Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616205026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616205026.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, dieťa rodičov: Ing. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. D. S. č. XXX, zastúpená JUDr.
Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Pribinova 3, Malacky a Ing. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXXX/

XH, N., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu
Okresného súdu Senica zo dňa 07. júla 2016, č.k. 2P/57/2016-7, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil
rodičom maloletého O. výchovné opatrenie a to povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica po dobu jedného roka, minimálne dvakrát do mesiaca s
účinnosťou dňom vydania tohto uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu právo (§ 52 CMP). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny podal dňa 30.06.2016 na súd podnet na vydanie predbežného opatrenia, v zmysle
ktorého rodičom maloletého O. nariadi výchovné opatrenie a to povinnosť zúčastňovať sa odborného
poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica po dobu jedného roka, minimálne dvakrát

do mesiaca. Súd prvej inštancie na základe tohto podnetu začal uznesením zo dňa 07.07.2016, č.k.
2P/57/2016 konanie bez návrhu vo veci nariadenia výchovného opatrenia rodičom Ing. S. C. a Ing. Z. C..
Úrad podnet odôvodnil tým, že maloletý O. je dieťa narodené počas manželstva rodičov, na Okresnom
súde Bratislava II pod sp.zn. 27P/158/2015 prebieha konanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností
rodičov voči maloletému dieťaťu. Rodina žila v spoločnej domácnosti do 03.09.2015, kedy sa matka
s maloletým odsťahovala k svojej matke do U. D. S.. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke,

maloletý trpí fóbicko - úzkostnou poruchou a posttraumatickou stresovou poruchou. Je sledovaný na
neurologickej a imunologickej ambulancii. Uznesením Okresného súdu Senica o predbežnom opatrení
sa mal realizovať styk otca s maloletým dňa 26.06.2016, tento sa nerealizoval, keď matka uviedla,
že maloletý má nepriaznivý zdravotný stav. Nechce matka brániť stretávaniu otca s dieťaťom, ale
vzhľadom k terajšiemu psychickému stavu maloletého a odporúčaniu odborných lekárov nesúhlasí s
úpravou styku a voči predbežnému opatreniu sa odvolala. Bola by rada, ak by otec prihliadal na ozajstný

záujem maloletého O.. Otec odmietol po odchode zo spoločnej domácnosti realizovať styk na neutrálnej
pôde, v súčasnosti sa snaží o realizáciu styk u s maloletým, čo u maloletého vyvoláva opakovane
nepriaznivý psychický stav. Obaja rodičia zhodne udávajú, že spolu nekomunikujú, iba prostredníctvom
e-mailu. Matka má zablokovaný mobilný telefón, otec sa jej nevie dovolať, toto však matka poprela.
Otec uviedol, že keď žili v spoločnej domácnosti, tak starostlivosť maloletého poskytovali na polovicu,
podieľal sa na varení, nákupoch, praní, žehlení, kŕmení syna. Uvedené je ochotný robiť pre dieťa aj

naďalej. Šetrením kolízny opatrovník zistil, že nie je znížená kvalita starostlivosti matky o dieťa. Styk otca
s maloletým sa nerealizoval od septembra 2015, odkedy sa matka odsťahovala, hoci ako matka uvádza,na styk maloletého pripravuje. Komunikácia medzi rodičmi je narušená, vôbec neprispieva k zlepšeniu
zdravotného stavu maloletého O.. Predpokladajú, že obaja rodičia svoje dieťa milujú a každý z nich chce
urovnať ich vzájomný rodičovský vzťah a komunikáciu. Konfliktný vzťah rodičov s bojom o dieťa nie je

v najlepšom záujme dieťaťa. Nakoľko v súčasnom čase maloletý odmieta otca, je potrebné pracovať
na upravení a obnove komunikácie medzi rodičmi. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 395,
§ 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1 písm. b) CSP a § 37 ods. 4 Zákona o rodine. Vzhľadom na skutkové
dôvody uvedené v podnete úradu a na skutočnosť, že postoj a správanie rodičov nie je v ozajstnom
záujme maloletého a neprospieva k zdravému psychickému a fyzickému vývinu dieťaťa súd nariadil

rodičommaloletéhoneodkladnéopatrenieatovýchovnéopatreniespočívajúcevpovinnostizúčastňovať
sa odborného poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, po dobu jedného roka
minimálne dvakrát do mesiaca s účinnosťou dňom vydania tohto uznesenia, za účelom zlepšenia vzťahu
medzi rodičmi, hlavne komunikácie, ktorá je veľmi problémová.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka

maloletého. Uviedla, že súd nepostupoval správne, keď vydal uznesenie v ktorom poučil účastníkov,
že voči nemu nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ sa týka samotného výchovného opatrenia, matka chce
zdôrazniť, že to, akým človekom je v skutočnosti jej manžel, teda otec dieťaťa, zistila veľmi neskoro.
Psychické týranie, neskôr i fyzické útoky z jeho strany začali veľmi nenápadne a skutočne zlé bolo
ich manželstvo už cca dva roky pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti začiatkom septembra

2015. Otec maloletého okrem iných negatívnych vlastností je extrémne žiarlivý. Situácia v rodine neskôr
prerástla do náznakov fyzického násilia, kedy sa počas hádky v amoku na matku zaháňal, naznačoval
údery a neskôr deň pred Vianocami v roku 2014 na matku skutočne prvýkrát fyzicky zaútočil tak, že
jej takmer zlomil ruku. V lete 2015 jej vykĺbil ruku a začiatkom septembra si vo večerných hodinách
zobral otec O. k svojej matke a otčimovi do N., pričom matku vôbec neinformoval o tom, kam so

synom ide ani kedy sa vrátia. Matka sa snažila telefonicky kontaktovať, prosila ho, aby syna nebral
nasilu. Otec si vypol telefón, ráno išla matka syna hľadať, našla ho u otcovej matky v N.. Chcela ho
vziať domov, no otec ju fyzicky napadol, vytrhol jej syna z náručia, nechcel jej ho vrátiť. Celú situáciu
videl aj sused. Následne otec dokonca dvakrát zavolal políciu tvrdiac, že matka ho napadla, zrejme
v snahe umelo si tým vyrobiť dôkazy pre súd. Od tohto incidentu, kedy otec doslova uniesol syna je

O. traumatizovaný, rozrušený, strháva sa zo sna a dokonca začal sa v noci pocikávať, čo sa dovtedy
nestávalo. Často sa maloletý matky pýta, či ho tato znova ukradne, neustále opakuje: tato ma ukradol,
prípadne M. ma ukradol. M. je otčim otca. O. sa častokrát bez zjavnej príčiny rozplače, hovorí, že
nechce, aby ho tato zasa ukradol. Podľa slov dieťaťa ho vtedy tato s babkou zavreli do pivnice, kde
ho držali v tme. Keď otec dieťaťa zbadal, že to prehnal a začal sa báť, tak sa ospravedlnil, chvíľu bol

milý a pozorný, niečo jej kúpil, prípadne jej ponúkol, aby si sama v obchode niečo vybrala. Pohŕda
citmi či právami druhých, nedokáže cítiť pocit viny, ľútosť, láskavosť ani súcit. Je vypočítavý, slúži len
vlastnému prospechu. Nedbá na pravidlá, sociálny status. S obľubou píše sťažnosti, obťažuje úrady,
súdy, inštitúcie. Trpí chválenkárstvom a povyšovaním. Je veľmi organizovaný a extrémne manipulatívny.
Navonok sa dokáže chovať veľmi slušne, avšak svoju skutočnú osobnosť veľmi dobre skrýva. Má za

to, že únos O. v septembri 2015 bol otcom a jeho rodinou vopred dohodnutý a naplánovaný. Nemôže
nespomenúť, že otec maloletého deti nikdy nechcel, čo potvrdzuje aj fakt, ktorý sám uvádza v návrhu na
rozvod manželstva, kde dokonca tvrdí, že do plodenia potomka bol manželkou nútený. Dôkazom, ktorý
jednoznačne svedčí o tom, že jeho tvrdenia o láske a vzťahu k maloletému nie sú úprimné je skutočnosť,
že sám otec doručil do spisu o rozvod manželstva návrh na testy DNA na zapretie otcovstva. Snaha

otca o osobnú pomstu voči matke je až taká extrémna, že atakuje nielen ošetrujúcich lekárov dieťaťa,
na ktorých podáva podnety na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ale i konajúce úrady
s cieľom čo najviac poškodiť matku. Je priam zarážajúce, aby otec takto bojoval proti matke a hlavne
proti záujmom dieťaťa. Po troch mesiacoch od posledného posudku dňa 20.05.2016 matka opätovne
požiadala ÚPSVaR v Bratislave o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych

dávok. Posudkový lekár dňa 31.05.2016 vydal posudok o tom, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav. Vyššie popísané správanie rodičov, najmä otca svedčí o tom, že vzťahy medzi rodičmi
dieťaťa sú natoľko narušené, že výchovné opatrenie nemôže splniť želaný účel, ktorým má byť zlepšenie
komunikácie medzi rodičmi dieťaťa, ktoré má byť v najlepšom záujme dieťaťa. Prvotnými problémami
medzi účastníkmi konania je v prvom rade strach dieťaťa z otca a jeho rodičov a s tým súvisiace ich

absolútne odmietanie zo strany maloletého a v neposlednom rade psychický nátlak otca, ktorý dlhodobo
vyvíjal a stále vyvíja na matku, z čoho pramení jej strach z manžela. Vo viacerých písomnostiach
podávaných v jednotlivých konaniach súdom sa otec opakovane snaží obviniť matku z manipulácie a
nabádania dieťaťa proti nemu, resp. tvrdí, že žiaden únos dieťaťa a následné vynucovanie si styku s nímza asistencie polície nebolo. Všetky psychologické aj psychiatrické vyšetrenia dieťaťa pritom zhodne
uvádzajú, že dieťa spontánne verbalizuje. Strach z prítomnosti otca vyjadruje voči otcovi negatívne
postoje. Narušenie vzťahov medzi rodičmi pričom každý si svojím vlastným spôsobom vysvetľuje dôvody

ich narušenia, nie je samo o sebe dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ neosvedčil takú naliehavosť situácie, ktorá
by odôvodňovala okamžitú potrebu zásahu vo forme navrhovaného výchovného opatrenia. Na základe
uvedených dôvodov navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť.

3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiadny fyzický útok a zlomená ruka
dňa 23.12.2014 neboli, opäť sa manželka snažila vytvoriť stresovú situáciu pri svojom stave, kde chcela
zatiahnuť jeho matku do niečoho, čomu manželka iba sama verí. Takisto vykĺbenie ruky sa neudialo,
jednalo sa o krivé obvinenie manželky. Sanitka odviezla manželku do nemocnice, on odviezol syna do
N. k starým rodičom. Vrátil sa v noci do N. za manželkou a z nemocnice ju odviezol domov. Neuvádza,
že odmietala nosiť fix, v reštaurácii odpadla, musela byť vzatá do nemocnice sanitkou na urgent, kde s

ňou bol do druhej v noci v nemocnici. Čo sa týka únosu, tak tvrdenia matky dieťaťa sú klamlivé, v konaní
1P/63/2016 a 5P/15/2016 je jasne zdokumentované, že tieto tvrdenia matky sú účelové a nezakladajú
sa na pravde, nakoľko vedela kde je a kedy sa vráti. Keďže vedela kde dieťa je, iba prišla vyvolať opäť
stresovú situáciu. K testom DNA udáva, že sama matka mu povedala, že si má robiť nárok na dieťa, až
keď dokáže, že je otcom O.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepredĺžil rodičovskú dovolenku matke

od dňa 16.01.2016, nakoľko si to nevyžadoval zdravotný stav dieťaťa. Až pri výhradnej starostlivosti
matky sa O. zdravotný stav natoľko zhoršil, že na žiadosť matky dňa 21.05.2016 jej predĺžili rodičovskú
dovolenku. Matka vyrába lekárske správy na základe jej tvrdenia, hospitalizáciu O. vytrvalo odmieta,
aby sa zistilo, či už psychická príčina opisovaného správania dieťaťa alebo jeho skutočný zdravotný
stav. Poukázal na správu psychologičky MUDr. N., z ALMA centra v Bratislave, z novembra 2015, kde

sa uvádza, že ak bude matka OK, bude aj dieťa OK. Navrhol, aby odvolací súd predĺžil sedenia z
jednej hodiny aspoň na dve hodiny, nariadil sedenia v psychiatrickej ambulancii alebo súdneho znalca
a ochrannú hospitalizáciu O. bez matky v DFNsP Bratislava, pre zistenie jeho skutočného zdravotného
stavu a psychiky.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutočnosti, ktoré matka uvádza
vo svojom odvolaní len potvrdzujú, že poradenstvo, ktoré súd nariadil obom rodičom je dôvodné.
Obaja rodičia budú mať možnosť uchopiť formou odborného poradenstva, či už individuálnym alebo
párovým poradenstvom komunikačné zručnosti v rámci vzájomnej rodičovskej komunikácie, ktorá je
veľmi narušená. Chronické a neriešené partnerské konflikty rodičov prispievajú k rozchodu a tiež

rozpadu rodiny, sú pre dieťa najnebezpečnejším dopadom. Maloletý má právo na lásku oboch rodičov,
toto právo by mu nemalo byť odopierané. Rodičia sa potrebujú učiť prispôsobovať potrebám dieťaťa,
nie je úlohou dieťaťa sa prispôsobovať potrebám rodičov, keďže na to nemá potrebnú výbavu a zostáva
v závislej pozornosti. Na Okresnom súde Senica vo veci zabezpečenia starostlivosti voči maloletému O.
je vedených viacero konaní, takisto na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie 27P/158/2015

vo veci rozvodu.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny doložil k vyjadreniu priebežnú správu z poradensko-
psychologického procesu zo dňa 30.08.2016, z ktorej vyplynulo, že s klientami v období 25.07. -
30.08.2016 uskutočnili štyri individuálne stretnutia, dve s každým z rodičov. Objednávka zo strany

SPODaSK bola zameraná na problémovú komunikáciu medzi partnermi, otec dieťaťa sa zúčastňuje
poradenstva v dohodnutom čase, snaží sa komunikovať aj nad rámec stretnutí. Jeho motivácia k
spolupráci je zmena súčasnej situácie. Matka dieťaťa sa zúčastňuje poradenstva, registrujú ťažkosti s
dohodnutím termínov. Pre verbalizované zdravotné problémy matky aj dieťaťa, celkom uskutočnili jedno
stretnutie s matkou v prítomnosti dieťaťa a jedno individuálne stretnutie bez dieťaťa. Motivácia u matky

pre spoluprácu je formálna pre nariadenie súdu, iná motivácia absentuje. Matka verbalizuje nechcenie
zmeny v komunikácii s manželom a nútené poradenstvo považuje za zásah do jej ľudských práv. Matke
odporučili obrátiť sa aj na detského psychoterapeuta, nakoľko práca s dieťaťom v takom veku a s takými
ťažkosťami ako matka opisuje, nie je v ich kompetencii.

6. Matka doplnila svoje odvolanie s tým, že vytváranie otcovho obrazu o jej osobe a jej zdravotnom
stave je klamstvom, ktoré sa nezakladá na pravde a teda je len tvrdením otca v snahe poškodiť
jej osobu ako človeka a ako matku. Okrem neurologičky nie je dlhodobo liečená ani sledovaná v
žiadnej ambulancii odborného lekára. Čo sa týka zdravotného stavu dieťaťa považuje za dôležitéupozorniť, že pre určenie práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode by jedným z najdôležitejších
hľadísk malo byť súdnoznalecké dokazovanie v odbore psychológie alebo pedopsychiatrie. Otec sa
opakovane snaží zdiskreditovať ošetrujúcu pediatričku maloletého MUDr. M. na mnohých inštitúciách

rôznymi vymyslenými tvrdeniami. Psychický stav maloletého je spôsobený a neustále prehlbovaný
otcom a jeho rodinou, čo napokon potvrdzujú objektívne nálezy z mnohých lekárskych vyšetrení.
Dieťa je traumatizované vynucovaním si styku otca, ktorý na styk s maloletým prichádza vždy v
stanovenom čase i keď mu vopred oznámi, že O. je chorý a to aj v sprievode jeho matky prípadne
jej manžela. Mnohonásobne privolal pri vynucovaní si styku s maloletým políciu, čím psychický stav

dieťaťa ešte viac zhoršoval. Spočiatku otec tvrdil, že sa jej nechce starať o maloletého, preto ho
dávala opatrovateľke resp. do súkromnej škôlky. Ak chcela dieťa zvyknuté na iné detičky napriek
častým horúčkam, hoci len na pár dní v mesiaci prirodzene socializovať, aby sa mohol bezproblémovo
zaradiť do kolektívu podľa otca bola lenivou a nezodpovednou matkou. Aby zabránila prehlbovaniu takto
klamlivo vytváranému obrazu o svojej osobe a nechala dieťa iba v domácej starostlivosti, otec začal vo
vyjadreniach opozične tvrdiť, že dieťa izoluje a nesocializuje. Dokonca teraz tvrdí, že dieťa bolo prijaté

do škôlky od septembra 2015. Otec so svojou rodinou neustále syna traumatizuje vynucovaním si styku
s ním napriek tomu, že to dieťa odmieta. Požiadal Okresný súd Senica o násilné odňatie dieťaťa z jej
starostlivosti a jeho hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, pričom rovnakú požiadavku predniesol aj
kolízny opatrovník. Otec v snahe dokázať súdom v konaní o predĺženie rodičovskej dovolenky klamlivo
tvrdí, že dieťa netrpí záchvatmi horúčok a je to výmysel jej a ošetrujúcej pediatričky. Považuje za

potrebné zdôrazniť že nenechala dieťa bez náležitej lekárskej starostlivosti ako tvrdí otec, hľadala mu
pedopsychiatrickú pomoc u odborníka. S maloletým absolvovala vyšetrenie u Doc.MUDr. L. S., CSc.,
prednostu Kliniky detskej psychiatrie na Kramároch, v lekárskej správe zo dňa 30.08.2016 okrem iného
sa uvádza, že treba zabrániť reevokáciam konfliktných zážitkov v maloletom (otec i stará mama si styk
vynucujú proti vôli maloletého) v zmysle prevencie CAN. Z predloženého prehľadu vyšetrení i vlastného

pedopsychiatrického vyšetrenia možno uzavrieť, že u maloletého ide o fóbicko-úzkostnú poruchu v
detstve z neorganickou enurézou a enkoprézou, nočné desy, čo sa môže v budúcnosti zhoršovať.
Pre zjavnú fixáciu dieťaťa na matku a nedoriešené sociálno-právne okolnosti odporúčajú starostlivosť
u matky, lebo pre pacienta je dôležitou vzťahovou osobou. Maloletý negatívne emočne reaguje na
možnosť kontaktu s otcom a jeho rodinou pravdepodobne aj pri forme asistovaného styku a preto

zatiaľ styk s otcom neodporúčajú. Poukázala ďalej na skutočnosť, že CMP zvýrazňuje, že súd koná v
najlepšom záujme dieťaťa ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich
sa priebehu konania. Rovnako je dôležité že povinnosťou súdu bude zisťovať názor dieťaťa, vyjadrenie
názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou ale schopnosťou ho
vyjadriť. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a

harmónie,abyjehovýchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,abybolirešpektovanéjeho
práva. Iba, ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená
obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obmedzí alebo zakáže styk maloletého s otcom.
Do budúcna nie je vylúčené, aby po psychickom vyrovnaní sa maloletého s ťaživou rodinnou situáciou
a po stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa za účelom zachovania narušených citovaných väzieb a na

to nadväzujúcich vývinových potrieb maloletého bol upravený styk otca s dieťaťom ak o to samotný O.
prejaví záujem.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
- matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 psím. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsahu a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie
je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2P/57/2016 je nariadenie
neodkladného opatrenia uložením výchovného opatrenia obom rodičom maloletého O. C., nar.
XX.XX.XXXX, spočívajúceho v povinnosti rodičov zúčastňovať sa odborného poradenstva na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, po dobu jedného roka minimálne dvakrát do mesiaca s
účinnosťou odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá navyše v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

11. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri výchovných opatreniach je dôležitý záujem maloletého dieťaťa,
nakoľko súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení len ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa. Z vykonaných dôkazov, najmä listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a z vyjadrení
oboch rodičov je zrejmé, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výchove a starostlivosti o maloletého O.,

o čom svedčia viaceré konania vedené tak na Okresnom súde Senica ako aj na Okresnom súde
Bratislava II. Najväčším problémom je úprava styku otca s maloletým, kde matka tvrdí, že maloletý
odmieta styk s otcom, z otca má strach, čo mu spôsobuje psychické problémy a zhoršuje zdravotný
stav. Tvrdenia oboch rodičov sú protichodné, a vôbec neprospievajúce zdravému psychickému vývoju
maloletého O.. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého

dieťaťa, aby rodičia prekonali voči sebe vzájomnú nevraživosť a v záujme zdravého psychického
vývoja svojho dieťaťa, o ktorom obaja tvrdia, že ho milujú, dokázali spolu komunikovať o problémoch
a potrebách maloletého dieťaťa, v čom im môže byť výchovné opatrenie nápomocné. Za týmto účelom
nariadené neodkladné opatrenie odvolací súd považoval za dôvodné. Skutočnosti uvádzané v odvolaní
a vo vyjadreniach k odvolaniu sa viacmenej týkajú problematiky úpravy styku otca s maloletým a nie

nariadenia neodkladného opatrenia.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).