Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204147
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515204147.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: W.Á. M., G.. XX.X.XXXX, K. L. XX,
o vymoženie 1.953,14 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský
úrad Svidník, Stropkovská 633/3, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará

Ľubovňa zo dňa 28.12.2015 pod č. k. 1Er/481/2015-41, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 7.8.2015 zamietol, a to podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.

2) Rozhodol tak po zistení, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vymoženia 1.953,14 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. T. zo dňa 4.2.2014. Preskúmaním
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej zmluvy o úvere a

Všeobecných obchodných podmienok zistil, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 5.4.2013 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený schválil povinnému úver vo výške 2.000,-
eur. Súčasťou zmluvy o úvere je bod, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe uvedenej rozhodcovskej doložky, aby

bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.953,14 eur s prísl. a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu
oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Prvoinštančný súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky a
spôsobu jej úpravy považoval túto za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania. Pri posúdení individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky
vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka,
uzavretá medzi oprávneným a povinným, nebola súčasťou zmluvy o úvere, táto je upravená iba vo VOP.

S týmito, podľa zmluvy, bol povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť
súčasťou zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich
mal k dispozícií aspoň po uzavretí zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve. Znenie tejto
doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu a nedáva na výber riešenie sporov aj pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku v tomtoznení, ktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená, keďže nemal možnosť ju odmietnuť, súd považoval
za neprijateľnú podmienku.

3) V dôvodoch uznesenia sa ďalej uvádza, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach. Mal však za to, že ak má byť rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné
informácie, predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho
dôsledky. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti
jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského
charakteru. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo

spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc,
čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie na vykonanie exekúcie zamietol.

4) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvoinštančný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímmubolaakoúčastníkoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.
Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťaznenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuazákonnélimitypreskúmanieexekučnéhotitulupodľa
§ 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na

to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí,

že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k

rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Je arbitrárne a nezákonné
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode
spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Nijako neskúmal vôľu povinného,

že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez akýchkoľvek
skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu
takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá
výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného
skúmania skutkového stavu. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/
EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne
sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Postupom súdov dochádza k porušovaniu právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie

vydajú aj zamietajú a v tomto smere príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.
k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012. Oprávnený ďalej zastáva názor, že postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právny úkon, súd ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Nahrádza tak pasivitu
povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak

motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
19.3.2015 č.k. 43CoE/85/2015-26. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd,
ktorý vydal exekučný titul, t.j. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, je členomzáujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom A. XXX, a to v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5) Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

6) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 8.2.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

7) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté
rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 8.2.2016.

8) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie

napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).

9) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací

súd dopĺňa:

10) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 5.4.2013 (č.l. 20), uzavretej medzi
oprávneným a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie
jepodnikateľom,jefyzickouosobou).Pretosaodvolacísúdzaoberalrozhodcovskoudoložkouuvedenou

vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 10.2. Dospel k záveru, že v danom prípade,
aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo
Všeobecných obchodných podmienkach poskytovaných oprávneným.

11) Zároveň sú neplatné Všeobecné obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné

podmienky písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

12) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné obchodné
podmienky(niesúnikýmpodpísanéaodatumované).Zmluvaoúveresanemôžeuzavrieťlensodkazom
na Všeobecné obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a
tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy.
Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny

vzťah (povinná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv
niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť Všeobecných obchodných podmienok ako celku spôsobuje
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor
prejednať, inými slovami, má sa za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje

exekučný titul).

13) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme

osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

14) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom

jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá
atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

15) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).