Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214013
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812214013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

MarekaKohútaaJUDr.MarekaKošča,vobchodnejvecižalobcu:SLOVENSKÝVODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, so sídlom Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047,
zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, so sídlom Košice, Floriánska 19, proti
žalovanému: BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovce, Hencovská 2073, IČO: 36 445 461, zastúpenému
O.. O. O., D.. XX.X.XXXX, N. U., S. X, o zaplatenie 1.087.925,35 eur s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.6.2015 pod č. k. 8Cb/7/2013-574, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1)OkresnýsúdVranovnadTopľouvyššieoznačenýmrozsudkomžalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovi
sumu 1.087.925,35 eur spolu s:

- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 286.192,81 eur od 3.8.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.944,33 eur od 25.10.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.377,04 eur od 21.11.2012 do zaplatenia,

- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48.121,80 eur od 20.12.2012 do 28.3.2013,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38.266,45 eur od 20.12.2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.008,72 eur od 23.1.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 86.125,44 eur od 21.2.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75.087,38 eur od 19.3.2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.277,26 eur od 19.4.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.151,04 eur od 18.5.2013 do zaplatenia,

- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 81.666,70 eur od 21.6.20103 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.558,19 eur od 18.7.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.292,35 eur od 20.8.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.929,72 eur od 18.9.2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.047,88 eur od 19.10.2013 do zaplatenia, všetko do
3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 88 %.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného (po rozšírení návrhu
a následne po jeho čiastočnom späťvzatí) na zaplatenie sumy 1.087.925,35 eur s príslušenstvom,
dôvodiac, že v tejto výške mu žalovaný nezaplatil za odber povrchových vôd, a to v zmysle ustanoveníNariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.z. a podľa ustanovení Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Jedná sa
o nezaplatenie za odber povrchových vôd za obdobie r. 2012 a za obdobie od januára do septembra
2013, pričom za uvedené obdobie žalobca žalovanému vystavil faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,

XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX V. XXXXXXXXX. Za odobratú povrchovú
vodu žalobca vystavoval faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3, ktoré však žalovaný uhrádzal len
čiastočne (ním určenou jednotkou cenou 0,0527 eur/m3). Cena za 1 m3 bola žalobcom účtovaná na
základe rozhodnutí ÚRSO č. 002/2012/V (rok 2012) a č. 0050/2013/V, ktorým určil na rok 2013 za odber

povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne ako cenu
maximálnu. Žalobca žalovanému zaslal návrh zmluvy na odber povrchovej vody na priemyselné využitie
za r. 2013, avšak žalovaný neodmietol jej uzavretie, ale prejavil len nesúhlas so žalobcom navrhovanou
cenou. Od januára 2013 pokračoval v odbere povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného
miesta na vodnom toku P., o čom podával pravidelné mesačné hlásenia. Za odobratú vodu mu boli
vystavované faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3 v súlade s vyššie označeným rozhodnutím

ÚRSO na rok 2013. Tieto faktúry však žalovaný vracal ako neuznané, uhradil z nich len jednu, a to
čiastočne, ním určenou jednotkovou cenou 0,075 eur/m3. Pre úplnosť žalobca uviedol, že dňa 13.9.2013
vydal ÚRSO rozhodnutie č. 0001/2014/V, ktorým určil cenu za odber povrchovej vody z vodných tokov
mesačne v sume 0,1122 eur/m3 aj na rok 2014, 2015 a 2016. V zmysle tohto rozhodnutia je cena určená
ako pevná, t.j. platná pre všetkých odberateľov.

3)Žalobcažiadalnávrhzamietnuť,dôvodiac,žemedzižalobcomanímnebolauzavretázmluvanaodber
povrchových vôd za rok 2012, teda k dohode o cene za odber povrchových vôd v roku 2012 nedošlo.
Opakovane vyzval žalobcu na uzavretie dohody o cene za odber povrchových vôd vo výške 0,075 eur/
m3, s čím žalobca nesúhlasil.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, §
517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 3 Nariadenia
vlády SR č. 755/2004 Z.z., § 78 ods. 3 písm. a/, ods. 4 a § 78 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o
vodách uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný, pričom tento nárok právne vyhodnotil ako nárok na

náhradu škody vo vzťahu k žalovanému. Mal za preukázané, že žalobca požadoval zaplatenie ceny
za odobratú povrchovú vodu za obdobie roku 2012 a za obdobie od 01-09/2013 v celkovej výške
1.087.925,35 eur. Žalovaný v období roku 2012 a 2013 odoberal povrchovú vodu z odberného miesta
P. na priemyselné využitie. Zákon o vodách ako aj Nariadenie vlády SR č. 755/2004 Z.z. stanovuje, že
za odber povrchových vôd z vodných tokov je potrebné platiť platbu, a to na základe písomnej zmluvy

správcovi vodného toku. Žalobca ako správca vodného toku predložil žalovanému ako odberateľovi
povrchovej vody písomnú zmluvu, ktorú však žalovaný odmietol podpísať z dôvodu jeho nesúhlasu s
požadovanou cenou za 1 m3 odobratej povrchovej vody. Zákonné ustanovenia žalovanému ukladajú
povinnosť v prípade, že odoberá povrchovú vodu, uzavrieť zmluvu so správcom vodného toku. Žalovaný
túto povinnosť porušil, písomnú zmluvu so žalobcom ako správcom vodného toku neuzavrel, pretože

odmietal cenu požadovanú žalobcom ako cenu maximálnu, určenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví. Žalovaný porušil právnu povinnosť, teda povinnosť uzavrieť zmluvu a porušením
tejto zákonnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda. Žalobca nedostal zaplatené to, na čo by ináč mal
nárok, ak by došlo k uzavretiu zmluvy. U žalobcu došlo k zmenšeniu majetku a z tohto dôvodu jeho
nárok na zaplatenie žalovanej sumy súd posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenú žalovaným.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody súd vychádzal z § 420 ods. 1 Obč. zákonníka. Hoci
účastníci konania sú právnické osoby, súd neaplikoval § 373 a násl. Obchodného zákonníka, pretože v
danom prípade nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu tak, ako to vyžaduje uvedené
ustanovenie Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník má koncipovanú zodpovednosť za škodu
tak vo vzťahu k porušeniu záväzkovej ako aj inej právnej povinnosti. Faktúry vystavené žalobcom za

odobratú povrchovú vodu v jednotlivých mesiacoch boli žalovanému riadne doručené. Táto skutočnosť
je potvrdená na každej vystavenej faktúre odtlačkom pečiatky žalovaného. Žalovaný svoju povinnosť
platiť za odber povrchových vôd plnil len čiastočne. Podľa doložených výpisov z účtu v peňažnom
ústave uhrádzal čiastočne niektoré faktúry s tým, že za 1 m3 odobratej povrchovej vody uhrádzal nie
cenu požadovanú žalobcom, ale cenu 0,075 eur/m3. V tejto súvislosti súd mal za preukázané, že v

tomto prípade boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.
Škodu je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Výšku žalobcom
požadovanej škody mal súd za preukázanú výpoveďou žalobcu, ako aj doloženými listinnými dôkazmi.Tvrdil a preukázal, že so všetkými odberateľmi mal v rokoch 2012, 2013 uzavreté zmluvy, v ktorých bola
dohodnutá rovnaká cena za odber povrchových vôd tak, ako požadoval aj od žalovaného, a to vo výške
0,1122 eur/m3. Do spisu doložil 11 zmlúv s odberateľmi, ktoré jeho tvrdenia potvrdzujú. Žalobca ako

štátnypodnikjepovinnýdodržiavaťajZákonohospodárskejsúťažianesmieuplatňovaťvočijednotlivým
obchodným partnerom rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení. Jedinú výnimku
predstavuje zmluva na odber povrchovej vody so Z. I., odberným miestom S.. V tomto prípade však
nejde o zhodné ani porovnateľné plnenie. V odbernom mieste S. sa odber vody realizuje len formou
prietočného chladenia, čo u žalovaného nie je naplnené. Sám žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol,

že používa túto formu odberu vody v podiele 68 %. Taktiež nemožno plnenie u týchto odberateľov
porovnávať s prihliadnutím na odobraté množstvo vody. Kým žalovaný za obdobie od januára 2012
do septembra 2013 celkovo odobral cez 13 mil. m3 vody, Slovenské elektrárne v odbernom mieste S.
odobrali za rok 2013 cez 132 mil. m3 vody. Vzhľadom na zistený skutkový stav mal súd za potvrdené, že
žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku, tiež dôvodnosť odlišného uplatňovania ceny
za odber povrchovej vody u odberateľa Z. I., V..Z.., odberné miesto S.. Preto čo do istiny návrhu v celom

rozsahu vyhovel.

5) Nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania.
Nárok na náhradu škody vznikol vystavením faktúr, ktoré boli žalovanému riadne doručené. Žalobca
požadoval zaplatenie týchto čiastok, teda žalovaný mal vedomosť o svojom záväzku, pričom jeho

nesplnením sa dostal do omeškania. V zmysle § 517 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti tej-ktorej faktúry vo výške 8,75 % ročne za obdobie od augusta 2012 do januára 2013.
Od februára 2013, v zmysle novely Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., priznal úrok z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyšší, než bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

6) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2
O.s.p.. Žalobca na základe čiastočného späťvzatia zavinil zastavenie konania v časti istiny 52.515,90
eur a požadovaného 8,78 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 19.10.2013 do zaplatenia

(suma žalovaným zaplatená 17.10.2013, návrh na súd podaný 4.11.2013). Z celkovo požadovanej istiny
1.140.441,25 eur bol úspešný žalobca v časti priznanej sumy 1.087.925,35 eur. Teda vyhovel nároku
žalobcu a priznal mu aj úrok z omeškania, ale nie v celkovej výške, pretože od februára 2013 podľa
účinného Nariadenia vlády činil úrok z omeškania 5,75 % a 5,50 % ročne z dlžnej sumy. V časti úrokov
z omeškania presahujúcich túto výšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobca mal teda v súdnom

konaní čiastočný úspech vo veci, čo pri prepočte požadovanej a súdom priznanej sumy (istiny a úrokov
z omeškania vypočítaných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) predstavuje úspech vo výške 94 %. Po
odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu priznal úspešnejšiemu účastníkovi náhradu trov
konania vo výške 88 % (94 - 6 = 88). Po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o konkrétnej výške trov
konania samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p..

7) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
žaloba bola zamietnutá a bola mu priznaná náhrada trov konania. Nie je si vedomý skutočnosti, že
by spôsobil žalobcovi škodu a žalobca vznik škody ani jej výšku v konaní nepreukázal. Za odobraté
povrchové vody v žalovanom období (od 1.1.2012 do 30.9.2013) žalobcovi platil, nie však v požadovanej

výške 0,1122 eur/m3, požadovanej žalobcom. Nesúhlasí taktiež so záverom súdu, že by snáď porušil
nejakú povinnosť tým, že neuzavrel so žalobcom zmluvu o odbere povrchových vôd, pretože takúto
povinnosťžiadnyzákonodberateľomneukladá.Kontraktačnápovinnosťjednejzmluvnejstranyjemožná
len v prípadoch, kde sú základné (podstatné) náležitosti zmluvy už dohodnuté (napr. zmluvou o budúcej
zmluve) alebo ak tieto podstatné náležitosti priamo vyplývajú z určitého právneho predpisu alebo zo

záväzného rozhodnutia štátneho orgánu. Zmluvu je možné uzavrieť len za súčinnosti oboch zmluvných
strán, pričom hlavnou podmienkou jej uzavretia je konsenzus. Výška poplatkov za vodohospodárske
služby nebola v období, za ktoré žalobca poplatky žiada, určená pevnou cenou. Teda zmluvná odplata
ako jedna z podstatných náležitostí akejkoľvek odplatnej zmluvy nebola záväzne určená zákonom,
ani rozhodnutím štátneho orgánu a nevyplýva ani z predchádzajúcich dohôd alebo iných zmlúv medzi

účastníkmi konania. Preto za tejto situácie bolo možné odplatu ako zmluvnú záležitosť vytvoriť jedine
konsenzom zmluvných strán. Skutočnosť, že žalovaný nemal tzv. kontraktačnú povinnosť skonštatoval
aj Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 3Cob/60/2014-453 zo dňa 16.10.2014.8) Žalovaný súhlasí s tým, že kto odberá povrchové vody, má platiť za odber. Keďže však nebola
uzavretá zmluva a výška poplatkov za odber povrchových vôd bola v regulačnom rozhodnutí určená
len hornou hranicou, výška poplatkov, ktorú by mal odberateľ správcovi vodného toku zaplatiť, je

preto sporná. Sporné teda nie je množstvo odobratej vody, ale výška poplatku za odber. Za odobratú
vodu v žalovanom období zaplatil v priemere 0,05267 eur/m3, a preto nesúhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, že nezaplatením poplatkov vo výške 0,1122 eur/m3 vznikla žalobcovi škoda. Dôkazné
bremeno preukázania oprávnenosti žalovaného nároku je na žalobcovi, pričom tento v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal vznik ani výšku škody, ani zodpovednosť žalovaného za škodu, ani iný právny

dôvod,nazákladektoréhobymumalžalovanýplniťnadrámectoho,čomuužplnil.Zažalovanéobdobie
odobral 13.275.530 m3, za ktoré zaplatil spolu 699.088,08 eur. Žalobca, hoci uzavrel dohodu o nižšej
cene za jeden m3 s iným subjektom (Z. I., V..Z.., závod S.), odmietol so žalovaným rokovať o inej, ako
maximálnej výške poplatku, a to dôvodiac, že vyššie označený subjekt odobral väčšie množstvo vody
ako žalovaný. Teda, ak žalobcovi nespôsobili škodu Z. I., V..Z.., nemohol mu ju spôsobiť ani žalobca
v žalovanej výške.

9) Taktiež žalobca v konaní nepreukázal, že spôsob použitia odobratej povrchovej vody má nejaký vplyv
na ním poskytované vodohospodárske služby alebo na výšku jeho nákladov. Taktiež nepreukázal, že
spôsob použitia odobratých povrchových vôd je medzi odberateľmi tak rozdielny, že v jednom prípade
by odôvodňoval platenie poplatkov vo výške 0,0091 eur/m3 a v druhom prípade 0,1122 eur/m3 (12-

násobok). Napriek tomu, že množstvo a spôsob použitia povrchovej vody neobstoja, zaplatil žalobcovi
poplatky za dané obdobie v sadzbe takmer 6-krát vyššej, než Z. I., V..Z.., pre závod S.. Žalobca
nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vierohodne preukázal, že je primerané žiadať od žalovaného až 12-
násobne viac ako tento subjekt.

10) Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobca musí dodržať Zákon o ochrane
hospodárskej súťaže a nesmie uplatňovať voči jednotlivým obchodným partnerom rozdielne podmienky
pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení. Pritom má za to, že v prípade Z. I., V..Z.., odberného miesta
S., nejde o zhodné alebo porovnateľné plnenie s porovnaním so žalovaným. Žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že predmetom sporu nie je ochrana hospodárskej súťaže. Zákon o ochrane hospodárskej

súťaže zveril právomoc v oblasti ochrany a podpory súťaže, ako aj dohľad nad dodržiavaním tohto
zákona Monopolnému úradu SR ako ústrednému orgánu štátnej správy. Žalobca nemá postavenie
subjektu poskytujúceho odberateľom vôd rôzne plnenia. Plnenie žalobcu ako správcu vodného toku
spočíva v poskytovaní vodohospodárskych služieb. Nepredáva vodu, odberatelia povrchových vôd
nepotrebujú od žalobcu ani povolenie k jej odberu. Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú

iba hospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku. Ak by aj plnenie žalobcu spočívalo v
dodávkevody,odberpovrchovýchvôdpredstavujejednoatoistéplnenie.Zdôvodneniažalobcutýkajúce
sa odlišného množstva spôsobu použitia odobratej vody sú neobjektívne, účelové a nič nemenia na
skutočnosti, že ako správca vodného toku neposkytuje žalovanému iný druh plnenia, ako poskytol Z.
I., V..Z.., pre závod S.. Pokiaľ ide o vzťah žalovaného k ostatným odberateľom, konanie ostatných

odberateľov ho nesmie zaväzovať. Žalovanému tak nemohol vzniknúť záväzok platiť za užívanie
povrchových vôd poplatky vo výške požadovanej žalobcom len z toho dôvodu, že odberatelia označení
ním akceptovali návrh zmluvy, ktorý im žalobca predložil.

11) Žalobca tvrdil, že nárok voči žalovanému vznikol zo zmluvy. Túto skutočnosť žalobca v konaní

nepreukázal, keď súd žalobcovi priznal nárok z titulu náhrady škody. V takomto prípade ako poškodený
je povinný uniesť dôkazné bremeno žalobca na preukázanie všetkých predpokladov, ktoré sa pre vznik
zodpovednosti za škodu vyžadujú, t.j. porušenie povinnosti, vznik škody ako aj jej výšku a príčinnú
súvislosť medzi konaním zodpovedného subjektu a vznikom škody. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, ako sa súd vysporiadal s naplnením jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti za

škodu.

12) Zároveň žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o príslušenstvo
rozsudkom priznanej pohľadávky. Žalovaný nebol na náhradu škody vyzvaný, nie je si vedomý
spôsobenia škody žalobcovi a nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu škody

vznikol žalobcovi „vystavením faktúr“ a ich doručením žalovanému. Ak spôsobil žalovaný žalobcovi
škodu, jej výška bude známa až na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Teda nemohol sa dostať
do omeškania so zaplatením škody, pretože na náhradu škody nebol vyzvaný, nie je si vedomý žiadnejškody a jej výška nebola ustálená. Taktiež považuje za neurčitý a nejasný výrok o trovách konania,
pretože z neho nie je známa výška povinnosti, ktorú by mal z titulu náhrady trov konania plniť.

13) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 21.7.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, dôvodiac v podstate s tými istými vyjadreniami a dôvodmi, ktoré uviedol
počas prvoinštančného konania. Zároveň si uhradil aj náhradu trov odvolacieho konania.

14) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal podané odvolanie

podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané
pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej
úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil

odvolanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

15) Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne

zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

16) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

17) Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie faktúr za odber
povrchových vôd za obdobie r. 2012 a za obdobie od januára do septembra 2013 v žalobcom stanovenej
výške 0,1122 v eur/m3. Na takúto cenu za 1 m3 žalovaný odmietol so žalobcom podpísať zmluvu na
odber povrchových vôd za uvedené obdobie. Nárok žalobcu súd prvej inštancie právne vyhodnotil ako

nárok na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka.

18) Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

19) Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný sa nesprávne domnieva, že bol zaviazaný nahradiť
spôsobenú škodu iba z dôvodu, že nepodpísal predloženú zmluvu, teda porušil „kontraktačnú
povinnosť“. Aj z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že aj zo zákonného
ustanovenia nemožno vyvodiť kontraktačnú povinnosť odberateľa uzavrieť písomnú zmluvu so
správcom vodného toku. Nič to nemení na tom, že ten, kto vody odoberá, má platiť za odber. V súdenej

veci je zrejmé, že žalovaný porušil nielen povinnosť uzavrieť zmluvu na odber povrchovej vody, ale
porušil najmä zákonnú povinnosť platiť za takýto odber (§ 78 ods. 2 Zákona o vodách). Nemožno totiž
rozumneuvažovaťinak,akotak,žeajporušenímzákonnejpovinnostiplatiťzaodbervodymôževzniknúť
škoda, na ktorej náhradu má poškodený nárok pri splnení zákonných predpokladov. Úvahy žalovaného
týkajúcesazmluvnejslobody,resp.zmluvnejvoľnosti,súvzhľadomnacharakterprávnehovzťahumedzi

účastníkmi konania aj jeho prevládajúcu verejnoprávnu podstatu právne irelevantné. Preto je absurdné
tvrdenie žalovaného, že nepodpísanie zmluvy bolo zavinené aj žalobcom, a že dohode bránil výlučne
žalobca nepodpísaním zmluvy v cene za jeden m3 navrhovanej žalovaným. Listinnými dôkazmi bolo
totiž preukázané, že žalobca vo vzťahu k žalovanému postupoval rovnako ako ku všetkým ostatným
odberateľom povrchových vôd, predložil mu návrh zmluvy s rovnakou cenou za m3, opačný postup

- teda dohodu so žalovaným na nižšej cene z dôvodu ním tvrdenej krízy a zlej ekonomickej situácie
vylučovali citované zákonné ustanovenia okresným súdom v zmysle Nariadenia vlády SR č. 755/2004
Z.z. a Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách.

20) Čo sa týka vzniku a výšky škody, je nesporné, že na strane žalobcu nezaplatením faktúr za odber

povrchových vôd došlo k objektívnemu zistiteľnému zníženiu (zmenšeniu) jeho majetku, keďže tento by
sa - nebyť porušenia povinnosti žalovaného platiť za odber vody na základe zmluvy, zvýšil o žalovanú
čiastku. Nebyť protiprávneho konania žalovaného by sa do majetkovej podstaty žalobcu dostala presne
suma zodpovedajúca žalovanej istine, pretože za preukázateľne odobraté množstvo povrchovej vody byodžalovanéhoobdržalobvyklújednotkovúcenu,ktorúobdŕžalajodostatnýchrelevantnýchodberateľov.
Čo sa týka príčinnej súvislosti, aj táto základná podmienka vzniku nároku na náhradu škody bola v
prejednávanom prípade zo strany žalobcu preukázaná. Nebyť porušenia povinnosti žalovaného platiť

za odber povrchovej vody z dôvodu neuzavretia zmluvy za r. 2012, 2013, by na strane žalobcu žiadna
škoda nevznikla, pretože do jeho majetkovej podstaty by sa dostali ním legitímne očakávané platby od
žalovaného.

21) Škoda zo strany žalovaného žalobcovi nevznikla tým, že neuzavrel s ním zmluvu za žalované

obdobie na odber povrchovej vody, ale tým, že vlastne vyúčtovanú faktúrami jednotkovú cenu vo výške
0,1122 eur/m3 žalobcovi neuhradil v plnej výške. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tieto
zákonné ustanovenia:

22) Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia vlády č. 755/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných
platieb, výška poplatkov a podrobností súvisiacich so spoplatňovaním užívania vôd, ten, kto odoberá

povrchovévodyzpovrchovýchtokov,platíplatbuzaodberpovrchovýchvôdnazákladepísomnejzmluvy
správcovi vodného toku najneskôr do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k odberu
povrchových vôd došlo, ak nie je dohodnuté inak.

23) Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), platbou za užívanie vôd
na účely tohto zákona je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske
služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody. Platby za
užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a/ až d/ je povinný platiť ten, kto užíva povrchové vody.
Platby za používanie vôd podľa odseku 3 písm. e/ uhrádza štát.

24)Podľa§78ods.3písm.a/,ods.4tohtozákona,platbamizaužívaniepovrchovýchvôdsaspoplatňujú
vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených
stýmitoslužbamiasosprávouvodnýchtokovasprávoupovodia.Platbysaplatiazaodberypovrchových
vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne. Výška platieb za

užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a/ až c/ sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu a podľa odseku 3 písm. d/ osobitným postupom.
Rozhodnutie sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý
predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú.

25) Podľa názoru odvolacieho súdu neplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi a splnenie svojej zákonnej povinnosti žalobcom v zmysle vyššie uvedených ustanovení,
bolo počas celého konania žalobcom preukázané. Z tohto dôvodu nebolo možné uznať žiaden odvolací
dôvod žalovaného týkajúci sa veci samej.

26) Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta aj priznanie úroku z omeškania, aj v tejto súvislosti odvolací súd
odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti okresným súdom. Za situácie, keď splatnosť záväzku
(zo zmluvy či z porušenia právnej povinnosti) nie je dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo
určená v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§
563 Obč. zákonníka). Riadnym a v konaní preukázaným doručením faktúr na úhradu obvyklej ceny za

odobratú povrchovú vodu bol teda žalovaný kvalifikovane vyzvaný na splnenie tejto právnej povinnosti
a svoj dlh bol povinný splniť. Ak ho v tomto čase nesplnil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
záväzku, v dôsledku čoho bol napadnutým rozsudkom celkom správne zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj
zákonné úroky z omeškania.

27) Pokiaľ žalovaný v odvolaní napáda aj výrok o trovách prvoinštančného konania, v tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje na ust. § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého, súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.

28) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.).29) O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).