor. Možnosť
bývania jej ponúkol žalobca, ktorý v tomto období prestal na ňu platiť výživné určené súdom. Žalobca
býva v tesnej blízkosti matky žalovanej, čo bolo vyhovujúce, nakoľko žalovaná tak mohla poskytnúť

matke pravidelnú starostlivosť. Nakoľko spolunažívanie so žalobcom v jeho rodinnom dome bolo pre
žalovanú neznesiteľné, žalovaná bola nútená odsťahovať sa z rodinného domu otca do podnájmu. Priodsťahovaní si zobrala so sebou nábytok, ktorý dostala darom. Žalobca však z pomsty, a preto, že musel
naďalejplatiťvýživné,obvinilžalovanúzkrádežestaréhonábytkuapodalnaňutrestnéoznámenie,ktoré
bolo ale vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko sa preukázalo, že žalovaná žalobcovi žiadny nábytok

neodcudzila. Keďže žalobca sa žalovanej neustále vyhrážal, žalovaná sa rozhodla aj napriek tomu, že
naň nemal nárok, nábytok žalobcovi odovzdať. O tom, že žalobca podal predmetnú žalobu, sa žalovaná
dozvedela až z uznesenia o zastavení konania a povinnosti zaplatiť mu trovy. Žalovaná v odvolaní
namietala, že konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že ona zavinila procesne späťvzatie žaloby je
jednostranné. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 7M/Cdo/4/2010 vnútorná pohnútka žalobcu vedúca

k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. V prípade
zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby nie je vylúčené, aby súd súčasne došiel k záveru, že
sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 150 O. s. p., teraz ust. § 257 CSP, t. j. nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ust. § 257 CSP umožňuje súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva v
prípadoch, kde sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná v čase žaloby bola študentkou

denného štúdia posledného ročníka architektúry. Štúdium úspešne ukončila 2. 6. 2016 a od 3. 6.
2016 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Jej jediným zdrojom príjmu bolo počas štúdia
súdom určené výživné, ktoré jej mal platiť otec, pričom na výživnom má dlh, pretože si vyživovaciu
povinnosť neplnil. Žalovaná je v plnej miere odkázaná na pomoc svojej matky a je bez akýchkoľvek
finančnýchprostriedkov,pretožesilenhľadázamestnaniepoukončeníštúdia. Ďalšímdôvodomhodným

osobitného zreteľa sú okolnosti daného prípadu, kedy žalobca podal nedôvodnú žalobu a túto vzal späť
len preto, že mu žalovaná hnuteľné veci vrátila, hoci k nim nepreukázal vlastníctvo. Žalovaná však po
skúsenostiach, kedy so žalobcom musela viesť dlhoročný spor o výživné radšej pristúpila k vráteniu
vecí, ktorých bola vlastníčkou, než aby sa opätovne súdila s vlastným otcom.

3/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.
11. 2016, na ktoré ale odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal, nakoľko o odvolaní žalovanej
rozhodol na neverejnom zasadnutí ešte dňa 31. 10. 2016 (odvolanie žalovanej bolo žalobcovi cestou
jeho právneho zástupcu doručené ešte dňa 20. 9. 2016, doručenka pripojená na č. l. 36 spisu).

4/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7/Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného
hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v
ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila
strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo
bránenie svojho práva.

9/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie
žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná
dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil

žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú
situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o vecimeritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to
bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má žalovaný

právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.

10/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom voči
žalovanej, po tom, ako žalovaná vydala žalobcovi hnuteľné veci, ktorých vydania sa predmetnou žalobou
žalobca domáhal, t. j. nastala situácia, kedy sa žalovaná správala v intenciách žalobného návrhu (t. j.

ako žiadal rozhodnúť žalobca). Pre rozhodnutie o trovách konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie
teda bolo významné, že k vydaniu hnuteľných vecí žalovanou žalobcovi došlo až po podaní žaloby na
súd; z hľadiska rozhodovania o trovách konania to znamená, že boli splnené zákonné predpoklady pre
aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP.

11/ V zmysle cit. ust. § 257 CSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania priznať. V ustanovení § 257 CSP je upravené moderačné právo súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré však na svoje uplatnenie
vyžaduje splnenie dvoch podmienok - musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o
výnimočné okolnosti. Povinnosť nahradiť trovy konania sa totiž môže v konkrétnom prípade javiť ako
neprimeraná tvrdosť. Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 257 CSP, musí ísť o celkom

výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak
i v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli sporové strany k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd
takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu nezistil. Skutočnosť, že žalovaná je t. č. bez

zamestnania, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepredstavuje také kritérium
výnimočnosti, aké má na mysli ust. § 257 CSP, z ktorého dôvodu na aplikáciu ust. § 257 CSP pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebol dôvod.

12/ Súd prvej inštancie teda správne rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,

aplikujúc ust. § 256 ods. 1 CSP, keď o výške samotných trov konania bude rozhodnuté osobitným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

13/ Odvolací súd z uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

14/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2, v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).