Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414210387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.JánomAuxtom,vprávnejvecižalobcu:Home

Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47234679, so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín,
adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát:
Mgr. Gabriela Goliašová, proti žalovanému: C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž., S. V. XXX/XX, o žalobe
na finančné plnenie o 1. 382,46 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1. 600,43 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 1.382,46 € odo dňa 21. augusta 2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 80

€, s prvou splátkou v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. augusta 2014 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) doručená
žaloba, ktorou sa žalobca domáha uloženia žalovanému povinnosť finančného plnenia v sume 1.382,46
€ vyčíslený úrok z omeškania v sume 217,97 € a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.
382,46 € odo dňa 21. augusta 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 20. februára 2012
Úverovúzmluvuč.4202068060(ďalejlen„úverovázmluva“),ktorejneoddeliteľnousúčasťousúÚverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. (ďalej len ÚZP). Predmetom úverovej
zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1. 250,00 € zo strany žalobcu žalovanému, ktorý
sazaviazalpeňažnéprostriedkyvrátiťv36-tichpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo50,48€.Žalovaný
bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy.

Keďžežalovaný bolvomeškanísúhradousvojhozáväzku,listomzodňa28.augusta2012bolžalobcom
vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti,
upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote
15 dní od odoslania výzvy. S prihliadnutím na splátkový kalendár, žalobca evidoval voči žalovanému
nasledovný dlh: istina v sume 107,73 €, úrok v sume 98,35 €, zosplatnená istina v sume 1.094,58 €,
poistenie Bill prottection v sume 16,80 €, upomienka v sume 48,00 € a zmluvná pokuta v sume 17,00 €.
Spolu dlh predstavuje sumu 1. 382,46 € a vyčíslený ročný úrok z omeškania sumu 217,97 €.

3. O nároku žalobcu okresný súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 11Ro/850/2014-27 zo dňa 12.
decembra 2014, voči ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uvádza, že v prejednávanej veci ide
nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je podľa žalovaného potrebné aplikovať ustanovenia § 52a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Žalovaný v úverovej zmluve nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne
nesúlad so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“). Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v súlade s písm. k) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo predmetná úverová zmluva neobsahuje. V prípade,
že takého náležitosti v zmluve o úvere chýbajú, považuje sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona

ospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Podľažalovanéhojevdanom
prípade nevyhnutné aplikovať tzv. legálny výklad (dôvodová správa) k predmetnému ustanoveniu.
Zákonodarcavnejbližšiešpecifikovalsvojúmyselato,žespotrebiteľmusíbyťzrozumiteľneinformovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky
a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalovaného má spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu

istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. Úverová zmluva neobsahuje
žiadne dojednanie, z ktorého by uvedené bolo zrejmé. Keďže úver bol poskytnutý v sume 1.250,00 € a
z dôvodu, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, podľa žalovaného
má žalobca nárok iba na zaplatenie sumy 1.250,00 €. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi akúkoľvek sumu, je schopný ju splácať maximálne v sumách

po 80,00 € mesačne, vyššia suma splátok by mohla mať pre žalovaného ťaživé ekonomické dôsledky
Z uvedeného dôvodu žiadal o možnosť plnenia v splátkach. Podľa žalovaného hospodárske záujmy
žalobcu by naopak povolením splátok žalovanému neboli nijako vážne dotknuté.
Žalobca sa k podanému odporu nevyjadril.

4.Okresnýsúdurčiltermínpojednávanianadňa13.októbra2016,naktorýospravedlnilsvojuprítomnosť
tak žalobca spolu so svojím právnym zástupcom, ako aj žalovaný. Obe strany sporu súhlasili s tým, aby
okresný súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti. Pojednávanie sa preto uskutočnilo v neprítomnosti
strán sporu.

5. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi, ktoré tvoria obsah spisu a to žalobou na vydanie platobného
rozkazu, výpisom z obchodného registra, úverovou zmluvou s prílohami, zoznamom prijatých spisov
z eŽaloby, platobným rozkazom okresného súdu, odporom, ako aj obsahom spisu 11 Ro/850/2014 a
obsahom celého spisu 12 C/38/2015, okresný súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca je právnická osoba - akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Okresného

súdu Trnava, s predmetom podnikania (činnosti) okrem iného, aj poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom. Dňa 20. februára 2012 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu účelom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1. 300 €, na zakúpenie tovaru označeného
ako „lôžkoviny“, z ktorej ceny bola žalovaným pri podpise úverovej zmluvy zaplatená suma 50,00 €.
Žalovanému bola teda poskytnutá suma 1. 250,00 €, čo predstavuje celkovú výšku úveru, ktorú mal

žalovanýzaplatiťv36-tichmesačnýchsplátkachpo50,48€.Ročnáúrokovásadzbabolavovýške20,68
%, RPMN vo výške 23%, priemerná hodnota RPMN 45,23 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
je 1. 696,32 € a celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 446,32 €. Dátum prvej splátky bol
stanovený dňom 20. marca 2012 s lehotou splatnosti 25. februára 2015. Úhrada nasledujúcich splátok
bola stanovená vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaný bol v úverovej zmluve označený

ako fyzická osoba s uvedením jeho rodného čísla, pričom zároveň bolo uvedené aj jeho zamestnanie -
podnikateľ s obchodným menom C. U. - C., IČO: 40536645. Žalovaný na základe úverovej zmluvy plnil
len sumu 80,00 €, z ktorého dôvodu bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky v sume 1. 462,46 € a
to výzvou zo dňa 28. augusta 2012, najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Výzva bola
žalovanému odoslaná dňa 03. septembra 2012. Keďže žalovaný neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu

z úverovej zmluvy, žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia žalovanému povinnosť finančného
plnenia v rozsahu uvedenom v žalobe. Žalovaný uviedol, že predmetom úverovej zmluvy boli lôžkoviny -
matrace, ktoré si zakúpil pre svoju osobnú potrebu, avšak v úverovej zmluve vystupoval ako podnikateľ
z dôvodu, že tento “tovar si dal do nákladov“.
7. Uzatvorenie úverovej zmluvy, suma poskytnutých finančných prostriedkov, ako aj suma vykonanej

úhrady medzi stranami sporu sporná nebola. Spornou bola otázka posúdenia postavenia žalovaného v
úverovej zmluve, podľa žalovaného má mať postavenie spotrebiteľa, avšak žalobca žalovanému takého
postavenie nepriznáva.8. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia úverových zmlúv, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
(ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľoch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

14. Podľa § 2 písm. a), b) a c), zákona o spotrebiteľských úveroch, a účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa

osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska.

15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvu o úvere je možné považovať za spotrebiteľský úver v
prípade, ak veriteľ - fyzická alebo právnická osoba ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti, čo je prípad žalobcu a úver je poskytnutý spotrebiteľovi - fyzickej osobe,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k označeniu žalovaného
aj ako fyzickej osoby a aj ako právnickej osoby, okresný súd zameral dokazovanie práve na preukázanie
skutočnosti, či žalovaný v úverovej zmluve konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Táto skutočnosť bola preukázaná až po vyjadrení žalovaného, ktorý na jednej strane uviedol, že tovar si

zakúpil pre svoju osobnú potrebu, avšak zakúpenie tovaru si dal do nákladov. Keďže žalovaný výdavok,
ktorý mu vznikol v súvislosti s nákupom tovaru, zaúčtoval do výdavkov súvisiacich s jeho podnikaním,
okresný súd prijal záver, že žalovaný pri úverovej zmluve konal v rámci predmetu svojho podnikania,
teda nie je mu možné priznať postavenie spotrebiteľa. Žalovaný nemôže na jednej strane čerpať výhody
aj na úseku podnikateľskej činnosti (výdavkom si znižovať základ dane) a zároveň tvrdiť, že v úverovej

zmluve nevystupoval ako podnikateľ, ale má postavenie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu preto úverovú
zmluvu nie je možné posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy, (ďalej len „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že úverové zmluvy

majú charakter tzv. absolútneho obchodu bez ohľadu na povahu účastníkov, to však neplatí, ak by išlo
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, čo však nie je
prípad tohto konania. V tomto prípade by bolo potrebné prednostne aplikovať občiansko-právne normy.
Keďže zmluvný vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje ním uplatnený nárok nemá atribút spotrebiteľskéhoúveru, pretože žalovaný v ňom nemá postavenie spotrebiteľa, okresný súd posúdil nároky žalobcu
podľa príslušných ustanovení ObZ.

17. Podľa § 497 Obz., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obz., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 500 ods. 1 Obz., dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

20. Podľa § 501 ods. 1 Obz., veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to
dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

21. Podľa § 502 ods. 1,2 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

22. Podľa § 503 Obz., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

23. Podľa § 504 Obz., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

24. Okresný súd má za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver, z ktorého dôvodu má nárok
na vrátenie poskytnutej sumy spolu s úrokom ako aj ostatnými nárokmi vyplývajúcimi z úverovej zmluvy
alebo ÚZP. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad má okresný súd za preukázané, že žalovaný vykonal len
jedinú úhradu v sume 80,00 €, ktorá bola započítaná čiastočne na istinu, čiastočne na úrok a čiastočne

na poistenie. Žalovaný si preto uplatnil nárok na istinu v sume 107,73 €, čo predstavuje neuhradenú 3 -
6 mesačná splátka pred zosplatnením po odrátaní úhrady započítanej na istinu v sume 47,69 € (155,42
€ - 47,69 €), nárok na zosplatnenú istinu v sume 1.094,58 € predstavujúcu 7 -36 mesačnú splátku,
poistenie Bill protection v sume 16,80 € pozostávajúce z neuhradeného poplatku za poistenie v 2 - 6
mesačnej splátky pred zosplatnením po odpočítaní vykonanej úhrady 3,36 € (20,16 € - 3,36 €), nárok na

upomienku v sume 48,00 € (4x 12 €) a zmluvnú pokutu v sume 17,00 €. Okresný súd má za preukázané,
že jednotlivé nároky vyplývajú z úverovej zmluvy, ako aj z ÚZP, konkrétne nárok na zmluvnú pokutu a
upomienky - hlava 18 § 1,2 ÚZP, nárok na úrok - hlava 4, § 2 ÚZP, nárok na poistenie - hlava 15 ÚZP
a kolonka č. 63 úverovej zmluvy, zosplatnenie úveru bolo vykonané podľa hlavy 7, § 3 písm. a) ÚZP.
Keďže všetky časti uplatneného nároku vyplývali buď zo zmluvných podmienok, alebo ÚZP, okresný

súd považuje nárok žalobcu za opodstatnený, vyplývajúci z predložených listinných dokladov, z ktorého
dôvodu bolo žalobe v tejto časti vyhovené v celom rozsahu.

25. Ako ďalší nárok si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý čiastočne vyčíslil v sume
217,97 €, pozostávajúci zo sumy 23,18 €, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne

zo sumy 1. 462,46 € od 18. septembra 2012 do 27. novembra 2012 a zo sumy 194,79 € - úrok z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1. 382,46 € od 28. novembra 2012 do 20. augusta 2014.
Ďalej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne počítaný odo dňa 28. novembra
2014 do zaplatenia zo sumy 1. 382,46 € (107,73 € + 98,35 € + 1.094,58 € +16,80 € + 48,00 € + 17 €) -teda istiny bez vyčísleného úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobca žiadal priznať ku dňu 18.
septembra 2012 kedy sa žalovaný dostal do omeškania, pretože neplnil v lehote 15 dní od odoslania
výzvy, ktorá bola odoslaná dňa 03. septembra 2012.

26. Okresný súd mal za preukázané, že vyčíslenú istinu v sume 1.382,46 € žalovaný žalobcovi
nezaplatil podľa úverovej zmluvy a taktiež mu nezaplatil zákonný úrok v sume 217,97 € (podrobne
rozšpecifikovaný v ods. 25) a z tohto dôvodu zaviazal okresný súd žalovaného, aby zaplatil žalobcovi
sumu 1.600,43 € (1. 382,46 € + 217,97 € ).

27. Podľa ustanovenia § 369 Obz. účinného ku dňu omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

28. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si nedohodli výšku úroku z omeškania, preto
je žalovaným správne žiadaný úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ, účinného do 31. januára 2013 (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c nariadenia účinného od 01. februára 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania,

pretože žalovaný sa dostal do omeškania a to vo výške žiadaných 8,15 % ročne počítaných od 21.
augusta 2014 do zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %
+ 8 percentuálnych bodov (záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013), je 8,75 %, žalobca
teda žiadal nižší úrok z omeškania ako bol stanovený zákonom. Okresný súd priznal žalobcovi zároveň
aj vyčíslený úrok z omeškania, pretože bol vypočítaný správne.

32. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z., civilný sporový poriadok, ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškania
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

33. Žalovaný si bol vedomý finančného plnenia vyplývajúceho z úverovej zmluvy a pre tento prípad
žiadal o možnosť finančného plnenia vo forme splátok. Okresný vyhodnotil žiadosť žalovaného ako
opodstatnenú a umožnil mu splácať dlh, ktorý mu vznikol voči, žalobcovi v splátkach po 80,00 €
mesačne, pod následkom straty výhody splátok v prípade ak dôjde k omeškaniu čo i len jednej splátky.

Podľa názoru okresného súdu výška navrhovanej mesačnej splátky je primeraná celkovému dlhu, ako
aj okresný súd má zato, že plnenie v splátkach nemôže u žalobcu vyvolať nepriaznivú finančnú situáciu.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP tak, že
nárok na ich náhradu priznal žalobcovi ako úspešnej strane. Okresný súd v danom prípade postupoval

podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. O výške trov konania žalobcu okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného

poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).