Rozhodnutie – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010518
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214010518.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Lenky Kováčovej a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného I. H., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného I. H. proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 02.05.2016 sp. zn. 3T/120/2014, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 07.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
I. H., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom H.,
C. XX/XX,

podľa § 285 písmeno f/ Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 86 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora v Komárne sp. zn. 2Pv 388/14 zo dňa 12.11.2014 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/,
písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti syna A. H.,
narodeného XX.XX.XXXX a dcéru M. H., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom O. súdu Komárno
sp. zn. 9P/198/2010-20 z 02.08.2010, s právoplatnosťou od 28.10.2010, ktorým súd schválil dohodu
rodičov, obžalovaný súhlasil s čiastkou výživného vo výške po 26,-€ na každé dieťa mesačne vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí C. W., bytom Q. na O. číslo XXX,
túto zákonnú povinnosť si však bezdôvodne zavinene neplnil od 01. októbra 2012 až doposiaľ, okrem
obdobia od 27.novembra 2012 do 27. októbra 2013, počas ktorého bol vo výkone väzby v inej trestnej
veci a objektívne nemohol prispievať na výživu svojich detí ani v minimálnom rozsahu, v ostatnom
období hoci nepracoval a nemal žiadny legálny príjem, nebol registrovaný v systéme sociálnej poisťovne
ani v evidencii príslušného úradu práce ako možného sprostredkovateľa práce, a teda neprejavil ani
minimálne úsilie smerujúce k zlepšeniu svojej nepriaznivej finančnej situácie, čím v zavinenom období až
doposiaľ, teda do 12. novembra 2014, s výpočtom zaostalosti ku 30. októbra 2014, zaostal na výživnom
v celkovej sume 727,90 €, ktoré dlhoval matke oprávnených detí,
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T/182/2013-64 zo 17.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2014 uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v úmyselnej
forme zavinenia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov,
pričom dlžné výživné za obdobie od 01. októbra 2012 do 07. decembra 2016 uhradil,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný I. H. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu zanedbania výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe, že:
hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti syna A. H.,
narodeného XX.XX.XXXX a dcéru M. H., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 9P/198/2010-20 z 02.08.2010, s právoplatnosťou od 28.10.2010, ktorým
súd schválil dohodu rodičov detí, obvinený súhlasil s čiastkou výživného vo výške po 26,- € na každé
dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí C. W., bytom Q.
na O. číslo XXX, túto zákonnú povinnosť si však bezdôvodne zavinene neplní od 01. októbra 2012 až
doposiaľ, okrem obdobia od 27. novembra 2012 do 27. októbra 2013, počas ktorého bol vo výkone
väzby v inej trestnej veci a objektívne nemohol prispievať na výživu svojich detí ani v minimálnom
rozsahu, v ostatnom období hoci nepracoval a nemal žiadny legálny príjem, nebol registrovaný v systéme
sociálnej poisťovne ani v evidencii príslušného úradu práce ako možného sprostredkovateľa práce, a
teda neprejavil ani minimálne úsilie smerujúce k zlepšeniu svojej nepriaznivej finančnej situácie,
čím v zavinenom období až doposiaľ, teda do 2. mája 2016, s výpočtom zaostalosti ku 30. aprílu 2016,
zaostal na výživnom v celkovej sume 1.013,90 €, ktoré dlhuje matke oprávnených detí, a
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T/182/2013-64 zo 17.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2014 uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v úmyselnej
forme zavinenia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov.
Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie, čo do viny a trestu,
ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že od vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa sa zamestnal a
má snahu zaostalé výživné v plnej výške uhradiť, o čom svedčil aj fakt, že po vyhlásení rozsudku uhradil
výživné v celkovej sume 755,- eur, o čom priložil aj doklady o úhrade. Žiadal, aby odvolací súd aplikujúc
ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania
podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného predložil ďalšie doklady o úhrade
výživného, keď dňa 27.09.2016 uhradil 150,- eur, 14.11.2016 uhradil 130,- eur a 04.12.2016 uhradil
394,- eur. Aj tu žiadal, keďže celé zaostalé výživné uhradil, oslobodenie spod obžaloby.
Matka maloletých detí C. W. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potvrdila, že obžalovaný ku dňu
07.12.2016 jej celé zaostalé výživné na obe maloleté deti zaplatil, pričom uviedla, že počas doby, čo
obžalovaný výživné neplatil, deti núdzou netrpeli.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného
podľa § 285 písm. f/ Tr. por. oslobodiť spod obžaloby, pretože trestnosť činu zanikla.

Bolo preukázané, že obžalovaný I. H. do dňa konania verejného zasadnutia 07.12.2016 dlhoval na
výživnom celkovo sumu 1.378,- eur za obdobie od 01.10.2012 do 07.12.2016. Z predložených dokladov
mal odvolací súd preukázané, že obžalovaný I. H. zaplatil celé zameškané výživné, keď zaplatil 1.429,-
eur a to dňa 04.07.2016 sumu 150,- eur, 31.05.2016 sumu 305,- eur, 28.07.2016 sumu 300,- eur,

28.09.2016 sumu 150,- eur, 16.11.2016 sumu 130,- eur a z čestného prehlásenia a výpovede matky
maloletých detí vyplýva, že dňa 02.12.2016 jej uhradil zameškané výživné v celkovej sume 394,- eur.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný I. H. si dodatočne splnil svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu
skôr, než sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu, čo bolo preukázané dokladmi o zaplatení
výživného prostredníctvom dokladov ako i samotnou výpoveďou svedkyne C. W., pričom nebolo zistené,
že by neplatenie výživného obžalovaným malo na maloleté deti trvalo nepriaznivé následky, odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a postupom podľa § 322 ods.
3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného I. H. podľa § 285 písm. f/ Tr. por. oslobodil, pretože
trestnosť činu zanikla s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.