Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209749.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu R. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. - Q. T., P.. Q. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, spol. s r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému spoločnosťou AGNER &
WERNER, s.r.o., Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 869 643, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a neplatnosť úverovej zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10301/11 vydaný dňa
2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U..

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
10301/11 vydaného dňa 2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U. do právoplatného skončenia konania,
vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C 210/2012.

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11334/11 vydaný dňa
2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U..

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
10301/11 vydaného dňa 2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U. do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C 210/2012.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 210/2012-190 zo dňa 8.10.2013 vo výroku
o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia Rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 10301/11 vydaného dňa 2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U. a sp. zn. SR 11334/11
vydaný dňa 2.10.2012 rozhodcom JUDr. B. U., určenia, že rozhodcovské doložky, uvedené ako súčasť
zmluvy medzi účastníkmi č. XXXXXXXXX zo dňa 4.3.2011 a zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.9.2010

sú neprijateľné, určenia, že zmluvy o úvere medzi účastníkmi č. XXXXXXXXX zo dňa 30.9.2010 a č.
XXXXXXXXX zo dňa 4.3.2011 sú neplatné, primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500Eur
a náhrady trov konania. Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti predmetných rozhodcovských
rozsudkov. Uviedol, že žalovanému uhradil na zmluvu XXXXXXXXX sumu 350 Eur a na zmluvu č.XXXXXXXXX sumu 2.700 Eur, pričom oba rozhodcovské rozsudky vydané na základe zmluvných
vzťahov medzi účastníkmi obsahujú neprijateľné podmienky, rozhodca nerešpektoval platnú právnu
úpravu. Obe úverové zmluvy boli vopred pripravené a on ich len podpísal, pričom úver nebral na

povolanie. Zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky a odplaty v rozsahu 96%, absentuje údaj o RPMN,
neprijateľné sankcie v článku 4 - zmluvnú pokutu vo výške 9,96 Eur za porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti, administratívny poplatok je úžernícky a v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako rozhodcovská
doložka je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná a predstavuje faktickú nerovnováhu medzi
zmluvnými stranami.

Žalovaný navrhol žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca nie je
spotrebiteľ, rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá platne, rozhodcovské konanie netrpí
žiadnou vadou, v predmetných úverových zmluvách sa nenachádzajú žiadne neprijateľné podmienky,
zmluvné pokuty boli platne dohodnuté a činia 4% z istiny, výška odplaty za poskytnutie úveru činí 30%
a nie 96%, účastníci sa dohodli na voľbe Obchodného zákonníka a takisto dohodli vyplnenie zmeniek

v zmysle platnej právnej úpravy, žalobca sa nemôže dovolávať spotrebiteľskej ochrany a to v žiadnej
časti svojho nároku, ani ohľadne administratívneho poplatku. Žalobca neuviedol ako dospel k výške
finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje.

Žalovaný zároveň namietol miestu nepríslušnosť tohto súdu, o ktorej tunajší súd právoplatne rozhodol.

Súd dňa 12.8.2014 prejednal vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez účasti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom Slovenskej rozhodcovskej, a.s. SR
č. 10301/2011 a SR č. 11334/2011, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania, uzavreli dňa 4.3.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte tohto rozsudku
aj úverová zmluva), na základe ktorej bol žalobcovi ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa
poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 2 mesačných splátkach po 228 Eur,
pretože veriteľ si poskytnutú sumu navýšil o poplatok vo výške 106 Eur. Podľa článku 4 všeobecných

zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je
povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 15 Eur za každý
jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh
splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe

štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur. Dlžník sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy
čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Na druhej strane zmluvy
sa nachádzajú zmluvné podmienky, pričom podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uhrádza s
veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky

veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva
splatnosť celého dlhu. Podľa článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na
úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej
zápisnice,trovprávnehozastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,
uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa
spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa článku 7 zmluvných podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred

termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške.
Podľa článku 11 zmluvných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako
svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 13, označený ako dohoda

o vyplnení zmenky, na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchtopodmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Podľa článku 16 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Účastníci zároveň dňa 4.3.2011 uzavreli rozhodcovskú zmluvu, pričom v zmysle článku 1 bod 1 sa
rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761. V
zmysle článku 2 tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred Stálym rozhodcovským
súdom, B/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z právnych vzťahov,
uvedených v bode 1 tohto článku, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

Žalobca dňa 4.3.2011 vystavil veriteľovi zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Neskôr veriteľ vyplnil túto zmenku na 476 Eur s dátumom začiatku
úročenia 0,25% denným úrokom od 15.6.2011.

Veriteľ doručil Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 2.11.2011 návrh na začatie rozhodcovského konania,

v ktorom žiadal, aby súd zaviazal dlžníka zaplatiť mu 476 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 476 Eur od 15.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne
zo sumy 476 Eur od 30.8.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške
178,06 Eur. Dlžník vo svojej odpovedi uviedol, že neuzatvoril s veriteľom dohodu o vyplňovacom práve
zmenky, zmenka bola vystavená na základe zmluvy o úvere, kde nie je uvedená RPMN a úver sa

teda považuje za bezúročný. Čiastka na zmenke nemôže byť platná, navrhol uzavrieť zmier tak, že
zaplatí veriteľovi 350 Eur bez úrokov a poplatkov. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR
10301/11 zo dňa 28.9.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.10.2012, súd žalobcovi v zmysle
návrhu vyhovel a povolil mu splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 80 Eur. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku v konaní SR 10301/11 vyplynulo, že právomoc rozhodcovského súdu bola

daná, s poukazom na rozhodcovskú zmluvu predloženú spolu so žalobou. Rozhodcovský súd aplikoval
na predmetný vzťah ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a považoval za preukázané, že žalobca
uplatnený nárok vrátane sankcií preukázal dostatočne, pričom konštatoval, že predložená zmenka
má povahu zabezpečovacej zmenky a zmluvu o úvere nie je možné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože dlžník pri podpise zmluvy vyhlásil, že si berie peňažné prostriedky pre

účel, ktorý vylučuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Žalobcovi bol predmetný rozhodcovský rozsudok
doručený 13.10.2012.

Účastníci konania, uzavreli dňa 30.9.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte tohto rozsudku
aj úverová zmluva), na základe ktorej bol žalobcovi ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa

poskytnutý úver vo výške 2.700 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 2 mesačných splátkach po 1.755 Eur,
pretože veriteľ si poskytnutú sumu navýšil o poplatok vo výške 810 Eur. Podľa článku 4 všeobecných
zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je
povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 15 Eur za každý
jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí

len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh
splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe
štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur. Dlžník sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvyčiastku 4 Eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Na druhej strane zmluvy
sa nachádzajú zmluvné podmienky, pričom podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uhrádza s
veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky

veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva
splatnosť celého dlhu. Podľa článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur, ktorá je určená na
úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej
zápisnice,trovprávnehozastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,
uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa
spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa článku 7 zmluvných podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred
termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške.

Podľa článku 11 zmluvných podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako
svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 13, označený ako dohoda
o vyplnení zmenky, na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa

zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.

Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Podľa článku 16 zmluvných podmienok zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Účastníci dňa 30.9.2010 uzavreli rozhodcovskú zmluvu, pričom v zmysle článku 1 bod 1 sa
rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761. V
zmysle článku 2 tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX, vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred Stálym rozhodcovským
súdom, B/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek

zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z právnych vzťahov,
uvedených v bode 1 tohto článku, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

Žalobca dňa 4.3.2011 vystavil veriteľovi zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Neskôr veriteľ vyplnil túto zmenku na 476 Eur s dátumom začiatku
úročenia 0,25% denným úrokom od 15.6.2011.

Veriteľ doručil Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 2.11.2011 návrh na začatie rozhodcovského konania,
v ktorom žiadal, aby súd zaviazal dlžníka zaplatiť mu 3.992,86 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25% denne zo sumy 3.992,86 Eur od 28.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6%
ročnezosumy3.992,86 Eurod22.8.2011dozaplateniaanahradiťmutrovyrozhodcovskéhokonaniavo

výške 810,02 Eur. Dlžník vo svojej odpovedi uviedol, že neuzatvoril s veriteľom dohodu o vyplňovacom
práve zmenky, zmenka bola vystavená na základe zmluvy o úvere, kde nie je uvedená RPMN a úver
sa teda považuje za bezúročný. Čiastka na zmenke nemôže byť platná, navrhol uzavrieť zmier tak,
že zaplatí veriteľovi 2.700 Eur bez úrokov a poplatkov. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súduSR 11334/11 zo dňa 1.10.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.10.2012, súd žalobcovi v zmysle
návrhu vyhovel a povolil mu splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 80 Eur. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku v konaní SR 10301/11 vyplynulo, že právomoc rozhodcovského súdu bola

daná, s poukazom na rozhodcovskú zmluvu predloženú spolu so žalobou. Rozhodcovský súd aplikoval
na predmetný vzťah ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a považoval za preukázané, že žalobca
uplatnený nárok vrátane sankcií preukázal dostatočne, pričom konštatoval, že predložená zmenka
má povahu zabezpečovacej zmenky a zmluvu o úvere nie je možné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože dlžník pri podpise zmluvy vyhlásil, že si berie peňažné prostriedky

pre účel, ktorý vylučuje jeho postavenie ako spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods.1,2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského

konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania

podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i)- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky
bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k)- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r)- vyžadujú vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci
svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok
uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok
uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka,

pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na
činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať

s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený
u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek

druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú
veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej

výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré
sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou

spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a
spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom
v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho
percenta;akvzmluveospotrebiteľskomúvereniesústanovenévšetkyúrokovésadzbyspotrebiteľského

úveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúibanatiečiastkovéobdobia,naktoré
sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta
dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií

spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií
a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

Podľa§3ods.1,2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Žaloba bola na tunajšom súde podaná v zákonom stanovenej lehote 30 dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobcovi, ktorý mu bol doručený dňa 10.3.2014, pričom žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 2.4.2014.

Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05. 04.1994, najmä
v súvislosti ak sa zmluvy spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla
ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú
činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský
úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z

úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. V súvislosti s implementáciou smernice č.
93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na
akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv, treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu
zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá

v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých
spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka
alebo iného predpisu. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku

škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Z oboch zmlúv o úvere, uzavretých medzi účastníkmi 4.3.2011, resp. 30.9.2010 je evidentné, že sa
jedná o spotrebiteľské zmluvy a žalobca požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice,

ako aj OZ. Predmetom zmlúv o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru
dlžníkovi. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí
aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda pri uzatváraní zmluvy žalovaný
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváranípostavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je
nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom samotný žalobca v svojej žalobe uviedol, že peniaze
použil na splatenie predchádzajúcich úverov a nie na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania.
Súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný pri uzatváraní úverových zmlúv vopred tieto zmluvy pripraví
tak, aby v nich bol ako účel úveru uvedené, že sa berie na podnikanie, výkon zamestnania, alebo
povolania, čo však nezodpovedá skutočnosti, tak ako tomu je aj v týchto prípadoch. Navyše súčasná

judikatúra v takýchto prípadoch prenáša bremeno dokazovania na dodávateľa, ktorý má preukázať účel
úveru.Spotrebiteľovitostačítvrdiť,takakototvrdilžalobcavtomtokonaní.Žalovanýnijakonepreukázal,
aby finančné prostriedky, poskytnuté žalobcovi z oboch vyššie uvedených spotrebiteľských zmlúv, boli
použité na výkon povolania žalobcu. Navyše žalobca na výsluchu dňa 8.7.2014 sám uviedol, že kolónku
účel úveru vyplnil zamestnanec žalovaného.

Z celkového formátu oboch zmlúv o úvere vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal
pri poskytovaní úverov ďalším fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok),
ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť
ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť.

V súlade s vyššie uvedeným súd by mal skúmať všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej
doložky v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základným kritériom posudzovania, či ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté

podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ.
Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne
dojednanézmluvnéustanoveniaobsiahnutévnávrhuzmluvnýchpodmienokspripojenýmiVšeobecnými
obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa

mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše
alebo odmietne.

Mohlo by sa javiť, že v prípade, že sa spotrebiteľovi popri Všeobecných obchodných podmienkach

predloží rozhodcovská doložka uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, nemalo by sa jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade ohľadne oboch
rozhodcovských zmlúv, uzavretých medzi účastníkmi dňa 30.9.2010 a 4.3.2011 je ale súd toho názoru,
že aj samostatné rozhodcovské zmluvy, ktoré sa odvíjajú od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmlúv
o úvere, je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ by uvedené zmluvy, vrátane

rozhodcovských zmlúv pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobcu a
nedal by mu podpísať len vopred sformulované rozhodcovské zmluvy, ako tomu bolo v tomto prípade,
čo potvrdil žalobca v samotnej žalobe, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za
individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednania, pretože
tak ako to vyplynulo z podania žalobcu, ten pri podpise Zmlúv o úvere nebol informovaný ani o

obsahu zmluvy, ani o obsahu a význame rozhodcovských zmlúv, pričom nemohol ovplyvniť ich obsah.
Boli mu predložené na podpis a on ich podpísal tak, ako mu ich žalovaný pripravil. Vzory takýchto
rozhodcovských zmlúv mal žalovaný rovnaké, vopred si ich pripravil a predkladal ich jednotlivým
spotrebiteľom s jasným úmyslom dosiahnuť to, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riešili v
konaní pred rozhodcom a nie pred všeobecným súdom. V tomto prípade sa pri oboch rozhodcovských

zmluvách teda nejednalo o individuálne dojednania.

Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o úvere s
možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru o formálne upravený
mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus

je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ (žalovaný) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, žalobca bol
tak povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo
sťažuje prístup dlžníka, ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v prospech dodávateľa. Takéto rozhodcovskézmluvy, aké boli uzavreté medzi účastníkmi dňa 30.9.2010 a 4.3.2011, nemožno považovať za platne
uzavreté.

Žalobca súčasne požiadal v zmysle § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z., aby súd odložil vykonateľnosť
predmetných rozhodcovských rozsudkov s poukazom na možnú ujmu a hroziacu škodu na jeho
právach, keďže rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu súd
akceptujúc uvedený dôvod, odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov v zmysle výroku tohto
rozsudku aždonadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuvoveci,vedenejnaOkresnomsúdeBardejovpod

spisovou značkou 4C 210/2012, pretože žalobcovi skutočne hrozí škoda, pokiaľ by v rámci súvisiaceho
exekučného konania bol realizovaný výkon rozhodnutia voči nemu ako povinnému na základe týchto
rozhodcovských rozsudkov, ktorý súd považuje za neplatné a teda nespôsobilé byť exekučným titulom.

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovských rozsudkov je dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002
Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní

bude pokračovať súd, a to v zmysle § 43 ods.1 cit. zák., podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok
pre neplatnosť existenciu rozhodcovskej zmluvy, bol zrušený v celom rozsahu. V dôsledku toho teda
súd zároveň zamietol aj nárok žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

4.3.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 30.9.2010, keďže sa nimi bude zaoberať v tomto bezprostredne
nadväzujúcom konaní a posudzovať nárok žalobcu POHOTOVOSŤ spol. s r.o. z takýchto zmlúv voči
žalovanému. Takéto nároky súd v tomto základnom konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
nemôžeposudzovať,pretožesazaoberáibarozhodcovskýmkonaním.Naurčeníneplatnostiuvedených
zmlúv o úvere teda nie je naliehavý právny záujem, zároveň sú tieto nároky nadbytočné a so základným

konaním nesúvisiace. Súd v tomto konaní nemôže posudzovať platnosť, resp. neplatnosť úverových
zmlúv, pretože by prejudikoval to, o čom sa bude konať následné konanie medzi rovnakými účastníkmi
v opačnom procesnom postavení a to po právoplatnom skončení tohto konania.

Súd zároveň zamietol návrhy žalobcu na určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy

č. XXXXXXXXX zo dňa 4.3.2011 a rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy č. XXXXXXXXX zo
dňa 30.9.2010, pretože sa touto otázkou zaoberal ako predbežnou v tomto konaní, zistil, že tieto
rozhodcovské doložky sú neplatné a na základe toho určil neplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Na
samotnom určení neprijateľnosti rozhodcovských doložiek nemôže byť v tomto konaní naliehavý právny
záujem, súd ich však bude skúmať v následnom konaní oboch účastníkov, ktoré bude nasledovať v

zmysle § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, konanie o takomto nároku je v rámci rozhodovania
o zrušení rozhodcovského rozsudku nadbytočné a súd by v prípade rozhodnutia o neprijateľných
podmienkach prejudikoval toto následné konanie. Navyše v tomto konaní sa nejedná o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd nerozhodoval o plnení z takejto zmluvy a nerozhodol o povinnosti vydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie v zmysle § 153 ods. 3,4 O.s.p., súd teda nemá žiadnu zákonnú

povinnosť rozhodnúť o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.

Súd zároveň zamietol nárok žalobcu na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500 Eur, pretože v tomto konaní sa súd venoval zrušeniu rozhodcovských rozsudkov a ďalšie nároky v
zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. zamietol pre vyššie uvedené dôvody. Preto žalobca podľa názoru súdu

nemohol byť úspešný ani s nárokom na primerané finančné zadosťučinenie, pretože žalobca v tomto
konaní úspešne neuplatnil svoje práva v zmysle tohto zákona, pretože súd rozhodoval podľa zákona
o rozhodcovskom konaní.

Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 210/2012-121 zo dňa 10.7.2013 bola žalovanému

uložená poriadková pokuta vo výške 200 Eur. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 4C
210/2012-190 zo dňa 8.10.2013 bola žalobcovi uložená poriadková pokuta vo výške 1.000 Eur. V oboch
prípadoch súd rozhodol z dôvodu, že žalobca sa napriek predchádzajúcemu predvolaniu nedostavil
na pojednávanie, napriek tomu, že súd ho potreboval osobne vypočuť. Voči obom uzneseniam podal
žalobca odvolanie, v ktorých uviedol dôvody, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania. Dňa

8.7.2014 sa sám dostavil na súd, kedy uviedol skutočnosti, rozhodujúce pre posúdenie toho, či je vzťah
medzi účastníkmi zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo nie. Súd dňa 8.10.2013 svojim rozhodnutím č.k. 4C
210/2012- 190 zrušil uznesenie 4C 210/2012 - 121 zo dňa 10.7.2013 a aj v druhom prípade má v zmysle
§ 210a O.s.p. za to, že dôvody žalobcu, uvedené v odvolaní voči uvedenému uzneseniu o poriadkovejpokute odôvodňujú jeho zrušenie, čo aj učinil samostatným výrokom, čím v rámci tzv. autoremedúry
vyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a skutočnosti, že obaja účastníci mali v konaní
pomerne rovnaký úspech a neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.