Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205259
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114205259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: M. Y., rod. M., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, O. G. Z., proti žalovanému: B.. B. W., advokátovi so sídlom I.
XXX, O., v konaní o náhradu škody vo výške 2 251,34 Eur istiny s prísl., o odvolaniach strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/71/2014-182 zo dňa 03. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 263 Eur spolu s 5,25

%ročnýmúrokomzomeškaniaod13.03.2014dozaplatenia,všetkovlehote3dníoddňaprávoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, zistený skutkový stav, stanovisko strán sporu, obsah
pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ďalej § 18 ods. 1, 2,
3, 4, 5, 6, 7, § 26 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií a uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že žaloba žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 15C/21/2010 o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy bola zamietnutá s tým,

že konanie o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne a o náhradu nemajetkovej ujmy 500 Eur bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby v tejto
časti. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/36/2012 zo dňa 21.
01. 2013. V predmetnom konaní žalobkyni vznikla určitá ujma (škoda), ktorú v rámci žaloby aj v konaní
špecifikovala, lebo podanou žalobou si uplatnila náhradu škody vo výške 2 251,34 Eur istiny s prísl.
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 263 Eur, trov znaleckého posudku vo výške 280
Eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 Eur a nemožnosť uplatniť si nároky za vady vyčíslené

znalcom vo výške 1 208,34 Eur. Pri posudzovaní nároku žalobkyne súd vychádzal z príslušných
ustanovení Zákona o advokácií, a to o zodpovednosti advokáta za škodu, lebo je nepochybné, že
sa jedná o objektívnu zodpovednosť, ktorá je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov,
a to činnosti súvisiacej s výkonom advokácie, vznikom škody a príčinnej súvislosti medzi činnosťou
advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Z rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj
odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/21/2010, ako aj záverov
revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory jednoznačne vyplýva, že žalovaný nepostupoval s

odbornoustarostlivosťou,atoajspoukazomnaskutočnosť,žežalobkyňaakolaikvyhľadalažalovaného
práve z dôvodu, aby jej poskytol adekvátne odborné služby. Žalovaný mal v mene žalobkyne prvotne
uplatniť nárok z titulu zodpovednosti za vady, t. j. odstránenie vád v určitej lehote a až po prípadnom
porušení povinnosti odstrániť vady v určitej lehote, resp. po odmietnutí odstránenia vád mohol zvoliťďalší zákonný postup alebo uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý podľa názoru súdu mohol uplatniť
až po tom, keď by žalobkyňa konkrétne vynaložila určité náklady na odstránenie vzniknutých vád a bolo
by zrejmé, o čo sa zmenšil jej majetok, teda aká škoda jej presne vznikla. Vykonaným dokazovaním

súd prvej inštancie považoval za preukázané, že právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 30. 04.
2010 oznámil zhotoviteľovi diela, že jeho klientka už nemá záujem na tom, aby zhotoviteľ diela vykonal
opravu vzniknutých vád, pričom aj keď bolo preukázané, že právny zástupca svoju klientku o takomto
postupe informoval, bolo jeho povinnosťou konať v súlade so zákonom a takto informovať aj svoju
klientku, teda určiť náhradný termín odstránenia vád, resp. konzultovať spôsob odstránenia vád so

samotným zhotoviteľom diela, prípadne sa domáhať v súdnom konaní odstránenia vád diela určitým
spôsobom zodpovedajúcim povahe vady tak, ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže
žalovaný takto nepostupoval, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a preto svojim konaní spôsobil
žalobkyni škodu, ktorú je potrebné posúdiť ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou
žalovaného, ktorá súvisela s výkonom advokácie, konkrétne poskytnutím právnych služieb žalobkyni v
pôvodnom konaní. Podmienku príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a vznikom škody podľa názoru

súdu spĺňa iba uplatnený nárok z titulu zaplatenej sumy vo výške 170 Eur ako platby za právne služby
a sumy 93 Eur ako platby za zaplatený súdny poplatok. Uvedené platby žalobkyňa konkrétne vynaložila
a pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou dalo sa predpokladať, že žalobkyňa by bola v
konaní úspešná a tieto náklady pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vrátane zaplateného súdneho
poplatku by žalobkyni uhradila druhá strana v spore. Na strane druhej podmienku príčinnej súvislosti

nespĺňa podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala žalobu späť. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný žalobkyňu o zamýšľanom späťvzatí žaloby informoval, pričom táto mala byť v
zlom psychickom a fyzickom rozpoložení, avšak žalovaný ju o tom informoval, čo sama potvrdila a
na druhej strane v pôvodnom konaní ani nepreukázala, aké konkrétne konanie zo strany pracovníka

povereného zhotoviteľom diela malo zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti, a preto v tejto časti
súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno tvrdiť, že by konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda
vo výške 500 Eur, navyše, keď sa neprimeraného správania nemal dopustiť žalovaný, ale iná poverená
osoba na odstránenie vád. Obdobne súd prvej inštancie postrádal podmienku príčinnej súvislosti aj
ohľadom sumy 280 Eur z titulu trov znaleckého posudku a sumy 1 208,34 Eur ako predpokladaných

nákladov na odstránenie vád, ktoré žalobkyňa uplatnila ako nemožnosť uplatniť si nároky za vady
vyčíslené znalcom, keďže pokiaľ žalobkyňa chcela preukázať vadu diela, bolo jej povinnosťou preukázať
skutočnosť, že dielo bolo vykonané vadne, pričom žalobkyňa si zvolila taký spôsob, teda vypracovanie
znaleckého posudku. Uplatnený nárok z tohto titulu nemožno považovať za škodu, ktorá by vznikla v
príčinnej súvislosti s výkonom advokácie žalovaného a zároveň nemožno nepochybne konštatovať, aký

by bol výsledok sporu, pokiaľ by došlo k odstráneniu vád, resp. pokiaľ by vady odstránené neboli, a aká
by bola skutočná škoda, keďže by to bolo predmetom dokazovania. Z totožných dôvodov nebolo možné
priznať ani nárok na zaplatenie 1 208,34 Eur, keďže táto suma má predstavovať hodnotu stavebných
prác potrebných na opravu nekvalitne vykonaného diela, pričom žalobkyňa tieto náklady nevynaložila a
neboli vynaložené ani v čase podania pôvodnej žaloby voči zhotoviteľovi diela, a preto aj v tomto ohľade

absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a uplatnenou škodou zo strany žalobkyne.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 263 Eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 13. 03. 2014, lebo žalobkyňa v konaní
nepreukázala, aby bola žalovaného skôr vyzvala na splnenie dlhu, pričom žalovaný prevzal žalobu dňa
12. 03. 2014, a preto až nasledujúcim dňom sa mohol dostať do omeškania. V prevyšujúcej časti súd

prvej inštancie žalobu ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody, vrátane príslušenstva zamietol.
O trovách strán sporu rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že náhradu trov stranám sporu nepriznal. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré zohľadnil na strane žalobkyne, ako jej osobné pomery, závažné zdravotné problémy a okolnosti
prejednávanej veci, a preto náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa. Namietala, že si uplatnila
v tomto konaní náhradu škody vo výške 2 251,34 Eur, ktorá jej konaním žalovaného vznikla, ktorú
skutočnosť preukázala. Opätovne poukázala na skutkové okolnosti týkajúce sa konania vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/21/2010 s tým, že uviedla, že náklady na zhotovenie kúpeľne

predstavovali cca 3 000 Eur a doposiaľ kúpeľňa nie je v stave užívaniaschopnom, jej terajší stav môže
spôsobiť jej prípadný úraz. Rodinný dom, v ktorom býva, je dvojgeneračný, rekonštrukciu kúpeľne
prevádzala za tým účelom, aby jeden z bytov mohla prenajať. Uvedený stav jej to neumožňuje. Navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uplatnil dôvody vyplývajúce z
ust. § 205 ods. 2 písm. e), f) Občianskeho súdneho poriadku. Vzniesol námietku premlčania podľa § 100

zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka.Navrholrozsudokzmeniťažalobužalobkynezamietnuť.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že prostredníctvom Slovenskej
advokátskej komory v Bratislave bola informovaná o tom, že má možnosť domáhať sa svojho práva, a
to odpoveďou zo dňa 26. 05. 2014. V neposlednom rade aj žalovanému v plnej miere dôverovala a ten

ju ubezpečoval, že pri právnom zastúpení nepochybil, a preto nemala dôvod podávať žalobu skôr. Pred
podaním žaloby sa snažila záležitosť mimosúdne vybaviť.
Žalovaný k odvolaniu žalobkyne písomné vyjadrenie nepredložil.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01. 07. 2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability
ustanovenia Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti
pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ktorý znamená,
že sa priznávajú účinky vykonaným procesným úkonom vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto

účinkom už neráta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia

pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok ako nárok na náhradu
škody a z dôvodu splnenia a preukázania zákonných predpokladov pre jej priznanie, vyhovel žalobe
žalobkyni z časti o priznaní istiny vo výške 263 Eur istiny s príslušenstvom. V tejto časti odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením.

8. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne, ktoré smerovalo proti nepriznaniu uplatneného nároku na náhradu
škody celkom vo výške 2 251,34 Eur odvolací súd z obsahu odôvodnenia odvolania nezistil žiadne
odvolacie námietky, ktoré by opodstatňovali iné rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku v prevyšujúcej
časti nad sumu 263 Eur istiny s prísl.. Je nesporné, že súd prvej inštancie mohol rozhodnúť a priznať len
preukázanú škodu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobkyne a ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením

odbornej starostlivosti žalovaného pri výkone služby advokáta, z titulu jeho objektívnej zodpovednosti.
Uplatnené námietky týkajúce sa samostatného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 15C/21/2010 v tomto konaní už neboli významné a spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu vovzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody nad sumu 263 Eur istiny s prísl.. Odvolanie žalobkyne
preto nebolo opodstatnené.

9. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. Žalovaný vzniesol námietku premlčania po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, ako aj v rámci

podaného odvolania. V zmysle citovaného ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd
v rámci posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uvádza, že pri uplatnenom nároku na
náhradu škody je stanovená premlčacia lehota v citovanom ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Pri nároku na náhradu škody Občiansky zákonník stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá
je 2-ročná, jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Pojem „dozvedel sa o škode“ je treba v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak, že poškodený vedel
o tom, kto sa za škodu zodpovedá, o druhu spôsobenej škody a jej rozsahu, a to do takej miery,
že to poškodenému umožňovalo uplatniť právo na súde. Vyžaduje sa teda preukázaná vedomosť.
Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby preto nestačí domnienka tejto vedomosti. Žaloba v
predmetnej veci bola podaná 24. 02. 2014, pričom žalobkyňa odvodzuje svoj uplatnený nárok na základe

odpovede Slovenskej advokátskej komory z dôvodu podanej sťažnosti na poskytnutú právnu službu
v rámci výkonu advokácie žalovaným. Z predloženého stanoviska Slovenskej advokátskej komory k
sťažnosti žalobkyne listom zo dňa 26. 05. 2014, žalobkyňa bola poučená o možnosti uplatniť si nárok na
náhradu škody. Minimálne od doručenia oznámenia o odložení veci Slovenskou advokátskou komorou,
Bratislava žalobkyni sa žalobkyňa z objektívneho hľadiska dozvedela, že si môže uplatňovať nárok na

náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa si však uplatnila nárok na náhradu škody pred vybavením
jej sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komory dňom 24. 02. 2014, a preto odvolací súd je
toho názoru, že uplatnená námietka premlčania žalovaným v odvolacom konaní nie je opodstatnená.
Znalosť poškodeného o osobe škodcu, ako okolnosť významná pre začiatok subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je splnená,

keď poškodený dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba
je za škodu zodpovedná. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z
preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o
tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až
vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Ďalšou podmienkou je vedomosť poškodeného o tom, kto

za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo
na náhradu škody na súde. Od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná tzv. subjektívna premlčacia
doba (ÚS SR sp. zn. I ÚS 331/09). Z obsahu spisu vyplýva, že z titulu priznanej náhrady škody súdom
prvej inštancie bola priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo veci vedenej na
Okresnom súde Prešove sp. zn. 15C/21/2010, ktorý súdny poplatok bol zaplatený 26. 03. 2012, ale

právoplatne bolo vo veci rozhodnuté až dňom 08. 03. 2013, a to rozsudkom č. k. 15C/21/2010-196 zo
dňa 23. 02. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, č. k. 2Co/36/2012-215 zo dňa 21. 01. 2013. Ďalej z titulu náhrady škody bola priznaná suma
170 Eur za poskytnuté právne služby žalovaným, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému 18. 01. 2010.
Išlo o zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/21/2010, ktoré bolo

právoplatne skončené 08. 03. 2013. Žaloba vo veci uplatneného nároku bola podaná 24. 02. 2014, t. j.
v zákonnej lehote na uplatnenie nároku na náhradu škody. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval
vznesenú námietku premlčania za opodstatnenú, a preto ani odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387

ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol postupom podľa §
262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že vyslovil, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo z dôvodu, že neboli v odvolacom konaní úspešní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.