Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206557
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206557.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: J. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.921,96
Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 4974/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/360/2015-37 zo dňa 29. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/360/2015-37 zo dňa 29. októbra 2015 z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/360/2015-37

zo dňa 29. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0512/0023 zo dňa 28.augusta 2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Exekučný
súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinným dňa 21. apríla
2010 za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie a rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré
odkazuje zmluva o úvere, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Veriteľ od počiatku sledoval

takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli
tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho
nákladov a reálneho sťaženia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou dochádza
napriek jej formálnemu zneniu k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskádoložkaakoneprijateľnázmluvnápodmienkajepotomvzmysle§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neplatná, v dôsledku čoho je exekučný titul

nevykonateľný, a preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal

odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaníz nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol

riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému
možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru

odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k

záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej
veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než

akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti

rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami

rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva

neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere

predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako

súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudokzrušiťčizmeniťjehovýrok.Uviedol,žeakbyprvostupňovýsúdzvažovalrozhodcovskúdoložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného

zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právneobdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na

súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský
rozsudok Mgr. Martina Kotiana, JUDr. Jána Huňadyho a JUDr. Mareka Baňasa, rozhodcov Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 921,63 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol
vydaný pod sp. zn. IA-C/0512/0023 dňa 28. augusta 2014, pričom mal vyznačenú právoplatnosť

05. decembra 2014 a vykonateľnosť 21. januára 2015. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v článku 10 II. časti Všeobecných
obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní

Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho

Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení
Bankovéhoobchodua/aleboZmluvynedoručíbankepísomnéoznámenie,žesrozhodcovskoudoložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1)
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Odvolací
súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný

titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok
má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol

alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudoktrpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky
pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľné a podľa §

53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je
samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom.
Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže
byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že
Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch
v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré
bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také
ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne

pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore so znením § 39 Občianskeho zákonníka a teda neplatná
v zmysle 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd

nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný.
Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3
je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na
výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal
možnosť pred podpisom Zmluvy prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj Všeobecné obchodné

podmienky a v zmysle bodu 10.2.3 mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Povinnosť
ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania
zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená, že banka túto
rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou
doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd
preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa odseku 2 tohto
ustanovenia vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.