Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1024/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413230594
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413230594.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N., H. XXX/
XX, zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, LLM, advokát, so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, proti
odporcom: 1. E. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N., ul. G. H. XX, zastúpená: Advokátska spoločnosť
s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka
a konateľka, 2. maloletá U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N., ul. G. H. XX, zastúpená Úradom

práce,sociálnychvecíarodinyNovéZámkyakokolíznymopatrovníkom,ozapretieotcovstva,oodvolaní
odporkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. augusta 2015, č. k.
5C/340/2013-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti odporkyne v prvom
rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania m e n í tak, že navrhovateľovi voči odporkyni v prvom rade
nepriznáva náhradu trov konania.

Odporkyni v prvom rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 18. augusta
2015, č. k. 5C/340/2013-97 rozhodol, že odporkyňa v prvom rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 678,68 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 212,68 € a z iných

trov v sume 466,-- € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ing. Ivana Katonu LLM do 3 dní po
právoplatnosti uznesenia. Ďalej rozhodol, že odporkyňu v prvom rade na náhradu trov štátu nezaväzuje.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 142 ods. 1, § 137, § 151 ods. 4 a §148 ods. 1 OSP.
V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že súd rozsudkom č. k. 5 určil, že Y. N. nar. XX.X.XXXX,
nie je prirodzeným otcom maloletej U. N. nar. XX.X.XXXX a že o trovách tohto konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku. V konaní mal vzhľadom na výsledok sporu nepochybne plný úspech

navrhovateľ,pretomáprávonanáhraduvšetkých účelnevynaloženýchtrov.Navrhovateľsiuplatniltrovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 66,-- €, zloženého preddavku na znalecké
dokazovanie v sume 400,-- € a z trov právneho zastúpenia v sume 212,68 €.
Súd vychádzal z neoceniteľného predmetu sporu z ktorej tarifná odmena za jeden úkon právnej služby
v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/13 výpočtového základu, čo za

rok 2014 bola suma 61,84 € a za rok 2015 to bola suma 64,53 eur, pričom súd je viazaný návrhom
úspešného účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy,
ako si výslovne uplatnil.
Takáto odmena sa priznáva za 3 úkony právnych služieb a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) v sume 61,84 €, režijný
paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 8,04 €,

- účasť na pojednávaní dňa 26.5.2014 (§ 13a dos. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) v sume 61,84 €, režijný paušál
(§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 8,04 €,- účasť na pojednávaní dňa 25.5.2015 (§ 13a dos. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) v sume 64,53 €, režijný paušál
(§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 8,39 €,
Spolu trovy právneho zastúpenia v sume 212,68 eur.

Žalobca zaplatil i súdny poplatok za návrh vo výške 66,-- eur a preddavok na znalecké dokazovanie
v sume 400,-- € (záznam o zložení na číslo listu 37), pričom z predmetného preddavku súd poukázal
znalkyni uznesením zo dňa 10.11.2014 preddavok v sume 330,-- € a uznesením zo dňa 12.3.2015
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku v sume 70,-- €.
Celkové trovy konania činí suma 678,68 eur pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v sume 2012,68

eur a z iných trov v sume 466,-- eur.
Súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., teda možnosťou, že z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd sčasti alebo úplne neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, teda
úspešný účastník má voči neúspešnému účastníkovi právo, aby mu nahradil účelné trovy, ktoré musel
vynaložiť na ochranu svojho práva. Výnimku z tejto zásady upravuje cit. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré

umožňuje vo výnimočných prípadoch (ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa) náhradu trov sčasti
alebo celkom nepriznať.
Účelom je tu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície
právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného

výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej

situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinný účastník môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa
je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen

toho, kto by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Napokon si treba všímať
tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj účastníkov v konaní a
najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril, to naplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy

uplatniť.
Vzhľadom na uvedené aspekty súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k odporkyni v 1.
rade nie je možné aplikovať výnimočné ustanovenie (§ 150 O.s.p.), podľa ktorého by súd úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania sčasti, alebo celkom nepriznal. Súd má za to, že odporkyňa v 1. rade
svojím konaním (neverou) sama dala príčinu k vedeniu tohto súdneho sporu, bolo by nespravodlivé,

pokiaľ by súd navrhovateľovi, ktorý svojim konaním a správaním nedal žiadnu príčinu k vedeniu tohto
sporu, napriek tomu, že mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal. Skutočnosť, že
odporkyni v 1. rade bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neznamená, že takáto
osoba automaticky bude zbavená povinnosti znášať trovy konania účastníka, ktorý mal v konaní úspech.
Je potrebné dôsledne odlíšiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu (§

16 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch) a povinnosť nahradiť inému účastníkovi trovy konania, medzi
ktoré patria tiež súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia. V tomto prípade ide totiž o trovy konania,
ktoré účastníkovi už vznikli a bol povinný ich zaplatiť či už štátu alebo svojmu právnemu zástupcovi.
Pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade, súd konštatoval, že vo vzťahu k nej je možné aplikovať ustanovenie §
150 O.s.p. pretože je jednak maloletá, bez príjmu a majetku a jednak nedala žiadnu príčinu k vedeniu

tohto súdneho sporu, preto ju k náhrade trov konania súd spolu s odporkyňou v 1. rade nezaviazal.
Nakoľko súd uznesením zo dňa 8.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2014, odporkyni
v prvom rade priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, nezaviazal ju na úhradu trov štátu, ktoré
štátu vznikli na základe uznesenia o priznaní znalečného znalkyni RNDr. Eve Ferákovej PhD. zo dňa
12.3.2015 v sume 81,10 €.

Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku súdu,
ktorým bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 678,68 €.
Uviedla, že začatie tohto konania nezapríčinila a ako jedinú príčinu začatia predmetného konania vidí v
tom, že odporca v 1. rade podal návrh na zvýšenie výživného pre odporkyňu v 2. rade, na čo následnáreakcia navrhovateľa bola podanie návrhu na zapretie otcovstva k odporkyni v 2. rade po tom, ako ju
17 rokov vychovával ako vlastnú a dokonca počas priebehu rozvodového konania sa domáhal zverenia
odporkyne v 2. rade do svojej osobnej starostlivosti, napriek tomu, že už v tom čase vedel, že nie

je biologickým otcom odporkyne v 2. rade. Toto konanie navrhovateľa považuje za konanie, ktoré za
danej situácie nie je v najlepšom záujme dieťaťa, hoci rozhodne nepopiera práva dieťaťa poznať svojich
rodičov, garantované Dohovorom o právach dieťaťa. Odporkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že v priebehu
konaniasažiadnymspôsobomkonaniunebránila,apokiaľbynavrhovateľsvojepochybnostiootcovstve
prejednal s ňou, bola by pristúpila aj na mimosúdne doriešenie veci a zistenie otcovstva, nehovoriac

o tom, že sama by bola citlivým spôsobom túto situáciu dcére vysvetlila. Takto sa po začatí konania
o prebiehajúcom konaní maloletá dozvedela veľmi necitlivým spôsobom od navrhovateľa v súvislosti s
tým, ako by matka toto konanie vyvolala, keď sa dožadovala zvýšenia výživného.
V súvislosti s majetkovými pomermi odporkyňa v 1.rade uviedla, že jej bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov, nachádza sa vo veľmi ťažkej finančnej situácii, keď dosahovala veľmi nízky príjem,
má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu O. Z. G. z dlhodobého životného vzťahu s partnerom Z.

G., ktorý ako jej partner a otec jej dieťaťa v júli tohto roku zomrel. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.8.2015, č. k. 5C/340/2013-97 v časti týkajúcej sa
povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak, že žiadnemu z účastníkov súd
náhradu trov konania nepriznáva.
K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý poprel tvrdenie odporkyne v 1. rade, že vedel

o skutočnosti, že nie je biologickým otcom odporkyne v 2. rade, nakoľko odporkyňa v 1. rade na
pojednávaní vo veci dňa 26.05.2014 sama uviedla, že ani ona nevie, kto je otcom odporkyne v 2. rade
a tiež uviedla, že mala v rozhodujúcom čase pohlavný styk s druhým mužom F. N. aj s navrhovateľom.
Navrhovateľ nemohol vedieť, že nie je biologickým otcom odporkyne v 2. rade, ak to nevedela ani
odporkyňa v 1. rade.

Zistenie skutočnosti, že nie je biologickým otcom odporkyne v 2. rade, ho veľmi ranila, ale bol nútený
podať návrh a zistiť pravdu. Podanie návrhu zapríčinila práve odporkyňa v 1. rade svojou neverou.
K bodu 2/ odvolania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo
181/2007, 6Obo 103/2008 zo dňa 29. mája 2009, v ktorom vyslovil, že „Oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka

konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom, resp. čiastočne neúspešný v konaní, bude za
podmienok § 142 O.s.p. zaviazaný na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal
celkom alebo čiastočný úspech.“
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§

212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov
konania účastníkov je potrebné podľa 220 OSP zmeniť.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. mája 2015, č. k.
5C/340/2013-91, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. júla2015, súd určil, že Y. N., nar. XX.X.XXXX,

nie je prirodzeným otcom maloletej U. N., nar. XX.X.XXXX. Vo výroku rozsudku súd uviedol, že o trovách
tohto konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Napadnutým rozsudkom zo dňa 18. augusta 2015, č. k. 5C/340/2013-97 súd prvého stupňa uložil
odporkyni v prvom rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 678,68 €, čo odôvodnil
plnýmúspechomnavrhovateľavkonaní(§142ods.1OSP)azaoberalsaajtým,činiejemožnévdanom

prípade vo vzťahu k odporkyni v 1. rade aplikovať výnimočné ustanovenia § 150 OSP, podľa ktorého
by súd úspešnému účastníkovi sčasti alebo celkom nepriznal náhradu trov konania. Prvostupňový súd
konštatoval, že odporkyňa v 1. rade svojím konaním (neverou) sama dala príčinu k vedeniu tohto
súdneho sporu a bolo by nespravodlivé, pokiaľ by súd navrhovateľovi, ktorý svojím konaním a správaním
nedal žiadnu príčinu k vedeniu tohto sporu, napriek tomu, že mal plný úspech vo veci, nepriznal

náhradutrovkonania.Skutočnosť,žeodporkyniv1.radebolopriznanéoslobodenieodplateniasúdnych
poplatkov, neznamená, že takáto osoba automaticky bude zbavená povinnosti znášať trovy konania
účastníka, ktorý mal v konaní úspech.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zo znenia § 142 ods. 1 OSP vyplýva, že v prípade plného úspechu v konaní súd má povinnosť náhradu
(účelne vynaložených) trov konania úspešnému účastníkovi priznať v plnom rozsahu (pri nezohľadnení
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP).Podľa § 150 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15.10.2008) ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd pritom prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrad trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri

prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1, 2 OSP). Predpokladom použitia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a
existencia výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade

trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo
na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania

alebo charakterom procesnej situácie. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba
prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov
v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania
nepriznal.

Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,kuktorýmtrebapristanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý by mal na túto náhradu právo
podľa výsledku konania, okrem iného vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Úvaha súdu o
tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Súd pri tomto posudzovaní prihliada najmä na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery účastníkov, a to nielen u účastníka, ktorý by mal náhradu trov konania hradiť,

ale tiež by mal prihliadnuť na pomery oprávneného účastníka, okolnosti , ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, k postojom účastníkov v priebehu konania a pod.
Okolnosťami hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP sa rozumejú také okolnosti,
pre ktoré by sa v konkrétnom prípade javilo byť nespravodlivým uložiť náhradu trov konania tomu
účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, a zároveň by bolo možné spravodlivo požadovať od úspešného

účastníka, aby náhradu trov konania, ktoré vynaložil v súvislosti s konaním, hradil zo svojho.
Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ, ktorý uzavrel manželstvo s odporkyňou
v 1. rade dňa 2. júla 1994, počas ktorého sa narodili dve deti: J. N., nar. XX.XX.XXXX a U. N., nar.
XX.X.XXXX, a ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 9C/235/2003, podal návrh na zapretie otcovstva proti odporkyni v 1. rade ako bývalej manželke

a maloletému dieťaťu U. N. ako odporkyni v 2. rade, teda návrh podal voči matke a dieťaťu až dňa
30.12.2013, dôvodiac tým, že na základe jemu oznámených informácií má za to, že nie je biologickým
otcomU.N..Zvýsluchunavrhovateľanapojednávanípredsúdomprvéhostupňadňa26.5.2014vyplýva,
že od roku 1997 vedel, že odporkyňa v 1. rade ako jeho vtedajšia manželka mala pomer s jeho
bratrancom F. N., ale ona na jeho otázku , či je pravda, že má pomer s jeho bratrancom, to poprela.

Návrh na rozvod manželstva podala odporkyňa v 1. rade a on nepodal návrh na zapretie otcovstva skôr,
pretože ich vzťah bol veľmi dobrý a nechcel to urobiť. Návrh podal z toho dôvodu, že matka maloletých
detí podala návrh na zvýšenie výživného a zakazuje mu stretávať sa s deťmi a on si nie je istý, či maloletú
U. splodil, hoci dojem, že nie je otcom maloletej nadobudol po jej narodení.
Odporkyňa v 1. rade po podaní znaleckého posudku súdu prvého stupňa oznámila, že závery

znaleckého posudku akceptuje a súhlasí s tým, aby súd vyslovil, že navrhovateľ nie je otcom odporkyne
v 2. rade. Poukázala na to, že navrhovateľ vedel, že sa pred 18 rokmi dopustila nevery, pretože v tom
období s navrhovateľom prežívali manželskú krízu, ale v tom období určite neplánovala splodiť dieťa
z mimomanželského zväzku a dodala, že k podaniu návrhu viedlo navrhovateľa výlučne to, že podala
návrh na zvýšenie výživného, avšak navrhovateľ sa nezamyslel nad tým, aký dopad bude mať táto

informácia na odporkyňu v 2. rade.
Z ustanovenia § 88 ods.1 prvá veta Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. v platnom znení) vyplýva,
že manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden
z nich, voči druhému.Toto ustanovenie určuje, voči komu má návrh smerovať a postavenie matky a dieťaťa je nerozlučným
spoločenstvom, pretože rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov spoločne. Tieto osoby,
teda matka a dieťa sú pasívne legitimovanými v konaní o zapretie otcovstva, ak žalobu podáva manžel

(resp. bývalý manžel).
Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zastáva názor, že sú v danej veci dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú, aby v konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov
konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti odporkyne v 1.
rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania podľa § 220 OSP zmenil tak, že navrhovateľovi voči odporkyni

v 1. rade nepriznal náhradu trov konania.
Výnimočné dôvody v zmysle § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému navrhovateľovi voči odporkyni v 1. rade spočívajú jednak v charaktere tohto konania a
charaktere procesnej situácie, keď odporkyňa v 1. rade musela byť žalovaná ako pasívne legitimovaná
účastníčka konania aj s odporkyňou v 2. rade, a spočívajú tiež v okolnostiach tohto prípadu, keď
navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva, napriek tomu, že vedel o nevere odporkyne v 1. rade

ešte pred narodením dieťaťa, až po vyše 15 rokoch od narodenia dieťaťa a zohľadnil aj okolnosti, ktoré
viedli navrhovateľa k podaniu návrhu, keď motívom na podanie návrhu na zapretie otcovstva bol podaný
návrh odporkyne v 1. rade na zvýšenie výživného na maloleté deti, teda aj na odporkyňu v 2. rade.
Odvolací súd zohľadnil aj postoj odporkyne v 1. rade, ktorá navrhovala, aby súd podanému návrhu
vyhovel. Mimosúdne zapretie otcovstva je vylúčené, keďže jedine súdnym rozhodnutím možno zaprieť

otcovstvo. Odvolací súd zohľadnil aj druhú oblasť týkajúcu sa sociálnych aspektov na strane odporkyne
v 1. rade, ktorá má nízky príjem na úrovni životného minima, stará sa o dve maloleté deti a bolo jej
súdomprvéhostupňapriznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov.Keďžesúdpriznalodporkyniv1.rade
oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP, v napadnutom rozsudku ju ani nezaviazal
na náhradu trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 OSP. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací

súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni
v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP), pretože žiadala
rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania neprizná.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia
nerozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, hoci v odôvodnení

uznesenia uviedol, že pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade, vo vzťahu k nej je možné aplikovať ustanovenie
§ 150 O.s.p., pretože je jednak maloletá, bez príjmu a majetku a jednak nedala žiadnu príčinu k vedeniu
tohto súdneho sporu, preto ju k náhrade trov konania súd spolu s odporkyňou v 1. rade nezaviazal.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.