Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/625/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209598
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614209598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Službyt, s.r.o., Hviezdoslavova
473/22, Senica, IČO: 34101772, proti žalovanej: F. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom C. Q. V. Q. A. XX, V.,
o zaplatenie 128,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo 7. mája 2015 č. k. 3C/122/2015-28, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 128,99

eur s 8,15% ročným úrokom z omeškania od 21. augusta 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania za
súdny poplatok v sume 16,50 eur s tým, že povolil žalovanej na zaplatenie priznaných súm mesačné
splátky po 20 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc mesiacom po právoplatnosti
rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanoveniami § 696 ods. 2 a § 517 ods. 2 O. z.
(z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a § 160 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. (z.
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a Nariadením vlády č. 87/1995

Z. z.. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná pristúpila k zmluve
o výkone správy z 1. augusta 2010 dňa 20. februára 2012, mesačné úhrady platila nepravidelne a na
základe vyučtovania za rok 2013 jej vznikol nedoplatok. Žalovaná mala nedoplatok k 31. januáru 2013
vo výške 75,28 eur, ktorý uhradila 12. apríla 2013 a 31. augusta 2013 uhradila sumu 60,36 eur. Dňa 30.
júna 2014 bol žalovanej vyúčtovaný nedoplatok za rok 2013 ale v sume 189,35 po odrátaní preplatku
60,36 eur nedoplatok žalovanej činil 128,99 eur, pričom žalobkyňa ju na úhradu vyzvala až dvoma
upomienkami. Dodal, že dlh vnikol vyúčtovaním dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb

spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2013, pričom tento nedoplatok bol
vyúčtovaný31.mája2014,pričomžalovanábolazadobuvznikunedoplatkuvlastníčkoubytu.Potvrdenie
predložené žalovanou, že žalobkyňa jej dňa 5. júna 2013 vydala potvrdenie, že nemá žiadne podlžnosti
súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že išlo o žiadosť, ktorú potrebovala žalovaná k prevodu vlastníctva
bytu ako jednu zo základných náležitostí a bolo vydané pred vykonaním ročného vyúčtovania. Žalobkyni
priznal i úroky z omeškania, pričom úrok priznal v zmysle návrhu od 21. augusta 2014, i keď splatnosť
nastala skôr, avšak súd bol viazaný návrhom. Žalovanej v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splatiť

dlh v 20 eurových mesačných splátkach, nakoľko žalobkyňa s tým súhlasila a žalovaná je starobná
dôchodkyňa. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď v oboznámených dôkazoch chýbajú platby zo dňa 5. júna

2013 vo výške 432 eur, ktoré zaplatila priamo do pokladne Službytu a dňa 5. júna 2013 zaplatila ďalšiu
čiastku priamo na účet Službytu v sume 305,38 eur a na základe týchto dokladov jej bolo vystavené
potvrdenie dňa 5. júna 2013, že nemá voči Službytu podlžnosti. Konkrétny odvolací návrh nepodala.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaná bola vlastníčkou bytu od 1.

októbra 2011 do 30. júna 2013 a mesačné úhrady za služby spojené s bývaním neplatila pravidelne. V
roku 2013 chcela byt predať a preto dňa 5. júna 2013 zaplatila v Q. M. V. žalobkyni dlžnú sumu 305,38
eur a požiadala žalobkyňu o vydanie potvrdenia o platení nájomného, pričom za vydanie potvrdenia
zaplatila poplatok v pokladni Službytu 4,32 eur a nie sumu 432 eur ako uvádza v odvolaní žalovaná.
Zopakovala, že v máji 2014 žalovanej doručila faktúru za vyúčtovanie dodávky tepla, vodného, stočného
a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 na

zaplatenie sumy 128,99 eur, ktoré aj napriek upomienkam a ich dohode o splácaní dlhu v splátkach od
mesiaca jún 2014 neuhradila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a v časti
rozhodnutia o trovách konania, nakoľko išlo o výrok závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku (§ 379
písm. a/ a § 380 ods. 1 C.s.p.), prihliadnuc na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

však nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený
dňa 18. októbra 2016.

6. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej. U dôvodov predostretých súdom

prvej inštancie dostatočne jasne, objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však z dôvodu
vyporiadania sa s námietkami odvolateľky ako i pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom
prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

7. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
ustanovuje v § 8a ods. 2 správcovi povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúce roka vyúčtovať použitie
fondu prevádzky údržby, opráv a úhrad za plnenia.

8.Vzmysle§8aods.2z.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovsprávcajepovinný

najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcejsadomu,najmäofinančnomhospodárenídomu,
ostavespoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca

končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a
odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fonduprevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov
na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

9. Odvolateľka, žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že žiaden dlh voči žalobkyni nemá, keďže o tomto
jej bolo dňa 5. júna 2013 vydané žalobkyňou i potvrdenie (č. l. 12 a 39). Táto námietka žalovanej je však
s poukazom na vyššie citované ust. § 8a z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
irelevantná, tzv. ročné vyučtovanie je správca povinný predložiť do 31. mája nasledujúceho roka.
Žalobkyňa si nepochybne túto svoju povinnosť splnila, žalovaná na základe doručeného vyučtovania

nedoplatok neuhradila, preto jej žalobkyňa zaslala i dve upomienky. Žalovaná ostala však nečinná. Z
listinnýchdôkazovpredloženýchžalobkyňoujezrejmé,ženazákladevyúčtovaniabolzistenýnedoplatok
za obdobie kedy žalovaná ešte bola vlastníčkou bytu.

10. Odvolateľkou, žalovanou preukázané platby v prospech žalobkyne v sume 305,38 eur a 432 eur
taktiež neboli spôsobilými zmeniť správne závery súdu prvej inštancie. Úhrada sumy 305,38 eur na účet

žalobkyne dňa 5. júna 2013 nebola žalobkyňa spochybňovaná, žalobkyňa potvrdila, že táto suma bola
uhradená, išlo o nedoplatok na mesačných úhradách za služby spojené s bývaním, ktorý žalobkyňa
preukázala účtovými dokladmi za rok 2011, 2012, 2013. Tvrdenie žalovanej, že v pokladni žalobkyne dňa
5. júna 2013 uhradila sumu 432 eur, nebolo preukázané, resp. bolo žalobkyňou vyvrátené predložením
príjmového pokladničného dokladu (č. l. 48) jasne preukazujúceho zaplatenie len sumy 4,32 eur (3,60

eur základ dane a 0,72 eur DPH 20%).

11. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne zistil skutkový
stav, vec správne právne posúdil a námietky žalovanej v jej odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné,
nespôsobilé zmeniť správne závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov

napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď správnym bolo i rozhodnutie o trovách
prvostupňového konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 a § 255
C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu, keď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).