Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227686
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115227686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Š. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H.. S. X, XXX XX Q., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o určenie, že zmluvná podmienka v úverových podmienkach žalovaného pre hotovostný
a revolvingový úver nachádzajúca sa v Hlave 16 § 5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamieta.

II. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. 4304064247 z 15.04.2013 uzavretej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 162,44 € tvorenú trovami
právneho zastúpenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 11.11.2015 sa žalobca domáhal

I. Určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
II. Určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov.

Žalobca uviedol, že dňa 15.04.2013 ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu č.
4304064247 na sumu 2800 €.
Žalobca má za to, že zmluvná podmienka uvedená v § 5 Hlavy 16 Úverových podmienok je neprijateľná

(petit č. I.).
Žalobca taktiež má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu
absencie náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(petit č. II.).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne tak, že súhlasil s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
uviedol, že v zmysle uvedeného sa chcel so žalobcom dohodnúť, to sa však nepodarilo pre neprimerané

finančné požiadavky jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil
nasledujúce:Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 15.04.2013,
úver vo výške 2800 €. V bode 46. Zmluvy bola uvedená RPMN ako 21,0% - 21,7%.

Určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový.

Pokiaľ ide o petit uvedený v žalobe ako petit II., ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm.c) O.s.p.
Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva

[určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo

právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na
plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa,

teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,
resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých

právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda
posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď

spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým
so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak
navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Návrh
na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u
návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť.

V prejednávanej veci sa musel súd otázkou naliehavého právneho záujme zaoberať zvlášť pozorne,
keďže žalovaný deklaroval, že uznáva, že sporný úver je bez úrokov a bez poplatkov.
Keďže však v prejednávanej veci zo strany žalovaného takéto uznanie nenadobudlo právne relevantný
charakter (napr. zmena zmluvy v časti celková čiastka splatná spotrebiteľom, uzavretie zmieru a pod.),
a v tejto otázke tak postavenie žalobcu ostalo neisté, je na požadovanom určení daný naliehavý právny

záujem, keďže vyhovením žalobe bude postavené naisto, že žalobca v rámci vrátenie poskytnutého
úveru, nie je povinný vrátiť zmluvné úroky a poplatky a ním doteraz zaplatená suma, predstavuje
zaplatenie istiny úveru.

Jednou z povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN.

Podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 11 ods.1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,

r) a y) ,

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že RPMN má byť uvedená konkrétne a presne a nie rozpätím.
V prejednávanej veci síce rozpätie nie je veľké, ale ak by súd rozpätie akceptoval, nebolo by možné

určiť, kedy ide o rozpätie ešte prípustné a kedy už nie, keďže zákon žiadne kritéria neurčuje. Výklad o
prípustnosti rozpätia v uvádzaní RPMN, tak podľa súdu treba odmietnuť.
Uvedenie RPMN je teda neplatné a keďže táto neplatnosť spôsobuje, že zmluva RPMN neobsahuje, je
úver bez úrokov a bez poplatkov.

(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky.

Žalobcom napádaná zmluvná podmienka má nasledujúce znenie:

§ 5 Hlavy 16 Úverových podmienok - Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením § 262 odseku

1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci z ÚZ vzájomnou
dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Ďalšie relevantné ustanovenia Hlavy 16 Úverových podmienok:

§ 1 - V prípade, že si klient riadne a včas plnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti vyplývajúce
zo záväzkových vzťahov medzi Spoločnosťou a klientom a nemá Spoločnosťou pridelené „vernostné
identifikačné číslo“ (ďalej iba „VIČ“), Spoločnosť je oprávnená na znak prejavu spoľahlivosti a
vierohodnosti klienta prideliť klientovi VIČ. Spoločnosť a klient podpismi na ÚZ zároveň potvrdzujú

uzatvorenie záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ. Pridelenie VIČ klientovi je odkladacou
podmienkou na nadobudnutie právnych účinkov záväzkového vzťahu z dôvodu VIČ. Právne účinky tohto
vzťahu nastávajú doručením písomného oznámenia klientovi o pridelení VIČ, v prípade pochybností
piatymdňomododňapodaniapísomnostinapoštu,akbolopísomnéoznámenieSpoločnosťouodoslané
na dohodnutú kontaktnú adresu.

§2-Klientsúhlasístým,ževpriebehutrvaniatohtozáväzkovéhovzťahumôžespoločnosťzaosobitných
výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné
produkty a služby poskytované klientom, a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch
medzi Spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na

oslovovanie klienta Spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GSM technológií a internetu. V priebehu
trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže Spoločnosť klienta oslovovať aj ponukou produktov a
služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny, týkajúce sa jeho účastníckych
telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti, vždy bezodkladne oznámi Spoločnosti.

Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonický rozhovor so Spoločnosťou podľa tohto ustanovenia bol
Spoločnosťou nahratý a zaznamenaný, a to za účelom ochrany práv Spoločnosti. Spoločnosť bude
nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po dobu platnosti dohody o VIČ; po uplynutí tejto
doby bude možné obsah využiť len za účelom použitia predmetného záznamu v správnom, v súdnom a
rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho osobné údaje, ktoré poskytol Spoločnosti a ktoré sú

obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru, budú Spoločnosťou uchované po dobu a za účelom
uchovávania záznamu.

§ 3 - Záväzkový vzťah na základe VIČ skončí márnym uplynutím doby 10 rokov, ak v priebehu tejto
doby nebude uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bude úverový alebo iný produkt poskytovaný

Spoločnosťouvprospechklienta.Akvpriebehutejtodobynebudeuzatvorenázmluva,ktorejpredmetom
bude úverový alebo iný produkt poskytovaný Spoločnosťou v prospech klienta, dňom uzavretia každej
ďalšej zmluvy sa trvanie záväzkového vzťahu na základe VIČ predlžuje tak, že skončí uplynutím 10
rokov od dátumu uzavretia každej ďalšej zmluvy.Rovnako tento zmluvný vzťah zaniká smrťou klienta, ďalej vzájomnou písomnou dohodou medzi
Spoločnosťou a klientom, alebo jednostranné na základe písomnej výpovede jednej zo zmluvných

strán, pričom výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Skončením záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ nie
je dotknuté trvanie záväzkových vzťahov na základe jednotlivých úverových zmlúv uzatvorených medzi
Spoločnosťou a klientom. Záväzkový vzťah o VIČ podľa tejto Hlavy, vrátane ustanovení ÚP v tejto Hlave
uvádzaných, ostávajú v platnosti a účinnosti aj po ukončení platnosti a účinnosti ÚZ.

§ 4 - Podpisom ÚZ klient dáva súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v §
1 Hlavy 17 týchto ÚP za účelom pridelenia VIČ a plnení povinnosti Spoločnosti z tohto právneho vzťahu
vyplývajúcich. Súhlas je udelený na dobu trvania záväzkového vzťahu z právneho dôvodu VIČ.

V čase uzavretia úverovej zmluvy platili nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka:

Podľa § 52 ods. 2 - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods.1 - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

PodľarozsudkuNSČRsp.zn.28Cdo2788/2011-proúplnostdovolacísouduvádí,žedovolatelspatřuje
zhoršení svého postavení zapříčiněné volbou obchodního zákoníku toliko v delší promlčecí době.
Otázku, zda volba obchodního zákoníku směřuje k zhoršení postavení nepodnikatele, je však třeba
hodnotit z hlediska celkového dopadu režimu obchodního zákoníku na daný smluvní vztah (není proto

možné pomíjet např. to, že prodloužení promlčecí doby bylo oboustranné nebo že volba obchodního
zákoníku umožnila sjednání vyššího úroku z prodlení ve prospěch dovolatele). Jinak řečeno, i když v
jednotlivé dílčí otázce může být volbou režimu obchodního zákoníku zhoršeno postavení strany, jež
není podnikatelem, nelze z toho ani v době od 1. 1. 2001 automaticky dovozovat neplatnost volby
obchodního zákoníku (srov. TOMSA, M. in ŠTENGLOVÁ, I., PLÍVA, S., TOMSA, M. a kol. Obchodní

zákoník. Komentář. 13. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2010. s. 902.).

Ustanovením § 53 ods. 1 obč. zák. bol do slovenského právneho poriadku implementovaný čl. 3 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Z toho vyplýva povinnosť súdu vykladať i § 53 ods. 1 obč. zák. tak, aby bol
dosiahnutý cieľ sledovaný jeho únijnou predlohou, tj. aby bola spotrebiteľom poskytovaná ochrana
pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aspoň v rozsahu uvedenou smernicou
predvídanom.

Výklad slovného spojenia „ ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“ predstavuje tzv. acte éclairé,
tj. otázku výkladu únijného práva Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej tiež „SDEÚ“) už vykonanú a
nevzbudzujúcu pochybnosti. SDEÚ ju vyložil v rozsudku sp. zn. C - 415/11.

Podľa C - 415/11 Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvynevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,
že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu

nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.

Spornú zmluvnú podmienku žalobca napádal z nasledujúcich dôvodov: „Vážený súd, ja len zopakujem,
točobolouvedenévprvomodsekunadruhejstranežaloby.Tátozmluvnápodmienkavytváramateriálnu
disproporciu v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tento sa
vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše
nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Či bola

podmienka dohodnutá individuálne, je dôkazným bremenom veriteľa.“
„Vážený súd, v štruktúre takejto podmienky, ktorá je uvedená v § 5 Hlavy 16 vyplýva, že žalovaný mal
záujem na tom, aby bolo uvedené, že sa zmluvné vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom, navyše
chcem poukázať na to, že jednostranne v tomto prípade nahradil vôľu žalobcu. Nie je to individuálne
dojednané to, že sa uvádza, Dohodou určili, že sa budú ich vzťahy spravovať Obchodným zákonníkom.

Pokiaľ mienil uvádzať nejaké stanoviská aj protistrany, tak evidentne by to malo byť nie na predtlačenom
formulári, ale individuálne dojednané.“

Z vyššie citovaných prejavov žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu možno vyvodiť, že tento brojí proti
tomu, že zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne. Uvedené je síce pravda, to však pre

určenie neprijateľnosti podmienky v žiadnom prípade nestačí. Ak by tomu tak bolo, tak každý dokument
vopred pripravený dodávateľom (čo je takmer vždy), by bol bez ďalšieho neplatný. Je teda nesporné, že
uvedená podmienka nebola výsledkom vzájomnej dohody účastníkov konania ale stala sa pre žalobcu
záväznou prijatím zmluvy, ktorej súčasťou boli aj Úverové podmienky s touto spornou podmienkou.
Žalobca neuviedol, v čom je napádaná podmienka hrubo nerovnovážna v neprospech spotrebiteľa,

obmedzil sa iba na všeobecnú nič nehovoriacu frázu - Táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu
disproporciu v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tento sa
vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca neuviedol akých práv sa touto zmluvnou podmienkou žalobca vopred vzdáva a čím si zhoršuje

svoje zmluvné postavenie.

Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie
ako spotrebiteľovi. V praxi ide najmä o prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet

povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa.
Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia
(tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné
podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

Pojem značný bol posudzovaný napr. v anglickom práve, kde Lord Bingham of Cornhill povedal -
požiadavka značnej nerovnováhy existuje, pokiaľ je posudzované dojednanie tak významne v prospech
dodávateľa, že to vychýli práva a povinnosti strán významne v jeho prospech.

Napádaná zmluvná podmienka zakladá osobitný právny vzťah nezávislý od uzavretej úverovej zmluvy.

Dojednanie (aj keď v skutočnosti nejde o vzájomnú dohodu, ako § 5 Hlavy 16 deklaruje) o použití
Obchodného zákonníka sa teda vzťahuje iba na záväzkový vzťah týkajúci sa VIČ - vernostného
identifikačného čísla, a nie na samotný úverový vzťah.
Záväzkový vzťah týkajúci sa VIČ je inominátnym (nepomenovaným) kontraktom, preto povinnosti z neho
plynúce nemožno porovnať s dispozitívnymi právnymi normami. Z tohto vzťahu nevznikajú žalobcovi

absolútne žiadne povinnosti, vzniká mu len právo, aby mu žalovaný ponúkal svoje produkty výhodnejšie
ako osobám bez VIČ. Dohoda o VIČ je teda benefitom poskytovaným žalobcovi a zároveň súhlasom
s marketingom žalovaného týkajúcim sa ponuky služieb jeho alebo iných osôb, bez povinnosti žalobcu
tieto ponuky prijať, resp. bez akejkoľvek inej povinnosti. Naviac, podľa Hlavy 16 § 5 môže žalobcatento záväzkový vzťah kedykoľvek ukončiť výpoveďou (s jednomesačnou výpovednou lehotou) a to bez
akýchkoľvek podmienok alebo sankcií.

Procesný súd má teda zato, že žalobcom napádaná zmluvná podmienka neprijateľnou nie je. Javí sa,
že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa (mylne) domnieva, že každé použitie slovného spojenia
„Obchodný zákonník“ v spotrebiteľských vzťahov je neprijateľné a malo by spôsobovať neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, v ktorej je uvedené, čo by následne viedlo (v prípade úspechu) k uplatňovaniu
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, ako to naznačil právny zástupca.

Súdlendodáva,žeaninapádanázmluvnápodmienkaničnemenínatom,žežalobcoviakospotrebiteľovi
sa spotrebiteľská ochrana v rámci § 52 - 54 OZ obligatórne poskytuje.

Pokiaľ ide o znenie § 52 ods.2 v znení účinnom od 01.04.2015 - „Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“, k tomu
súd uvádza nasledujúce:

Podľa ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 3391/11 ze dne 15.12.2011 - Dle závěru Ústavního soudu je zbytečné
se zde institutem zpětné účinnosti podrobně zabývat, neboť o retroaktivitu v dané věci vůbec nejde.
Vzhledem k absenci přechodných ustanovení obecné soudy postupovaly dle základního pravidla o
časové působnosti právních norem, které zásadně nepůsobí nazpět.
Podľa NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3612/2014 - Právní teorie a praxe rozeznává zpětnou účinnost

pravou (pravou retroaktivitu) a nepravou (nepravou retroaktivitu). O pravou zpětnou účinnost (pravou
retroaktivitu) jde tehdy, jestliže se novým právním předpisem má řídit vznik právního vztahu (poměru) a
práv a povinností účastníků (stran) z tohoto vztahu (poměru) také v případě, kdy právní vztah (poměr)
nebo práva a povinnosti z něj vyplývající vznikly před účinností nového právního předpisu. Nepravá
zpětná účinnost (nepravá retroaktivita) znamená, že novým právním předpisem se sice mají řídit i právní

vztahy (poměry) vzniklé před jeho účinností, avšak až ode dne jeho účinnosti; samotný vznik těchto
právních vztahů (poměrů) a práva a povinnosti z těchto vztahů (poměrů), vzniklé před účinností nového
právního předpisu, se spravují dosavadní právní úpravou.
Pravá zpětná účinnost není v českém právním řádu přípustná, neboť k definičním znakům právního
státu patří princip právní jistoty a ochrany důvěry účastníků právních vztahů (poměrů) v právo.

Součástí právní jistoty je také zákaz pravé zpětné účinnosti právních předpisů; tento zákaz, který je
pro oblast trestního práva hmotného vyjádřen v čl. 40 odst. 6 Listiny, lze pro ostatní právní odvětví
(včetně právní úpravy soukromoprávních poměrů) dovodit z čl. 1 Ústavy (srov. např. právní názor
uvedený v nálezech pléna ÚS z 28. 2. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 9/95 , č. 16/1996 USn; a ze 4. 2.1997, sp. zn. Pl.

ÚS 21/96 ,
č. 63/1997 Sb. ).
Podľa ÚS SR sp. zn. Pl. ÚS 67/07 - Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová
právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia jej účinnosti, avšak
kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho

môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL.
ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05). O nepravú retroaktivitu ide v prípade, ak zákon uzná skutkové
podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša
určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia
účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05).

StanoviskoÚtvarudohľadunadfinančnýmtrhomNárodnejbankySlovenskaz21.apríla2015č.1/2015k
použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch, bod 19 - Ústavne konformná
interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí normu pôsobiacu iba do budúcnosti.
Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť

dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto
práv. Toto upresňuje čl. 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa ktorého „Vplyv navrhovaného
zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti
označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení má časovo obmedzenúplatnosť.“ Preto pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, máme za to,
že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla 2015. Právne
vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov.

ÚS ČR II. ÚS 37/04 - Ústavní konformitou retroaktivity práva se ve své judikatuře zabýval jak Ústavní
soud ČSFR, který konstatoval, že principy právního státu vyžadují u každého možného případu
retroaktivity jeho výslovné vyjádření v ústavě nebo v zákoně s cílem vyloučit možnost retroaktivní
interpretace zákona a zároveň vyžadují v zákoně vyřešit s retroaktivitou spjaté důsledky tak, aby nabytá

práva byla řádně chráněna (viz nález sp. zn. Pl. ÚS 78/92, Sbírka usnesení a nálezů ÚS, 1992, č. 15), tak
opakovaně i Ústavní soud ČR, který v nálezu sp. zn. Pl. ÚS 21/96 (publ. in Sbírka nálezů a usnesení ÚS,
sv. 7, č. 13, vyhlášeném pod č. 63/1997 Sb.), podrobil princip retroaktivity analýze a zabýval se otázkou
možných výjimek z nepřípustnosti retroaktivity právních norem. V něm mimo jiné uvedl, že obecně v
případech časového střetu staré a nové právní normy platí nepravá retroaktivita. Vznik právních vztahů
existujících před nabytím účinnosti nové právní normy, právní nároky, které z těchto vztahů vznikly,

jakož i vykonané právní úkony se (však) řídí zrušenou právní normou (důsledkem opačné interpretace
střetu právních norem by byla pravá retroaktivita). Aplikuje se tady princip ochrany minulých právních
skutečností, zejména právních konání. Zrušení staré a přijetí nové právní úpravy je nutně spjato se
zásahem do principů rovnosti a ochrany důvěry občana v právo. Dochází k tomu v důsledku ochrany
jiného veřejného zájmu či základního práva a svobody. Platí tu zároveň maxima, přikazující v případě

omezení základního práva, resp. svobody, šetřit jeho podstatu a smysl (čl. 4 odst. 4 Listiny základních
práv a svobod).

Súd sa stotožňuje so Stanoviskom NBS a s tým, že uvedené ustanovenie sa môže vzťahovať iba na
právne vzťahy vzniknuté po 01.04.2015.

Procesný súd je presvedčený, že formulácia v prechodných ustanoveniach akéhokoľvek zákona v znení:
„Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred xxxx; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred xxxx sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov“
a situácia, ak v prechodných ustanoveniach takáto formulácia chýba sa nemôže stotožňovať. Ak by tomu

tak bolo, tak uvádzanie formulácie o nepravej retroaktivite by bolo nadbytočné.

Ak by aj procesný súd pripustil vo vzťahu k § 52 ods.2 OZ nepravú retroaktivitu, uvedené by žalobcovi
neprospievalo. Ako súd uviedol vyššie, napádanú podmienku nepovažuje za neprijateľnú a nepravá
retroaktivita by pri kogentnosti tohto ustanovenia znamenala toľko, že by sa prednostne aplikoval OZ,

napriek dohode o použití Obchodného zákonníka. Uvedené by však neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v zmysle kritérií vymedzených § 53 ods.1 OZ nespôsobovalo.

Náhrada trov konania.

Tak ako je uvedené vyššie, predmetom konania boli dva samostatné nároky a pre to úspech, či neúspech
o každom z týchto nárokov je potrebné posudzovať samostatne.

Pokiaľ ide určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, úspešný bol žalovaný a podľa § 142 ods.1 O.s.p.
má právo na náhradu trov konania.

Pri vyčíslení trov konania postupoval súd podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 13 ods. 3 AT - Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,

ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

V konaní išlo o spojenie dvoch vecí, v ktorých treba ich tarifnú hodnotu určiť podľa 11 ods.1 písm.a)
AT - Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s

nepomernými ťažkosťami.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby tak je 66 € + 22 € (1/3 z 66 €) + RP 8,58 € = 96,58 €.Súd priznal odmenu za nasledujúce úkony právnej služby:
· Prevzatie a príprava zastúpenia - 96,58 €,
· Účasť na pojednávaní - 96,58 €.

Odmena by pri plnom úspechu žalovaného predstavovala výšku 2 x 96,58 € + 20% DPH = 231,80 €.
Vzhľadom na to, že úkony právnej služby sa týkali 2 spojených konaní, pri určení odmeny je potrebné
vychádzať z toho, že každé z konaní sa na celkovom predmete konania podieľalo v rozsahu 1 (50%).
Žalovanému tak patrí odmena - 115, 90 €.

V rámci trov právneho zastúpenia patrí žalovanému aj náhrada cestovných výdavkov vo výške 46,54
€ za cestu Trenčín - Prešov - Trenčín ( spolu 604 km), motorovým vozidlom Nissan so spotrebou 7,8L
nafty/100 km a cena phm 1l/0,988 €.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak predstavujú čiastku 162,44 €.

Pokiaľ ide o určenie bezúročnosti úveru, úspešný bol žalobca a má podľa § 142 ods.1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. - Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tejto časti, musel súd prihliadnuť na to, že vec nebola medzi
účastníkmi sporná. Jednoznačne to deklaroval žalovaný, ktorý ponúkol žalobcovi aj zníženie splátok

dlžnej časti istiny a primeranú náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu však svojim postojom
preukázal, že otázku trov konania považuje za dôležitejšiu ako vec samú, čím znemožnil mimosúdne
alebo zmierne vyriešenie veci.
Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Aj keď súčasťou civilného konania je nepochybne aj rozhodovanie o jeho trovách, je súd presvedčený,
že trovy konania sa nesmú stať hlavným predmetom sporu, resp. dôvodom pre ktorý sa žaloba podáva.
V prejednávanej veci žalobca, resp. jeho právny zástupca povýšil otázku trov konania nad rozhodovanie
o veci samej, v čom súd vidí dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý ho v snahe zabezpečiť spravodlivú

ochranu práv účastníkov konania viedol k tomu, že náhradu trov konania v úspešnej časti žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.