Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/638/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216343.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: K. I., rod.S., bývajúcej v Y. XX, t.č. XX F. H. O.
O XDF O. Y., UK, zastúpenej JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Námestie slobody 13, proti odporcovi: M. I., bývajúcemu v Y. XX, t.č. XX Q. L. O. U. XPE O. Y.,
UK, zastúpenému JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8,
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.5.2014 č.k. 16C/247/2012-91 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa
30.5.2014 č.k. 16C/247/2012-91 konanie zastavil. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi

náhradu trov konania v sume 491,17 EUR, za „právne zastúpenie advokátom“ do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. Navrhovateľka podala návrh
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) za trvania manželstva podľa §
148 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktorý vzala späť podaním zo dňa 30.5.2014, lebo

rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.1.2014, sp.zn. 12C/85/2013 bolo jej manželstvo
s odporcom rozvedené ( rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2014). Odporca súhlasil so
späťvzatím návrhu, ale žiadal priznať náhradu trov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods.2, prvá veta O.s.p., lebo k späťvzatiu návrhu a
zastaveniu konania došlo ale nie pre správanie sa odporcu. Odporca zastavenie konania nezavinil.

Proti výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi trovy konania podala navrhovateľka v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok (správne malo byť uznesenie -
poznámka odvolacieho súdu) a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Je pravdou, že k zastaveniu
konania došlo z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, avšak k späťvzatiu došlo na tom skutkovom
aprávnomzáklade,žeodpadoldôvodkonania,lebokzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

došlo zo zákona skôr, a to právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V čase podania návrhu
na zrušenie BSM za trvania manželstva nemal ani jeden z účastníkov záujem podať návrh na rozvod
manželstva. Situácia sa zmenila až potom, keď v tomto konaní (o zrušenie BSM počas trvania
manželstva) sa začalo vykonávať dokazovanie o existencii finančných prostriedkov patriacich do BSM,
s ktorými hospodáril výlučne odporca. To bol dôvod prečo bol podaný návrh na zrušenie BSM za trvania
manželstva. Odvolateľka poukázala na časové súvislosti v predmetnom spore, a to

- návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva bol doručený okresnému súdu dňa 3.10.2012,- prvé pojednávanie bolo dňa 15.5.2013, na ktoré sa odporca nedostavil (na tomto pojednávaní bola
vypočutá navrhovateľka a poukázala na finančné transakcie odporcu od augusta 2009 a na tomto
pojednávaní bolo nariadené dokazovanie dotazovaním Slovenskej sporiteľne a.s., ohľadne účtu),

- odporca napriek nesúhlasu a nezáujmu o rozvod manželstva podal návrh na rozvod
manželstva, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 22.8.2013, t.j. 11 mesiacov po doručení návrhu na
zrušenie BSM za trvania manželstva.
Návrh na rozvod bol podaný účelovo. Prieťahy v konaní spôsobil odporca nepredložením dôkazov, ktoré
mal k dispozícii. Otázku zavinenia navrhla odvolateľka skúmať so širších hľadísk, a to z pohľadu a

správania sa oboch účastníkov konania. Poukázala aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS
281/2011 a judikatúru v Zborníku IV strana 736.

Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako
vecne správne. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,49 €. Nevidí súvislosť v
tom, či on, resp. obaja účastníci konania mali, alebo nemali záujem podať návrh na rozvod manželstva

v čase, kedy zo strany navrhovateľky došlo k podaniu návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva.
Taktiež považuje za bezpredmetné tvrdenie navrhovateľky o tom, že svojím konaním spočívajúcim v
nepredloženídokladovnazákladevýzvysúdumalodôjsťjehozavinenímk„predĺženiu“konania. Vyslovil
názor, že podaním návrhu na rozvod manželstva výlučne realizoval jemu (ako manželovi) prislúchajúce
právo, pričom predmetný návrh bol podaný z dôvodov, že dané manželstvo neplnilo svoju spoločenskú

funkciu a odporca vzhľadom na okolnosti, za ktorých žili obaja z účastníkov konania, nemal záujem
naďalej zotrvávať v tomto manželskom zväzku. Odporca je toho názoru, že k späťvzatiu návrhu zo
strany navrhovateľky nedošlo zavinením odporcu, pričom k zastaveniu konania došlo úkonom zo strany
navrhovateľky, pričom navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala zavinenie odporcu, vplyvom
ktorého by došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou. Zároveň poukázal na to, že predmetom konania

nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal príslušný súd rozhodnúť
podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ktorú skutočnosť však odporca ponechal na zváženie súdu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
navrhovateľka podľa § 204 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu voči ktorému odvolanie je prípustné (§ 201

O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutom časti podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. pre jeho
nepreskúmateľnosť.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože
takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia
jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia
rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Odvolanie navrhovateľky uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnymposúdenímveci jeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri zastavení sporového konania (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania
spravuje princípom procesného zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne môže súd v konaní(procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150
ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich
náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne

nepriznať náhradu trov konania (procesne) úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal
ich náhradu celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha
zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za zastavenie konania v
zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne
na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo
uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania.

Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať
z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne

uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p.. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať
tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto
ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení
rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto

dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že
všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka
na opačnej procesnej strane.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol
nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu
procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod..

Obsah spisu a osobitne odôvodnenie rozhodnutia napadnutého odvolaním svedčí o tom, že okresný súd

neposúdil dostatočne celý komplex okolností relevantných aj pre rozhodovanie o náhrade trov konania
podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za
relevantné (aj) v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p..

Z týchto dôvodov, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len zrušiť uznesenie vo výroku o trovách

konania a v zrušenom rozsahu vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.