Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209749
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8212209749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

členieksenátuJUDr.JanyBurešovejaJUDr.MonikyJuskovej,vsporežalobcu:R.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom ul. Q. XXXX/XX, S. - Q. T., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, spol. s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, právne zastúpený WERNER & Co., s.r.o., Stromová 54/A, Bratislava, IČO: 36 869 643,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a neplatnosť úverovej zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejov,č.k.4C/210/2012-276zodňa27.08.2014
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvspojenísopravnýmuznesenímvovýrokochozrušenírozhodcovskýchrozsudkov,
o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 10301/11 vydaný dňa 02. 10. 2012 (správne 28.9.2012) rozhodcom JUDr. Michalom
Rašlom. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
10301/11 vydaného dňa 02. 10. 2012 (správne 28.9.2012) rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/210/2012.
Zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11334/11 vydaný dňa 02. 10.
2012 (správne 1.10.2012) rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10301/11 vydaného dňa 02. 10. 2012 rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 4C/210/2012. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/210/2012-190 zo dňa 08. 10. 2013 vo

výroku o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1, § 17 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ďalej len zákona o rozhodcovskom konaní, ďalej ust. § 37 ods. 1,
§ 39, § 53 ods. 1, 4, 6, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 544 Občianskeho zákonníka,
ďalej čl. 6 ods. 1, 2 písm. b), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 04. 03. 2011 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX,nazákladektorejbolžalobcoviakodlžníkovizostranyžalovanéhoakoveriteľaposkytnutý
úver vo výške 350 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v dvoch mesačných splátkach po 228 Eur, pretože
veriteľ si poskytnutú sumu navýšil o poplatok vo výške 106 Eur. Účastníci zmluvy zároveň uzavrelirozhodcovskú zmluvu dňa 04. 03. 2011, v zmysle čl. 1 bodu 1 sa rozhodcovským súdom na účely
zmluvy stal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 s tým, že bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú zo

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A) pred Stálym
rozhodcovským súdom, B) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súd podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca vystavil dňa 04. 03. 2011 veriteľovi

zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma, dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Neskôr
veriteľ vyplnil túto zmenku na 476 Eur s dátumom úročenia 0, od 15. 06. 2011 vo výške 0,25 % úroku
denne. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. 10301/11 zo dňa 28. 09. 2012, ktorý bol
žalobcovi doručený 13. 10. 2012 rozhodcovský súd uložil žalobcovi v tomto konaní zaplatiť 476 Eur
spolu s zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 476 Eur od 15. 06. 2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 476 Eur od 30. 08. 2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy

rozhodcovského konania vo výške 178,06 Eur. Účastníci zmluvy uzavreli dňa 30. 09. 2010 zmluvu o
úvere, č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa
poskytnutý úver vo výške 2 700 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v dvoch mesačných splátkach po 1 755
Eur, pretože veriteľ si poskytnutú sumu navýšil o poplatok vo výške 810 Eur. Zároveň strany sporu
uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 30. 09. 2010 týkajúcu sa stanovenia rozhodcovského súdu, a

to Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 s tým, že vychádzajúc z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, vrátane sporu ich platnosť, výklad,
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené pod A) pred Stálym rozhodcovským súdom, B) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca dňa 04. 11.
2011 (správne 30.9.2010) vystavil veriteľovi zmenku, v ktorej nebola uvedená zmenková suma, dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Neskôr veriteľ vyplnil túto zmenku na 476 Eur (správne 3.992,86
Eur) s dátumom začiatku úročenia 0,25 % denne od 15. 06. 2011 (správne 28.6.2011). Rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. 11324/11 zo dňa 01. 10. 2012, ktorý bol žalobcovi doručený 13.
10. 2012 rozhodcovský súd uložil žalobcovi v tomto konaní zaplatiť žalovanému 3 992,86 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 3 992,86 Eur od 28. 06. 2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3 992,86 Eur od 22. 08. 2011 do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 810,02 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že

dlžník, t. j. žalobca tvrdil, že neuzatvoril s veriteľom dohodu o vyplňovacom práve zmenky vo vzťahu
k obidvom zmluvám o úvere, že zmenka bola vystavená len na základe zmluvy o úvere, kde nie je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov a úver sa považuje za bezúročný. Čiastka na zmenke
nemôže byť platná. Bol ochotný vrátiť žalovanému len sumu poskytnutého úveru, t. j. 476 Eur bez úrokov
a bez poplatkov, na základe zmluvy o úvere zo dňa 04. 03. 2011 a sumu 2 700 Eur bez úrokov a bez

poplatkov na základe zmluvy o úvere zo dňa 30. 09. 2010. Následne súd prvej inštancie právne posúdil
uplatnené nároky a uviedol, že obe zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami a žalobca požíva
ochranu spotrebiteľa vzhľadom na citované články Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvy o úvere sú typizované, štandardné zmluvy, ktoré sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť, pričom

žalovaný vystupoval ako podnikateľ poskytujúci spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom, konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy o úvere a podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch bol v postavení spotrebiteľa. Aj dojednané rozhodcovské zmluvy uzavreté
medzi stranami sporu 30. 09. 2010 a 04. 03. 2011 sa odvíjajú od zmluvného vzťahu na základe zmluvy o
úvere, a preto ich súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Taktiež sa jedná o vopred pripravené zmluvy, ktorých obsah žalobcom nemohol ovplyvniť, mohol len
vopred sformulované zmluvy podpísať. Pokiaľ v rozhodcovskej zmluve bol upravený alternatívny spôsob
riešenia sporov zo zmluvy o úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd,
ide podľa názoru súdu prvej inštancie o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže
dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Takéto dojednanie sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa

k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
spotrebiteľskej zmluve v prospech dodávateľa. Uzavreté rozhodcovské zmluvy súd prvej inštancie preto
nepovažoval za platné. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov z dôvodu, že vydané rozhodcovské rozsudkysú vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku čoho žalobcovi skutočne hrozí škoda, pokiaľ by v
rámci súvisiaceho exekučného konania bol realizovaný výkon rozhodnutia voči nemu ako povinnému na
základe vydaných rozhodcovských rozsudkov, ktoré súd prvej inštancie považoval za neplatné, a teda

nespôsobilé byť exekučným titulom.
Dôvodom zrušenia rozhodcovských rozsudkov bol dôvod uvedený podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona
o rozhodcovskom konaní s tým, že súd bude ďalej pokračovať v konaní v zmysle ust. § 43 ods. 1
Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok pre
neplatnosť existencie rozhodcovskej zmluvy bol zrušený v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie

zároveň zamietol aj nárok žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 03.
2011 a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010, ktorými sa bude zaoberať bezprostredne v
nadväzujúcom konaní a posudzovať nárok žalovaného v tomto konaní vyplývajúci zo zmlúv o úvere voči
žalobcovi v tomto konaní. Súd prvej inštancie zároveň zamietol aj návrhy žalobcu na určenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04. 03. 2011 a zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010, pretože touto otázkou sa zaoberal ako predbežnou a zistil,

že dojednané rozhodcovské zmluvy sú neplatné, na základe čoho určil neplatnosť rozhodcovských
rozsudkov.Uviedol,ženasamotnomurčeníneprijateľnostirozhodcovskýchdoložieknemôžebyťvtomto
konaní naliehavý právny záujem, lebo súd v následnom konaní bude konať o tomto nároku. Nejedná sa o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd nerozhodoval o plnení z takejto zmluvy a nerozhodoval o povinnosti
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie v zmysle § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku,

lebo nemá žiadnu zákonnú povinnosť rozhodnúť o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Súd
prvej inštancie zároveň zamietol nároky žalobcu na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 500 Eur, lebo v tomto konaní rozhodol o zrušení rozhodcovských rozsudkov a ďalšie uplatnené
nároky podľa zákona č. 250/2007 Z. z. zamietol pre ich nedôvodnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
žalobca nemohol byť úspešný ani s nárokom na primerané finančné zadosťučinenie, pretože v tomto

konaní úspešne neuplatnil svoje práva, ale bol úspešný len vo výrokoch o zrušení rozhodcovských
rozsudkov.
Uznesením č. k. 4C/210/2012-121 zo dňa 10. 07. 2013 bola žalovanému uložená poriadková pokuta
vo výške 200 Eur. Uznesením č. k. 4C/210/2012-190 zo dňa 08. 10. 2013 bola žalobcovi uložená
poriadková pokuta vo výške 1 000 Eur z dôvodu nedostavenia sa na súd. V oboch prípadoch podal

žalobca odvolanie, v ktorých uviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie toho, či je vzťah medzi
stranami sporu zo spotrebiteľskej zmluvy alebo nie. Uznesením č. k. 4C/210/2012-190 zo dňa 08. 10.
2013 súd prvej inštancie zrušil predmetné ustanovenia v zmysle ust. § 210a Občianskeho súdneho
poriadku a tým vyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní mali obe strany sporu pomerne rovnaký úspech.

Iné dôvody k výroku o trovách konania neuviedol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
výroky o zrušení rozhodcovských rozsudkov, o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov a
výrok o nepriznaní náhrady trov konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svojim postupom odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dňa 08. 07. 2014 výsluch žalobcu, pričom žalovaný
o vykonaní tohto dôkazu nebol vopred informovaný a nemohol sa ho zúčastniť, klásť žalobcovi otázky.
Ďalej súd prvej inštancie pojednával dňa 12. 08. 2014 v neprítomnosti žalovaného i napriek tomu,

že mal záujem spor vyriešiť mimosúdne, a preto z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 12. 08. 2014. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie platnosti rozhodcovských
zmlúv s tým, že dojednané rozhodcovské zmluvy nepožadovali od spotrebiteľa, aby spory dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru v danom prípade rozhodcovské zmluvy
dohodnuté medzi stranami sporu sú tzv. nevýhradnými rozhodcovskými zmluvami, nakoľko umožňujú

každej zmluvnej strany domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Takéto znenie rozhodcovskej zmluvy vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľom
možnosť vznesenia námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko spotrebiteľ nie je nútený
podrobiťsarozhodcovskémusúdu,aktaknechce,alemánavýbermedzivšeobecnýmarozhodcovským
súdom. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uvádzal definíciu veriteľa a spotrebiteľa v

spotrebiteľských zmluvách podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 121/2010 Z. z. v čase
účinnom uzavretia oboch zmlúv o úvere). Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.3. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z . Civilného sporového poriadku účinného od
01. 07. 2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability

aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 30. 06. 2016 s tým, že sa priznávajú účinky i procesným úkonom, s ktorými už
novšia procesná úprava nepočíta.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní (§ 34
Civilného sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil.

5. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30. 11. 2011, na
účelytohtozákonasaspotrebiteľomrozumiefyzickáosoba,ktorejjeponúkanýalebobolponúkanýalebo

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§
2 písm. a) ), veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b)), iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančné inštitúcie podľa

osobitného predpisu (§ 2 písm. c)).
Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákona o rozhodcovskom
konaní), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to

zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy,
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomných vymienených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o vecisamej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomocí rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
ako aj správne právne posúdil pokiaľ posudzoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi stranami ako
zmluvy spotrebiteľskej na základe uzatvorených zmlúv o úvere medzi stranami sporu dňa 30. 09. 2010,
zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a zmluvy o úvere uzavretej dňa 04. 03. 2011, číslo zmluvy XXXXXXXXX,
na základe ktorých boli následne vydané Stálym rozhodcovským súdom, a.s., Bratislava rozhodcovské

rozsudky sp. zn. SR 10301/2011 zo dňa 28. 09.2012 a sp. zn. SR 11334/11 zo dňa 01. 10. 2012. Z
obsahu spisu, ako aj najmä predložených listinných dôkazov je nesporné, že dojednaná rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná. Ide o typizovanú, štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Námietku právneho zástupcu žalovaného týkajúcu sa nesprávnej
citácie ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch v inom znení ako v čase uzavretia zmlúv o úvere,

odvolací súd napravil citovaním príslušného ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, t. j. k 04. 03. 2011 a 30. 09. 2010. I napriek tejto
nesprávnej citácií príslušného právneho predpisu pri charakteristika postavení dodávateľa a veriteľa,
uvedená nesprávnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, lebo je nesporné,
že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej vystupoval ako spotrebiteľ a

dodávateľom finančných prostriedkov, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti v
pozícií dodávateľa, bol žalovaný. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná a ide o notorietu
v súdnom konaní známu súdu z obdobných vecí týkajúcich sa spoločnosti žalovaného.
Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže

výrazne zasiahnuť do života ľudí s tým, že ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti
súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom
konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami pomerne značný, lebo v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o
právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Osobitosť postavenia rozhodcovského
súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predmetom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie

rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok akoby právny úkon nikdy nebol uzavretý (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn.
2Cdo/245/2010, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011). V tejto časti uplatnená

námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná, lebo súd prvej inštancie správne poukázal
aj na ust. § 37 ods. 1 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútnu neplatnosť dojednania
rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o
nároku žalovaného v tomto konaní v rozhodcovskom konaní.Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Ak má byť rozhodcovská

doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informáciu o tom, čo konkrétne voľba znamená. Kritériom pre záver, že sa nejedná o individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku je formou jej uzavretia. V danom prípade bola súčasťou zmluvy o
úvere (čl. I., II.) vopred pripraveným textom bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej obsah.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade v tom čase platným a účinným
Občianskym súdnym poriadkom. Nariadený termín pojednávania na 08. 07. 2014 bol zrušený z dôvodu
čerpania dovolenky zákonného sudcu (§ č. l. 197 spisu, č. l. 239 spisu), pričom pojednávanie bolo
odročené na 12. 08. 2014, na ktoré sa právny zástupca žalovaného nedostavil. Súd prvej inštancie

pojednávalvjehoneprítomnostianáslednedňa27.8.2014vyhlásilrozhodnutievoveci. Výsluchžalobcu
dňa 08.- 07. 2014 (č.l. 242 spisu) vykonal vyšší súdny úradník. Žalobca sa vyjadril k okolnostiam
uzavretia zmluvy o úvere, ako aj uviedol, že rozhodcovský rozsudok spolu s vyplnenou zmenkou mu bol
doručenýpoštou,alenarozhodcovskékonaniepredvolanienedostal.Kuplatnenejnámietketýkajúcejsa
nemožnostiklásťotázky,prípadnesavyjadriťkpredloženýmlistinnýmdôkazom,odvolacísúdpoukazuje

na to, že výsluch strany sporu je len jedným z dôkazných prostriedkov v rámci súdneho konania. Súd
prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal len z predložených listinných
dôkazov, a to zmlúv o úvere, rozhodcovských zmlúv a predložených rozhodcovských rozsudkov, pričom
posudzoval či existuje dôvod uplatnený žalobcom na zrušenie vydaných rozhodcovských rozsudkov
v súlade s ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Postupom súdu nebolo porušené podľa

názoru odvolacieho súdu právo žalovaného na súdnu ochranu, ani spravodlivý súdny proces, lebo
vo veci nároku žalovaného na základe zmlúv o úvere zo dňa 30. 09. 2010 a 04. 03. 2011 bude
súd prvej inštancie vo veci pokračovať v súlade s ust. § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, a
preto žalovaný bude mať možnosť realizovať svoje právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam
týkajúcim sa nárokom vyplývajúcim zo zmlúv o úvere vzhľadom na zrušenie vydaných rozhodcovských

rozsudkov, ako aj odloženú vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov v súlade s ust. § 40 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Otázka
či predmetom uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní bol nárok zo zmluvy o úvere alebo nárok
zo zmenky, na ktorú skutočnosť poukázal právny zástupca žalovaného v odvolaní bude predmetom
pokračujúceho konania vo veci samej súdom prvej inštancie.

8. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa procesne vysporiadal s uplatnenými tvrdeniami, ktoré vyplynuli
z pripojených listinných dôkazov, ako aj tvrdeniami žalobcu podstatnými pre posúdenie dôvodnosti
žaloby na zrušenie rozhodcovských rozsudkov a o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov,

o ktorých rozhodol správne, ktoré boli aj predmetom posúdenia odvolacím súdom. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia preto spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016. Ani táto namietaná
skutočnosť preto nebola dôvodná.

9. Uznesením č. k. 4Co/287/2014-313 zo dňa 17. 06. 2015 bola vec vrátená odvolacím súdom súdu prvej
inštancie na postup podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu chyby v písaní vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia, ktorá bola napravená opravným uznesením č. k. 4C/210/2012-317 zo
dňa 14. 08. 2015 vo vzťahu k dátumu vydania rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 10301/11, ktorý bol
vydaný 28. 09. 2012 a rozhodcovskému rozsudku SR 11334/11, ktorý bol vydaný 01. 10. 2012. Jedná

sa o chybu v písaní, ktorá nemala za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením vo
výrokoch o zrušení rozhodcovských rozsudkov, o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov a
vo výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.