Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216204430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom

Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24985199, v konaní zastúpený
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA advokátni kancelář s.r.o. organizačná zložka
so sídlom Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47255773, proti žalovanému : Š.F. H., U.. XX.X.XXXX, F. R. M.
XXXX/XX, L., o zaplatenie 13.909,29 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9.994,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 29.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 43,70%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobu došlou súdu 1.4.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy
13,909,29 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.000,- Eur
od 3.10.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 834,50 Eur a z
trov právneho zastúpenia 624,26 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská

sporiteľňa, a.s.. uzatvorila so žalovaným dňa 9.8.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu poskytol bezúčelový úver vo výške 10.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou
120 mesačných splátok vo výške 169,20 Eur vždy k 25.dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške
13,90% ročne, celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 9.576,12 Eur a to do 25.8.2022.
Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť tak činila 19.576,12 Eur. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný úver nehradil tak ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania so splátkou splatnou
25.10.2012, jeho právny predchodca listom zo dňa 8.9.2014 vyzval ho k úhrade dlžnej sumy a upozornil

ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný výzve nevyhovel, dňa 3.10.2014
na základe ustanovenia článku 7.6.1.VOP Zmluvy úver zosplatnil. Túto pohľadávku voči žalovanému
nadobudol od SLSP a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 a pozostáva z istiny
10.000,-Eur, zmluvného úroku 3.322,23 Eur, zmluvného úroku z omeškania 226,23 Eur, zákonného
úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky v sume 156,68Eur a z poplatkov
360,83 Eur (pozostávajúci zo spracovateľského poplatku 239,-Eur, z poplatkov za správu úveru 2,99
Eur mesačne, z poplatkov za poistenie úveru vo výške 5,72 Eur), t.j. spolu 14.719,01 Eur, avšak v tomto

konaní si uplatňuje iba sumu 13.909,29 Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, ktorý svoju neúčasť
neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal k žalobe písomnévyjadrenie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žalobu predniesol súhlasne s jej písomným
vyhotovením a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu aj Zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 9.8.2012 uzavretej medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným, Štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s.,
výpisom z účtu žalovaného, výzvou veriteľa zo dňa 8.9.2014 na úhradu dlžnej sumy, jeho oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.10.2014 spolu s dôkazom o doručení oznámenia

žalovanému, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.1487/2014/CE uzavretej medzi postupcom SLSP, a.s.
a žalobcom dňa 29.10.2014, Prílohou č. 1 k tejto Zmluve, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky
z 11.11.2014, výzvou pred podaním žaloby a výpisom žalobcu z obchodného registra. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 9.8.2012 Zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške
10.000,-Eur jednorazovo bez preukázania účelu. V zmluve sa žalovaný zaviazal úver splatiť v 120
mesačných splátkach po 169,20 Eur. Ročná úroková sadzba bola zmluvnými stranami dohodnutá fixnou
sadzbou do splatnosti vo výške 13,90% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 16,25%-
mi, priemerná hodnota RPMN 13,80%-mi, úrok z omeškania 8%-mi, spracovateľský poplatok 239,-

Eur, poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne. Celková čiastka spojená s úverom činila 19.576,12
Eur. Úver bol poistený za mesačný poplatok 5,72 Eur. Prvá splátka bola splatná 25.9.2012, druhá a
nasledujúce splátky vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 25.8.2022. V
Záverečných ustanoveniach - článok III. bod 3. Zmluvy žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami
Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením,

za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať, ďalej, že pred podpísaním Zmluvy bola písomne informovaná o zmluvných podmienkach
podľa § 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. Z výpisu z účtu žalovaného predloženého žalobcom vyplýva, že
žalovaný dňa 9.8.2012 čerpal úver v sume 10.000,- Eur, na ktorom zaplatil do podania žaloby sumu
5,95 Eur (dňa 25.9.2012). Táto skutočnosť žalovaným spochybnená nebola. Nakoľko z prevej splátky

splatnej 25.9.2012 zaplatil len časť a dostal sa do trvalého omeškania s nasledujúcimi splátkami, veriteľ
listom zo dňa 8.9.2014 oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru ku dňu
7.9.2014 sumou 4.128,71 Eur a zároveň ho vyzval k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy.
Žalovaný výzve nevyhovel ani čiastočnosťou úhradou, preto SLSP a.s. listom zo dňa 6.10.2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 1.8.2012 v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP pre omeškania so

splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere vo výške
13.992,20 Eur stala splatnou v celom rozsahu. Na uhradenie tejto sumy pozostávajúcej z istiny 10.000,-
Eur, zmluvného úroku 3.322,23 Eur, úroku z omeškania 226,23 Eur, zákonného úroku zo meškania odo
dňa zosplatnenia, t.j. od 6.10.2014 do postúpenia pohľadávky t.j. do 29.10.2014 vo výške 156,60 Eur, zo
spracovateľského poplatku 239,-Eur, z poplatkov za správu úveru 2,99 Eur mesačne a z poplatkov za

poistenie úveru v mesačnej výške 5,72 Eur, veriteľ vyzval žalovaného do 15 dní od prevzatia oznámenia,
čím mu predĺžil lehotu na plnenie do 28.10.2014, nakoľko oznámenie bolo doručené žalovanému do
vlastných rúk 13.10.2014. Oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je v súlade aj s
ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.

5/ Podľa Časti I, bodu 10. Zmluvy ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, napr. v prípade
nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými
podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať
zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku.

6/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
7/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
8/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia

pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
9/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti ahospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
10/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má

úzku súvislosť s územím členských štátov.
11/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovejzmluvy (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15/ Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
(b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16/ Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,písm.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a, b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; písm. (b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

18/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil veriteľ. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú VOP

vopred pripravené veriteľom bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť, nie je
vytvorenýpriestornaichzmeny aspravidlaniesúaniindividuálnedohodnuté,alebolivopredpripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom
zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie
nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má
väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych

služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s
jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané
na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

20/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto
sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o
obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm.
k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru,

že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ
tieto nemajú byť splatené jednorazovo. V § 1 Hlavy 5 ÚZP je uvedené, že klient súhlasí s tým,
že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru a v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada
za poistenie, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška

jednotlivých splátok (201,83 Eur), avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej
zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a
osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré
sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tuto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti
je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu,
ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa

názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci
C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny , ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Ďalším dôvodom, pre ktorý je úver bezúročný a bez
poplatkov je nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa uvedená v

Zmluve,t.j.13,80%namiestosprávnejvýšky17,24%zistenejsúdomzportálufinančnejosvetyaochrany
finančného spotrebiteľa MF SR. Zákon jednoznačne hovorí o tom, že RPMN má byť vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade úverová
zmluva neobsahuje správnu výšku RPMN a preto aj z toho dôvodu sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca túto pohľadávku

voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej s postupcom SLSP, a.s., dňa
29.10.2014. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu zo dňa 11.11.2014.
Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z
titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 10.000,- Eur, na čom žalovaný ku dňu rozhodnutia o
podanej žalobe zaplatil 5,95 Eur, t.j. o 9.994,05 Eur menej, než dostal titulom úveru. V tejto časti súd

žalobu považoval za opodstatnenú a vo zvyšnej časti, t.j. nad sumu 9.994,05 Eur žalobu zamietol.

21/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje úrok z omeškania.22/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení dlhu aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis (ktorým je vládne nariadenie č. 87/1995
Z.z.)

23/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014
do 15.3.2016 bola 0,05%).

25/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Podľa výzvy k splateniu celého dlhu žalovaný dlžnú čiastku mal zaplatiť do 15 dní
od prevzatia oznámenia. táto lehota mu plynula od 14.10.2014 do 28.10.2014. Od nasledujúceho dňa,

t.j. od 29.10.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi
nárok na zákonný úrok z omeškania, t.j. vo výške 8,05% ročne. Súd je však žalobným návrhom viazaný,
nemôže strane sporu priznať viac, než je v konaní uplatnené, preto žalobcovi priznal úrok z omeškania
iba vo výške uplatnenej - 5,05% p.a.

26/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie

ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný

úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 71,85%-

ný úspech, žalovaný 28,15%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 43,70% (71,85% - 28,15%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.

č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).