Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214209249.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.,
U. M. XXXX/X, o vymoženie 1 958,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júna 2015, č. k. 13Er/638/2014-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 30. 06. 2015, č. k.
13Er/638/2014-23 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosina so sídlom Exekútorského

úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.
zn. Ex 723/14. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 4, §
243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, ods. 4 písm. r/, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený žiadal súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK 152/10/13-SAS zo dňa
18. 11. 2013 vydaný rozhodcovským súdom Slovak arbitration court, s. r. o. Súdny exekútor doručil
exekučnému súdu dňa 09. 05. 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený
požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14. 01. 2014 a vykonateľnosť dňa 18. 01. 2014 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 1 958,37 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok

z omeškania vo výške 1,775 % ročne z jednotlivých súm v určených časových obdobiach tak, že úrok
z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 410,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v
ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 410,- eur, len 8,5
% ročný úrok z omeškania zo sumy 1 958,37 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40
eura a trovy právneho zastúpenia 320,91 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Exekučný súd preskúmal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8500009176 zo dňa 26. 01. 2012 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou. Zároveň pri tomto
preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul,
sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom -
veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinnou, a preto sa v danom prípade používajú
právne normy spotrebiteľského práva. Na základe uzavretej zmluvy vyplýva, že povinnej bol poskytnutý
úver vo výške 1 410,- eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 75,55 eura

v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Povinná sa dostala do
omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 5, napokon zaplatila len sumu 1 214,73 eura.Keďže povinná riadne neplnila svoje povinnosti zo zmluvy a bola v omeškaní so splácaním úveru aj po
písomnom upozornení zo strany oprávneného na možnosť uplatnenia práva oprávneného podľa § 565
OZ,stalisasplatnýmivšetkyzáväzkypovinnejkudňu29.08.2013.Podľaoprávnenéhonesplatenáistina

úveru spolu s úrokmi predstavovala sumu 1 958,37 eura. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že sa účastníci konania v rozhodcovskej zmluve č. 8500009176 zo dňa 26. 01. 2012 v čl. 5,
dohodli, že: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým

z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: „Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration
court, s.r.o. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.“
Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - rozhodcovskej zmluvy - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná - dlžník ani

nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
hrubú jednostrannú výhodu pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom nemal
spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu,
ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva

dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na
ochranuspotrebiteľa.Ztohtodôvodusanauvedenýprávnyvzťahpoužijúustanoveniaospotrebiteľskom
práve. Súd bral do úvahy aj to, v akej forme je napísaná zmluva o úvere ako aj rozhodcovská zmluva
- malé písmená s nahusteným textom, čo znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa,
sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto

spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o
ochrane spotrebiteľa a v OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a jej podpísanie bolo
podmienkou poskytnutia úveru, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon

ani zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, pričom v zmysle jej znenia sa
vopred vzdal práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinná mala len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že

prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek

plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je zamietnuť. Výkon práv a povinností z neplatne
dojednanej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom, pretože takto dojednanou rozhodcovskou
zmluvou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka

a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS. Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, a preto
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, ako uviedol vo výrokovej časti
rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnutéuzneseniezrušilvcelomrozsahuavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Poukázal
na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov
je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európskeprávo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti
na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania.
Rozhodcovská zmluva č. 8500009176 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je

podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Podotkol, že pri rozhodcovskej zmluve je dôležité,
aby išlo o individuálne dohodnutú podmienku; ak nie je individuálne dohodnutou podmienkou, aby

nespôsobovala hrubý nepomer v postavení strán. Podstatou individuálne dohodnutej podmienky je, či
spotrebiteľ zahrnutie nejakej podmienky do vzájomných vzťahov vie alebo nevie ovplyvniť bez toho, aby
tomalovplyvnavznikhlavnéhododávateľsko-spotrebiteľskéhovzťahu.Uzavretározhodcovskázmluva
vykazuje, že má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Tvrdenia súdu prvého stupňa
nemajú podľa názoru oprávneného oporu v skutkovom stave. Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu
neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným je len

také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve/doložke, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber
pri podaní žaloby.
Do pozornosti odvolacieho súdu dal dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá podporuje
uvedenú argumentáciu. hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania
poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah

ochrany a možnosti uplatnenia práv oproti konaniu pred súdom. Z formulácie čl. 3 a čl. 5 rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, teda konanie pred rozhodcovským súdom je
len alternatívne. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského
konania pri riešení sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. Konanie pred

rozhodcovským súdom je alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou.
Na podporu tvrdenia o prípustnosti rozhodcovskej zmluvy poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods.
4písm.r)OZakoajnarozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43CoE/372/2013zodňa21.
11. 2013 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013, Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.
01. 2014, Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoE/22/2014-57 zo dňa 31. 01. 2014 a č. k. 25CoE/16/2014-44

zo dňa 28. 02. 2014. Záverom uviedol, že navrhuje, aby súd zaviazal povinnú zaplatiť mu náhradu trov
odvolaciehokonaniavcelkovejvýške58,90euravrátaneDPH(2úkony-prevzatieaprípravazastúpenia
a podanie odvolania zo sumy 1 958,37 eura vo výške á 24,41 eura vrátane DPH (30,34 eura + 20 %
DPH) + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 5,04 eura vrátane DPH (4,20 eura + 20 % DPH).
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05. 05. 2014, kedy bol súdnemu
exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 09. 05. 2014 požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. 152/10/13, ktorý vydal rozhodca Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak
arbitration court, s. r. o., dňa 18. 11. 2013, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 1 958,37 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 %
ročne zo sumy 0,05 eura od 22. 07. 2012 do 04. 09. 2012, zo sumy 75,55 eura od 22. 08. 2012 do 04.

09. 2012, zo sumy 40,- eur od 22. 09. 2012 do 01. 10. 2012, zo sumy 74,45 eura od 22. 10. 2012 do
01. 11. 2012, zo sumy 73,88 eura od 22. 11. 2012 do 26. 11. 2012, zo sumy 73,88 eura od 22. 12. 2012
do 01. 01. 2013, zo sumy 72,92 eura od 22. 01. 2013 do 30. 01. 2013, zo sumy 71,92 eura od 22. 02.
2013 do 07. 03. 2013, zo sumy 74,97 eura od 22. 03. 2013 do 01. 04. 2013, zo sumy 74,97 eura od 22.
04. 2013 do 27. 05. 2013, zo sumy 75,55 eura od 22. 05. 2013 do 27. 05. 2013, zo sumy 68,52 eura od

28. 05. 2013 do 05. 09. 2013, zo sumy 75,55 eura od 22. 06. 2013 do 05. 09. 2013, zo sumy 75,55 eura
od 22. 07. 2013 do 05. 09. 2013, zo sumy 69,62 eura od 06. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 75,55
eura od 22. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 813,20 eura od 30. 08. 2013 do zaplatenia tak, že, tento
úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 410,- eur a odo dňa nasledujúcehopo dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 1 958,37 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konanie 32,40 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 eura.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaní k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.
V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre
konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná

forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami. Rozhodcovská zmluva predložená v prejednávanom prípade spĺňala zákonnú podmienku
vyhotovenia v písomnej forme, avšak súd prvého stupňa jej preskúmaním zistil nedostatky v obsahu
zakomponovanej rozhodcovskej doložky. Potrebné bolo ustáliť, či možno považovať rozhodcovskú
doložku v Rozhodcovskej zmluve za takú, ktorá nespôsobuje hrubý nepomer medzi právami a

povinnosťamizmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Akovyplývazobsahuzmluvyorevolvingovom
úvere a pripojenej rozhodcovskej zmluvy tak nie zrejmé, že by rozhodcovská zmluva a rozhodcovská
doložka spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3Cdo/122/2011).
V danej veci súdy konajú v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre
posúdenie veci interpretujú a aplikujú, ich úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, sú logické, a preto
aj celkom legitímne.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,

ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie
preskúmavať exekučný titul. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, exekučné konanie,
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne
samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon

rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)

je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného

poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade

postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných
titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných
konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej

činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady
nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v
prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý
rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky
aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom

zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený ako

vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.

V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa
niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), ato tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za
skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou

zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi
viacerými, v tu modelovanom prípade inak len troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)

vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto
nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k

väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská zmluva poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca
ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým
skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber

neposkytuje.
Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany spotrebiteľa je aj činnosť súdu výkonu
rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi
a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nemôže byť
obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne nemožného,

právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia
samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby
toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť

zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,
ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento
súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním

vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým
mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné
sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie
rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná

správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej
povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu
konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými
praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane

spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí založenie
právomoci rozhodcovského orgánu.
Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd
je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na
strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie.

Nemožno totiž strácať zo zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa
o vykonanie exekúcie (§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na
ktoré môže povinná reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinnej sú pritom
procesné úkony, ktoré sú na strane exekútora, resp. povinnej spojené s trovami. Navyše, tento postup
exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými

prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení
exekúcie), ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti
akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred
orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel.Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, bod 5, v zmysle ktorej
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou

príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.
Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Problematickou sa zdá byť skutočnosť, že predmetná zmluva
ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu

úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý
bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. V danej veci je Rozhodcovská zmluva súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej
uzavretie podmieňuje vznik úverového vzťahu medzi subjektmi sporu. Obsah tejto zmluvy ako aj Zmluvy
o RÚ nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, preto bola súdom vyhodnotená ako

neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zo spôsobu
uzavretia a formulácie rozhodcovskej zmluvy je nutné konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu
teda, na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, založená nebola platne. Takto vydal rozhodnutie
orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je

normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tým, že ich náhradu
úspešnej povinnej tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.