Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814201376.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: I.. I.

T., T.. X.X.XXXX, H. D. T. U., G.Í. V. XXX/X, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska
kancelária Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10 proti žalovanému: V.. C. H., T.. XX.X.XXXX, H. D. T. U.B.,
B. X/X, zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Advokátska kancelária Prešov, Vajanského 33
o zaplatenie 9.000 eur. s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému iné trovy konania v sume 540 eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 1.783,63 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatností
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 9.000 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 11.3.2013 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.1.2013 požičal čiastku 9.000 eur, ktorú mu mal
vrátiť do 10.3.2013. O dva dni na to ho opäť oslovil a požiadal o ďalšiu pôžičku a to v rovnakej sume
9.000 eur, písomnú zmluvu už nevyhotovili. Z požičaných peňazí suma 7.311,58 eur bola vložená hneď
na účet ConsumerFinance Holding, a.s., to bol zostatok dlhu žalovaného za auto. aj tieto peniaze mal

vrátiť do 10.3.2013. Žalovaný mu ku dňu podania žaloby vrátil len sumu 9.000 eur a to dňa 9.4.2013.
Pretože žalovaný si povinnosť nesplnil, je nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Požaduje
aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z..

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, predmetný nárok žalobcu je nedôvodný a neoprávnený.
Uviedol, že žiadna ďalšia pôžička v sume 9.000 eur zo strany žalobcu mu nebola poskytnutá. Žalobca

existenciu ďalšej pôžičky v sume 9.000 eur, ktorá mala byť dohodnutá ústne, nepreukázal relevantným
spôsobom nepreukázal, nakoľko predložené výpisy z účtov o výbere, resp. vklade určitých súm,
nevypovedajú účel a ani pre koho boli tieto transakcie robené, čo súd vyhodnotil ako účelovú obranu
oprávneného. Písomným potvrdením o prevzatí požičanej sumy a vzdania sa úrokov z omeškania
napísaným priamo na zmluvu o pôžičke, obe zmluvné strany vedome a s prihliadnutím na okolnosti -
miesto a čas vrátenia de facto vedome zmenili zmluvné podmienky pokiaľ ide o spôsob vrátenia peňazí
a ako súd uviedol, formulácia oprávneného, že sa vzdáva úrokov z omeškania svedčí o tom, že ako

žalobca tak aj žalovaný mali v tom čase vedomosť, že sa jedná o splnenie záväzku zo zmluvnej pôžičky
zo dňa 22.1.2013.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďami
účastníkov konania, svedka U. Š., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/82/2013, spisom Okresného
riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-7/2/VYS-VT-2014, listinami predloženými

účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav.

Žalobca k veci uviedol, že žalovaný pracoval v jeho spoločnosti, pričom už počas tejto doby si od neho
požičiaval menšie sumy, ktoré vždy vrátil. Na záver roku 2012 ho oslovil s tým, že má záujem kúpiť
nejaký dom a žeby potreboval požičať 9000 eur. Súhlasil, ale s tou podmienkou, že túto sumu mu bude

schopný požičať až začiatkom roka 2013. Žalovaný mu ale uviedol, že je v nejakej časovej tiesni, tak sa
rozhodol, že mu tie peniaze požičia. Následne vypracoval návrh zmluvy, ktorý zaslal žalovanému na jeho
emailovú adresu a 22.01.2013 sa stretli v jeho kancelárií, kde predmetnú zmluvu podpísali a žalovaný
si prevzal sumu 9000 eur. Následne keďže v zmluve o pôžičke bolo dohodnuté, že bude vyhotovená
aj notárska zápisnica, tak predmetná zmluva o pôžičke bola doručená na Notársky úrad JUDr. Š., kde
sa potom aj žalovaný dostavil, kde bola spísaná notárska zápisnica. Následne asi o dva dni ho znova

žalovaný kontaktoval s tým, že je opäť v časovej tiesni s tým, že predpokladá, že pre splnenie podmienok
pre poskytnutie úveru, o ktorý má záujem, zrejme nespĺňal nejaké podmienky, nakoľko si zobral úver na
auto a tento úver splácal a zrejme táto splátka úveru narúšala akoby bonitu jeho ako klienta pri žiadosti
o úver, preto chcel tento úver vyplatiť. Žalovaný teda prišiel za ním s tým, že potreboval by vyplatiť
úver, ktorý mal na auto s tým, že vtedy si od neho odfotil výzvu od spoločnosti ConsummerFinance

Holding, kde poukazuje aj na to, že tam je aj dátum 25.01.2013 a preto sa domnieva, že žalovaný zrejme
aj skôr žiadal o vyčíslenie tejto sumy za účelom akejsi špekulácie. Následne s odfotenými údajmi z
listiny, ktorú mu predložil žalovaný išiel do O. H., ktorá má pobočku najbližšie v Humennom, keďže už
nemal takú finančnú hotovosť, lebo pôvodne tých prvých 9000 eur mu požičal zo svojich peňazí, mal aj
súkromnú hotovosť, ale rozhodol sa, že peniaze poskytne žalovanému tak, že vybral z firemného účtu

sumu 8000 eur, hneď s touto sumou išiel do pobočky D. banky v Humennom, kde na číslo, ktoré bolo
uvedené vo výzve od spoločnosti Consumer uhradil sumu tak, ako tam bola uvedená. Následne mu
žalovaný na druhý deň telefonoval, že napriek tomu, že už uhradil tú sumu v Consummeri tak by ešte
potreboval dopožičať nejaké peniaze s tým, že by bolo dobré do tých 9000 eur, preto išiel do bankomatu
a znova z firemného účtu vybral sumu 1000 eur, ktorú potom žalovanému odovzdal v jeho kancelárií,

kde bola prítomná asi jeho manželka a zrejme aj nejaká asistentka D. H.. Žalovaný čakal v kancelárií
a tam mu odovzdal 1700 eur, teda dohromady to bolo 7300 eur čo vyplatil v banke v Humennom a
potom 1700 eur, čiže spolu to bolo 9000 eur. Poukázal na to, že v priebehu trestného konania žalovaný
pôvodne udával, že požičanú sumu 9000 eur použil na rekonštrukciu domu, no následne keď sa objasnili
ďalšie skutkové okolnosti ohľadom výplaty úveru na auto tak tvrdil, že tých pôvodne 9000 eur, ktoré mu

mali byť poskytnuté 22.01. nedostal, aleže sa jednalo o peniaze, ktorými bol vyplatený úver spoločnosti
ConsummerFinance Holding.

Splatenie pôžičky malo byť zabezpečené zriadením zábezpeky na motorové vozidlo, úver na ktorý

vyplatil vlastne spoločnosti ConsummerFinanceHolding, no k uzavretiu takejto zmluvy alebo k zriadeniu
takejto zábezpeky však nikdy nedošlo. V ďalšom uviedol, že s tou prvou sumou, ktorú žalovanému
poskytol 9000 eur rátal, túto mal aj začlenenú s tým, že túto mu požičia, no s tou druhou sumou nerátal,
preto ho po čase kontaktoval s tým, že potrebuje aby mu peniaze vrátil a vtedy žalovaný navrhol, že
porieši to tak, že si zoberie úver na vozidlo a predmetné peniaze mu vráti. Následne sa však dozvedel,

že žalovanému úver nebol poskytnutý alebo nemohol byť, pretože nespĺňal podmienky, tak nakoniec sa
celá situácia poriešila tak, že si vybavil iný úver s tým, že jeho spoločnosť Biznis FinancialPlaners, ktorej
je jediným spoločníkom aj konateľom, bola dokonca ručiteľom žalovaného pri poskytnutí tohto úveru.
Úver bol v podstate nakoniec poskytnutý riaditeľovi spoločnosti pánovi D., keďže žalovaný nespĺňal
podmienky pre poskytnutie úveru, teda úver bol poskytnutý na meno pána D., on vystupoval ako dlžník,

ale peniaze vlastne boli reálne dané žalovanému. Dňa 9.4.2013 mu žalovaný volal, že mu prišli peniaze z
predmetnej transakcie a teda, že mu môže peniaze vrátiť, stretli sa v Auparku v Košiciach. Keď žalovaný
mu teda odovzdal sumu 9000 eur, no on ešte nadhodil tému ohľadom úveru, ktorý mal žalovaný v
spoločnosti ConsummerFinance Holding s tým, že tento mu spomínal, že v dôsledku ukončenia zmluvy,
že musel zaplatiť tejto spoločnosti aj sankčný poplatok cca 1000 eur, tak nadhodil tému, že keďže on

mu pomohol a poskytol mu 9000 eur, že či by si nemal tiež pýtať nejaké úroky. Nakoniec tú konverzáciu
poňali ako vtip s tým, že naozaj od neho úroky nechcel, no žalovaný ho vyzval, aby danú vec potvrdil
písomne a dal mu papier, na ktorý on vlastnou rukou napísal, to čo je uvedené v zmluve o pôžičke na
druhej strane a teda, že dňa 9.4.2013 Košice prevzal 9000 eur a vzdáva sa úrokov z omeškania, I.T. a podpis. Aj keď to vyzerá banálne, ale v tom okamihu bolo na stole viacej papierov, lebo žalovaný
spolupracoval s ich spoločnosťou a nosieval im rôzne papiere z Košíc a opačne, tak on si nebol vedomý
a ani nevedel, že daný text píše na druhú stranu zmluvy o pôžičke. O tom, že daný text bol napísaný

na predmetnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bolo poskytnuté žalovanému prvých 9000 eur tak sa
dozvedelažpotom,čosazačaloexekučnékonanie,keďmuvolalexekútor,žepodalinámietky.Vďalšom
dalsúdudopozornosti,žekeďbybolipravdivétvrdenia,akouvádzažalovaný,žesajednaloozaplatenie
pôžičky 9000 eur na základe zmluvy o pôžičke, tak nevidí dôvod prečo tieto žalovaný respektíve svoj
záväzok z tejto pôžičky neplnil tak, žeby vložil peniaze priamo do pobočky O. H., v Auparku v Košiciach,

kde v ten deň boli, sa nachádza a považuje aj tvrdenia uvedené žalovaným aj v trestnom konaní, žeby
tieto boli pripísané až neskôr za účelové, nakoľko obaja pracujú vo finančnom biznise a aj preto majú
účet v O. H., nakoľko táto vykonáva párovanie platieb každých 15 minút, teda v prípade, žeby žalovaný
mal záujem plniť z prvej pôžičky a vložil by tých 9000 eur do pobočky O. H., tak v ten deň by tam peniaze
boli pripísané. Žalobca ešte uviedol, že je pravdou, že nenaliehal na žalovaného, aby mu peniaze vrátil,
nakoľko pracoval v jeho spoločnosti, bol s ním v každodennom kontakte a mal vedomosť o tom, alebo

videl, že nie je to v jeho finančných možnostiach, no časom mu žalovaný oznámil, že odchádza z jeho
spoločnosti, pričom ešte predtým došlo k prevodu predmetného motorového vozidla z pána D.o na tretiu
osobu na nejakého pána C. s tým, že tým vidí tiež špekulatívne konanie žalovaného nakoľko on v tom
čase ešte disponoval notárskou zápisnicou s tým, že žalovaný mu dlhoval 9000 eur a teda by v prípade
exekúcie mohlo byť postihnuté aj to vozidlo, keby ho znova prepísal na seba. Spolu z firmy s pánom

žalovaným odchádzal aj pán Š., ktorému taktiež požičal peniaze, pričom žalovaného sms-kou vyzýval na
vrátenie peňazí, no keď sa tak nestalo, tak sa obrátil na exekútora a podal návrh na vykonanie exekúcie
ako voči žalovanému tak aj voči pánovi Š.. Zmluva o pôžičke bola žalovanému zasielaná emailom, pri
spísaní notárskej zápisnice nebol prítomný. Na otázka či a ako žalovaný kontaktoval žalobcu a kde sa
stretli 24.01.2013, žalobca uviedol, že je pravda, že ho v ten deň žalovaný kontaktoval, nepamätá si už

akou formou, či telefonicky, alebo ináč a stretli sa vo Vranove v jeho kancelárií. K listine od spoločnosti
ConsumerFinance Holding, tak tie údaje sa k nemu dostali od žalovaného, mal to v mobile, nevedel,
že sa to bude následne riešiť aj takouto súdnou formou súdnou, tak si to následne našiel v mobile.
Na otázku kedy a na základe čoho boli žalovanému odovzdané peniaze, žalobca uviedol, že to bolo
22.01.2013 po podpísaní zmluvy, kedy mu odovzdal peniaze 9000 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že v decembri 2012 plánoval kúpu nehnuteľnosti,
preto sa aj informoval v banke ohľadom úveru, nemohol mu byť poskytnutý, nakoľko mal už iný
úver na kúpu motorového vozidla. Mal záujem túto sumu vyplatiť, pretože potreboval úver na kúpu
nehnuteľností, tak oslovil žalobcu s tým, že potrebuje požičať peniaze. Ten mu povedal, že ako mu

má veriť, že skutočne potrebuje vyplatiť tento úver na auto, tak mu 8.1.2013 emailovou komunikáciou
preposlal na jeho emailová adresa emailovú komunikáciu s pani Z. W., ktorá je pracovníčka spoločnosti
Consummer Finance Holding a prílohou tejto emailovej komunikácie bol aj PDF súbor s návodom ako
vyplatiť predmetný úver, ktorý mal na auto. V ďalšom uviedol, že ešte 4.1.2013 preposlal žalobcovi
kópiu technického preukazu vozidla, na ktoré mal úver od spoločnosti Consummer Finance Holding,

nakoľko žalobca požadoval v prípade, že mu poskytne peniaze, teda pôžičku, aby predmetné vozidlo
slúžilo ako zábezpeka za pôžičku. Teda žalobca by vyplatil úver za auto v spoločnosti Consummer
Finance Holding, auto by bolo akože „voľné“, nebola by na ňom žiadna ťarcha a v takom prípade by
ho potom mohol založiť, alebo dať ako zábezpeku v prospech žalobcu. Následne sms-kou kontaktoval
žalobcu, či navrhované riešenie bude možné uskutočniť, nakoľko úver na auto bolo potrebné vyplatiť

do 25.1.2013 tak ako bolo uvedené v tej výzve. Kontaktoval žalobcu 12.1.2013, nakoľko už vyplatil
zálohu za nadobudnutú nehnuteľnosť, potreboval vyplatiť daň z príjmu, a vtedy mu žalobca odpovedal,
že to bude možné asi do jedného týždňa. 21. následne kontaktoval žalobcu sms-kou s tým, že či naozaj
všetko bude tak ako bolo dohodnuté, nakoľko išiel vyplatiť daň z príjmu a chcel vedieť, či skutočne mu
žalobca predmetnú sumu požičia, lebo to bolo preňho dôležité za účelom či má význam vyplatiť daň

z príjmu, alebo nie. Asi o jednu hodinu mu prišla rovnako sms formou odpoveď OK. A následne asi o
dve hodiny ďalšia sms správa, v ktorej bolo uvedené, že Š. môže nasledujúci deň cca o 15.30 hod.
A on mu odpísal, že v poriadku, že bude u notára pána Š.. Dňa 22.1.2013 sa dostavil do kancelárie
žalobcu, kde mu bola predložená zmluva o pôžičke, kde k tejto uviedol, že pôvodne mala byť pôžička
poskytnutá na pol roka, no v zmluve zistil, že vrátenie peňazí bolo dojednané o tri mesiace a taktiež zistil,

že v zmluve bol uvedený dosť vysoký úrok v prípade omeškania. Taktiež v zmluve bolo napísané, že
predmetnú sumu preberá, pričom to nebola pravda, nakoľko dohoda bola taká ako uviedol predtým, teda
že žalobca mal vyplatiť dlh spoločnosti Consummer Finance Holding. Toto konanie žalobcu si myslí, že
bolo účelové, aby nemal doklad o tom, že v skutočnosti peniaze neprevzal. Ako už uviedol bolo to 22., do25. potreboval vyplatiť peniaze, v podstate už nemal inú možnosť iba pristúpiť na podmienky tak ako boli
uvedené v zmluve žalobcom. Následne išiel na notársky úrad JUDr. Š., kde mu bola prečítaná notárska
zápisnica, kde ešte bol upozornený na úrok z omeškania, ktorý bol dojednaný s tým, že uviedol že

súhlasí nakoľko vedel, že pôžičku vráti, že zaplatí, takže sa neobával tohto úroku a akurát čo nesúhlasil
s tým, že peniaze mu boli vyplatené, nakoľko mu vyplatené neboli, no pracovníkom notárskeho úradu
mu bolo povedané, že v zmluve sa to tak píše, že peniaze mu boli odovzdané, tak nakoniec súhlasil a
notársku zápisnicu podpísal. Teda podpísal sa do knihy u notára. Následne s notárskou zápisnicou išiel
za žalobcom, ktorému ju odovzdal, nakoľko jeho prejav, alebo vystupovanie bolo také, že kým nebude

predmetná zmluva a notárska zápisnica podpísaná, tak sa s ním nebude ďalej baviť, teda že mu peniaze
ani neposkytne. Na základe toho potom žalobca povedal, že vyplatí tú sumu, ktorú trebalo vyplatiť
spoločnosti Consummer Finance Holding s tým, že týmto údajom a tými skutočnosťami už disponoval
dva týždne pred uzavretím zmluvy o pôžičke. Ďalej uviedol, že odišiel do Košíc, nakoľko v tom čase mal
skúškové obdobie, teda nie je pravdou, žeby v nasledujúcich dňoch teda 23. alebo 24. januára 2013
kontaktoval žalobcu, už bolo všetko dojednané, a keď žalobca tvrdí, že v uvedený deň si vytvoril kópiu

na základe listiny, ktorú mal on predložiť, nie je to pravda, nakoľko daná kópia sa dá vytvoriť na aipfone.
PDF súbor má rovnaké číslo ako bolo uvedené v emailovej komunikácií, ktorú doručoval žalobcovi ešte
8.1.2013. Teda nie je pravdou, žeby dňa 24.1.2013 kontaktoval žalobcu, že je v nejakej tiesni, nakoľko v
uvedený deň sa zúčastnil skúšky na Technickej univerzite v Košiciach s tým, že skúška trvala v časovom
rozpätí od 8.00-12.00 hod., bol skúšaný až ako 12, teda je vylúčené, aby v uvedený deň sa fyzicky

nachádzal v Humennom, kde si podľa výpovede žalobcu mal tento vyhotoviť kópiu výzvy na zaplatenie
sumy v prospech spoločnosti Consummer Finance Holding, nakoľko v uvedený deň vykonal dve skúšky.
Žalovaný uviedol, že všetky tvrdenia uvedené žalobcom nie sú pravdou, zmluva bola pripravená ním
tak, aby potvrdil prevzatie predmetnej sumy 9000 eur, nie je pravdou ani to, žeby následne žalobcu
kontaktoval v dňoch 23.-24.1.2013, nakoľko v tom čase absolvoval skúšky, dohoda o vyplatení z úveru

v prospech ConsummerFinance Holding bola už dávno predtým a žalobca to mal len vyplatiť. Suma
v prospech ConsummerFinance Holding mala byť vyplatená vo štvrtok. Potom čo ju žalobca vyplatil,
tak ho telefonicky kontaktoval a aj mu zaslal doklad o tom, že táto suma bola vyplatená, v tom čase
on bol v Košiciach, následne sa vrátil do Vranova a v piatok navštívil žalobcu v jeho firme vo Vranove
nad Topľou, kde mu je pravda, že žalobca ešte vyplatil nejakú sumu z predmetnej pôžičky, ale nebolo

to do celej sumy 9000 eur, vie že mu dal tisíc eur a ešte nejaké drobné. Aj keď to celkovo netvorilo
sumu 9000 eur, nechal to už tak, lebo sa cítil byť žalobcovi zaviazaný za to, že mu bol ochotný pomôcť.
Teda aj keď mu reálne nebolo poskytnutých až 9000 mal zato, že je povinný žalobcovi vrátiť 9000 eur.V
ďalšom poukázal na to, že má zato, že v prípade, žeby mu žalobcom naozaj boli poskytnuté ďalšie
peniaze tak ako on tvrdí, čo nie je pravda, tak si myslí, že žalobca by si to znova zabezpečil a to buď

tým, žeby mu dal podpísať nejaký papier, alebo by trval na spísaní nejakej ďalšej notárskej zápisnice,
no nič také sa neudialo. Podľa jeho vedomostí si žalobca všetky pôžičky zabezpečuje formou notárskej
zápisnice, preto si myslí, že nie je možné, žeby mu poskytol ďalšiu pôžičku, žeby na takejto forme
netrval. Dňa 8.4.2013 dostal sumu z leasingu jeho motorového vozidla, jednalo sa o sumu vyše 15.000
eur, pričom firma žalobcu bola ručiteľom z tejto zmluvy a teda žalobca mal vedomosť o tom, aká suma

mu bude vyplatená, čiže v ten deň večer ho žalobca ešte kontaktoval, že potrebuje, aby mu sumu z
pôžičky 9000 eur vrátil. Následne 9.4.2013 mu uviedol, že príde do Košíc a navrhuje, aby sa stretli
v Auparku a navrhuje, aby mu peniaze v hotovosti vrátil. Žalovaný uviedol, že vedel, že v notárskej
zápisnici bolo uvedené, že pôžičku má splatiť prevodom na tam uvedený účet, no následne mu bolo
žalobcom povedané, že jedná sa o účet jeho firmy a v prípade, žeby tam peniaze vložil, tak by tam

vznikla účtovná nezrovnalosť, preto žalobca navrhol a žiadal, aby mu peniaze vrátil v hotovosti. Keď sa
žalobcu pýtal, aký potom bude mať doklad o tom, že skutočne pôžičku vrátil, tak ten mu povedal, že
bude postačovať, keď roztrhá svoju notársku zápisnicu, ktorú mu on odovzdal. Nato on dňa 9.4.2013
kontaktoval JUDr. Š. s tým, že mu popísal ako žalobca navrhol splnenie z tej zmluvy o pôžičke, no
uvedeným notárom mu bolo povedané, že nato, aby mohol plniť na základe notárskej zápisnice bude

potrebovať osobitný papier s tým, že sa mu aj ponúkol, že mu pošle vzor takejto listiny, telefonovala s
Mgr. Š., ktorý je pracovníkom Notárskeho úradu JUDr. Š.. Následne kontaktoval Mgr. Š. aj sms správou,
lebo už sa mal za chvíľu stretnúť so žalobcom, no pán ŠU. ho už nekontaktoval a neposlal mu žiadne
tlačivo, alebo listinu, ktorú mu sľúbil preposlať za účelom spísania skutočnosti ohľadom splnenia dlhu.
Čo sa týka samotného vrátenia peňazí tak nie je pravdou, žeby pri vrátení bola aj manželka žalobcu,

žalobca tam bol vtedy sám, on mu doniesol peniaze v stoeurovkách v obálke. Z komunikácie s pánom
Š. si pamätal, že je potrebné, aby mu bolo potvrdené, keď tie peniaze vráti niečo v tom zmysle, že suma
bola prevzatá a keďže si bol vedomý, že mešká s vrátením sumy tak aj to, že sa vzdáva, prípadne, že
nebude musieť zaplatiť úroky z omeškania. Keď sa stretol so žalobcom, tak tento potom čo mu chcelvrátiť peniaze tvrdil, že roztrhá notársku zápisnicu, no on trval na tom, že toto nestačí a že žiada, aby mu
podpísal, že prevzal peniaze a že nežiada úroky z omeškania, čo následne aj žalobca urobil tak ako je
uvedené na zmluve o pôžičke, kde pár centimetrov pod podpismi na zmluve o pôžičke žalobca uviedol

text, že prevzal sumu a že sa vzdáva úrokov z omeškania a podpísal sa. Je pravda ešte, že žalobca sa
správal dosť rozhorčene s tým, že mu vytýkal, že nikdy nikoho neoklamal a že nevie prečo na niečom
takom trvá a že sám nevedel, že nebude postačovať zlikvidovanie fyzické notárskej zápisnice. Napriek
tomu on na tom trval a následne tak ako už uviedol žalobca uvedený text na predmetnú zmluvu o pôžičke
uviedolapodpísalsa.Čosatýkaúrokovzomeškaniataktrvalnatompreto,lebovedel,žeúrokje vysoký

a že naozaj meškal s vrátením zo zmluvy o pôžičke, preto aj spochybňuje tvrdenia žalobcu ohľadom
tej skutočnosti, že v danom prípade sa jednalo o vrátenie sumy z ďalšej zmluvy o pôžičke, tak ako to
uvádzal žalobca nakoľko tam nebola žiadna písomnosť ani nič, čiže ťažko tam by bolo možné dohodnúť
nejaké úroky z omeškania. Po vrátení predmetnej sumy 9000 eur ho žalobca už v ďalšom období nijako
nekontaktoval, nijako mu nepripomínal, nežiadal od neho vrátenie žiadnych ďalších peňazí. V auguste,
keď ešte pracoval vo firme žalobcu tak vybavoval dovolenku pre firmu s tým, že žalobcom ako aj jeho

manželkou mu bolo oznámené, že nemajú finančné prostriedky a preto z vlastného účtu vybral 3000 eur,
ktoré použil na výplatu predmetnej dovolenky a túto sumu mu potom následne žalobca vracal. Preto
poukazuje na to, že v prípade, žeby naozaj ešte v tom čase dlhoval žalobcovi nejaké peniaze, či by mu
skutočne tento vracal tú sumu 3000 eur, keby mu dlhoval peniaze z pôžičky. Sms-kami ho kontaktoval
a uviedol aj číslo účtu, na ktoré mu mala byť vrátená suma 1070 eur, nakoľko na predmetnú sumu sa

skladali aj iní ľudia z firmy. Na základe sms-kovej komunikácie, kde urgoval žalobcu o vrátenie sumy
1070 eur, mu táto bola vrátená až 2.10.2013. Potom v mesiaci november a to 13. novembra oznámil
žalobcovi, že odchádza z jeho firmy s tým, že má zato, že voči nemu nemá žiadne pozdĺžnosti ani nič,
čiže mal zato, že môže spokojne z firmy odísť. Potom čo oznámil odchod z firmy, tak žalobca ho sms-
kou kontaktoval a žiadal od neho uhradiť sumu 10.000 eur ale s odkazom na činnosť vo firme, teda

pýtal od neho vrátiť nejakú sumu, ale žiadnym ani náznakom nespomenul, žeby mu ešte aj dlhoval z
údajnej pôžičky 9.000 eur. Taktiež ho ešte následne žalobca kontaktoval s tým, že žiadal od neho, aby
mu vrátil sumu 1070 eur, ktorú mu poukázal v októbri s tým, že jednalo sa o omylnú platbu.. Ani v ďalšom
období ho žalobca nekontaktoval ohľadom vrátenia sumy, a o tom, že údajne mu má vrátiť ešte 9000 eur
sa dozvedel až potom, čo bola začatá exekúcia a bolo mu doručené upovedomenie o začatí exekúcie,

následne sa obrátil na príslušný exekútorsky úrad a podnikol vo veci potrebné právne kroky, teda podal
námietky atď. Následne v súvislosti s exekúciou kontaktoval žalobcu, nakoľko mu bolo vysvetlené, že aj
on by v prípade neúspechu musel znášať trovy. Napriek takejto akoby priateľskej sms, ktorú mu zaslal
žalobca, návrh na vykonanie exekúcie nezobral späť a dokonca mu napísal, že sú pripravené aj ďalšie
papiere od právnikov a že je aj schopný podať trestné oznámenie. Podal trestné oznámenie ohľadom

notárskej predmetnej zápisnice, aj keď s jeho podaním otáľal. Potom, čo podal trestné oznámenie, až
do času, kedy bol aj vypočutý príslušným policajtom, tak mal zato, že s pánom žalobcom mal uzavretú
iba jednu zmluvu o pôžičke, táto bola riadne vyplatená a teda že nemal voči nemu žiaden dlh, kde
poukazuje aj nato, že počas trestného stíhania došlo k rôznym obštrukciám zo strany žalobcu, ktorý
sa buď nedostavil na úkony, ospravedlnil sa, podľa správy exekútora dokonca si nepreberal písomne

zásielky. Potom čo žalobca zrejme videl, že neuspeje v exekučnom konaní, tak bola podaná ním ďalšia
žaloba o zaplatenie 9000 eur, ktorá je predmetom tohto konania.

Svedok U. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že účastníkov konania pozná, žalobcu pozná osobne s
týmto spolupracoval ešte v roku 2008, potom následne v roku 2012, čo sa týka žalovaného, tohto

pozná od detstva, v súčasnej dobe, alebo potom neskôr sa taktiež spoznali z profesionálneho a
pracovného hľadiska. Na konci roku 2013 odišli zo spoločnosti žalobcu, po tomto čase potom začali
chodiť žalovanému SMS správy, ktoré on videl v jeho mobilnom telefóne, kde žalobca mu zasielal správy
v tom znení, že ho finančne zničí. V ďalšom uviedol, že skutočnosti ohľadom pôžičky medzi účastníkmi
konania sa dozvedel sprostredkovane od žalovaného. Uviedol tiež, že má aj vlastnú skúsenosť ohľadom

pôžičky peňazí od žalobcu s tým, že keď v roku 2012, keď pracoval u žalobcu, tak mal záujem o kúpu
motorového vozidla a vtedy sa so žalobcom dohodol, že tento mu požičia peniaze s tým, že postupne
mu bude táto suma zrážaná z provízií. Podmienkou žalobcu však bolo, že musí byť spísaná notárska
zápisnica, preto sa dostavil v určenom čase na Notársky úrad JUDr. Š., kde bol JUDr. Š. ako aj jeho syn
s tým, že notárska zápisnica už bola napísaná s tým, že v notárskej zápisnici bolo uvedené, že preberá

finančnú hotovosť, respektíve tú pôžičku, ktorá mu mala byť žalobcom poskytnutá osobne od žalobcu,
načo pán Š. povedal, že nemôže to tak byť nakoľko peniaze nie sú odovzdávané priamo a aj sám si bol
vedomý toho, že to tak nie je, lebo dohoda bola taká, že žalobca vyplatí auto a postupne si tú pôžičku
bude zrážať z provízií. Žalobca mu požičal peniaze ako fyzická osoba, pričom v notárskej zápisnici stálo,že žalobca mu požičiava sumu 4300 eur, auto mal vyplatiť v hodnote 4000 eur, preto pýtal sa žalobcu
hneď vtedy, prečo je tam uvedená taká suma, načo mu tento povedal, že to nech nerieši, že to je taký
vzor zmluvy, že on od neho bude požadovať len 4000 eur, tak to nakoniec podpísal s tým, že následne

išli do autoservisu, kde žalobca vyplatil sumu 4000 eur, kúpnu zmluvu však nikdy on nevidel s tým, že o
dva dni sa vozidlo vrátilo naspäť do servisu, nakoľko bolo nepojazdné, malo nejaké chyby, nedalo sa na
ňom jazdiť, s tým, že žalobcom mu bolo povedané, že servis mu vráti len 3000 eur z tej sumy tak potom
mu žalobca formou provízie uvoľnil 1000 eur, aby mal 4000 eur, aby si mohol zakúpiť nové vozidlo. V
tej notárskej zápisnici ešte bolo uvedené, že pôžičku mal vrátiť v jednej splátke na účet, ktorý účet však

už patril spoločnosti BFP s.r.o. V tej zápisnici bolo uvedené, že žalobca ako veriteľ mu dal peniaze,
no potom spoločne išli do O. H. do Michaloviec, kde žalobca peniaze vybral a znova mu ich odovzdal,
respektíve vyplatil tú kúpnu cenu za auto, teda má pocit, ako keby išlo o obdobný prípad ako v prípade
žalovaného. V súčasnosti v splátkach uhrádza sumu 4300 eur z titulu tejto pôžičky, s exekútorom sa
dohodol na 30 eurových mesačných splátkach. Pri podpísaní notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke
mu nebol vystavený doklad o prevzatí peňazí.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.1.2013 zmluvu o pôžičke, pričom v zmysle
čl. II bodu 1 veriteľ týmto požičal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 9.000 eur a podľa bodu 2. dlžník
podpisom potvrdil prevzatie peňažnej sumy, ktorá bola dlžníkovi odovzdaná v hotovosti pri podpise
zmluvy s tým, že o odovzdaní a prevzatí pôžičky si strany nevyhotovili osobitný doklad a ako potvrdenie

o prevzatí slúži ich podpis na zmluve. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splatiť riadne a
včas v lehote a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a to prevodom na tam uvedený účet a to v jednej
splátke vo výške 9.000 eur do 10.3.2013. Podľa čl. III bod 2. za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka
sa tento zaviazal odovzdať veriteľovi písomné uznanie dlhu vo výške sumy pôžičky spísané vo forme
notárskej zápisnice a to najneskôr do 15 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy. V zmysle záverečných

ustanovení sa práva a povinností zmluvných strán ako právne vzťahy výslovne zmluvou neupravené
spravovali Občianskym zákonníkom ako aj ďalšími všeobecne záväznými právnym predpismi. Zmluva
bola vyhotovená písomne a akékoľvek zmeny alebo doplnky k nej bolo možné robiť len formou
písomných dodatkov.

K žalobe žalobca priložil výpis zo správy dokumentu pdf 120126920 ohľadom motorového vozidla AUDI
A6s uvedením dátumov 23.10.2012, 7.11.2012 a 25.1.2013s tým, že bola vyčíslená suma 7.310,28 eur
najneskôr do 25.1.2013.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/82/2013 súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie

exekúcie žalobcu ako oprávneného a žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. N. Š.
súd vydal dňa 4.12.2013 poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej
zápisnice N 37/2013, Nz 2129/2013, NCRls 2180/2013 zo dňa 22.1.2013napísanej na Notárskom úrade
JUDr. Š. Š. vo Vranove nad Topľou. V predmetnej notárskej zápisnici žalovaný ako dlžník vyhlásil, že
dňa 22.1.2013 uzavrel so žalobcom ak veriteľom zmluvu o pôžičke peňazí na sumu 9.000 eur s tým, že

na zmluve o pôžičke potvrdil prevzatie peňažnej sumy v uvedenej výške, pričom o odovzdaní a prevzatí
sumy nevyhotovili osobitný doklad a ako potvrdenie o prevzatí sumy slúži podpis oboch účastníkov na
zmluve. Pod bodom 3. žalovaný vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu i do výšky
uznáva. V bode 5. žalovaný vyhlásil, že súhlasí, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku zo zmluvy sa
táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie žalovaný ako povinný podal námietky proti exekúcii z
dôvodu, že dňa 9.4.2013 predmetnú sumu zo zmluvy o pôžičke zaplatil oprávnenému - žalobcovi, ktorý
sa vzdal úrokov z omeškania, keď na 2. strane zmluvy vlastnoručne napísal podpísal, že dňa 9.4.2013
prevzal od žalovaného 9.000 eur a vzdáva sa úrokov z omeškania, teda dňa 22.11.2013, kedy žalobca
ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, mal už finančnú čiastku uhradenú. Na žalovaným

ako povinným predlženej kópii zmluvy o pôžičke zo dňa 22.1.2013 bolo v dolnej časti na druhej strane
písaným písmom napísané - dňa 09.04 2013 v Košice som prevzal 9.000 eura vzdávam sa úrokov z
omeškania I. T. a podpis.

Vo vyjadrení k námietkam žalobca ako oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že so skutočnosťami uvedenými žalovaným ako povinným nesúhlasí, tento nehovorí pravdu, zamlčuje
dôležité skutočnosti a zavádza súd. Uviedol, že žalovanému poskytol dňa 22.1.2013 pôžičku 9.000
eur , ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť a to v jednej splátke na jeho účet do 10.3.2013. O dva dni nato
24.1.2013 ho opäť oslovil a vysvetľoval jej, že na to, aby mu úver a kúpa, s ktorými súvisela pôžička zodňa 22.1.2013 vyšla, potrebuje súrne vyplatiť úver, ktorý má na svoje auto v spoločnosti CFH - Quatro a
že to musí urobiť najneskôr do 24.1. - 25.1.2013. Žalovaný bol pre prípad problému s vrátením ochotný
prepísať na neho auto. Súhlasil s jeho požiadavkou a dňa 24.1.2013 išiel do Humenného rýchle vybrať

peniaze ( v Humennom má účet v O. H. a tá má najbližšiu pobočku v Humennom ), vybral 8.000 eur a
vyplatil vyčíslený zostatok úveru na jeho auto v sume 7.311,58 eur ( údaje na úhradu si od neho odfotil
do svojho mobilu ) a uviedol, že predkladá výpis z účtu zo dňa 24.1.2013 o výbere 8.000 eur a potvrdenie
o vklade sumy pre CFH - Quatro v sume 7.311,58 eur. Keď žalovanému oznámil, že peniaze vložil, tento
ho požiadal ešte o nejaké peniaze do sumy 9.000 eur a tak v daný deň vybral 1.000 eur z bankomatu vo

VranovenadTopľouaspolusozvyškomzvlasuichdalžalovanému,tedadalmuďalších9.000eur,spolu
to bolo už 18.000 eur. Dňa 9.4.2013 sa stretli so žalovaným vo fastfoode v Auparku v Košiciach, kde bol
spolu so svojou manželkou, pretože mu žalovaný zavolal, že mu prišli peniaze z leasingu a že mu chce
tieto vrátiť. Pred manželkou mu narýchlo a bez dokladu vrátil požičaných ďalších 9.000 eur. Na stole
bolo veľa papierov, žalovaný však chcel, aby mu napísal, že peniaze prevzal, posunul k nemu papier,
na ktorý napísal, že prevzal 9.000 eur a že sa vzdáva úrokov. Formulácia o vrátení peňazí sa vôbec

netýkala vrátenie pôžičky zo dňa 22.1.2013, nemal žiadnu vedomosť, že to píše na notársku zápisnicu a
vôbec sa nejednalo o tých 9.000 eur , ktoré podľa dohodnutých podmienok mal žalovaný vrátiť vkladom
na jeho účet a tieto peniaze mu nevrátil. Žalovaný ako dlžník mal poskytnúť plnenie n a dohodnutom
mieste, ktorým bol jeho účet v O. H., no žalovaný nepreukázal, aby dlh splnil na dohodnutom mieste.

Uznesením č.k. 7Er/82/2013-39 zo dňa 5.2.2014 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel námietkam
žalovaného ako povinného proti exekúcii, ktoré uznesenie bolo po podaní odvolania žalobcom ako
oprávneným, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoE/65/2014-55 zo dňa 8.7.2014.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného - žalobcu, že povinný - žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a

včas a že nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že písomným potvrdením o prevzatí požičanej
sumy a vzdania sa úrokov z omeškania napísaným priamo na zmluve o pôžičke obe zmluvné strany
vedome a s prihliadnutím na okolnosti - miesto a čas vrátenia - de facto vedome zmenili zmluvné
podmienky pokiaľ ide o spôsob vrátenia peňazí, konštatuje správny právny záver prvostupňového súdu,
že oprávnený - žalobca existenciu nejakej inej, ústne dohodnutej pôžičky nepreukázal relevantným

spôsobom. Transakcie robené na účte oprávneného - žalobcu nedokazujú, žeby finančné prostriedky
vybrané z účtu oprávneného dňa 24.1.2013 mali slúžiť ako pôžička povinnému. Uvedenú okolnosť
povinný poprel, čo potvrdzuje správny záver súdu prvého stupňa v tom zmysle, že oprávnený vo vzťahu
k existencii inej pôžičky než tej, o ktorej účastníci uzavreli písomnú zmluvu, a ktorej sa týka aj notárska
zápisnica, neuniesol dôkazné bremeno. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že v súvislosti s tvrdením

oprávneného vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že by oprávnený povinnému požičal ďalších 9.000 eur
bez toho, aby si pôžičku zabezpečil tak, ako pri údajne prvej pôžičke.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-7/2-VYS-VT-2014 súd zistil, že
žalovaný dňa 19.12.2013 ako oznamovateľ doručil na Okresnú prokuratúru Vranov nad Topľou podanie

označené ako oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu. Uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 21.1.2014 bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 19.3.2014 bolo žalobcovi vznesené pre uvedený prečin obvinenie,

proti ktorému podal žalobca sťažnosť s dôvodmi totožnými ako uviedol v odvolaní proti uznesenie
súdu, ktorým súd vyhovel námietkam žalovaného ako povinného. Predložil súdu aj návrh na začatie
konania a platobný rozkaz vydaný v danej veci pod sp. zn. 4Ro/70/2014 zo dňa 26.3.2014. Prokurátorka
OkresnejprokuratúryVranovnadTopľouuznesenímPv98/14/7713zodňa16.4.2013sťažnostivyhovela
a uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia žalobcovi zrušila.

SpoločnosťConsumerFinanceHoldinglistomzodňa6.6.2014oznámila,žeúčelováfinančnápôžičkana
kúpu motorového vozidla zn. AUDI uzatvorená na meno C. H. bola predčasne splatená s tým, že úhrady
v sume po 159,69 eur zo dňa 14.11.2012, 3.12.2013 a 2.1.2013 boli uhradené bankovým prevodom z
uvedeného účtu a úhrada 7.310,28 eur bola uhradená priamym vkladom vo D., Z..G.. na uvedené číslo

účtu s popisom C. H..

Z výpisu účtu spoločnosti Business &Financial Planners vedeného v O. H. Slovakia a.s. súd zistil, že
dňa 24.1.2013 bol v pokladni uskutočnený výber sumy 8.000 eur na meno I. T..Súd z výpisu z účtu vedného na meno žalovaného vo D. H., a.s. za mesiac apríl 2013 zistil, že dňa 8.4.
bola na účet pripísaná suma 14.465 eur od spoločnosti Č. W., a.s. a dňa 9.4. bol uskutočnený výber s

poplatkom v sume 9.200 eur.

Z výpisu z účtu podľa uvedenia na výpise predloženého žalobcom dňa 24.1.2013 bol z predmetného
účtu uskutočnený výber 8.000 eur a dňa 28.1.2013 výber hotovosti z bankomatu vo Vranove nad Topľou
v sume 1.000 eur.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu bola aj zmluva o pôžičke zo dňa 23.7.2012, ktorú uzavreli žalobca ako
veriteľ a U. Š. ako dlžník, pričom v zmysle čl. II bodu 1 veriteľ týmto požičal dlžníkovi peňažnú sumu vo
výške 4.300 eur a podľa bodu 2. dlžník podpisom potvrdil prevzatie peňažnej sumy, ktorá bola dlžníkovi
odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy s tým, že o odovzdaní a prevzatí pôžičky si strany nevyhotovili
osobitný doklad a ako potvrdenie o prevzatí slúži ich podpis na zmluve. Dlžník sa zaviazal poskytnutú

pôžičku veriteľovi splatiť riadne a včas v lehote a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a to prevodom
na tam uvedený účet a to v jednej splátke vo výške 4.300 eur do 31.7.2013. Podľa čl. III bod 2. za účelom
zabezpečenia záväzku dlžníka sa tento zaviazal odovzdať veriteľovi písomné uznanie dlhu vo výške
sumy pôžičky spísané vo forme notárskej zápisnice a to najneskôr do 15 dní odo dňa podpísania tejto
zmluvy. V zmysle záverečných ustanovení sa práva a povinností zmluvných strán ako právne vzťahy

výslovnezmluvouneupravenéspravovaliObčianskymzákonníkomakoajďalšímivšeobecnezáväznými
právnym predpismi. Zmluva bola vyhotovená písomne a akékoľvek zmeny alebo doplnky k nej bolo
možné robiť len formou písomných dodatkov.

Rovnako aj notárska zápisnica N 218/2012, Nz 26954/2012, NCRls 27550/2012 zo dňa 26.7.2012

napísaná na Notárskom úrade JUDr. Š. Š. vo Vranove nad Topľou. V predmetnej notárskej zápisnici U.
Š. ako dlžník vyhlásil, že dňa 23.7.2012 uzavrel so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke peňazí
na sumu 4.300 eur s tým, že na zmluve o pôžičke potvrdil prevzatie peňažnej sumy v uvedenej výške,
pričom o odovzdaní a prevzatí sumy nevyhotovili osobitný doklad a ako potvrdenie o prevzatí sumy slúži
podpis oboch účastníkov na zmluve. Pod bodom 3. vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do

základu i do výšky uznáva. V bode 5. vyhlásil, že súhlasí, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku zo
zmluvy sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa Exekučného
poriadku.

Uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-7/2-VYS-VT-2014 zo dňa 23.6.2014 bolo trestné stíhanie v danej

veci prerušené podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Žalovaný predložil súdu výpis hovorov z telefónneho čísla vedeného na meno M. H., s tým, že číslo, na
ktoré volal dňa 9.4.2013 o 14.50 hod a 15.00 hod. patrí I.. Š. z Notárskeho úradu JUDr. Štefanka.

Taktiež žalovaný predložil prepis SMS správ so žalovaných, podľa ktorých dňa 12.1.2013 ho žiadal
o oznámenie časového horizontu riešenia a dňa 21.1.2013 ho žiadal, aby mu odpísal, či tá vec je v
poriadku, lebo ide vyplatiť daň, tak či má alebo nemá, na čo dostal odpoveď rovnakého dňa že Š.U.
môže zajtra. V mesiaci september mala prebiehať medzi účastníkmi komunikácia ohľadom zaslania

sumy za dovolenku žalobcom žalovanému. Z mesiaca november a december 2013 predložil žalovaný
SMS komunikáciu ohľadom prebiehajúcej exekúcie a súdneho konania.

Z e-mailu predloženého žalovaným vyplýva, že dňa 4.1.2013 mu bol zaslaný e-mail Z. W. s tým, že v
prílohe mu zasiela predčasné ukončenie a prílohu tvoril dokument vo formáte pdfpod číslom 120126920

s tým, že následne dňa 8.1.2013 bol e-mail preposlaný na e-mailovú adresu žalobcu.

Podľa potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 3.10.2014 žalovaný sa dňa 24.1.2013
zúčastnil skúšky s tým, že študenti boli skúšaní v časovom rozmedzí medzi 8.00 hod. a približne 12.00
hod. podľa poradia, skúšky sa zúčastnilo 18 študentov, žalovaný bol skúšaný ako 12. v poradí.

Z kópie indexu na meno žalovaného súd zistil, že dňa 24.1.2013 má uvedené vykonanie dvoch skúšok.Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 žalovaného
je zrejmé, že toto bolo podané na Daňovom úrade Prešov, pobočka Vranov nad Topľou dňa 21.1.2013.

Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedol, že žalovaný uhradil daňovú
povinnosť na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 dňa 23.1.2014. Podľa kópie poštového poukazu
žalovaný uhradil v prospech Daňového úradu Vranov nad Topľou dňa 23.1.2013 sumu 1895 eur, pričom
kópia bola overená v pobočke G. G..

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere zavretej medzi G. G., Z..G.. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom
dňa 31.1.213 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý hypotekárny úver v sume 50.000 eur a splátkový
úver v sume 27.500 eur.

ŽalovanýpredložilsúduvýpiszosvojhoúčtuvedenéhovoD.Ú.H.,podľaktoréhomuboladňa28.1.2013
poukázaná suma 11.000 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana ( veriteľ ) prenecháva druhej strane ( dlžníkovi ) veci

určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.

Stranami zmluvy o pôžičke sú dlžník a veriteľ, predmetom zmluvy môžu byť len druhovo určené
veci, ktoré sú zastupiteľné ( napr. peniaze, cenné papiere ). Medzi základné znaky právneho pomeru
založeného pôžičkou patrí aj jeho dočasnosť, ktorá skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných

strán, najmä však zo strany veriteľa.

Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu ( nie konsenzuálnu ) povahu. Na
vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi.
Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že

samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy.

Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu

s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Na základe dohody vznikne pôžičkový
pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky
a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.

Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne

aj odovzdanie predmetu pôžičky ( v danej právnej veci peňazí ) veriteľom dlžníkovi, a to buď
bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Vznik pôžičky preto
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, teda nielen
zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi
to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá aj právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese poukázal na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie a to jednak pred civilným súdom a to aj v rámci trestného konania a má zato, že všetky tieto
skutočnosti tak ako boli zistené preukazujú, že jeho klient, teda žalobca hovorí pravdu a že skutočnosti
ním uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu sa zakladajú na pravde, ktorú skutočnosť

potvrdzuje aj výpoveď svedka Š., ktorý bol v konaní vypočutý a ktorý potvrdil skutočnosť ohľadom
poskytnutia dvoch pôžičiek. Na základe uvedeného navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese uviedol, že majú zato, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa v dňoch 23. a 24. januára 2013 nezdržiaval v mieste bydliska,

teda nebol tu prítomný a teda nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke tak ako to tvrdí žalobca.
Ďalej poukazuje na to, že dôkazné bremeno v danej veci je na žalobcovi ktorý musí preukázať nielen
uzatvorenie predmetnej zmluvy o pôžičke, ale aj reálne odovzdanie, alebo poskytnutie finančných
prostriedkov. K tejto skutočnosti poukazuje na ustálenú judikatúru a najmä na rozhodnutie Najvyššiehosúdu sp. zn. 5Cdo/238/2010. Majú zato, že v danej veci bolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke, ktoré písomné vyhotovenie následnej zmluvy si nekorešpondovalo so samotným uzatvorením
zmluvy o pôžičke, táto bola aj uhradená žalovaným žalobcovi, ktorý sa vzdal úrokov z omeškania a teda,

že existovala len táto jedna zmluva o pôžičke, preto navrhujú žalobu zamietnuť. Poukázal taktiež na to,
že tak v civilnom konaní ako aj v trestnom, ako aj v exekučnom sú rozdiely vo výpovediach žalobcu,
ktorý prispôsobuje skutočnosti ním uvádzané a v zásade vždy reagoval len na tvrdenia žalovaného.

Po vykonanom dokazovaní a posúdení veci podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka súd uzatvára,

že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal,
že dňa 24.1.2013 poskytol žalovanému pôžičku v sume 9.000 eur, ktorú mu mal poskytnúť jednak
vyplatením sumy 7.311,58 eur na účet spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. v uvedený deň v
súvislostisukončenímúverovéhovzťahusuvedenouspoločnosťouztituluúverovejzmluvyavyplatením
zvyšku sumy dňa 25.1.2013 v hotovosti žalovanému v sídle jeho spoločnosti vo Vranove nad Topľou.
Súd mal síce za preukázané, že žalobca uskutočnil dňa 24.1.213 výber hotovosti 8.000 eur z účtu

spoločnosti Business &Financial Planners vedeného v O. H. Slovakia a.s. ako aj výber hotovosti
1.000 eur z bankomatu vo Vranove nad Topľou, ktoré časovo nadväzovali na žalobcom tvrdený deň
uzavretia zmluvy o pôžičke, no tieto dva výbery nemožno považovať za dôkazy preukazujúce uzavretie
zmluvy a reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému na základe žalobcom tvrdenej zmluvy o
pôžičke zo dňa 24.1.2013. Všetky okolnosti ako aj dôkazy predložené či už žalobcom ale aj žalovaným

preukazujú, že predmetné dva výbery uskutočnené žalobcom súviseli so zmluvou o pôžičke uzavretou
medzi účastníkmi konania dňa 22.1.2013, ktorá zmluva bola uzavretá písomne a súčasne zabezpečená
uznaním dlhu žalovaným z tejto zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Žalobca uviedol, že sumu v
prospech spoločnosti Consumer Finance Holding uhradil na základe údajov získaných o tomto úvere
žalovaného dňa 24.1.2013, kedy mu ich mal žalovaný poskytnúť. Žalovaným však bola súdu predložená

e-mailová komunikácia žalovaného s uvedenou spoločnosťou zo skoršieho obdobia ( 4. január 2013 ),
pričom z tejto je zrejmé, že bola žalobcovi preposlaná dňa 8.1.2013. Rovnako nevierohodne vyznieva
tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy dňa 24.1.2013 vo Vranove nad Topľou, keďže žalovaný súd predložil
potvrdenia ako aj kópiu indexu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň absolvoval dve
skúšky na Technickej univerzite v Košiciach, ktorej bol študentom. V neposlednom rade však súd

poukazuje aj na to, že aj keď zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu, súd vzhľadom na všetky
okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania dňa 22.1.2013 ( písomne, zabezpečenie
notárskouzápisnicousuznanímdlhu)akoajnaprofesijnépostaveniežalobcu,ktorýsámosebeuviedol,
že podniká vo finančnom biznise, žeby pristúpil na nie písomnú formu zmluvy, berúc do úvahy aj ním
uvedené tvrdenia, že podľa neho v poradí prvú pôžičku zo dňa 22.1.2013 musel zvážiť a až následne

so žalovaným zmluvu uzavrel, dokonca zvažoval jej zabezpečenie aj záložným právom na motorové
vozidložalovanéhoakoajnadlhšiučasovúosodpožiadaniažalovanéhoojejposkytnutiedojejreálneho
poskytnutia, pričom pri pôžičke, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, mal konať hneď v deň,
keď ho o to žalovaný požiadal, vybaviť všetko promptne a dohodnúť sa len ústne, pričom v tom čase
už podľa ním uvádzaných skutočností mal byť žalovaný jeho dlžníkom z prvej pôžičky v sume 9.000

eur a teda logicky touto ďalšou, žalobcom tvrdenou pôžičkou, sa dlh žalovaného mal navýšiť o ďalších
9.000 eur, teda stopercentne. Tieto závery súdu podporujú aj okolnosti vzniku záväzkového vzťahu
žalobcu ako veriteľa so svedkom U. Š. ako dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá
písomne a taktiež bola zabezpečená uznaním dlhu vo forme notárskej zápisnice, aj keď sa jednalo
takmer o polovicu sumy, ktorá mala byť žalobcom poskytnutá žalovanému. Nevierohodne vyznievajú

aj tvrdenia žalobcu o finančnej tiesni žalovaného, nakoľko tento potvrdil, že potreboval vyplatiť úver v
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., no následne ako to vyplýva z ním predložených úverových
zmlúv či výpisov z účtu, mu bol poskytnutý jednak hypotekárny úver ako splátkové úvery v sume
niekoľkonásobne prevyšujúcej žalobcom tvrdenej sumy pôžičky. Súd poukazuje aj na ďalšie súvislosti
uvádzané žalovaným a vyplývajúce z ním predložených listín, že žalobca napriek tvrdenej pôžičke

nikdy nežiadal, resp. nespomenul predmetný dlh v súvislosti s jeho dlhom, ktorý mal voči žalovanému
v súvislosti so zájazdom pracovníkov spoločnosti žalobcu ako aj na tú skutočnosť, že tak exekučné
konanie ako aj predmetné konanie boli žalobcom iniciované až v čase, kedy už žalovaný nevykonával
činnosť pre žalobcu.

Súd sa bližšie nezaoberal výpoveďami účastníkov konania ako svedkov v prebiehajúcom trestnom
konaní, či ich konfrontáciou alebo výpoveďami ostatných svedkov v trestnom konaní, či ich prípadnými
rozpormi alebo doplneniami, nakoľko ako už viackrát vyššie konštatoval, aké dôkazné bremeno bolo na
žalobcoviatentototovtomtokonaníneuniesolaprípadnéskutočnostivyplývajúcezúkonovvykonanýchči už v rámci trestného alebo exekučného konania boli, resp. budú posúdené orgánmi činnými v trestnom
konaní alebo súdom v prebiehajúcich konaniach.

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 9.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.1.2013,
preto sa súd v ďalšom bližšie nezaoberal ani tvrdeniami a dôkazmi súvisiacimi s pôžičkou zo dňa
22.1.2013, teda spôsobom jej uzavretia, odovzdania peňazí či následného vyplatenia dlhu žalovaným
či vedomosťou žalovaného o tom, na aký dokument uvádza tak závažnú okolnosť ako je potvrdenie
prevzatia sumy 9.000 eur, či tým, že žalovaný mohol splniť dlh z tejto zmluvy vkladom na účet uvedený

v zmluve nie vrátiť mu ich v hotovosti a to aj vzhľadom na skutočnosť, že týmito sa už zaoberal tunajší
súd ako aj odvolací v rámci exekučného konania tak ako bolo uvedené vyššie.

Nazáversúduzatvára,žeodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovijezákladnýmpredpokladom
uzavretia zmluvy o pôžičke a dôkazy, ktoré predložil žalobca nebolo možné považovať za také, ktoré
by preukazovali tú skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému titulom zmluvy o pôžičke zo dňa

24.1.2013 sumu 9.000 eur, preto súd žalobu zamietol. Hlavným dôvodom, prečo súd žalobu zamietol
bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o jeho tvrdení, že titulom pôžičky zo dňa
24.1.2013 poskytol žalovanému sumu 9.000 eur. Je nepochybné, že žalobca sa ocitol v obtiažnej
dôkaznej situácii, keďže o poskytnutí pôžičky žalovanému nevedel predložiť žiaden priamy dôkaz,
pričom dostačujúcimi dôkazmi nie sú ani nepriame dôkazy vykonané v konaní. Za situácie, keď žalobca

predovšetkým nepreukázal, že sumu 9.000 eur skutočne aj žalovanému odovzdal, súd žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu zamietol. Od žalovaného totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby v konaní preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda nemožno od neho
požadovať, aby preukázal, že žalobca mu v uvedený deň neodovzdal predmetnú sumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej
len „O.s.p.“ ), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od
vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 31.3.2015 vyčíslil trovy konania predstavujúce
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a iných trov konania na zaplatenom súdnom
poplatku v sume 2.387,11 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov ( ďalej len ,,vyhláška“) a to jednak trovy právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu
žalovaného JUDr. Oravcovej ako aj trovy právneho zastúpenia terajšieho právneho zástupcu podľa § 10ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky, pričom odmena za jeden úkon predstavuje sumu 253,94
eur, režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2014 v sume po 8,04 eur a v roku 2015 v sume po 8,39
eur podľa 16 ods. 3 vyhl. a JUDr. Oravcovej aj náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.

Úkony právnej služby vykonané JUDr. Jaroslavou Oravcovou - príprava prevzatie zastúpenia, odpor
proti platobnému rozkazu zo dňa 14.4.2014 a zastúpenie na pojednávaní dňa 7.10.2014 v sume po
253,94 eur, teda spolu odmena v sume 761,82 eur a režijný paušál za tri úkony v roku 2014 v sume
spolu 24,12 eur a DPH v sume 157,19 eur, t.j. 20% zo sumy odmena a režijného paušálu 785,94 eur.

Takto trovy právneho zastúpenia JUDr. Oravcovej predstavujú spolu sumu 943,13 eur.

Úkony právnej služby vykonané JUDr. Branislavom Kahancom - zastúpenie na pojednávaní dňa
3.2.2015 a dňa 24.3.2015 v sume po 253,94 eur a za deň 14.4.2015 v sume 63,48 eur ( § 14 ods. 5 písm.
b)vyhlášky-odmenavovýškejednejštvrtinyzazastupovanienapojednávaní,priktoromsaibavyhlásilo
rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci )

teda spolu odmena v sume 571,36 eur a režijný paušál za tri úkony v roku 2015 v sume spolu 25,17 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času na ceste Prešov - Vranov nad Topľou
a späť za účasť na pojednávaní dňa 3.2.2015, 24.3.2015 a 14.4.2015 a to v sume spolu 167,76 eur, keď
právny zástupca si účtoval za jeden deň náhradu za 4 polhodiny ( jedna polhodina 13,98 eur ) a teda

náhrada za jeden deň v sume 55,92 eur podľa § 15 písm. b), § 17 vyhlášky.

Taktiež priznal cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 3.2.2015, 24.3.2015 a 14.4.2015
motorovým vozidlom na trase Prešov - Vranov nad Topľou a späť v sume za jednu cestu 25,40 eur pri
počte 94 kilometrov, priemernej spotrebe 6,8 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,50 eur /l a základnej

náhrade 0,183 eur, spolu v sume 76,20 eur podľa 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky.

Takto trovy právneho zastúpenia JUDr. Kahnaca predstavujú spolu sumu 840,50 eur.

Súd teda zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal, na náhradu trov konania žalobcovi

ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol a to na náhradu
iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v sume 540 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 1.783,63 eur.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,

e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.