Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205321
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216205321.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanému: T. X., Q.. XX.Q.
XXXX, U.J. G. I. XXX/XXB, XXX XX Š. Q. K., o zaplatenie 1512,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu sa zamieta v celom rozsahu.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.apríla 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 1512,61 eur s príslušenstvom. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 15.januára 2012 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu číslo Y.,

prostredníctvom spoločnosti AAA Auto Bratislava, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup
osobného motorového vozidla Škoda Fabia 99-04 1.4 Classic, VIN:W., v hodnote 2506 eur. Žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 2750,91 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60.mesačnými
splátkami po 104,12 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Napriek opakovaným
upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalobca, v
súlade s úverovými podmienkami, dňa 20.marca 2014 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval

žalovaného doporučeným listom výzvou k splateniu celého úveru, aby vrátil dlžnú čiastku vo výške
3227,59 eur. Žalovaný uhradil 22 splátok, dlžné splátky nedoplatil, v dôsledku čoho, v súlade s Úverovou
zmluvou a Úverovými zmluvnými podmienkami došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu,
ktoré bolo žalovanému odobraté a následne predané za 1300 eur. Po odpredaji bolo urobené záverečné
vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného.
Náklady spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú evidované vo výške

247,80 eur. Uplatňovaný nárok má svoj základ v ustanovení § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré
sa týkajú výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, z ktorých vyplýva, že veriteľ má právo na náhradu
účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva (rozsudok KS
v Žiline č. k. llCo/133/2013, zo dňa 11.11. 2013). Žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji
vozidla s výzvou k doplateniu dlhu, aby do 14 dní vrátil dlžnú čiastku vo výške 2175,39 eur, Táto čiastka
pozostáva zo zosplatneného úveru vo výške 3227,59 eur, z ktorého si žalobca neuplatňuje Marketingovú

akciu vo výške 322,67 eur, mínus suma za odpredaj vozidla vo výške 1300 eur plus náklady spojené s
predajom vozidla vo výške 247,80 eur, t.j. suma 2175,39 eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca
eviduje voči žalovanému dlh vo výške nesplatenej istiny 2129,91 eur + dlžné splátky vo výške 416,47
eur + úrokové vyrovnanie odo dňa úhrady poslednej splátky do zosplatnenia vo výške 18.43 eur +
náklady spojené s predajom vozidla 247,80 eur, odpočítaný výnos z predaja vozidla vo výške 1300
eur = 1512,61 eur. Ďalej úrok z omeškania za obdobie od 21.marca 2014 do 24.marca 2016 vo výške

253,25 eur. Poplatky za upomienky, zmluvné pokuty a poplatok externej agentúry vo výške 340,11 eur si
žalobca neuplatňuje. K dnešnému dňu má žalovaný dlh voči žalobcovi vo výške 1512,61 eur, s úrokomz omeškania vo výške 253,25 eur odo dňa 21.marca 2014 do 24.marca 2016 a s úrokom z omeškania
vo výške 8.25% ročne zo sumy 1512,61 eur odo dňa 25.marca 2016 do zaplatenia.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 20.septembra 2016 v sume 90,50 eur (č.l. 56).

3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk (dňa
2.septembra 2016, čl. 48) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne
vyjadril v tom smere, že zlej finančnej situácii.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti oboch strán sporu, ktorí ospravedlnili
svoju neúčasť a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, prehľadom splátok a
úhrad za obdobie od 20.marca 2014 do 24.marca 2016, výzvou k splateniu celého úveru z 27.marca
2014, faktúrou odberateľa - žalobcu splatnou 4.júna 2014, faktúrou odberateľa - žalobcu splatnou 8.mája
2014, faktúrou odberateľa - žalobcu splatnou 18.júna 2014, oznámením o predaji vozidla a výzvou k
doplateniu dlhu z 18.júna 2014, protokolom o prevzatí predmetu financovania, úverovou zmluvou z
15.januára 2012, úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom k zmluve, stanoviskom

žalobcu z 21.októbra 2016, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 15.januára 2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená úverová zmluva, predmetom
financovania ktorého bolo motorové vozidlo v kúpnej cene 2506 eur. Žalovaný pri podpise zaplatil
v hotovosti 250,6 eur, ďalej v tomto bode č. 2.3 sú uvedené náklady spojené s poskytnutím úveru
495,51 eur a celková výška úveru 2750,91 eur. V článku 4 boli dohodnuté podmienky splátcania, pričom

je uvedená ročná úroková sadzba 38,775444%, RPMN 64,87%, priemerná RPMN 19,75%, celkové
náklady spotrebiteľa 3496,29 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 6247,20 eur, konečná splatnosti
12.januára 2017, mesačná splátka 104,12 eur, dátum prvej mesačnej splátky 12.februára 201, počet
splátok 60.
7. Žalovaný zaplatil v hotovosti 250,60 eur a za obdobie od 12.februára 2012 do 12.novembra 2013

zaplatil na splátkach sumu celkom vo výške 2.290,64 eur. Následne bolo predané motorové vozidlo v
sume 1.300 eur, z ktorého boli hradené náklady súvisiace s odpredajom celkom vo výške 247,8 eur.
8. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“

skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.januára 2011 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je

každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.13. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase
uzavretia zmluvy (od 1.januára 2011 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ;
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
15. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť len určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by

sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,

teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa
ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným vymedzením povinností

dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje
istinu, koľko úrok, poplatky a odmena veriteľa. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto

právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj
z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta 2013. Spotrebiteľ má právo v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom budú
uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej mesačnej splátke) a v

danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných podmienkach nie je
uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri podpise zmluvy. Teda
takto absentuje táto náležitosť zákona o spotrebiteľských úveroch. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke
je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že
adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.16. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie

skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne
iné sankcie.
17. A preto súd ustálil, že na základe predloženej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky celkom vo výške 2506 eur, pričom žalovaný zaplatil v hotovosti 250,6 eur a na splátkach
2290,64 eur, navyše bolo odpredané motorové vozidlo v sume 1300, z ktorej sumy bolo na úver

započítaná suma vo výške 1052,2 eur. Z uvedeného je zrejmé, že čerpaný úver bol preplatený,
prihliadajúc na konštatovanie vyššie, že sa jedná o úver bez poplatkov a bezúročný. Ak nebolo priznané
právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto. Z
uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť žalobe, a preto ju zamietol v celom rozsahu.
18. Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku

a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v

záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.
19. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ

záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
20. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
21. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet

titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade
s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s § 262
ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).