Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/255/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011232
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313011232.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v trestnej veci obžalovanej P. W. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa §

156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, samosudkyňou
Mgr. Kristínou Ferencziovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
P. W., K.. XX.X.XXXX B. O., I. O. Q. Q., S. XXX/X
Y. W. W.., K.. X.X.XXXX B. Š., I. O. Q. Q., S. XXX/X

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 19.4.2011 v čase cca o 14,30 hod. v obci Z. v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej
bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov
spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného H.. U. S. tým spôsobom, že P. W. silno sotila rukami
poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové
oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil Y. W. st. a päsťami rúk
opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa,

pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, následne P. W. niekoľkokrát nohou kopla
poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh, čím spoločným konaním páchateľov poškodenému H..
U. S. bola spôsobená ľahká ujma na zdraví v podobe drobných tržných rán v strednej tretine hornej a
dolnej pery, pohmoždenie pravého predlaktia s opuchom, pohmoždenie s opuchom ľavej strany tváre v
mieste nad jarmovou kosťou nad ľavou očnicou pred ľavou ušnicou, pohmoždenie pravého bedrového
zhybu,krvácanieznosavplyvompohmoždenia,akoajpohmoždenieľavejočnejgulesopuchomsietnice
a podliatinou dolného viečka, zlomeniny koruniek oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej
chrbtice,zranenia,ktorésivyžiadalidobuliečeniaakoajdobudočasnejpráceneschopnostiod19.4.2011

do 9.5.2011 vrátane spôsobeného menej závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života z dôvodu
sedem dňovej hospitalizácie v NsP Galanta a cca 21-dňového prijímania kašovitej stravy,

t e d a

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

P. W. U. Y. W. W..:Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), § 38 odsek 2, odsek 3, § 56 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

R. Y. W. Q..

Súd podľa § 285 písmeno c) Trestného zákona oslobodzuje obžalovaného Y. W. Q.., K.. XX.X.XXXX
B. F., I. O. Q. Q., S.I. XXX/X spod obžaloby OP Galanta č. k. 3 Pv 524/12 zo dňa 23.12.2013, na tom
skutkovom základe, že
dňa 19.4.2011 v čase cca o 14,46 hod. v obci Z. v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej
bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov
spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného H.. U. S. tým spôsobom, že P. W. silno sotila rukami

poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové
oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil Y. W. W.. a päsťami rúk
opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa,
pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, na čo k nemu pristúpil Y. W. Q.., ktorý
poškodeného niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti hlavy a následne P. W. niekoľkokrát nohou kopla

poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh, čím spoločným konaním páchateľov pre poškodeného
H.. U. S. bola spôsobená ľahká ujma na zdraví v podobe drobných tržných rán v strednej tretine
hornej a dolnej pery, pohmoždenie pravého predlaktia s opuchom, pohmoždenie s opuchom ľavej strany
tváre v mieste nad jarmovou kosťou nad ľavou očnicou pred ľavou ušnicou, pohmoždenie pravého
bedrovéhozhybu,otrasmozgu,zlomeninunosovýchkostí, krvácanieznosavplyvompohmoždenia,ako

aj pohmoždenie ľavej očnej gule s opuchom sietnice a podliatinou dolného viečka, zlomeniny koruniek
oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej chrbtice, zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia ako
aj dobu dočasnej práceneschopnosti od 19.4.2011 do 9.5.2011 vrátane spôsobeného menej závažného
obmedzenia na bežnom spôsobe života z dôvodu sedem dňovej hospitalizácie v NsP Galanta a cca 21-
dňového prijímania kašovitej stravy,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených H.. U. S., K.. X.X.XXXX,
O. O. XX a poškodenú spoločnosť Všeobecná ZP, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 23.12.2013 obžalobu na P. W., Y. W. U. Y. W. Q..
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 156 ods. l Trestného zákona na tom skutkovom základe
ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaní Y. W. W.. U. P. W. boli rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.2.2015 uznaní za vinných
v zhode s obžalobou, pričom súd zo skutkovej vety vypustil slová „otras mozgu, zlomeninu nosových
kostí“ v časti výpočtu a popisu ľahkej ujmy na zdraví, teda následkov, aké mal utrpieť poškodený a
bol im uložený peňažný trest vo výmere 200 eur, s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere tri
mesiace. Obžalovaný Y. W. Q.. O. spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo preukázané, že skutok

spáchal. Rozsudok bol následne uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2015 zrušený v
celom rozsahu a vec bola vrátená súdu I.stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení uviedol, že súd I. stupňa pochybil keď pri vyhlasovaní rozsudku a jeho zaznamenaní
v zápisnici z hlavného pojednávania nepostupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 163 ods. 3
Trestného poriadku a zistené výsledky z vykonaného dokazovania nepreniesol v celom rozsahu do

skutkových zistení a celé znenie skutkovej vety nepreniesol i do zápisnice z hlavného pojednávania a
taktiež chýba opísanie skutku, pre ktorý bol obžalovaný Y.O. W. ml. spod obžaloby oslobodený. Nakoľko
bol tento oslobodený spod obžaloby, nemohli byť obžalovaní uznaní vinnými zo skutku ako bol uvedený
v skutkovej vete rozsudku, na ktorom participoval aj R. Y. W. Q... Prvostupňový súd musí skutok uvedený
v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť

výsledky hlavného pojednávania, ktorými údaje uvedené v obžalobe modifikuje, pokiaľ sa neporušítotožnosťskutku.Okresnýsúdmalskutkovúvetuupraviťnazákladevykonanéhodokazovaniaavypustiť
v odsudzujúcej časti rozsudku účasť obžalovaného Y.O. W. Q.. na spáchaní skutku. Tiež bol skutok v
časti kedy malo prísť k spáchaniu skutku v rozpore s vykonaným dokazovaním i odôvodnením rozsudku,

keď okresný súd konštatoval že z výpovedí svedkov mohol súd urobiť záver že skutok sa nemohol
stať pred 14.00 hod a zo záznamu o prijatí telefonátu políciou možno vyvodiť že k útoku muselo prísť
najneskôr o 14.30 hod., ale napriek týmto zisteniam ponechal v skutkovej vete že „dňa 19.4.2011 v čase
cca o 14.46 hod. v obci Hoste v areáli...“.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaných, svedka-poškodeného H..
U. S., W. H.. U. E., U. Z.Ň., U. H.. Q. Z., H.. J. F., H.. Q. S., X.. Q. Z., oboznámením s listinnými
dôkazmi a to znaleckým posudkom MUDr. Zdena Móresa, znalca z odboru zdravotníctvo, ďalej: záznam
v zmysle § 203 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku z 27.2.2013, záznam v zmysle § 203 odsek
1 písm. a) Trestného poriadku z 11.2.2013, záznam v zmysle § 203 odsek 1 písm. a) Trestného
poriadku z 11.2.2013, uznesenie o pribratí znalca z odboru zdravotníctva, ZP, odbor zdravotníctva č.

26/2012, lekárske záznamy a správy, uplatnenie nároku Všeobecná ZP, a.s., podanie správy, žiadosť
o poskytnutie výpisu údajov z knihy výjazdov RZP, Dohoda o skončení pracovného pomeru, Záznam,
Protokol o odovzdaní kancelárie, Odvolanie z funkcie, Výzva, Vyjadrenie, Záznam o registrovanom
pracovnom úraze, Výzva, Písomné vyjadrenie, Vyhlásenie, Petícia, Návratka, Úradný záznam, Záznam
- fotokópia listu knihy fonogramov a hlásení, Prepis záznamu udalosti z knihy fonogramov, Úradný

záznam k šetreniu vo veci skutku, Podanie správy, Príloha, Správa, Odpis z RT W. W.., R. G. Y. W. Q..,
R. G. Y. P.. W., B. G. Ú. P. W., B. G. Ú. Y. W. W.., B. G. Ú. Y. W. Q.., Správy ÚPSVaR Galanta, Podanie
správy SOŠ obchodu a služieb, Správa OcÚ Malá Mača, Žiadosť, Prejednanie, Fotodokumentácia,
Písomnévyjadreniezodňa19.4.2011,Potvrdenieodávkovaníliekov,Poskytnutieinformácie,Vyjadrenie
poškodeného k náhrade škody.

Obžalovaná P. W. poprela, že by poškodeného kopla, kopala. Priznala, že ho sotila dlaňami, bola
rozbehnutá, poškodený padol na štyri, aj na kolená obžalovaná nevie, čo si udrel, či padol na dlane
alebo na predlaktia, stála za ním, počkala, len zbadala, keď sa postavil, že mu tečie krv z nosa, lebo
si pretrel rukávom nos a mal krv na rukáve. Stalo sa to v strede chodníka, ku kontaktu s elektrickým

oplotením nedošlo. Na mieste zostalo len pár kvapiek krvi. Nikto iný na mieste nebol. Keďže sa jej
vyhrážal, že ju zastrelí, tak za ním nešla. On odišiel na vrátnicu. Na vrátnici neskôr videla obžalovaná
dvoch záchranárov a poškodeného. O tom čo sa stalo, hovorila obžalovaná u predsedu POD Abrahám
asivpolovičkemája2011.Vypovedala,žebolaprotipoškodenémuspisovanánaPODajpetícia.Uviedla,
že jej syn a muž sa dozvedeli po roku a siedmich mesiacoch že sa mali na skutku zúčastniť. Manžel

za ňou do práce nechodil, len veľmi dávno kým robil na družstve, do roku 2006. Pred incidentom mala
s poškodeným slovný konflikt ohľadom rozdeľovania služieb na Veľkú noc. Obžalovaný bola v šoku
z toho, že čo ju má čo poškodený fackovať, preto sa za ním rozbehla keď odchádzal. Podľa nej bol
obžalovaný provokatér voči chlapom, ale len keď mal svedkov. Obžalovaná vie o jednom pracovnom
úraze poškodeného z roku 2006, odvtedy sa sťažoval na problémy s chrbtom, ďalšie úrazy mal mať v

rokoch 2006 a 2011, kedy si mal poraniť pravú ruku.

Obžalovaný Y. W. poprel účasť na skutku, v tom čase pracoval v DHL Gáň, v práci končil o 14.04 hod.,
išiel do šatne, osprchoval sa a o 14.20 hod. odchádzal domov do Q. Q. vlastným autom. Pri odchode
z haly sa odhlásil kartou. Kedy presne sa odhlásil vie z toho čo zistili policajti z jeho čipovej karty.

Väčšinou odchádzal z pracoviska so spolupracovníkom U. Z.. Od manželky sa dozvedel že tá mala
spor s poškodeným, že ten jej dal facku a že ona ho sotila. Obžalovaný pracoval na družstve do roku
2006, pozná poškodeného, organizoval proti nemu petíciu, to je podľa neho aj dôvod, prečo poškodený
obvinil obžalovaného a jeho rodinu. Petíciu organizoval z dôvodu, že sa poškodený správal k ľuďom na
pracovisku arogantne. Za manželkou do práce nechodil, možno zašiel za svokrom do Pustých Úľan, ale

v areáli družstva Hoste nebol. Na to, čo robil v deň kedy mala jeho manželka incident, si spomína preto,
lebo to uviedol aj vyšetrovateľovi, a pred ním si to pamätal preto, lebo to mal spojené s tým, čo sa stalo
jeho žene. Predtým s poškodeným nemal ani slovný ani fyzický konflikt. Jeho syn Y. bol v škole, čo si
obžalovaný pamätá preto, že tak vypovedal pred vyšetrovateľom, domov prišiel o 15.30 hod., lebo vtedy
chodí autobus. Obžalovaný v ten deň za ženou do práce nešiel, nestretol sa v ten deň s poškodeným.

Nezbil ho.

Obžalovaný Y. W. ml. poprel účasť na skutku. Že sa niečo deje sa dozvedel po liste od polície, tam
bol uvedený dátum skutku, preto išiel za triednou aj za riaditeľkou a tie zistili vo výkaze, že v tendeň, dátum čo polícia uviedla, bol v škole 7 hodín, posledná hodina končila 14.35 hod.. Obžalovaný
chodieval zo školy na autobus o 14.50 hod. do Sládkovičova potom išiel do Malej Mači o 15.30 hod.,
tiež autobusom. Určite si už ten deň vybaviť nevie. Na autobus pravidelne nešiel napríklad vtedy, keď

si išiel sadnúť niekde s frajerkou, alebo keď po siedmej hodine mali ešte triednickú hodinu. Rodičom
presne neoznamoval že bude meškať. Myslí si že sa nestalo, že by sa po neho zastavil otec. Do areálu
družstva nechodil, nenavštívil mamu na jej pracovisku po tom, čo sa mu skončila škola. Poškodeného
nepozná. Od mamy sa ani v ten deň nedozvedel, že sa niečo malo stať, až od polície. Doma to neriešili.

Svedok-poškodený H.. U. S. zhodne ako v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní popísal situáciu
tak, že je pravdou, že pozná obžalovaného W., z čias kedy ten pracoval na družstve, dokonca spisoval
proti poškodenému petíciu, poškodený celkom nerozumel, prečo mu vyčítal obžalovaný veci, ktoré on
nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že nastupoval do družstva v roku 2004 s tým, že by mal pomôcť vyriešiť
problémy, aj s disciplínou pracovníkov, s reprodukciou, výživou zvierat. Na vyjadrenia obžalovanej o tom,
že by ho mal predseda družstva ochraňovať, pričom poškodený mal zle plniť svoje úlohy, poškodený

reagoval tak že nevie o tom, že by ho predseda chránil, najviac boli riešený na predstavenstve, teda
živočíšna, najviac kritiky si zlízli takže nevie o tom, že by ho ochraňoval.
Pred skutkom mal slovný incident s obžalovanou, okrem iného jej vytýkal, že neupozornila denného
krmiča, aby vyhodil zbytky krmiva. Nezhodli sa ani pri zadeľovaní služieb cez veľkonočné sviatky.
Obžalovaná mu začala nadávať. Odišiel k iným povinnostiam, medziiným bol aj s návštevou z Kajalu.

Potom bol znova s obžalovanou, po tom, čo jej vytýkal že neupozornila krmiča, tá mala znovu nadávať
„že ju nebude jebať hocijaký kokot“. Popísal čo robili, ako spolu vynášali z jeho auta veľkonočné balíčky,
popísal kadiaľ videl ísť obžalovanú a to, ako idúc z dojárne po chodníku smerom k bráne, počul z
kancelárie, cez otvorené okná, veľký krik a keď sa blížil k vrátnici, teda k spojnici chodníka s cestou
prípadne s chodníkom, ktorý je kolmo na tento chodník, zbadal z kancelárie ako vychádza pani W., jej

manžel a ešte jedna osoba. Keď ešte ani neboli pri sebe pán W. na neho kričal, že aký má problém.
Odpovedal mu že nemá žiaden problém. Pani W. sa rozbehla oproti nemu, mala pri tom kričať tak, že
jej nebolo rozumieť.
Ku samotnému skutku uviedol, že ho sotila oboma rukami - otvorenými dlaňami do pŕs, poškodený
stratil rovnováhu a spadol dozadu chrbtom na elektrickú bariéru pre dobytok, oboma rukami sa chytil

elektrického vedenia, ktoré bolo pod napätím, dostal šok a ako bol v polostoji opretý, priskočil k nemu
obžalovaný W. U. začal ho udierať päsťami do hlavy, do oblasti tváre. Poškodenému sa podarilo zachytiť
mu ruky, vtedy ho začal udierať syn obžalovaných a obžalovaná ho kopala do nôh, syn začal kričať
aby pustil obžalovaného W., pričom použil nadávku „ty kokot“, poškodený obžalovaného W. pustil, chcel
vybrať z vrecka svoj mobilný telefón, ale ten mu padol na zem, keď sa po neho zohol, dostal kopance

do hlavy a krku, nevie od koho. Potom na neho obžalovaný W. začal kričať, aby mu vrátil telefón, ale
poškodený mu telefón ukázal, že to je jeho služobný. Na to si mali medzi sebou obžalovaní hovoriť, že
keby dačo tak nič nevideli, že poškodený si začal, že to je len začiatok.
Obžalovaná odišla na farmu, obžalovaný W. so synom odišli preč. Nik iný v mieste incidentu nebol. Stalo
sa to asi 30-40 metrov od vrátnice.

Až keď sa postavil, zbadal, že krváca, ale sám aj keď s ťažkosťami sa dostal na vrátnicu, zavolal si
rýchlu zdravotnú pomoc. Keď prišiel na vrátnicu nikto tam nebol, neskôr prišiel Ing. Z. a na miesto prišla
RZP a policajti, ktorých volal svedok - poškodený. Hovoril pánovi Z., že ho napadla pani W., V. W. a
taký tretí vyšší, vtedy nevedel, že je to ich syn. Nevidel ako prichádzali, ale ako odchádzali cez most.
Vozidlo, červená Fábia, ktorú mali, muselo byť mimo areálu, pretože brána bola zavretá, túto zavrela

pani W. ešte pred začiatkom incidentu.
Pani W. sa prišla pozrieť k vrátnici ale následne sa otočila a odišla preč. Poškodený nevie prečo policajti
nešli za obžalovanou, on hovoril o tom kto ho prepadol aj H.. Z.
aj policajtovi.
Zobrala ho sanitka do NsP Galanta, hospitalizovali ho a zostal na pozorovaní, pretože mal zlomené

oba predné zuby, zlomený nos, rozbité obe pery, očné hematómy, pohmliaždenie krčnej chrbtice,
modriny, bolesti hlavy a závrate, otras mozgu, lebo trikrát vracal. Bol tam sedem dní, ale zostal
práceneschopný, nastali zdravotné komplikácie, absolvoval veľa vyšetrení a hospitalizácií, dokonca bol
uznaný za čiastočne invalidného. Pociťuje bolesti hlavy, krčnej chrbtice, pravej ruky, nohy, má závrate,
berie lieky proti bolesti aj na koordináciu pohybu. Má depresie, navštevuje psychiatra.

Podľa poškodeného na farme Hoste sa objavil obžalovaný W. aj po tom čo už na družstve nepracoval,
chodil často. Po skutku sa už neskôr osobne s pánom W. nestretol, až pri výsluchu na polícii pri
konfrontácii, tam sa dokonca dozvedel, že tá tretia osoba je ich syn.Svedok poškodený uviedol pred súdom, že určite pri podávaní trestného oznámenia osobne 30.4.2012
nevedel uviesť polícii že treťou osobou ktorá ho napadla bol syn W., nevie prečo je to tak zaznamenané,
dozvedel sa kto je treťou osobou až neskôr od polície a prvýkrát od skutku videl túto tretiu osobu teda

syna W. na polícii, kedy potvrdil, že on je tretím páchateľom.
Poškodený potvrdil na hlavnom pojednávaní, že tam prítomný obžalovaný W. mladší je tým mužom,
ktorý ho napadol a ktorý bol pre neho vtedy neznámy.
Poškodený si myslel, že keď volal políciu a sanitku hneď v ten deň, že sa to vyšetruje. Aj sa pýtal, či
je polícia o tom oboznámená keď bol v nemocnici, asi až keď sa poisťovňa na to pýtala až vtedy mu

prišlo predvolanie na výsluch, ale lekári hovorili, aby nechodil na výsluch, najprv je podstatné sa vyliečiť.
Nebol schopný ísť do Sládkovičova podať trestné oznámenie skôr. Po incidente ho z družstva navštívil
H.. F., aj trikrát, boli za ním aj doma a to pán H., V. Q., V. A. W. U. V. Q.Á.. Aj mu hovorili, že pán Gašpar
bol na polícii a bavili sa, že prečo s tým policajti ďalej nič nerobia. To je aj dôvod, prečo bol na polícii
podať trestné oznámenie až po roku. Polícii uviedol, že videl obžalovanú, jej muža a ešte jedného o
hlavu vyššieho.

Lieči sa na diabetes ale pred incidentom nebol 12 rokov u lekára, iba keď bolo potrebné lekársku
prehliadku do práce kvôli vodičovi z povolania, diagnostikovali to až po incidente. Nemal predtým ani
vysoký krvný tlak, už teraz mu skáče. Čo sa týka jeho zdravotných problémov so zubami, bolo to
počas hospitalizácie od 19.4.2011 do 26.4.2011, kedy bol na úrazovej chirurgii a jedno z vykonávaných
vyšetrení bolo aj v zubnej ambulancii v nemocnici, kedy mu pani primárka povedala, že nemá žiadnu

citlivosť zubov, že prekonal strašný šok a že mi asi zuby všetky pôjdu von. Asi po 2 mesiacoch ho začali
bolieť zuby tak išiel do ambulancie MUDr. Bolardovi do Modry. On mu postupne vybral 9 zubov pretože
aj keď tam nebol kaz povedal, že je to od koreňa, to zistil z RTG. Okrem 9 zubov mu ošetril aj ďalšie,
ktoré mu zostali. Mal zlomené predné dva zuby, tie mu dolepil, má tam drôty. Nemohol zdvíhať pravú
ruku, nemal cit v prstoch, slabšia funkčnosť zovretia ruky. Má nestabilnú chôdzu, závrate, migrény, často

ho vozieva kamarát autom na úrady.
Z družstva odišiel zo zdravotných dôvodov a dali mu aj 10 mesačné odstupné, čo prináleží tomu, kto
odchádza zo zdravotných dôvodov.
Svedok poškodený predložil k nahliadnutiu dohodu o skončení pracovného pomeru, kde je uvedené, že
zamestnanec a zamestnávateľ sa podľa § 60 ods. 1 Z. č. 361/2012 Z. z. dohodli na skončení pracovného

pomeru dohodou, z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho
posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
(§ 63 ods. 1 písm. c) Zák. práce). Dodal, že posudok, na ktorý sa odvoláva dohoda bol od MUDr.
Subotiča, aj to bolo posudzované Sociálnou poisťovňou.

Svedok U. Z. pracoval s obžalovaným W. st. v roku 2011 v DHL Gáň. Čo sa týka zvyklostí, v závislosti
od toho na akej zmene boli, končili buď o 14,00 hod., 18,00 hod. alebo 22,00 hodine, kedy najprv „cvikli“
teda označili na turnikete čas odchodu z pracoviska, išli do šatne, dali si sprchu, prezliekli sa, prehodili
pár slov a odišli domov. Mohlo to trvať tak 15-25 minút. S pánom W. st. boli vždy spolu na zmene.
Keď bol vypočutý pred vyšetrovateľom priniesol aj potvrdenie z práce, na ktorom bolo zrejmé, kedy dňa

19.4.2011 opúšťal pracovisko a najmä či bol vôbec v ten deň v práci, aby nehovoril nepravdivé veci.
Čo sa týka spomenutia si na udalosti z roku 2011 je pravdou, že nevedel by si to v hlave vybaviť ale
spomenul si, že buď na druhý deň alebo krátko po udalosti spomenul obžalovaný, že sa niečo stalo.
Nevie to svedok hovoriť s úplnou istotou ale spomína si aj na to, že ešte sám sa pozastavil nad tým, že
mal stihnúť dve veci naraz a teda, že mal vraj byť v jednom čase aj na pracovisku aj na farme. Povinné

sprchovanie nemali v práci ale je to logické hlavne v lete. Ale je pravdou, že na zmene ich bolo aj sto
pracovníkov a niektorí to vybavili možno až doma, teda, že sa nesprchovali hneď na šatni. Ale či sa Y.
W. práve 19.4.2011 sprchoval alebo nie to naozaj už svedok uviesť nevedel. Pravdepodobne používal
vtedy obžalovaný červenú Fabiu, nevie akou trasou chodieval domov ale keď ho brával domov, išiel cez
Galantu- lebo jeho tam vyložil, nie vždy, ale stalo sa. Nespomína si, či ho bral 19.4.2011 do Galanty.

Čo sa týka toho ako popisoval Y. W., že čo sa malo stať, tak konkrétne nič nehovoril iba, že manželku
mali udrieť v robote. Potom hovoril niečo také, že mal on (Y.) zbiť niekoho. Nevie kedy to presne hovoril.
Pravdepodobne na druhý deň. Na polícii vypovedal svedok lebo bol predvolaný a doklad bral so sebou
(o tom, či bol v ten deň v práci) preto lebo mu to Y. spomínal. Nechcel viackrát niekoho otravovať tak
poprosil kamaráta ktorý v tej dobe ešte robil v DHL nech zistí cez personálne či v ten deň vlastne bol

práci pretože ja už v čase výsluchu na polícii nepracoval v DHL. Zdá sa mu, že bolo napísané aj na
predvolanke kvôli čomu tam má ísť.Svedok Ing. Q. Z. sa mohol vyjadriť len k tomu, že bol dohodnutý s poškodeným na stretnutí na farme
Hoste, kde sa mal predviesť kŕmny voz, na farmu prišiel asi okolo 14 tej hodiny, auto nechal zaparkované
predbránou.Keďprišielshosťami-pánizdružstvaKajal,bránabolaotvorená,alehostiazostalisautami

pred ňou. Nevie či tam boli odparkované iné vozidlá. Prešiel cez vrátnicu, hlavná brána do areálu bola
otvorená, čakal na príchod poškodeného, potom s ním a s pánom E. išli dozadu na farmu pozrieť voz.
Poškodený sa neskôr od nich vzdialil s tým, že má kontrolu na družstve Abrahám z platobnej agentúry.
Svedok sa potom asi o 20 minút vracali k vrátnici a v blízkosti elektrického ohradníka pre teľatá zbadal na
betónovom panelovom chodníku fŕkance krvi. Krv -fľak veľkosti dlane a frkance- na chodníku bola niekde

v miestach kde sa chodník križuje s cestou, smerom k vrátnici. Predtým krv na chodníku nevidel. Všimol
si aj vozidlo červenú Fábiu, o ktorej vedel že na nej jazdí poškodený, svedok sa čudoval, lebo si myslel
že poškodený išiel do Abrahámu. Aj brána bola už zatvorená na reťaz. Vyšiel cez malú bránku a stretol
policajta mimo areálu, keď odprevádzal hostí, sľúbil mu že pomôže nájsť toho, kto volal políciu. Prešiel
k administratívnej budove, ale dvere boli zamknuté, tak zavolal mobilom poškodeného že prišla polícia
a niekoho hľadajú, poškodený odpovedal, že je na vrátnici. Na vrátnici na tvári poškodeného videl krv,

tieklo mu z úst aj sliny. Keď ho (poškodeného) našiel na vrátnici, policajt vošiel so svedkom na vrátnicu,
svedok si však už nevšímal, čo policajt robil. Keď sa pýtal poškodeného čo sa mu stalo, už tam bol aj
policajt, lebo vchádzal na vrátnicu s ním (so svedkom). Pamätá si že poškodený policajtovi odpovedal,
že ho prepadli. Mala ho prepadnúť zootechnička P. W. jej mužom a nejakým chlapcom. Poškodený zle
artikuloval, bol roztrasený, vyzeral, že skolabuje. Svedok zavolal sanitku, pričom už mu povedali, že sú

na ceste, z čoho usúdil, že sanitku volal sám poškodený. Nevie už sa vyjadriť k tomu, či videl obžalovanú
v blízkosti vrátnice, zdá sa mu že tam boli záchranári.

Svedok Ing. J. F. B., že v tej dobe, kedy sa stal skutok, bol predsedom družstva, poškodený bol hlavný
zootechnik a obžalovaná bola zmenová zootechnička. K možným konfliktom a nezhodám medzi nimi

uviedol, že čo sa týka živočíšnej výroby je to práca na 365 dní v roku, je nevyhnutná každodenná
starostlivosť, je možné, že on v tom naháňal svojho podriadeného, teda poškodeného a on zase naháňal
tých, ktorých riadil.
O incidente sa ale dozvedel až na zavolanie poškodeného z nemocnice, boli ho pozrieť, bol dotlčený
ale o tom, čo sa stalo, počul len sprostredkovane od neho, nechcel ani veriť, že sa to udialo ale začal

udalosti riešiť. Poškodený sa aj neskôr dostal do problémov, že z dôvodu zdravotného stavu nemohol
nastúpiť do práce, keď sa pýtal obžalovanej tá tvrdila, že prišlo len k potknutiu sa poškodeného, nevedel
zistiť z týchto protichodných tvrdení, čo sa tam vlastne stalo. Poslal písomné vyjadrenie oboch aj do
Sociálnej poisťovne, ktorá vlastne platila poškodeného. Neskôr sa dozvedel aj o nutnosti psychiatrického
liečenia poškodeného. Boli ho navštíviť aj tam, aj doma s kontrolórom. Predvolali ho aj do práce ale že

nemohol prísť zo zdravotných dôvodov. Svedok dokonca na druhý deň po udalosti zašiel na políciu, kde
mu povedali, že je to vo vyšetrovaní. Ani po ďalších prejednávaniach s obžalovanou nevedel svedok nič
dokázať a keďže sa jedná o typ pracoviska, kde je každodenná prevádzka a potreboval vyriešiť otázku
zamestnancov, navrhoval obžalovanej nech sa nejako skúsia dohodnúť. Tak asi prišlo aj k myšlienke, že
rozviazala pracovný pomer a nedalo sa to ťahať ani bez hlavného zootechnika, keďže nemohol nastúpiť

do práce. Telefonát o tom, že je poškodený v nemocnici, obdržal hneď v ten deň čo sa to malo stať, ani
mu dobre nerozumel, na ďalší deň si preveroval na polícii, či sa niečo rieši a potom osobne navštívil
poškodeného asi až po 4 dňoch. Čo sa týka poškodeného ten uvádzal, že ho mali napadnúť tri osoby,
obžalovaná,jejmanželaešteniekto.Unichsatoajriešilonapredstavenstvealetobolireči,ktoréhovorili
ľudia, ktorí tam vlastne priamo neboli a aj sa snažili zachytiť na papier, čo kto z dotknutých osôb hovoril,

kvôli tomu, aby sa to podchytilo pre neskoršiu dobu. Čo sa týka zranení poškodeného, z nemocnice
si pamätá, že mal modriny na tvári ale čo mu viac utkvelo v pamäti, že bol psychicky zmenený aj keď
ho boli pozrieť doma a keď prišiel do práce a rozväzovali s ním pracovný pomer, napríklad pohyby aj
rozprávanie mal spomalené, a bol už psychicky iný. Čo sa týka schopnosti poškodeného podať trestné
oznámenie krátko po skutku k tomu sa svedok nevedel vyjadriť, dojem z prvej návštevy nemocnice mal

taký, že v tom čase asi ani nebol schopný ísť niekam na políciu ale svedok bol v predstave , že sa to na
polícii rieši a keď sa dostavili k policajtom s otázkou k čomu sa polícia dopracovala, nenašli ani ochotu
zo strany polície pomôcť, veci aj spis im ukázali ale až po nejakom roku. Poškodený sa aj zastavil na
družstve, priniesol nejaké podklady k nemocenským dávkam ale to mohlo byť aj po šiestich, siedmych
mesiacoch od incidentu, aj sa tváril, že je to v poriadku ale bolo na ňom vidieť, že psychicky v poriadku

nie je. Svedok nemal z čoho vedieť, že sa to na polícii nerieši a ani nevedel, či bol alebo nebol poškodený
na polícii a prečo to tak celé bolo. K návšteve svedka na polícii dodal, že bolo to na oddelení PZ v
Sládkovičove, kde mu službukonajúci povedal len toľko, že je to v riešení, boli sme tam. Čo sa týka
ukončenia PP s poškodeným, tam to bolo po porade s právnikom družstva, zdá sa mu, že tam išlo ouznanie, že to bol pracovný úraz a bolo tam odvolanie sa na ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa
takýchto prípadov týkajú.

Svedok Ing. U. E. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní keď uviedol, že mal dohodnuté stretnutie
na farme Hoste s poškodeným, aj s pánom Z.. Prišiel tam asi okolo 14tej, auto nechal pred bránou,
iné vozidlo tam nebolo, pešo prešiel s pánom Husárom cez vrátnicu, brána bola otvorená. Počkali na
poškodeného a spolu šli pozrieť kŕmny voz. Poškodený sa s nimi dlho nezdržal, pretože sa ospravedlnil
že musí ísť na družstvo Abrahám. Svedok sa zdržal asi pol hodinu ešte, potom odchádzal s pánom Z. k

vrátnici, po betónovom chodníku, kde zbadal kaluž krvi, ktorá tam predtým nebola. Potom zbadali auto,
o ktorom vedel že patrí poškodenému. Vstupná brána do areálu ale už bola zavretá. Prešli cez malú
bránku. Keď sa rozlúčili s pánom Z. na parkovisku, nešli už nikam inam, ani do administratívnej budovy,
nepočuli ani žiaden krik ani nikoho iného nevidel ale práve na miesto dorazili policajti, ktorí sa ich pýtali,
či to oni volali políciu. Keďže svedok nebol ten, kto volal políciu, odišiel odtiaľ preč. Približne mohli stráviť
čas v areáli družstva do 15,00 hod.. Cestou k vrátnici na betónovom chodníku videl kaluže, vyzeralo

to, že je to od krvi, ale keď boli v areáli družstva, mohlo to byť aj od zvierat, veľkosť tej kaluže nevie
odhadnúť, bolo to tak viac fľakov. O incidente sa dozvedel od pána Z., ktorý bol aj u nich poradcom, a
ten asi druhý alebo tretí deň, keď bol u nich spomenul, že došlo k incidentu. Spomínal len niečo také,
že malo ísť o zootechnika alebo zootechničku, rodinných príslušníkov, ale nevedel to potvrdiť. Mal mu
to povedať pán S., že kto tam mal byť.

Svedok Ing. Q. S. uviedol, že o incidente sa dozvedel o dva dni, keď potreboval Kuruca a dozvedel
sa, že je v nemocnici. Osobne S. videl asi až po pol roku, vtedy keď s ním hovoril mu povedal, že je v
nemocnici, nebolo mu rozumieť mal niečo s ústami. Ani po tom polroku to s ním nerozoberal. Bavil sa so
šéfom, ktorým bol Ing. F.. Incident sa riešil na predstavenstve. Na predstavenstve sa riešilo napadnutie

na pracovisku, čiže porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka faktov pamätá si jedine, že P. I. R. W.
povedala, že mala s ním konflikt ale by musel svedok presne pozrieť zápisnicu, z hlavy to nevie povedať.
Jeho osobne nežiadal nikto o zabezpečenie záznamu. Je mu známe, že by mala existovať zápisnicu
zo zasadnutia predstavenstva, kde sa to riešilo. Kamerový záznam, ktorý je, sa mohol zabezpečovať
jedine z obecného úradu. Nevie o tom, či sa takýto záznam zabezpečoval. Bol v tom čase na obecnom

úrade, videl kamerový záznam. Išiel tam z dôvodu, že sa ho pýtali, či niečo nevidel, keďže sa v tom čase
pohyboval po chotári s kontrolou z PPA a ja sám si chcel overiť či sa v inkriminovanom čase vôbec niekde
tam vyskytol. Preto aj na zázname hľadal seba, auto, ktoré vtedy používal, to aj videl na zázname a
o ostatné sa nezaujímal. Iné vozidlo, ktoré by videl identifikovať, že komu patrí na zázname nevidel.
Zdá sa mu, že Y. W. st. vtedy používal Fabiu buď červenú alebo žltú ale nie som si tým istý. Neviem či

takéto vozidlá boli na kamerovom zázname.
Nespomína si, že by mal niekomu uvádzať, že videl na zázname červené vozidlo príp. iné vozidlo
patriace obžalovanému. On riešil v prvom rade, či je na zázname vidieť kde sa pohyboval s vozidlom,
ktoré používal, to bolo vozidlo netypické preto ho aj dobre identifikoval ale ostatné vozidlá, ktoré na
zázname bolo vidieť o tie sa nezaujímal, teraz si nespomína, že by o tom čo videl na zázname niečo

niekomu hovoril.

Svedok JUDr. Q. Z. uviedol, že v čase, kedy malo prísť k udalosti nepôsobil na OO PZ Sládkovičovo.
Od zástupcu sa dozvedel, že všetka dokumentácia vedená na OO PZ k tomuto prípadu bola už
zaslaná do spisu, čo sa týka bližšieho zisťovania o tom ako bol skutok vyšetrovaný, aké boli časové

súvislosti, to nezisťoval, neriešil ani nekontaktoval príslušníkov, ktorí vtedy boli vyslaní na miesto. V
prípade, že je zaznamenané v knihe fonogramov kto bol vyslaný na miesto a ako hliadka postupovala
v takom prípade k tomu môže dodať len toľko, že aj keď si poznačí príslušník polície kam je napríklad
oznamovateľ v prípade ošetrenia odvezený, môže sa dopytovať lekára na jeho zdravotný stav ale lekár
tak či tak poskytuje bližšie údaje len rodinným príslušníkom a preto je na osobe - oznamovateľovi - aby

kontaktoval políciu za účelom zdokumentovania, bližšieho vysvetlenia. Poučený o tom bol. Príslušník
PZ má samozrejme určitú lehotu, v ktorej by mal zisťovať ďalšie informácie a podľa nich zvažovať
postup, avšak sú situácie, keď sa takpovediac oznamovateľ „stratí“ je v nemocnici, potom je napríklad na
liečení, či už ústavnom alebo domácom v takom prípade ho nekontaktuje polícia, očakáva sa, že bude
kontaktovať on políciu. Svedok však nechce robiť žiadne závery v súvislosti s týmto prípadom pretože

vtedy nepracoval na tomto OO PZ. Nevie v tomto prípade, kedy sa skutok odohral, kedy bolo podané
trestné oznámenie a čo všetko bolo zaznamenané.
Svedok bol oboznámený, že skutok sa mal odohrať 19.4.2011, z toho dňa je zaznamenané na č. l. 275
a nasl., že bolo prijaté hlásenie o fyzickom napadnutí a z toho dňa je jediný záznam - prepis záznamuudalostí z knihy fonogramov, s ktorým bol svedok oboznámený. Zápisnica o trestnom oznámení bola
spisovaná po tom až 30.4.2012 a trestné stíhanie bolo začaté 11.7.2012.
Svedok k tomu uviedol že podľa záznamu bol oznamovateľ poučený o ďalšom postupe teda, aby sa

dostavil na OO PZ, určite dostal tlačivo aj pre lekára, bol poučený o tom, že musí podať on vysvetlenie
a dostaviť sa na OO PZ alebo oznámiť stačilo telefonicky.
Alečinaozajprišlokpoučeniuaodovzdaniutlačiva,ktomusanemáakovyjadriť,keďženebolnamieste,
vychádza z oboznámeného prepisu záznamu, zvykne byť poskytnuté tlačivo zo strany polície, nemá
prečo spochybňovať postup a záznam polície, keď zaznamenali, že osoby poučili samozrejme závisí od

konkrétnych okolností, konkrétneho prípadu, ak oznamovateľ nie je v dobrom zdravotnom stave, keď ho
napríklad už berie RZP tak mu nemajú ako dať tlačivo ale poučiť ho môžu v prípade, že je pri vedomí.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie MUDr. Zdeno Móres, na hlavnom
pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku (ďalej len ZP), ktorý poskytol po tom,
čo bol povereným príslušníkom PZ pribratý do konania - č. 26/2012. Pri vypracovaní ZP sa oboznámil

s RTG, CT skenmi, zdravotnou kartou poškodeného, poskytnutou z nemocnice Galanta, takisto vyšetril
poškodeného a po zohľadnení údajov z vyšetrovacieho spisu, ktorý mal tiež k dispozícii, dospel analýzou
k záverom uvedeným v ZP. Čo sa týka napríklad doby liečenia (i dočasnej pracovnej neschopnosti), jej
trvanie určil znalec na 14-21 dní, pričom je znalcovi známe, že poškodený pokračoval v liečbe dlhšiu
dobu. Znalec pripúšťa dlhšiu liečbu ale už nie na základe poúrazovej diagnózy. Čo sa týka celkovej

doby pracovnej neschopnosti, posudzovanie je výlučne v kompetencii príslušného praktického lekára,
ktorý pozná pacienta a vývoj jeho zdravotného stavu, sleduje výskyt prípadných komplikácií, od veku,
biologického stavu, psychickej reakcie a pod.. V neposlednom rade od postoja pacienta k vlastnému
zdraviu, k vlastnému zraneniu a ochoty ukončiť práceneschopnosť. Nezriedka sa vyskytuje snaha
pacientanajmävoforenznýchveciachpredlžovaťdĺžkupráceneschopnostipreúčelyrentovéapodobne.

Znalec sa preto v otázke trvania liečby a dočasnej práceneschopnosti obmedzil na konštatovanie aká
dĺžka postačuje pre zranenia, ktoré znalec považuje za preukázané u poškodeného. Za preukázané
považoval stav po úraze hlavy, drobné tržné ranky v strednej tretine hornej a dolnej pery, pohmoždenie
pravéhopredlaktiasopuchom,pohmoždeniesopuchomľavejstanytvárevmiestenadjarmovoukosťou,
nad ľavou očnicou, pred ľavou ušnicou, pohmoždenie pravého bedrového zhybu, krvácanie z nosa-

epistaxu po jeho pohmoždení, pohmoždenie ľavej očnej gule s opuchom sietnice a podliatinou dolného
viečka, zlomeniny koruniek oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej chrbtice.
Takisto sa znalec musel vysporiadať s potvrdeniami od zubného lekára, ktoré predkladal poškodený,
avšakznalecnemalmožnosťsaoboznámiťsozdravotnou(zubnou)dokumentáciou,bolopredkladaných
len 11 bločkov teda potvrdení o zaplatení za zákroky zubného lekára. A poškodený uviedol, že mu malo

byť v súvislosti s následkami úrazu vytrhnutých 9 zubov, k tomu ale znalec udáva, že sa znalec nestretol
s takým stavom takejto postraumatickej poruchy ako uvádzal poškodený. Čo sa týka mechanizmu vzniku
zranení znalec sa pridržiava záverov ZP, pričom mechanizmus rozpísal aj v časti ZP označenom ako
„rozprava“, znalec sa zaoberal aj možnosťou spôsobenia zranení pádom, toto však vylúčil a zároveň
charakter zranení ho viedol k záveru, že muselo ísť o minimálne 3 nárazy napríklad údery, kopnutie,

a to najmä z dôvodu analýzy na základe lokalizácie poranení - tupý náraz pôsobiaci opakovane na
oblasť strednej tretiny a ľavej strany tváre. Čo sa týka predpokladu o aké tupé nárazy sa jednalo,
znalec vychádzal zo svojej praxe, kedy predpokladá údery päsťou, lakťom alebo kopnutie. Podvrtnutie
krčnejchrbticemohlovzniknúťprinadmernom,nekoordinovanomalebonásilnompohybe.Pohmoždenie
pravého bedrového zhybu tiež pôsobením tupého násilia. Intenzita pôsobiaceho násilia bola nízka.

Rovnako sa znalec pridržiava aj poskytnutého vyjadrenia v časti obmedzení poškodeného na bežnom
spôsobe života. Príjímanie kašovitej stravy po dobu 14-21 dní vyvodil z lekárskeho záveru zubárky, ktorá
konštatovala pohmoždenie dvoch horných rezákov, vychádzal z odbornej literatúry, kde sa odporúča
šetrenie pri takomto podozrení (kedy mohlo prísť k porušeniu výživy zubov) a preto sa odporúča šetrenie
formou prijímania kašovitej stravy. Poškodený nebol závažným spôsobom obmedzený na bežnom

obvyklom spôsobe života. Musel strpieť nemocničný pobyt v trvaní sedem dní, bolesť najviac 4-5 dní. K
možnému následku úrazu - zlomenine nosových kostí poškodeného uviedol, že k podozreniu z takéhoto
následku prišlo, a to pravdepodobne kvôli krvácaniu na tvári, takúto zlomeninu nevylúčil lekár ORL, ten
však nemal k dispozícii počítačové snímky, RTG snímky, a sám na druhý deň konštatoval, že nebola
prítomná zaschnutá krv v nosových priechodoch. Znalec sám vyhľadal RTG snímky, chcel potvrdiť alebo

vyvrátiť toto podozrenie z takéhoto následku, zlomeniny nevidel. Preto jeho záver bol a je, že poškodený
zlomeniny nosových kostí neutrpel. Pri vypracovaní ZP sa v časti „rozprava“ zaoberal poraneniami ktoré
prichádzali do úvahy na základe preštudovania zdravotnej dokumentácie. Jeho závery po znaleckom
posúdení sú uvedené v záverečnej časti, teda jeho znalecký náhľad na to, či k týmto zraneniam prišloalebo nie resp. či je možné po riadne vykonanom znaleckom dokazovaní tieto potvrdiť alebo vylúčiť. V
tomto smere aj k zraneniam zubov (v troch bodoch) sa v závere vyjadril tak, že za preukázané považuje
zlomeniu skloviny prvých dvoch horných rezákov. Liečba nebola žiadna. Nekonštatoval žiadnu kývavosť

zubov, predpokladá, ak aj prišlo k pohmoždeniu, že toto bolo vyhojené spontánne, bez následkov.
Poškodený neutrpel otras mozgu. Čo sa týka možného úrazu následkom pôsobenia elektrického
prúdu, ak má znalec skonštatovať takýto mechanizmus vzniku zranenia, musí mať poškodený nejaké
poškodenie, tu nemal žiadnu popáleninu v mieste vstupu, na rukách neboli takéto prejavy , pritom
vychádzal z jeho výpovede, že sa malo jednať o zachytenie sa elektrického vedenia pri páde. Ani EKG

nenaznačovalo zásah elektrickým prúdom.
K mechanizmu, kedy spravidla prichádza ku krvácaniu z nosa odpovedal, že v sliznici sa nachádza
spleť krehkých drobných cievok, ktoré po mechanickom údere sú narušené a prichádza ku krvácaniu
pričom sa môže jednať napr. o pád pri nekoordinovanom pohybe, úder o stenu, úder tupým predmetom,
alebo ako súčasť zlomeniny nosa. Môže prísť k spontánnemu rozkrvácaniu cievok napr. pri hypertenznej
kríze (vysoký tlak), pri náhlom vystupovaní tlaku, najčastejšie u osôb, kde cievny systém je už chorobne

zmenený.
Popispoškodenéhoktomuakomaloprísťkúrazuneodporujemechanizmuvznikuúrazutedapôsobenie
násilia z viacerých strán a opakovane, na druhej strane tvrdenie obžalovanej by sa nedalo vysvetliť
lokalizáciou zranení tak ako to popísali lekári v deň prijatia do nemocnice.
Poškodený tak z medicínskeho hľadiska utrpel ľahký úraz, ľahkú ujmu na zdraví.

Prvotná lekárska správa je podľa vtedy poznaných pracovných diagnóz objektívna klinického stavu
pacienta.Konečnálekárskasprávaneberiedoúvahyzáverygrafickýchvyšetreníakoaniniektorézávery
ošetrujúcich odborných lekárov.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä lekárskymi záznamami, správami a potvrdeniami

predloženými poškodeným. Rovnako tak aj záznamom výpisu z knihy výjazdov RZP, z ktorej vyplýva,
že kvôli poškodenému prišlo volanie na LTV o 14.46 hod., posádka rýchlej zdravotnej pomoci-RZP bola
vyslaná na miesto o 14.48 hod, na mieste boli o 15.14 hod.. Podľa prepisu záznamu udalosti z knihy
fonogramov vedenej na OOPZ Sládkovičovo bolo dňa 19.4.2011 o 15:00 hod. prevzaté oznámenie a
vyslaná hliadka do Hoste-farma, kde H.. S. oznámil že bol fyzicky napadnutý osobou-manžel P. W.R.j.

Podľa záznamu o vykonaných opatreniach bola osoba poučená, aj o odovzdaní lekárskej správy pre
účely ďalšieho konania, o dostavení sa na OOPZSL za účelom zadokumentovania.

Podľa správy ORPZ v Galante dňa 19.4.2011 v čase o 14.36 hod. bolo prijaté hlásenie na tiesňovej
linke 158 od oznamovateľa Ing. Kuruca ktorý volal z čísla 0903/261466 a žiadal vyslať hliadku z dôvodu,

že bol napadnutý a zbitý v obci Z., areál bývalého družstva, t.č. farma Z., na miesto bola časom 14.38
hod. operačným strediskom vnútorného odbor ORPZ v Galante vyslaná hliadka OOPZ Sládkovičovo a
časom 14.46 hod. rýchla zdravotná pomoc.

Formou podania vysvetlenia sa k udalostiam vyjadrili aj U. I. U. Q. S., ktorí boli dňa 11.2.2013 vyťažení

z dôvodu, že dňa 19.4.2011 vykonávali obchôdzkovú službu v ÚČO Sládkovičovo a mali preverovať
oznámenie skutku ublíženia na zdraví fyzickej osobe H.. U. S.. Ako svedkovia sa menovaní vyjadrili k
tomu, že si už dátum nepamätajú, ani na presné okolnosti vzhľadom na časový odstup. Podľa mena
oznamovateľa si U.. I. spomenul, že sa ako hliadka dostavili na preverenie do farmy Hoste, kde zistili
že tam je oznamovateľ aj RZP. Oznamovateľ bol na vrátnici a potom bol vzatý na ošetrenie do NsP v

Galante, pretože bol zranený. Svedok pred areálom ani v jeho vnútri nikoho okrem pracovníkov RZP
nevidel. Q.. S. uviedol, že si spomína len matne, oznamovateľa bolo nutné hľadať, nakoľko sa po
príchode hliadky na miesto oznamovateľ tam nenachádzal.

PodľasprávyDHLLogistics(Slovakia)spol.sr.o.bolY.Ó.W.,K..X.X.XXXXzamestnancomod17.1.2011

do 31.8.2011. Podľa záznamu dochádzky menovaný dňa 19.4.2011 nastúpil do práce o 5.55 hod.,
obedová prestávka trvala od 9.37 hod. do 10.02 hod., rannú zmenu skončil o 14.04 hod.. Menovaný
nebol v ten deň mimo pracoviska ani nebol práceneschopný.

Podľa správy Strednej odbornej školy obchodu a služieb žiak Y. W. podľa triednej dokumentácie zo dňa

19.4.2011 bol v škole počas celého vyučovania od 8.00 hod. do 14.35 hod podľa rozvrhu hodín v ten
deň. Nie je evidovaný žiadny záznam o jeho opustení školy počas vyučovania. Správa bola podávaná
dňa 5.12.2012.Žiakom školy bol do 28.9.2013 kedy ukončil nadstavbové štúdium, nemali s ním žiadne výchovné
problémy, vystupoval slušne, občas pri jeho kritizovaní vystupoval podráždene, ale nikdy agresívne,
bránil sa slovne, ak ho niekto z niečoho obvinil.

Ani jeden z obžalovaných nemá záznam v registri trestov. Dáša Sidóová nemá záznam v evidencii
priestupkov, Y. W., K.. X.X.XXXX má jeden záznam o priestupku na úseku cestnej premávky a spolu s
Y. W., K.. XX.X.XXXX majú jeden záznam o prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaní,
konanie bolo zastavené.

Podľa Obecného úradu Malá Mača, správanie obžalovaných nebolo prejednávané v priestupkovom
konaní.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov tak v celku ako aj jednotlivo,
dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a tento spáchali obžalovaná P. W. U. Y. W. (W.).

Súd pri ustaľovaní viny vychádzal predovšetkým z výpovedí svedka-poškodeného, svedkov Z.,
obžalovaných, záverov znaleckého posudku, listinných dôkazov-správy školy, ktorú navštevoval
obžalovaný W. ml., správy zamestnávateľa obžalovaného W. st. o zázname jeho dochádzky.

Je pravdou, že poškodený podal trestné oznámenie o napadnutí inými osobami až o rok po
udalosti, domnieval sa však že udalosť už polícia vyšetruje. Na druhej strane, dôkazy tak mohli byť
zabezpečované až po značnom časovom odstupe. Súd tak napríklad niektoré skutočnosti už nemohol
preveriť.

Poškodený sa však v podstatných bodoch vyjadril o priebehu konfliktu zhodne v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní. Aj keď sa nechcel v prípravnom konaní opätovne vracať k popisu napadnutia, čo
odôvodnil zlým psychickým stavom, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že osobami, ktoré ho napadli boli
obžalovaní. Pripustil tiež, že o tretej osobe, ktorá ho napadla, nevedel kto to je, až na polícii sa dozvedel,
že má ísť o syna P. W.. Poškodený vedel tretiu osobu opísať ako vyššieho, mladého chlapca, čierneho.

Súd má za preukázané, že medzi poškodeným a obžalovanou prišlo k slovným konfliktom ohľadom
prístupu k pracovným povinnostiam, resp. ku konfliktom ktoré vyplynuli z faktu, že boli kolegovia na
spoločnom pracovisku a nezhodli sa vo viacerých veciach. To potvrdili obaja (obžalovaná aj poškodený),
aj keď každý zo svojho pohľadu, keď obžalovaná tvrdila, že ju mal predtým pri hádke dokonca poškodený
fackovať a keď ho sotila, mal sa vyhrážať že ju zabije, poškodený naopak trval na tom, že nadávala

len obžalovaná jemu.
Obžalovaná potvrdila len to, že sa v rozčúlení za poškodeným rozbehla a sotila ho rukami, ale nič iné
mu neurobila. Poškodený mal padnúť na štyri, postaviť sa a keď si otrel nos, bolo vidieť, že je na ňom
krv, čo obžalovaná videla, ale keďže poškodenému inak nič nebolo, viac pri ňom nebola, len ho videla na
vrátnici. Poškodený naopak popísal, že ho obžalovaná (aj keď otvorenými dlaňami) zhodila sotením do

pŕs,niedochrbta,žesapripádechytilelektrickéhovedenia,dostalšokanásledneodďalšíchdvochosôb
inkasoval údery päsťami do hlavy, tváre, obžalovaná ho kopala do nôh, keď sa zohol, dostal kopance
do hlavy a krku, nevie od koho. Ďalšou osobou mal byť manžel obžalovanej Y. W. U. tretím mal byť
syn obžalovaných, ktorého najprv poškodený len popísal, ako mladšiu, vyššiu osobu, neskôr na polícii
sa mal dozvedieť o koho ide, Y. W. mladšieho však opakovane označil ako tretieho páchateľa aj pred

súdom na hlavnom pojednávaní.
Y. W. starší a mladší svoju vinu popierajú, na mieste činu sa vôbec nenachádzali a podľa ich tvrdení
ani nemohli nachádzať.
Verziu poškodeného o napadnutí viacerými osobami však podporujú aj závery znaleckého skúmania.
Znalec z odboru zdravotníctvo, traumatológia vylúčil možnosťou spôsobenia zranení pádom, charakter

zraneníhoviedolkzáveru,žemuseloísťominimálne3nárazynapríkladúderypäsťou,lakťom,kopnutie,
podvrtnutie krčnej chrbtice mohlo vzniknúť pri nadmernom, nekoordinovanom alebo násilnom pohybe.
Intenzita pôsobiaceho násilia bola nízka. Podľa znalca popis poškodeného k tomu, ako malo prísť k
úrazu, neodporuje mechanizmu vzniku úrazu teda pôsobenie násilia z viacerých strán a opakovane, na
druhej strane tvrdenie obžalovanej by sa nedalo vysvetliť lokalizáciou zranení tak ako to popísali lekári

v deň prijatia do nemocnice.
Tvrdenie poškodeného o tom, že útočníci boli traja a že to mali byť P. W. U. Y. W. starší potvrdzuje aj
výpoveď svedka Z., ktorý našiel poškodeného na vrátnici, zjavne otraseného, kedy mu ten povedal žeho napadli zootechnička P. W. mužom a jedným chlapcom. Rovnako výpoveď svedka F. o tom, že aj
jemu poškodený uviedol že ho napadli obžalovaná, jej manžel a ešte niekto.
Poškodený v tomto smere zotrval na svojej výpovedi, od začiatku označoval obžalovanú W., jej manžela

a tretieho útočníka opoznal aj pred súdom ako ich syna. Nezmenil výpoveď ani po tom, čo bolo zistené,
že už v zápisnici o podaní trestného oznámenia je uvedené že treťou osobou je Y. W. ml., teda syn
obžalovanej W., pričom poškodený tvrdil, že nevedel o koho sa jedná, len ho popísal ako vyzeral.
Poškodený nevie, ako je možné takéto znenie zápisnice o trestnom oznámení, on nevedel kto je treťou
osobou, až na polícii sa to dozvedel. Opätovne potvrdil, že všetci traja obžalovaní ho napadli tak, ako

to popísal.
Súd sa ďalej musel vysporiadať s námietkami obhajoby k ustáleniu časového snímku udalostí, k
nejednoznačným, prípadne podľa obhajoby k rozporným tvrdeniam poškodeného a svedkov ohľadom
priebehu, popisu udalostí. V tomto smere, aj vzhľadom k tomu, že vyšetrovanie v trestnej veci začalo
až po značnom časovom odstupe, súd nepovažuje za relevantné prípadné menšie nezrovnalosti vo
výpovediach.

Napríklad k otázke kto volal políciu, rýchlu zdravotnú pomoc, skôr ako výpovede poškodeného
alebo svedka Z., sa javí podstatný záznam operačného strediska o tom, kedy bolo hlásenie prijaté.
Podľa záznamu to bolo dňa 19.4.2011 o 14.36 hod. (operačné stredisko disponuje informáciou že
oznamovateľom bol poškodený, čo neodporuje neskorším tvrdeniam poškodeného ani výpovediam
svedka Z., ktorý stretol políciu v blízkosti areálu a pomáhal hľadať oznamovateľa, teda svedok Z. sám

oznamovateľom nebol). Táto informácia určuje čas, dokedy sa musel útok odohrať. Keďže miesto útoku
bolo vzdialené od vrátnice približne 30-40 metrov, možno predpokladať, že poškodený sa na vrátnicu
(a k telefonátu na políciu, RZP) mohol dostať do jednej, dvoch minút, maximálne piatich v prípade že
kráčal pomaly a s ťažkosťami, ako uvádzal. Podľa záznamu operačného strediska po prijatí oznámenia
o napadnutí o 14.36 hod. práve polícia žiadala následne o vyslanie RZP a to o 14.46 hod.. Preto keď

svedok Husár našiel poškodeného na vrátnici a zavolal mu RZP, už mu bolo oznámené, že RZP je už
na ceste.
Ďalšími nezrovnalosťami podľa obhajoby sú tvrdenia svedkov-členov hliadky, ktorá bola privolaná
na miesto. Súd oboznámil podanie vysvetlení ako listinný dôkaz, nedoplnil dokazovanie o výsluch
príslušníkov polície a to z dôvodu, že už keď podávali vysvetlenie dňa 11.2.2013, nepamätali si presné

okolnosti vzhľadom na časový odstup. Je vysoko nepravdepodobné, že by výsluch týchto svedkov v
konaní pred súdom tri alebo štyri roky po udalosti pomohol objasniť čo presne sa stalo. To, čo príslušníci
hliadky uviedli pri podaní vysvetlenia však nie je v rozpore s doposiaľ ustálenými závermi. Oznamovateľa
našli, potvrdili že bol prevezený na ošetrenie.
Čo súd považuje za podstatnejšie je skutočnosť, či bol oznamovateľ poučený o ďalšom postupe, či bol v

takom zdravotnom stave, že bol schopný vnímať prípadné poučenie polície, či bol postup polície vhodný,
teda či možno vyvodiť záver, že poškodený sa dôvodne domnieval, že urobil oznámenie už hneď po
skutku, alebo či napriek poučeniu polície neprišiel urobiť - doplniť oznámenie na políciu hneď po tom,
ako mu to zdravotný stav umožnil. Je totiž faktom, že poškodený nebol hospitalizovaný nepretržite celý
rok po udalosti. Sám potvrdil len týždňovú hospitalizáciu následne po odvezení z miesta činu. Na tom nič

nemení fakt, že zostal práceneschopný, že absolvoval iné vyšetrenia, prípadne hospitalizácie. Na druhej
strane, aj svedok F.r si hneď ďalší deň po tom ako sa dozvedel, čo sa stalo (o hospitalizácii poškodeného
sa dozvedel hneď v deň skutku), preveroval na polícii, či sa niečo rieši, kde mu odpovedali že je to v
riešení a v tomto zmysle sa svedok o tom bavil aj neskôr s poškodeným pri návšteve v nemocnici asi
po 4 dňoch.

Čo sa týka schopnosti poškodeného podať trestné oznámenie krátko po skutku k tomu sa svedok F. síce
nevedel vyjadriť, dojem z prvej návštevy nemocnice mal ale taký, že v tom čase asi ani nebol poškodený
schopný ísť niekam na políciu. Úradné záznamy polície urobené už po začatí trestného stíhania však
tiež nasvedčujú tomu, že svedok-poškodený nebol ochotný dostaviť sa k úkonom trestného konania,
podľa jeho vyjadrení v ospravedlneniach nebol toho po zdravotnej stránke schopný, pričom išlo už o

obdobie po 11.7.2012 a nasledujúce.
Svedok Z. si z udalostí na vrátnici, ohľadom schopnosti poškodeného vypovedať a zdravotného stavu
poškodeného pamätal, že poškodený policajtovi povedal, že ho prepadli, ale poškodený zle artikuloval,
bol roztrasený, vyzeral, že skolabuje.
Súd sa snažil v tomto zmysle ešte doplniť dokazovanie aj výsluchom riaditeľa OOPZ Sládkovičovo, ktorý

tam však v čase, kedy malo prísť k udalosti, nepôsobil. Len zopakoval, že všetka dokumentácia vedená
na OO PZ k tomuto prípadu bola už zaslaná do spisu, z praxe dodal, že ak je napríklad oznamovateľ v
prípade nutnosti ošetrenia odvezený, lekár tak či tak poskytuje bližšie údaje len rodinným príslušníkom
a preto je na osobe - oznamovateľovi - aby kontaktoval políciu za účelom zdokumentovania, bližšiehovysvetlenia. Svedok ešte uviedol že podľa záznamu bol oznamovateľ poučený o ďalšom postupe teda,
aby sa dostavil na OO PZ, určite dostal tlačivo aj pre lekára, bol poučený o tom, že musí podať on
vysvetlenie a dostaviť sa na OO PZ alebo oznámiť stačilo telefonicky.

V tejto otázke tak súd urobil záver, že nemožno jednoznačne vyhodnotiť konanie/nekonanie
poškodeného - keď trestné oznámenie podával až 30.4.2012, teda po roku od udalosti - ako účelové,
spochybňujúce hodnovernosť jeho tvrdení,. Preto ďalej v tomto smere súd nedopĺňal dokazovanie,
nezaoberal sa viac tým, či podanie trestného oznámenia po takej dlhej dobe nasvedčuje tomu, že
tvrdenia poškodeného nie sú pravdivé, či ho k nim viedla pomsta voči obžalovanej, alebo či neskoré

podanie trestného oznámenia je to len zhoda rôznych okolností s prihliadnutím na zdravotný stav
poškodeného.
Vzhľadom k tomu, že na mieste kde malo ku skutku prísť, sa nenachádzali ďalšie osoby, že súd nemá
k dispozícií žiadne záznamy (obrazové, obrazovo-zvukové) o výskyte iných osôb v areáli družstva, v
jeho blízkosti, prípadne o výskyte osobného motorového vozidla obžalovaných v blízkosti miesta činu,
žiadnych priamych svedkov, súd vychádzal z tvrdení poškodeného, obžalovanej. Z výpovedí svedkov

Z. U. E. R. tom, že do areálu družstva prišli asi o druhej, stretli sa s poškodeným, išli s ním ku kŕmnemu
vozu, mohol súd urobiť záver, že skutok sa nemohol stať pred 14.00 hod.. Svedkovia ďalej v tomto
smere vypovedali že poškodený sa s nimi dlho nezdržal, nechal ich s iným pracovníkom pri kŕmnom
voze a odišiel od nich s tým, že musí ísť do Abrahámu. Ako už súd uviedol vyššie, zo záznamu o prijatí
telefonátu políciou, možno vyvodiť, že k útoku muselo prísť najneskôr o 14.30 hod..

Záver o tom, že k napadnutiu muselo prísť po 14.tej hodine, podporujú aj výpovede svedkov o tom, že v
čase ich príchodu do areálu farmy na chodníku žiadne stopy (fľaky, fŕkance, kaluž) krvi neboli, objavili sa
tam až v čase keď sa z vzdialenejšieho miesta v areáli farmy vracali asi po polhodine naspäť k vrátnici.
Keďže ako už je uvedené vyššie, znalec vylúčil verziu, že prišlo len k soteniu (jednému úderu)
poškodeného, súd sa zaoberal otázkou, či ďalšími útočníkmi (ak by súd nepripustil verziu, že všetky

ďalšie fyzické útoky-úder, kopnutie by viedla voči poškodenému len obžalovaná) mohli byť manžel
obžalovanej a ich syn, tak ako o tom vypovedal poškodený. Súd dospel k záveru, že v prípade že Y.
W. označil svoj odchod z pracoviska o 14.04 hod., ak sa dlhšie nezdržiaval v šatni, mohol pomocou
odvozu vlastným osobným motorovým vozidlom stihnúť presun do areálu PD Hoste. Súd predpokladá,
že obžalovaná W. bola buď dohodnutá s manželom, že po skončení jeho zmeny príde za ňou na

pracovisko, alebo mu telefonicky oznámila, k akým nezhodám prišlo medzi ňou a poškodeným (podľa
jej verzie ju mal dokonca poškodený fackovať), a nie je vylúčené že obžalovaný W. starší sa prišiel
zastať manželky, resp. pomstiť ju. Keďže predtým tiež na farme pracoval, a nepoprel, že v minulosti sa
mohlo stať, že sa zastavil za manželkou, cestu na farmu poznal. Nevylučuje to ani vzdialenosť medzi
pracoviskom DHL Gáň a farmou Hoste, ktorá je približne 20km, rovnako za použitia rýchlostnej cesty,

ale aj trasou po cestách prvej a druhej triedy, prípadne aj cez mesto Galanta.

Za predpokladu, že obžalovaný Y. W. starší cestou z pracoviska na farmu zvolil trasu cez mesto
Galanta, nie je vylúčené, že do vozidla nastúpil aj jeho syn Y. W. mladší a spolu s otcom prišli na
farmu za obžalovanou. Súd však už nemá možnosť rozptýliť pochybnosti o tom, že obžalovaný W.

mladší nemohol byť na mieste kde sa skutok odohral v čase kedy sa odohral, pretože podľa vyjadrenia
školy vychádzajúceho z triednej dokumentácie zo dňa 19.4.2011 bol v škole počas celého vyučovania
od 8.00 hod. do 14.35 hod. podľa rozvrhu hodín v ten deň a nie je evidovaný žiadny záznam o jeho
opustení školy počas vyučovania. Aj keď správa bola podávaná až dňa 5.12.2012, vzhľadom k tomu,
že vyšetrovanie sa začalo rok po skutku, pričom neprišlo k zabezpečeniu iných dôkazov na vyvrátenie

takéhoto záveru (napríklad výsluchom vyučujúcich, spolužiakov) v skoršom čase, vzhľadom k tomu, že v
konaní pred súdom by prichádzal do úvahy výsluch takýchto svedkov v časovom odstupe tri až štyri roky
po skutku, čo súd považoval za neúčelné, súd vyhodnotil tento dôkaz, resp. dôkaznú núdzu v prospech
obžalovanéhoW.mladšieho.Akbysúdajpripustil,ževtriednejdokumentáciinemuselbyťzaznamenaný
odchod žiaka W. mladšieho pred poslednou vyučovacou hodinou, alebo nemuselo byť zaznamenané,

že posledná vyučovacia hodina tzv. odpadla, prípadne že sa skončila skôr, je otázkou, či by stihol
obžalovaný W. starší oznámiť (predpokladá sa že telefonicky) svojmu synovi že sa po neho zastaví, že
ho vezme autom za mamou na farmu. Otázkou je či bolo možné, aby prijal žiak W. takýto hovor počas
vyučovania. Ak by obžalovaný W. mladší prípadne aj chýbal na viacerých hodinách, alebo ak by vedel o
skrátení vyučovania vopred, mohol sa vopred dohodnúť s otcom na odvoze, pričom neplánovaný mohol

byť telefonát obžalovanej W. o tom, čo sa odohralo na pracovisku medzi ňou a poškodeným (slovné,
prípadne fyzické ataky). Na takýto záver však nebolo zabezpečených dostatok dôkazov a vzhľadom už
na viackrát uvádzaný časový odstup od udalosti súd nemá možnosť ako dokazovanie v tomto smere
doplniť. Je tak potom vylúčené aby sa obžalovaný zúčastnil na vyučovaní do 14.35 hod. a zároveň bolv čase 14.30 hod. ( a pred týmto časom) na farme Hoste. Preto súd v zmysle zásady in dubio pro reo
obžalovaného Y. W.U. Q.., K.. XX.X.XXXX spod obžaloby oslobodil.
Prezumpcia neviny totiž znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná

nevina a teda obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Ak zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospechobžalovaného,čomuzodpovedajúdôvodyoslobodeniaspodobžaloby,najmäuvedenév§285
písm. a) a c) Trestného poriadku. Obžalovanému musí byť vina preukázaná, nie je povinný dokazovať
ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak

nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného.

Ohľadom obžalovaných P. W. U. Y. W. W., K.. X.X.XXXX dospel k záveru, že sa dopustili konania
uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku. Na rozdiel od obžaloby súd zo skutkovej vety vypustil
slová „otras mozgu, zlomeninu nosových kostí“ v časti výpočtu a popisu ľahkej ujmy na zdraví, teda
následkov, aké mal utrpieť poškodený. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a má za to,

že nebolo preukázané, že by poškodený utrpel práve takéto zranenia. Plne sa stotožňuje tiež s
ostatnými závermi znalca, zároveň poukazuje na to, že voči obžalovaným nebolo vznesené obvinenie za
spôsobenie ťažšieho následku, ani obžaloba takýto skutok neobsahovala. Aj keď poškodený poukazoval
na to, že práve následkom konania obžalovaných mu bola spôsobená taká ujma na zdraví, ktorá by
mohla zakladať aj podozrenie z trestného činu podľa prísnejších ustanovení zákona (teda nielen ujma

uvádzaná v obžalobe), príčinná súvislosť s konaním popísaným v obžalobe a následkami uvádzanými
poškodeným sa nepreukázala. Súd má na mysli zdravotné následky ktoré u poškodeného podľa jeho
vyjadrenia viedli okrem iného k čiastočnej invalidite, ťažšie psychické následky a pod.(napríklad ťažká
ujma na zdraví spočívajúca v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas). Súd v tomto smere s ohľadom na
závery už vykonaného znaleckého dokazovania, vrátane výpovede znalca, nedopĺňal ani dokazovanie o

pribratie ďalších znalcov z odboru zdravotníctva, prípadne psychiatrie. Opätovne v tomto poukazuje súd
na vyjadrenie znalca napríklad k dobe liečenia (i dočasnej pracovnej neschopnosti), pričom je znalcovi
známe, že poškodený pokračoval v liečbe dlhšiu dobu, ktorú znalec pripúšťa, ale už nie na základe
poúrazovej diagnózy. Znalec sa v otázke trvania liečby a dočasnej práceneschopnosti obmedzil na
konštatovanie aká dĺžka postačuje pre zranenia, ktoré znalec považuje za preukázané u poškodeného.

Obžalovaní P.Á. W. U. Y. W. W., K.. X.X.XXXX ako trestno-právne zodpovedné subjekty svojim konaním
naplnili skutkovú podstatu pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného
zákona, keď spoločným konaním inému (poškodenému) úmyselne ublížili na zdraví (spôsobili mu ľahkú
ujmu na zdraví s dobou liečenia aj dobou dočasnej práceneschopnosti od 19.4.2011 do 9.5.2011

vrátane menej závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života z dôvodu 7 dňovej hospitalizácie a
21 dňového prijímania kašovitej stravy).

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných vyhodnotil súd v súhrne kritérií uvedených v
§ 34 Trestného zákona. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti je určovaný hlavne významom chráneného

záujmu, dotknutého konaním obžalovaných, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanoveniach §§ 34 ods.
1 a 4, 36 písm. j), 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a to požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby
tento ochránil spoločnosť pred páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej a

individuálnej prevencie. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy a dospel k
záveru, že svoj výchovný a preventívny účel splní aj trest peňažný podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keď
obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. Peňažný trest súd uložil aj bez splnenia

podmienok uvedených v § 56 ods.1 Trestného zákona, nakoľko ho uložil za prečin a má za to, že
vzhľadom na povahu trestného činu a možnosť nápravy páchateľov nie je potrebné uložiť trest odňatia
slobody. Súd zároveň uložil náhradný trest odňatia slobody.

Ohľadom obžalovaného Y. W. Q., K.. XX.X.XXXX súd na základe takto vykonaného dokazovania po

zhodnotení dôkazov tak v celku ako aj jednotlivo (§ 2 ods. 6, ods. 12 Trestného poriadku), dospel k
jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, ale
tento nespáchal obžalovaný Y. W. Q., K.. XX.X.XXXX. W.úd tak má zato, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal tento obžalovaný a obžalovaný tak nenaplnil po objektívnej ani po subjektívnej stránke všetkyzákonnéznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§20k§156ods.1Trestného
zákona.

Nakoľko súd jedného obžalovaného (Y. W. Q., K.. XX.X.XXXX) oslobodil spod obžaloby, odkázal
poškodených H.. U. S. a poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku. Súd
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie aj vzhľadom k tomu, že ďalšie dokazovanie o nároku poškodeného na náhradu škody by

presiahlo potreby trestného stíhania, najmä v súvislosti so zohľadnením miery spolupôsobenia - konania
viacerých osôb.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolaniedo15dníododňajeho doručeniacestoupodpísaného
súdu ku Krajskému súdu v Trnave.