Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205378
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115205378.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Bratislava, Olejkárska 1, IČO 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Nám. M. Benku 9 - C1 proti žalovanému F. E., štátnemu občanovi N. republiky, bytom P.
republika, G., X. XXX/X o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/142/2015-32 zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 70,70 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a titulom trov
právneho zastúpenia 12 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu, a to v zmysle tam citovaných ustanovení zákona
č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, keď žalovaný cestoval na linke MHD prevádzkovanej žalobcom bez
cestovného lístka a preto je povinný zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu
vo výške 70 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2

O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov
konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky. Žalobcovi by inak patrila náhrada trov za
16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci /
príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd/ po 16,60 eur za úkon + 2x 8,04 eur paušál
a 20% DPH v sume 10 eur. Z takýchto trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi náhradu vo
výške 20%, v sume 12 eur a spolu s náhradou za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur, mu tak priznal

náhradu trov konania 28,50 eur. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1
písm. a), c), § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v

časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť
žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške 20,26 eur. Mal za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru

súd prvej inštancie rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania
vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné,že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania
v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a

sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle
ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy
suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však
v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu

istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150
ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať žalobcovi

ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to,
že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, v dôsledku čoho nemožno podľa

správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročnýazložitýproces,vyžadujúcisiiprimeranúčasovúnáročnosť.Uviedol,žeprávoúčastníkanechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej
argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu /okrem vlastne účelne vynaložených trov i/ trov spojených s

poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver
zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne úspešného
žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril.

4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého

súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd
posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, pretože ustanovenia § 200ea a § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval o náhrade trov konania nemá svoj ekvivalent v novej úprave civilného sporového konania.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolaním žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov
konania žalobcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a
rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/.

7. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.8. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

9. Citované ustanovenie umožňovalo súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva
iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
bola zákonom viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou bola skutočnosť, že ide o drobný
spor a druhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke,

ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nebolo potrebné, ako sa
mylne domnieva žalobca, skúmať pomery účastníkov konania.

10. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku
doplnená na základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie
Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi
štandardmi vytvoril pre súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci
z hľadiska odmeny advokáta. Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku

síce vyplývalo, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 prichádza
do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka, čo však neplatí absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie
predmetného ustanovenia umožňovalo súdu trovy konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj
nepriznať.

11. V danej veci bola predmetom konania pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 70,70 eur.
Išlo teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000,- eur a zároveň nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým bola splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie moderačného
práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Žalobca,

ktorý bol v merite úspešný a ktorému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania, si uplatnil k
náhrade trovy konania v celkovej výške 106,46 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania predstavoval sumu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia sumu 89,96 eur, ktoré trovy konania
tak predstavovali viac ako dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel v
zhode so súdom prvej inštancie k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená

žalobcom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v záujme
jej zníženia.

12. Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených
zo zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i

primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že žalobca vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno
označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania v
danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už žalobca inicioval početné konania, kedy zakaždým

dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o porušení
tarifnýchaprepravnýchpodmienok,vyhotovenomrevízoromžalobcu,pričomvykonanieďalšiehoúkonu,
resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným uplatňovaním práva
proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi priznaná náhrada trov konania v
celkovejvýške28,50eurjeprimeranávýškeuplatnenejistiny,vdôsledkučohojevsúladesustanovením
§ 150 ods. 2 O.s.p..

14. Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách

konania boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady
trov konania žalobcu sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).