Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6P/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206781
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215206781.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci navrhovateľky: Y.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, okr. H., t.č. C. Č.. XX, H. T.Á. D., proti odporcovi: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, okr. H., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletým deťom dňa 04.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania - Y. C., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX,

uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Na čas po rozvode sa maloleté deti - I. C., nar. XX.XX.XXXX, Y. C., anr. XX.XX.XXXX a S. C., nar.
XX.XX.XXXXzverujúdoosobnejstarostlivostimatky,ktoráichbudezastupovaťaspravovaťichmajetok.

Otec maloletých detí sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých I., Y. Z. S. C. sumou vo výške 30%
zo sumy životného minima na každé
nezaopatrené neplnoleté dieťa a to ku 20. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletých
detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným osobne súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Svoj návrh dôvodila tým, že s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo, z ktorého sa im
narodili deti - syn I. dňa XX.XX.XXXX, syn Y. dňa XX.XX.XXXX a S. dňa XX.XX.XXXX. Spoločnú
domácnosťsizaložilivrodinnomdomevobciI..Navrhovateľkauviedla,žespočiatkuboloichmanželstvo
normálne. K vážnemu narušeniu ich vzťahov došlo, keď sa odporca začal stretávať s kamarátmi a
nadmerne požíval alkoholické nápoje. Podľa navrhovateľky sa domov vracal po dvoch až troch dňoch.

Navrhovateľka uvádza, že tento stav spočiatku znášala kvôli deťom, avšak za posledné dva roky sa
odporcovo správanie ešte zhoršilo, a preto jej city k odporcovi ochladli. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
jej odporca nadával, vyhrážal sa jej a že ju viackrát udrel. Podľa navrhovateľky je vzťah medzi ňou a
odporcom natoľko narušený a rozvrátený, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti ani nebude plniť svoju
spoločenskúfunkciuapretožiadaorozvodmanželstva.Navrhovateľkauviedla,žemápriateľa.Rovnako
v návrhu žiadala, aby bolo zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a povinnosť prispievať

na výživu maloletých detí upravené tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bardejov v
konaní pod sp. zn. XP XXX/XXXX.3. Na základe šetrenia u navrhovateľky kolízna opatrovníčka zistila, že matka býva s troma maloletými
deťmi v rodinnom dome v podnájme v H. T. D.. Okrem matky a mal. detí býva v rodinnom dome aj matkin

priateľ, s ktorým čaká dieťa. Matka uviedla, že trvá na rozvode a odmietla poradenstvo u psychológa
za účelom obnovy manželského spolužitia. Príčiny rozpadu manželstva vidí v požívaní alkoholických
nápojov odporcu, nedostatočnej starostlivosti o maloleté deti a uprednostňovaní kamarátov pred deťmi.

4. Kolízna opatrovníčka uviedla, že mal. Y. a mal. I. bývajú s matkou v spoločnej domácnosti skoro dva

mesiace. Starostlivosť od tejto doby maloletým deťom zabezpečuje len matka, pretože otec sa o nich
podľa navrhovateľky nezvládol postarať. Kolízna opatrovníčka ďalej uviedla, že odporca prispieva na
výživu mal. S. v sume 27,13
Eur. Maloleté deti sa kontaktu s odporcom nebránia, mal. I. a mal. Y. ho navštevujú skoro každý víkend,
mal. S. navštevuje v dome navrhovateľky.

5. Šetrením pomerov na strane odporcu kolízna opatrovníčka zistila, že otec býva v rodinnom dome v I..
V domácnosti býva sám, deti odovzdal matke pred 2 mesiacmi. Uviedol, že sa o nich nedokázal postarať
z finančných dôvodov. Odporca nesúhlasí s príčinami rozpadu manželstva, ktoré uviedla navrhovateľka.
Hlavný dôvod rozpadu manželstva odporca vidí v mimomanželskom spolužití navrhovateľky s iným
mužom, s ktorým čaká dieťa.

6. Kolízna opatrovníčka v písomnej správe o prešetrení pomerov v rodine navrhla v prípade rozvodu
manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu
maloletých detí vo výške 30% zo sumy životného minima. Styk otca s maloletými deťmi navrhla
neupravovať.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a kolíznej opatrovníčky, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi spisu, spisom tunajšieho súdu sp.zn. XP XXX/XXXX a zistil tento
skutkový stav.

8. Matka maloletých na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu a uviedla, že podľa jej
názoru jej manželstvo s odporcom neplní svoj účel a do budúcna ani nebude. Matka uviedla, že sa
pred rokom odsťahovala s mal. S. zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi a dva mesiace na to sa
presťahovala k svojmu priateľovi, s ktorým momentálne žije v spoločnej domácnosti aj s troma mal.
deťmi. Matka mal. detí uviedla, že je takmer v 6. mesiaci tehotenstva a so súčasným priateľom plánuje

spoločnú budúcnosť. Mal. I. a mal. Y. boli rozsudkom vydanom v konaní sp. zn. XP XXX/XXXX zverení
do osobnej starostlivosti otca a mal. S. do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka uviedla, že pred
dvoma mesiacmi jej odporca oznámil, že chce ísť do práce a nech si príde pre mal. deti v opačnom
prípade budú umiestené v ústave. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka zobrala mal. deti k sebe.
Otec prispel na ich výživu sumou 75,- Eur. Hlavný dôvod rozpadu manželstva navrhovateľka vidí v

nadmernom požívaní alkoholických nápojov odporcom. Nakoľko zmena v správaní odporcu nenastala
podala navrhovateľka návrh na rozvod. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom
navrhovateľka navrhla, aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného neurčila, nakoľko
je odporca nezamestnaný. Styk odporcu s mal. deťmi navrhla neupraviť, pretože mu nebude brániť
stretávať sa s deťmi.

9.Pokiaľideomajetkovépomerynavrhovateľkynapojednávaníuviedla,žejenezamestnaná,evidovaná
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a poberá sociálny príspevok vo výške 176,- Eur spolu s
rodinnými prídavkami. Býva v podnájme v rodinnom dome, kde uhrádza mesačne asi 164,- Eur. Mal.
deťom platí denne cestovné, deti sa stravujú v školskej jedálni, kde vzhľadom na to, že poberá dávku v

hmotnej núdzi platia 5,- Eur mesačne. Mal. S. navštevuje MŠ, kde má navrhovateľka výdavky vo výške
2,- Eur. Ostatné bežné výdavky sú spojené s ošatením, hygienou, zdravotnou starostlivosťou a stravou.

10.Odporcanapojednávaníuviedol,ženesúhlasísnávrhomnarozvod,avšaksúhlasísnázorommatky,
že manželstvo už neplní svoj účel a do budúcna obnova manželského

spolužitia neprichádza do úvahy. Spolu s navrhovateľkou a deťmi nežijú v spoločnej domácnosti, ale
v rámci možností trávi čas s maloletými deťmi. Podľa jeho názoru je dôvodom rozpadu manželstva
známosť navrhovateľky s iným mužom, avšak pripúšťa, že jedným z dôvodov je aj požívanie
alkoholických nápojov, napriek nesúhlasu navrhovateľky. Odporca žije v rodinnom dome, kde mávýdavky na bývanie vo výške 41,- Eur a výdavky na úhradu splátok za tovar zakúpený na splátky,
ktoré momentálne odporca neplatí z finančných dôvodov, ostatné výdavky sú bežné. Odporca je
nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberal dávky vo výške 207,- Eur.

Pokiaľ ide o vzťah s deťmi, ten je dobrý, deti ho navštevujú pravidelne, preto navrhuje úpravu styku s
mal. deťmi neupravovať.

11.Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť, maloleté deti
zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať prispievať na výživu maloletých sumou vo výške

30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa. Styk otca s maloletými deťmi
navrhla neupravovať.

12. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

13. Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa

nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Z predložených listinných dôkazov a z výpovede navrhovateľky a odporcu mal súd za preukázané,
že manželstvo účastníkov konania neplní svoju spoločenskú funkciu a nie je predpoklad, že by došlo k

opätovnému spolužitiu medzi manželmi. Odporca síce nesúhlasí s návrhom na rozvod, ale úplne vylúčil
obnovu spolužitia medzi manželmi. Kolízna opatrovníčka navrhla manželstvo navrhovateľky a odporcu
rozviesť. Je nesporné, že opätovné spolužitie manželov je vylúčené, pričom navrhovateľka odmieta
návštevu psychológa za účelom obnovy manželského spolužitia. Na základe uvedeného súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

19. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
o rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Maloleté deti na čas po rozvode súd zveril matke, nakoľko otec maloletých detí, matka a aj
kolízna opatrovníčka maloletých zhodne navrhli zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Otec je
nezamestnanýanieschopnýsústavnesastaraťomaloletédeti,pričomcezvíkendyimposkytujeosobnú
starostlivosť v dostatočnej miere. Vzhľadom na vek maloletých, ich potreby, pomery rodičov maloletých

detí a zhodu rodičov ohľadom starostlivosti o deti, súd zveril mal. I., mal. Y. a mal. S. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.

27. Súd určil výživné vo výške vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené
neplnoleté dieťa a to ku 20. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí , ktorú

súd vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery otca detí, ako aj na ich vek a odôvodnené potreby
považoval za dostatočnú, a tak zaviazal otca detí platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima
na každé maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku.

28. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Rodičia úpravu styku s mal. deťmi zhodne navrhli neupravovať, nakoľko matka mal. detí styku detí
s otcom nebráni.

30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

31. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52
C.m.p.).

32. Podľa § 220 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok sa jednotlivé odseky

odôvodnenia rozsudku označujú arabskými číslicami.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.