Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112241177.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska

5, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Pajštúnska
5, proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., W. XX/XX, v konaní o zaplatenie sumy
7.042,59 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.366,11 eura s 9 % úrokom z omeškania od 21.01.2012
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 28.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
7.042,59 eura s príslušenstvom z titulu poskytovania finančných prostriedkov zmluvou o úvere, ktoré
poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu.

2.Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa podľa § 180
CSP konalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Čo sa týka
prepočtu výšky splátky vo vyjadrení z 11.05.2016 došlo pravdepodobne k omylu. žalovaná istina je
vyššia ako pôvodná istina z dôvodu, že prichádzalo ku kapitalizáciu úrokov, teraz konkrétne nevie
uviesť podľa ktorého ustanovenia zmluvy, či všeobecných obchodných podmienok. Odporca písomne
taktiež uznal záväzok. Úver nebol zosplatnený, prišlo k ukončeniu lehoty splatnosti podľa zmluvy, pričom
po lehote splatnosti nebol uplatňovaný úrok. V prospech žalobcu podával aj generálny prokurátor na

mimoriadne dovolanie v otázke platnosti uznania záväzku a taktiež KS v Nitre uznal uznanie záväzku
za platné. Vyššia suma na úrokoch je požadovaná z dôvodu, že žalovaný riadne neplatil dlh, a preto sa
úroky vyrátavali z vyššej sumy, akoby sa vyrátavali v prípade, že by riadne uhrádzal. Do 28.11.2009 mal
žalovaný celkovo uhradiť sumu 3.092,43 eura a po tomto dátume 2.436,46 eura. Špecifikáciu ohľadne
ostatných nárokov do 28.11.2009 a po tomto dátume nevie špecifikovať. V časti o zaplatenie sumy
2.676,48 eura zobral návrh späť.
Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že žiada návrhu vyhovieť a priznať náhradu

trov konania.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi prečítaním, a to: zmluvou o úvere zo dňa 02.02.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami,oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
20.12.2011, dohodou o uznaní záväzku zo dňa 01.03.2012, pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012,
platobným rozkazom č.k. 10RO/565/2012-61 zo dňa 09.06.2014, uzneseniami č.k. 10RO/565/2012-78

zo dňa 26.02.2016, 25C/193/2016-83 zo dňa 24.04.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.05.2016,
prehľadom platieb, vyjadreniami žalobcu z 08.08.2016, 16.08.2016, tabuľkou splátok, dohodou o uznaní
záväzku, vyjadrením zo dňa 10.10.2016 a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Právnypredchodcažalobcu-Slovenskásporiteľňaa.s.sožalovanýmdňa02.02.2007uzatvorilzmluvu
o splátkovom úvere. Zmluva sa uzatvárala podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Úver v sume

4.016,46 eura mal splatiť do 20.01.2012 v celkovej sume 5.528,68 eura. Právny predchodca postúpil
pohľadávku na žalobcu Žalovaný dlh riadne neuhrádzal, uhradil sumu 1.162,57 eura. Žalobca si na
základe kapitalizácie úveru uplatňoval sumu 7.042,59 eura. Pôvodný opatrovník žalovaného V časti
sumy 2.676,48 eura zobral žalobca návrh späť. Uplatňoval si sumu prestavujúcu celkovú sumu splátok
po odrátaní sumy ktorú žalovaný uhradil. Návrh bol podaný 28.11.2012. žalovaný dňa 01.03.2012 uznal
záväzok.

6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 110 ods.2 Občianskeho zákona

17.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.18.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

19.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20.Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

21.Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22.Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

23.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I

v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva

dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,

uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu.

25.Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny

obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o
označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však

v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnouúpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu je

súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.
3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

26.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu

takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných vzťahoch
pri určitých vzniknutých právnych otázkach, či sporoch na možnosť postupu podľa Obchodného
zákonníka, a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné, aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu

je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve,
ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe
podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi
osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov.

Odporcovia neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Navrhovateľ
nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli.
Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú
obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť

zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy
do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné
vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom
zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného
zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ

si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch
od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov,
resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu
navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná
doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku

(nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na
rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa.
Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd
mal teda za to, že rozhodné právo vo veci strán i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

27.Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom
prípade strán uzatvorili z hľadiska názvu zmluvu o úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným
vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov

zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka

(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaní neboli živnostníci, peniaze neboli poskytované pre
podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej mieremali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Súd posudzoval vec
podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by
to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce

sa aj obchodných vzťahov.

28.V konaní bolo preukázané, že medzi stranami po postúpení pohľadávky bol zmluvný vzťah, v ktorom
si žalovaný nesplnil svoju povinnosť. Žalobca sa dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté finančné
prostriedky - neuhradené splátky. Žalobca žalovanú sumu dostatočne dokladoval. Podľa súdu bola

výška žalovanej sumy v súlade so zákonom. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka sumy
4.366,11 eura ohľadne žalovaného za dôvodne podaný s poukazom na zmluvné dojednania a citované
zákonné ustanovenia a nepremlčaný vzhľadom na uznanie dlhu. Žalobca si v súlade so zákonom v
zmysleNariadeniavládyč.87/95Z.z.uplatňovalúrokzomeškaniaodžalovaného.Súdakceptovalnárok
navrhovateľa na úrok z omeškania a priznal ho tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. v
časti o zaplatenie sumy 2.676,48 eura súd konanie podľa §145 CSP zastavil.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal pomerné právo
na náhradu trov konania v rozsahu 24% ( úspech suma 4.366,11 eura 62% mínus neúspech 2.676,48
eura 38%).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.