Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213182
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu Pohotovosť

s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25 IČO: 35 807 798, zastúpený Fridrich Palko s.r.o., IČO: 36 864
421 Bratislava Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská rebulika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13, o návrhu navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu ktorou sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a
m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody a tiež priznania náhrady
nemajetkovej ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

2/ Žalobu dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takejto žiadosti
do 15 dní od ich doručenia. Súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty / 5 mesiacov a viac / t.j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku nečinnosti
súdu. Žalobca tvrdil, že i keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po značne dlhej dobe
so zbytočnými prieťahmi a preto podľa žalobcu nesprávnosť úradného postupu, spočíva v porušení
procesnýchpravidielexekučnéhosúdu,ktorývexekučnomkonanínerozhodolbezzbytočnýchprieťahov
o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom stanovenej dobe / §
44 ods. 2. Exekučného poriadku/. Žalobca preto uplatňoval nárok na priznanie majetkovej škody a tiež

uplatnil nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

3/ K žalobe zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť, vzniesol procesné námietky spočívajúce v nejasnosti podania, namietal prenášanie dôkaznej
povinnosti na konajúci súd, nárok považoval za predčasne uplatnený, keďže tento bol podaný na
príslušný súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhrady škody a spochybňoval akékoľvek namietané prieťahy v konaní zavinené exekučným

súdom, od čoho žalobca dôvodil nesprávny úradný postup príslušného exekučného súdu a tiež vznik
akejkoľvek materiálnej škody na strane žalobcu.4/ Súd určil termín pojednávania na deň 8.12.2016, stranám sporu ako riadnym spôsobom predvolanie
doručil. Právnemu zástupcovi žalobcu dňa 6.10.2016 a žalovanému i identický deň. Právny zástupca
žalobcu elektronickým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.12.2016 zaslal ospravedlnenie z

neúčasti na pojednávaní spolu so súhlasom vykonania pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaný
tiež neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

5/ Súd s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

6/ Dokazovanie súd realizoval listinami ako boli predložené stranami sporu a to oboznámením sa so
žalobou ,ako i s pripojeným exekučným spisom XEr XXXX/XXXX ,vyjadrením žalovaného k žalobe na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

7/ V žalobe žalobca tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní rozhodol po viac ako 5 mesiacoch odo dňa podania žiadostí o

udeleniepoverenia.Takétosvojetvrdeniažiadnymspôsobomvšaksúdunepreukazoval.Súduvádza,že
žalobca však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie počas ktorého bol návrh na začatie
exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie až od okamihu doručenia žiadosti o
udelenie poverenia exekučnému súdu.

8/ Zo spisu XXC/XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XEr
XXXX/XXXX mal súd za preukázané, že žalobca ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému V. Z. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR XXXXX/XXXX/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 15.8.2011 Súd dňa 17.8.2011 bezodkladne vydal poverenie pre

súdneho exekútora M.. F. G. Z. Z.W. N., R. Č.. XX a toto i doručil dňa 30.8.2011.

9/ Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do dňa 17. 1. 2013 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z.

o štátnej pomoci
v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10/ Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej

exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je 15 dní, ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom,
alebo exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie
exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.

Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I
keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu
konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná
skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to

v konaní tvrdil žalobca.. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré by viedli exekučný súd k tomu,
že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia by za určitých okolností nebola dodržaná. V exekučných
veciach bolo v tomto období súdom rozhodnuté v lehote primeranej vzhľadom na zaťaženosť súdu bez
toho, aby došlo k akýmkoľvek zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil žalobca v o
viacerých exekučných veciach. I v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR / I. ÚS 16/2002 / pri posúdení,

či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada na lehoty, ktorú
sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, bez
zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade. Nakoľko však v daných exekučných veciach
boli exekučným titulom rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, jedná sa o exekučný titul podľa § 41 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.5.2011, kedy lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia neplatí. Zákonom určená lehota je extrémne
krátka na náležité preskúmanie predloženého exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný súd rozhodnutie vydal po uplynutí
zákonom stanovenej lehote.
Vo exekučnej veci XEr XXXX/XXXX však súd vydal poverenie v zákonnej lehote 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti na P. Ž. D. C..

11/ Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia
zodpovednosti podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

12/ V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

13/ V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

14/ Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

15/ Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

16/ Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

17/ Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

18/ Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

19/ Zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou objektívnou,
bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym / predpokladom takejto

zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradnompostupomaškodou.Jepotrebné,abyprevzniktakejtozodpovednostikumulatívnebolisplnené
všetky tri základné predpoklady.20/ Žalobca nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučných konaní, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho žalobu zamietol a nezaoberal sa

dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní žalobca..

21/ Z dokazovania súd mal za to, že v exekučných konaniach nebolo postupované v rozpore s
Exekučným poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konania

vykazujú znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z.

22/ Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný
postup nebol v exekučných konaniach zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

23/ Keďže nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to
nesprávny úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie
dokazovanie nevykonával a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24/ O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 255 ods. 1. C. s. p. , t.j. podľa úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).