Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913219982
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7913219982.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36570460, Komenského 50, Košice, proti žalovanému: W. L., I..
XX.X.XXXX, hlásený pobyt osoby bez prístrešia Trebišov, o zaplatenie 89,59 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 86,18 od 1.2.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania.

III.
Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 20.12.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 89,59 Eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný
bol užívateľom nehnuteľnosti - odberného miesta G., N. XXXX/XX. Žalobca poskytoval žalovanému

služby, a to vo forme odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle zák. č. 442/2002 o
verejných vodovodoch a kanalizáciách a v zmysle zmluvy č. Vls. OZ TV 010207/1/2004, uzavretej dňa
20.7.2004. Za poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému ceny v zmysle aktuálnych cenníkov
Úrade pre reguláciu sieťových odvetví a cien platných v čase poskytnutých služieb. Spolu so žalobou
žalobca predložil súdu aj faktúru č. 2116670793 na sumu 86,18 Eur a zároveň v žalobe uviedol, že za
oneskorenú úhradu faktúry č. 2115409058 žalobca vyúčtoval žalovanému úroky z omeškania v zmysle §
517 ods. 2 OZ, a to penalizačnou faktúrou č. 8200004620 na sumu 3,41 Eur. Uvedené faktúry žalovaný

neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade týchto faktúr upomienkami zo dňa 3.8.2012 a 5.2.2013,
čím bol zo strany žalobcu vykonaný pokus o mimosúdne urovnanie sporu. Žalovaný do podania žaloby
na tunajšom súde predmetnú pohľadávku neuhradil.

2.
Konajúci súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz č.k. 2Ro/580/2013-10, zo dňa 13.1.2014, ktorý bol
následne zrušený uznesením 2Ro/580/2013-19, zo dňa 26.3.2014, a to z dôvodu, že ho nebolo možné

doručiť odporcovi do vlastných rúk.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a zistil, že žalobca ako
predávajúci so žalovaným ako kupujúcim s adresou bydliska N. XXXX/XX, G., dňa 20.7.2004 uzavreli
zmluvu č. VVS OZ TV 010207/1/2004 zo dňa 20.7.2004, podľa ktorej predmetom zmluvy pod bodom

2.1 je dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
a odvádzanie vody z povrchového odtoku podľa špecifikácie uvedenej v článku 4 tejto zmluvy. Podľa
bodu 2.3 článku II odovzdávanie odpadových vôd je splnené v tokom odpadových vôd vypúšťaných zo
zariadenia producenta (kupujúceho) do verejnej kanalizácie.

4.
Podľa Čl. 3, a to bodu 3.1., za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou platí producent (kupujúci)
predávajúcemu stočné. Podľa tohto ustanovenia cena za odvádzanie odpadových vôd je určená
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. V čase uzatvárania zmluvy (t.j. 20.7.2004) cena za odvádzanie
odpadových vôd (stočné) je 11,60 Sk/m3 bez DPH. Podľa bodu 3.3 Čl. 3 podkladom pre zaplatenie
stočného je daňový doklad - faktúra, ktorej splatnosť je 14 dní odo dňa jej vystavenia, faktúra bola

kupujúcemu doručená tretí deň po jej odoslaní. Podľa bodu 3.4 Čl. 3 fakturácia stočného sa bude
vykonávať na základe stavu zisteného meradlom a ak nie je množstvo odpadových vôd merané, má
sa za to, že kupujúci, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také
množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody
získanej z iných zdrojov. Ak nie je možné množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej

kanalizácie merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanovujú všeobecne záväzný právny
predpis. V Čl. 4 je uvedená adresa odberného miesta, a to Trebišov, Kollárova 19. V tomto Článku
je uvedený aj vzorec pre výpočet množstva odvádzaných vôd z povrchového odtoku, druhy povrchov
s tým, aké listiny pre stanovenie množstva odvádzaných vôd z povrchového odtoku kupujúci predloží
predávajúcemu.

5.
Žalobca na potvrdenie svojich tvrdení predložil súdu faktúru č. 2116670793, ktorou účtoval žalovanému
sumu 86,18 Eur ako stočné za obdobie od 2.12.2011 do 31.12.2011 a za obdobie od 1.1.2012 do
1.12.2012. Preto je tam uvedené, že toto fakturované stočné predstavuje paušál 55 m3 za osobu a rok.

Výpočet nedoplatku v sume 86,18 Eur nebol touto faktúrou pre súd zrejmý, akým spôsobom žalobca
dospel k vyúčtovaniu stočného za obdobie od 2.12.2011 do 1.12.2012 celkom vo výške 147,95 Eur,
pričom z uvedenej faktúry sumy stočného odpočítal zaplatené zálohy vo výške 61,77 Eur. Žalobca týmto
súdu nepreukázal, či fakturácia stočného bola vykonaná podľa článku 3 uzavretej zmluvy na základe
stavu zisteného meradlom alebo to bolo vypočítané spôsobom, ktorý ustanovil všeobecne záväzný

predpis a teda výpočet ceny stočného a žalobca predmetnou faktúrou účtoval dôvodne. Žalobca podľa
súdu nepreukázal, že túto faktúru odoslal odporcovi. Žalobca ďalej v konaní predložil listinný dôkaz
označený ako penalizačná faktúra č. 8200004620, na ktorej bolo vyznačené podanie dňa 9.1.2013.
Podľa súdu ani pri tejto faktúre žalobca nepreukázal, že túto faktúru dňa 9.1.2013 podal na pošte na
doručenie žalovanému. Na tejto penalizačnej faktúre je uvedené č. faktúry 2115409058 na sumu 219,08

Eur a obdobie úročenia od 1.2.2012 do 4.4.2012 pri počte dní omeškania 64 a úrok z omeškania 9%
ročne, kde celková výška úrokov z omeškania je v sume 3,41 Eur. Žalobca ďalej nepreukázal súdu
dôvodnosť účtovania sumy 219,08 Eur faktúrou č. 2115409058 a nepreukázal ani, že žalovaný bol v
omeškaní so zaplatením tejto faktúry vo období od 1.2.2012 do 4.4.2012.

6.
Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal dôvodnosť výšky účtovania ceny stočného v sume 86,18 Eur žalovanému a
nepreukázal ani dôvodnosť účtovania úroku z omeškania vo výške 3,41 Eur. Na základe takto zisteného
skutkového stavu súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

7.
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to rozsudku č.k. 2C/91/2014-32, zo dňa 24.6.2014, doručil
žalobca tunajšiemu súdu dňa 13.8.2014 odvolanie , ktorým žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok
v napadnutom výroku podľa § 220 OSP zmenil, a to tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi

sumu 89,59 Eur titulom úhrady pohľadávky 8,75% z omeškania ročne zo sumy 86,18 Eur od 1.2.2013
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby odvolací súd zaviazal žalovaného
na úhradu trov konania v sume 16,50 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku, ako aj
trovy odvolacieho konania v sume 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje odvolaniežalobca odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému službu vo forme odvádzania odpadových
vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste G., N. XXXX/XX, v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z.
o verejných vodovodoch a kanalizáciách a v zmysle zmluvy č. VVS OZ TV 010207/1/2004 zo dňa

20.7.2004. V zmysle danej zmluvy bolo stočné fakturované paušálom. Žalobca pri fakturácii postupoval v
zmysle všeobecne záväzného predpisu, ktorým je Vyhláška ministerstva životného prostredia SR, vyhl.
č. 397/2003 Z. z. Podľa prílohy č. 1 k vyhl. č. 397/2003 je smerným číslom odvádzania odpadových
vôd 55 m3 ročne na jednu osobu. V zmysle toho bolo v zmluve so žalovaným dojednané v článku 4.1
ročný paušál 275 m3 (55 m3 x 5 osôb). Žalobou zo dňa 16.12.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia

faktúry č. 2116670793 na sumu 86,18 Eur a faktúry č. 8200004620 na sumu 3,41 Eur. Podľa názoru
žalobcu z faktúry č. 2116670793 a z predloženej zmluvy na č.l. 4 s odporcom vyplýva spôsob výpočtu
vyfakturovanéhostočného.Vzmluvejeuvedené,žeročnýpaušálpredstavuje275m3.Taktiežvofaktúre
č. 2116670793 je uvedené, že stočné je fakturované paušálom. Vo faktúre je taktiež uvedená dĺžka
fakturačného obdobia a jednotková cena stočného za dané fakturačné obdobie. V zmysle uvedeného
má žalobca za to, že žalobca pri vyúčtovaní stočného postupoval v zmysle zákona a v zmysle zmluvy

a výška stočného vyfakturovaného faktúrou č. 2116670793 je dôvodná. Faktúrou č. 8200004620 si
žalobca voči žalovanému vyúčtoval úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 2115409058.
Pri vyúčtovaní úrokov z omeškania postupoval žalobca v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v zmysle článku III
zmluvy so žalovaným. Vo faktúre č. 8200004620 je uvedené, že faktúra č. 2115409058 bola na sumu
219,08 Eur, splatná bola dňa 1.2.2012 a k úhrade došlo dňa 4.4.2012. Žalovaný bol s úhradou faktúry v

omeškaní 64 dní, pričom žalobca si uplatnil zákonnú výšku úrokov z omeškania, ktorá ku dňu 1.2.2012
predstavovala 9%. V prílohe predložil žalovaný faktúry č. 211549058 a doklad o úhrade zo dňa 4.4.2012.
Na základe vyššie uvedeného preto žalobca dospel k tomu, že na základe vykonaného dokazovania
prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto žalobca žiadal odvolací súd, aby
predmetný rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 225 OSP zmenil tak, ako je vyššie uvedené.

8.
Oodvolanížalobcu,ktoréboloprvostupňovémusúdu doručenédňa13.8.2014aktoréprvostupňovýsúd
doručil Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie dňa 15.12.2014, Krajský súd rozhodol uznesením
č. k. 2Co/1005/2014-52, zo dňa 23.3.2016, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.
Z návrhu a pripojených faktúr za vodné a stočné č. XXXXXXXXXX, ktoré boli pripojené k návrhu na
vydanie platobného rozkazu skutočne vyplýva, že fakturované stočné bolo za obdobie od 2.12.2011 do

1.12.2012. Išlo o paušál za 55m3 za osobu a rok, čo predstavovalo od 2.12.2011 do 31.12.2011 15,06
€ a od 1.1.2012 do 1.12.2012 108,25 € bez DPH. Predpísané zálohy na stočné činili celkove s DPH
226,49 €, z čoho navrhovateľ odpočítal sumu 78,54 €, takže fakturoval celkove za uvedené obdobie
sumu 147,95 €, z čoho odpočítal zaplatené zálohy vo výške 61,70 €, preto sa domáhal zaplatenia sumy
86,18 € s úrokom z omeškania podľa penalizačnej faktúry a to 9% ročne z dlžnej sumy, ktorú vyčíslil

na 219,08 €. Za tohto stavu odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, prečo nebolo možné návrhu vyhovieť,
keď žalobca preukázal, že išlo o účtovanie paušálnej úhrady za stočné. Tvrdenie súdu prvého stupňa
o tom, že žalobca nepreukázal, či fakturácia stočného bola vykonávaná podľa čl. 3 uzavretej zmluvy na
základe stavu zisteného meradlom alebo vypočítané spôsobom, ktorý ustanovuje všeobecný záväzný
predpis a teda, či žalobca predmetnou faktúrou účtoval stočné dôvodne je teda nepreskúmateľné.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne zistil skutočný stav veci a vec potom nesprávne
právne posúdil, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.

Súd prvej inštancie na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, a to uznesenia č. k.
2Co/1005/2014-52 zo dňa 23.3.2016 vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.11.2016. Na pojednávanie
sa dostavil zástupca žalobcu, kde súd vykonal dokazovanie jeho výsluchom a dospel k tomuto právnemu
záveru:

10.
Žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 20.12.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 89,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 86,18 Eur od 1.2.2013 do
zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol užívateľom nehnuteľnosti- odberného miesta N. XXXX/XX, G., ktorému žalobca poskytoval služby vo forme odvádzania
odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
kanalizáciách a v zmysle zmluvy č. VVS OZ TV 010207/1/2004 zo dňa 20.7.2004. Za poskytnuté

služby žalobca vyfakturoval žalovanému ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví a cien platných v čase poskytnutia služieb, a to faktúrou č. 2116670793 na sumu
86,18 Eur, z ktorej vyplýva, že išlo o obdobie od 2.12.2011 do 31.12.2011 a obdobie od 1.1.2012 do
1.12.2012. Fakturované stočné bolo paušálne 55 m3 na osobu a rok. Z uvedenej faktúry č. 2116670793
vyplýva, že ide o nedoplatok v sume 86,18 Eur za obdobie od 2.12.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012

do 1.12.2012, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj žalobca. Z výsluchu žalobcu ohľadne penalizačnej
faktúry č. 8200004620 na sumu 3,41 Eur súd zistil, že predmetnou penalizačnou faktúrou si žalobca
voči žalovanému vyúčtoval úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 2115409058, ktorá
bola vystavená na sumu 219,08 Eur a zo strany žalovaného bola uhradená po lehote splatnosti. Vo
faktúre č. 8200004620 je uvedené, že faktúra č. 211549058 bola vystavená na sumu 219,08 Eur a
bola splatná dňa 1.2.2012 a k úhrade došlo až 4.4.2012. Tzn., že žalovaný bol s úhradou faktúry č.

2115409058 v omeškaní 64 dní, na základe čoho si žalobca uplatnil zákonnú výšku úrokov z omeškania,
ktorá ku dňu 1.2.2012 predstavovala 9%. Na základe uvedeného, a to oneskorenej úhrady faktúry č.
2115409058, ktorá znela na sumu 219,08 Eur, žalobca vyúčtoval žalovanému tieto úroky z omeškania, a
to predmetnou penalizačnou faktúrou č. 8200004620 na sumu 3,41 Eur. Na základe vyššie uvedeného
preto žalobca žiadal, aby súd rozhodol v tom zmysle, že zaviaže žalovaného na úhradu sumy 89,59

Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 86,18 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, ako aj
trov konania. Svoje tvrdenia, ktoré žalobca predniesol na pojednávaní dňa 4.11.2016 podporil aj na
pojednávaní predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 2116670793 zo dňa 7.12.2012 znejúcou
na sumu 86,18 Eur, faktúrou č. 2115409058 zo dňa 7.12.2011 znejúcou na sumu 219,08 Eur, ktorej
oneskorenou úhradou o 64 dní si žalobca v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v zmysle čl. 3.3 zmluvy účtoval

úroky vo výške 3,41 Eur a penalizačnú faktúru č. 8200004620 zo dňa 8.1.2013 znejúcou na sumu 3,41
Eur.

11.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13.
Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

14.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

17.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 4.11.2016, a to výsluchom žalobcu,

ktorý na podporu svojich tvrdení predložil súdu aj listinné dôkazy, má súd preukázané, že nárok
žalobcu je dôvodný a na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení vykonaných dôkazov
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomerov jej úspechu vo veci.

20.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

21.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatných uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a vzhľadom
na to, že v konaní bola úspešná strana žalobcu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom

konaní.