Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202868
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414202868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: T. Q.,
nar. X.X.XXXX, bytom F. X, F., zastúpeného: JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, so sídlom Košická
37, Bratislava proti odporkyni: K. Q.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F., zastúpenej: JUDr. Michal
Ellinger, advokát, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, o zrušenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.1.2015,
č.k. 18C/12/2014-157, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho povinnosti
prispievať na výživu rozvedenej manželky, ktorá povinnosť mu bola určená sumou 500 Sk (16,60 eur)
mesačne. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
139,60 eur na účet právnej zástupkyne odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 67 ods. 2, § 72 ods. 1, 3 a § 78 ods. 1 zákona č.

36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne
tým, že od priznania príspevku na výživu odporkyni nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľa, že by nebolo v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch v určenom
rozsahu poskytovať tento príspevok a nedošlo ani k zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá stále
potrebuje primeranú výživu od navrhovateľa, pričom objektívne dôvody, pre ktoré súd môže predĺžiť
dobu priznania príspevku v danom prípade stále pretrvávajú. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“).

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ odôvodňujúc ho tým, že na
strane odporkyne nastala zmena pomerov tým, že v čase podania návrhu navrhovateľa poskytovala
starostlivosť nie dvom, ale už iba jednému dieťaťu (po tom, čo Okresný súd Bratislava IV v konaní sp.zn.
22C/213/2010 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na syna H. počnúc dňom 31.8.2013 a znížil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na dcéru W. zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne).
Uviedol, že dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že syn H. po ukončení vysokoškolského štúdia

začal pracovať a prispievať odporkyni (s ktorou žije v spoločnej domácnosti) svojim príjmom, pričom z
uvedeného je zrejmé, že sa jej týmto zvýšil príjem do domácnosti o časť alebo celý príjem dospelého
syna (čistý mesačný príjem syna predstavuje 600 eur). Na základe skutočnosti o mesačnom príjme
odporkyne vo výške 1 450 eur, ktorá v konaní vyšla najavo, nepovažoval jej životnú úroveň za takú nízku,aby bola odkázaná na príspevok od rozvedeného manžela. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal
a nevyhodnotil skutočnosť, že odporkyňa býva s deťmi dlhodobo u svojich rodičov a bez ďalšieho sa
uspokojil s jej tvrdením, že ide o prechodné bývanie, hoci v konaní pred Okresným súdom Bratislava

IV, sp.zn. 22C/213/2010 potvrdila, že býva u rodičov a za bývanie nič neplatí. Podľa jeho názoru sa
súd prvej inštancie nezaoberal argumentáciou navrhovateľa, že odporkyňa svoj majetok (byt), ktorý
neužíva, nijakým spôsobom nezhodnocuje. Ďalej uviedol, že odporkyňa sa o invalidnú plnoletú dcéru
nestarásama,alespolusosvojimirodičmi,zároveňjetohonázoru,žezdravotnýstavodporkyne(ktoráje
invalidnou dôchodkyňou) nevyžaduje sústavnú opateru a počas 23 rokov sa nesnažila nájsť si akúkoľvek

prácu. Pokiaľ ide o otázku svojho príjmu, poukázal na to, že podnikateľskú činnosť vykonáva ako svoju
hlavnú činnosť v rozmedzí 10 - 12 hodín, je teda nemysliteľné, aby si zaobstaral ešte aj vedľajší
príjem (s poukazom na svoj vek a obmedzené možnosti sa zamestnať) s tým, že v prvoinštančnom
konaní predložil dôkazy o svojom príjme ako aj špecifikáciu výdavkov. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší jeho povinnosť voči odporkyni prispievať jej
na výživu.

4. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
2.4.2015, v ktorom uviedla, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí. Poukázala na to, že príspevok
na výživu rozvedenej manželky jej bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k.
19C/15/92-25 vo výške 500 Sk mesačne od 28.8.1992 a odvtedy sa životné potreby maloletých neustále

menili, pričom ona sa nezamestnala, nakoľko zostala na úplnom invalidnom dôchodku (dôchodok
poberá od 18.10.1994). Zároveň upozornila, že príspevok od bývalého manžela poberá po celú dobu v
nezmenenej výške a výživné na deti jej bolo zvýšené zo sumy 1 200 Sk (na obe deti) na sumu 1 500
Sk (na syna) a sumu 2 500 Sk (na dcéru) až od 10.12.2002, hoci nedisponovala veľkými finančnými
prostriedkami a tieto si musela požičiavať od rodičov, pričom pripustila, že v tomto období jej rodičia

zároveň finančne pomáhali, keď vozili jej dcéru autom do školy. Ďalej uviedla, že dcéra W. poberá
invalidný dôchodok, avšak tento nedosahuje výšku riadneho príjmu ako keby bola zamestnaná, preto jej
životná úroveň nikdy nebude taká ako u zamestnaných ľudí. Syn H. po ukončení vysokoškolského štúdia
bakalárskehostupňasanezamestnalvodbore,ktorývyštudoval(vzhľadomnaneucelenévysokoškolské
štúdium magisterského stupňa) a pracuje ako člen bezpečnostnej služby na letisku od mája 2014. Svoj

príjem definovala ako invalidný dôchodok vo výške 262,30 eur, príspevok na bývanie od syna a dcéry
po 50 eur a príspevok na výživu od bývalého manžela vo výške 16,60 eur. Pokiaľ ide o bývanie, uviedla,
že s dcérou W. jej pomáhajú starí rodičia (rodičia odporkyne), u ktorých má dcéra W. prechodný pobyt
(aj z dôvodu citovej viazanosti), pričom ona spolu so synom má trvalý pobyt hlásený na Y. G.. XX, kde
aj prespávajú (aj dcéru si so sebou berie), teda byt využívajú na svoje životné potreby. Poukázala na

to, že pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nemôže zamestnať, pričom sa sama stará o invalidnú,
mentálne zaostalú dcéru, teda spĺňa obe zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na predĺženie doby
nároku na poberanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nad stanovenú hranicu piatich rokov.
Zároveň uviedla, že bývalý manžel získal do osobného vlastníctva štátny byt (pridelený obom manželom
v čase trvania manželstva), ktorý následne predal za trhovú cenu a približne pred 10 rokmi si staval

rodinný dom v C..

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395

zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal
dokazovanievrozsahupotrebnomnazistenieskutočnéhostavuveci(§35C.m.p.)zhľadiskaposúdenia
opodstatnenosti návrhu na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým

a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2
C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa

v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým návrh na zrušenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky zamietol, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu podstatný význam, pričomsa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rozsudkom bývalého Obvodného súdu
Bratislava II zo dňa 28.8.1992, č.k. 19C/15/92-25 (právoplatný dňa 18.3.1993), v spojení s rozsudkom

bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 18.3.1993, č.k. 12Co/20/93-44 bol navrhovateľ zaviazaný
prispievaťnavýživuodporkyne500Skmesačnepočnúcdňom16.1.1992(svýnimkoumesiacovaugust-
október1992).RozsudkombývaléhoObvodnéhosúduBratislavaIVzodňa21.11.1995,č.k.4C/61/94-57
(právoplatný dňa 10.9.1996) v spojení s rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa
24.6.1996, č.k. 12Co/143/96-90 bol návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti na rozvedenú
manželku zamietnutý. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.10.2001, č.k. 11C/121/00-38

(právoplatný dňa 22.5.2003) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.3.2003, č.k.
9Co/330/02-54 bol opäť návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na rozvedenú manželku
zamietnutý.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie

príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v danom prípade skúmal zmenu pomerov na strane navrhovateľa a odporkyne, vyhodnotil
schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa a tiež dôvody, pre ktoré nie je odporkyňaschopná sa živiť sama ako skutočnosti relevantné pre posúdenie opodstatnenosti príspevku na výživu
rozvedenej manželky. Uvedené skutočnosti mal preukázané vykonaným dokazovaním, a to v rozsahu
potrebnom pre zistenie skutkového stavu veci, ktoré aj správne vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. totiž presne, zrozumiteľne
a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové
zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný
záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

11. V súvislosti s časovým horizontom poskytovania príspevku na výživu rozvedenej manželky odvolací
súd dáva do pozornosti, že stanovenú dobu piatich rokov môže súd výnimočne predĺžiť a uvedený
príspevok priznať aj po jej uplynutí, a to v prípade, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok
priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Skutočnosti,
ktoré spôsobujú tento objektívny stav rozvedeného manžela pritom príkladmo uvádza právny predpis
ako zverenie do osobnej starostlivosti dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru samotného rozvedeného manžela.
V danom prípade je potrebné konštatovať, že napriek dlhodobému poskytovaniu príspevku zo strany
navrhovateľa, nie je odôvodnené zrušiť túto jeho povinnosť, keď bola preukázaná neschopnosť
odporkyne živiť sa z objektívnych dôvodov, pričom tieto dôvody vyplývajú nielen z dlhodobého
nepriaznivého zdravotného stavu odporkyne , pre ktorý nie je schopná výkonu práce ani za zľahčených

podmienok (viď Lekárska správa - Nález Y.. U. T. z 20.6.2013 ), ale zároveň aj z nutnosti výkonu
osobnej starostlivosti odporkyne o už plnoleté dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
vyžadujúcim si nepretržitú a sústavnú starostlivosť dospelej osoby . Okolnosti daného prípadu podľa
názoru odvolacieho súdu potom bez akejkoľvek pochybnosti predstavujú výnimočnosť, z dôvodu
ktorej možno poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela predĺžiť, a ktorá naďalej trvá aj

po stanovenej dobe piatich rokov (§ 72 ods.3 Zákona o rodine).

12. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že nastala zmena pomerov na strane odporkyne tým, že
v súčasnosti sa nestará o dve nezaopatrené deti, ale iba o jedno (invalidnú dcéru), táto je podľa
názoru odvolacieho súdu nedôvodná, nakoľko v rozhodnutí, ktorým sa určila povinnosť navrhovateľa

prispievať na výživu rozvedenej manželky, bola v súvislosti s určením príspevku posudzovaná okolnosť
zvýšenej starostlivosti práve o dcéru W., nie o syna H., ktorý je momentálne plnoletý a schopný sa živiť
sám. V tomto ohľade potom nemožno hovoriť o zmene pomerov na strane odporkyne, keď rovnako v
čase určenia príspevku ako aj v súčasnosti je súdom posudzovaná zvýšená starostlivosť odporkyne o
jedno dieťa. V súvislosti s prispievaním syna H. na domácnosť, v ktorej žije spolu so svojou matkou,

rovnako nemožno zohľadniť túto skutočnosť, keďže príjem syna z pracovnej činnosti nie je príjmom
jeho matky (odporkyne) a v zmysle § 67 ods. 2 Zákona o rodine poskytovanie príspevku na výživu
rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. V tomto smere, naopak,
z vykonaného dokazovania vyplýva zmena pomerov na strane navrhovateľa (znížením jeho výdavkov),
ktorému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.12.2013, č.k. 22C/213/2010-259 bola

zrušená vyživovacia povinnosť na syna H. počnúc dňom 31.8.2013 a znížené výživné na dcéru W. na
sumu 30 eur mesačne od 1.11.2013.

13. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že odporkyňa si po celý čas
poberania príspevku nesnažila nájsť vhodné zamestnanie s poukazom na to, že jej zdravotný stav

si nevyžaduje sústavnú opateru. Z obsahu súdneho spisu - lekárskej správy psychiatra Y.. U. T.
zo dňa 20.6.2013 (ktorá bola predmetom vykonaného dokazovania) totiž vyplýva, že odporkyňa pre
závažné psychiatrické ochorenie, ktoré viedlo k jej invalidizácii, nie je schopná práce ani za zľahčených
podmienok. Z uvedeného mal potom súd prvej inštancie (a tiež odvolací súd) za preukázané, že v danom
prípade existujú objektívne dôvody, pre ktoré odporkyňa nie je schopná sa sama živiť, navyše sa stará

o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

14. Odvolací súd zároveň uvádza, že navrhovateľ nedôvodne poukazuje na možnosť odporkyne
zhodnocovať svoj majetok prenajímaním bytu, ktorý má vo svojom vlastníctve, prípadne iným
nakladaním s bytom, keďže sa prechodne zdržuje s deťmi v byte jej rodičov, nakoľko odporkyňa

dostatočným spôsobom vysvetlila dôvod vzniku tejto situácie (potreba prechodného pobytu u svojich
rodičov). Podľa názoru odvolacieho súdu tento náročný a komplikovaný stav odporkyne, ktorý súvisí
predovšetkým s nepriaznivým zdravotným stavom dcéry zohľadňujúc aj potreby odporkyne a jej syna
neodôvodňuje navrhované nakladanie s predmetným bytom.15. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu ohľadom možnosti navrhovateľa
zvýšiť svoje príjmy. V súvislosti s deklarovanými príjmami a výdavkami navrhovateľa je skutočne

namieste úvaha o prípadnom vykonaní zmeny jeho zamestnania s aspoň čiastočne výhodnejšími
podmienkami, a to bez ohľadu na jeho dosiahnuté vzdelanie a vyštudovaný odbor s poukazom
na nepreukázanie takého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by mu bránil nájsť si finančne
vyhovujúcejšie zamestnanie.

16. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoje závery založil na správnom
právnom posúdení veci a argumentácii navrhovateľa o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie nemožno priznať úspech.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny

potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a

nebol dôvod pre použitie § 55 C.m.p..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).