Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615200014.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky K. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. U. H. U. C. Z..
Č.. XX/XX zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou so sídlom na Zimnej ul. č. 62 v
Spišskej Novej Vsi proti odporcovi D. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v L. U. Š. Z.. Č.. XX v súčasnosti
na W. X, R. T., R. A., X., M., E., H. H. R. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F. F. nar. XX.X.XXXX o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.2.2015 č.k. 16P 1/2015-33 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v časti zastavenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej F. F. nar. XX.X.XXXX pre čas po rozvode.

Zrušuje uznesenie v časti zastavenia konania o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, trovách
konania a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nariaďuje opravu záhlavia uznesenia súdu prvého stupňa tak, že v šiestom riadku sa medzi slovo
manželstva a takto dopĺňa text: a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletej F. F. nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Centrom pre medzinárodnú ochranu
detí a mládeže so sídlom v Bratislave na Špitálskej ulici č. 8.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Konštatoval, že navrhovateľka návrhom podaným 2.1.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo
uzavreté s odporcom 12.11.2011 v Rímskokatolíckom kostole v Spišskej Novej Vsi. Súd prvého stupňa
sa oboznámil so skutočnosťou, že v čase podania návrhu sa obidvaja manželia zdržiavali na spoločnej

adrese v Spojenom kráľovstve. Odporca sa v zahraničí zdržiava aj v súčasnosti. Navrhovateľka sa
medzičasom vrátila na Slovensko a zdržuje sa spolu s maloletým dieťaťom na adrese v E. U. H., C.
ulica č. XX/XX. Písomným podaním doručeným konajúcemu súdu 6.2.2015 odporca oznámil, že dňa
16.1.2015mumailomaneskôr25.1.2015ajpoštoubolanajehoadresuvSpojenomkráľovstvedoručená
žiadosť navrhovateľky, v ktorej ho táto žiada o podpísanie návrhu podaného na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp.zn. 16P 1/2015 o právomoc Okresného súdu Spišská Nová Ves na konanie o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. F. nar. XX.X.XXXX v M., na ktorú jej následne oznámil,
že súhlas nedáva a túto skutočnosť oznámil aj konajúcemu súdu. Zdôraznil tiež, že konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. F. bolo začaté v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie v
Londýne,apretožesamal.F.narodilavM.,jejnárodnosťjeanglickáaodnarodeniasazdržiavavM.,kde
navštevuje aj predškolské zariadenie, spadá pod jurisdikciu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie žiada,
aby Okresný súd v Spišskej Novej Vsi nekonal. Konajúci súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil

poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 113 ods. 1 O.s.p., čl. 3 ods. 1 písm.a/, čl. 6, čl. 1 ods. 1
písm.b/ a ods. 2, čl. 8 ods. 1, 2, čl. 12 ods. 1, 2, 3 a čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnejprávomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“) a uviedol, že konanie
zastavil, pretože nie je daná jeho právomoc na konanie v tejto veci, nakoľko nie je splnená žiadna

podmienka uvedená v čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia. Z podania navrhovateľky nepochybne vyplýva,
že manželia po uzavretí manželstva dlhodobo žili na území Veľkej Británie, konkrétne do 30.12.2014 a
aj v súčasnosti navrhovateľka za svojho zamestnávateľa označuje v návrhu spoločnosť NAS (National
Autistic Society) so sídlom 3 Mill Hill road, W83RR Acton Town. Konštatoval, že uvedené skutočnosti
dovoľujúzáver,žejejobvyklýpobytjevoVeľkejBritániiajpreto,žeodjejpríchodunaSlovensko2.1.2015

neuplynula Nariadením predpokladaná doba, aby konajúci súd mohol vôbec uvažovať o založení svojej
právomoci konať v danej veci. Vyjadril názor, že samotná skutočnosť, že navrhovateľka a odporca sú
štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, sama osebe nezakladá automaticky právomoc konajúceho
súdu rozhodovať vo veci ich rozvodu, pokiaľ mali títo dlhodobo obvyklý pobyt mimo územia Slovenska
a pokiaľ nebol splnený ani jeden z predpokladov predvídaných v čl. 3 Nariadenia.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F., dcére účastníkov, voči ktorej
navrhovateľka žiadala upraviť výkon práv a povinností rodičov v tomto konaní, konajúci súd nemá
právomoc konať a rozhodovať ani v tejto otázke, pretože neboli splnené predpoklady uvedené v čl. 8
Nariadenia, ktoré by boli dôvodom pre založenie právomoci konajúceho súdu, nakoľko maloletá má
obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, kde sa narodila, dlhodobo žije a podľa odporcu tam navštevuje aj

materskú škôlku. Súd tiež zdôraznil, že otec mal. F. výslovne neudelil súhlas na založenie právomoci
konajúceho súdu konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v zmysle čl.
12 Nariadenia. Vyjadril názor, že ak nie je daná právomoc konajúceho súdu vo veci úpravy rodičovských
práv a povinností voči maloletej v zmysle Nariadenia, nie je daná ani jeho právomoc rozhodovať o
výživnom v zmysle Nariadenia č. 4/2009. Vychádzajúc z uvedených konštatovaní dospel k záveru, že

nie je daná jeho právomoc konať v súlade s čl. 17 Nariadenia Rady a konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak,
že vysloví právomoc Okresného súdu Spišská Nová Ves a uloží mu v zmysle jej návrhu vec riadne

prejednať a rozhodnúť. V odvolaní citovala čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia a zdôraznila písm.b/ tohto
Nariadenia, z ktorého vyplýva, že vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú
právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Pretože obidvaja
manželia sú aj v čase podania návrhu na rozvod manželstva štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky,
je toho názoru, že konanie o jej návrhu spadá do právomoci slovenských súdov. Vyjadrila názor, že čl.

3 Nariadenia zahŕňa sedem možných princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania
manželstva, pričom žiaden z nich nemá prednosť a manželia môžu podať návrh na súd členského
štátu ich obvyklého pobytu, ich posledného obvyklého pobytu, ak jeden z nich tam stále má pobyt,
obvyklého pobytu niektorého z manželov v prípade spoločného návrhu, obvyklého pobytu odporcu,
obvyklého pobytu navrhovateľa, pokiaľ tam má pobyt najmenej jeden rok pred podaním návrhu,

obvyklého pobytu navrhovateľa, pokiaľ tam má pobyt najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu
a je štátnym občanom tohto členského štátu, alebo na súd členského štátu ich spoločného štátneho
občianstva (resp. spoločný „domicil“ v prípade Veľkej Británie a Írska). Uviedla, že práve posledný
princíp založenia právomoci týkajúcej sa spoločného štátneho občianstva účastníkov konania je v tejto
právnej veci splnený, čím sa stanovisko súdu, v ktorom sa podrobnejšie zaoberal iba prvými šiestimi

možnými založeniami právomoci na báze takzvaného obvyklého pobytu uvedenými v čl. 3 ods. 1
písm.a/ Nariadenia, javí ako nedostatočné, bezdôvodne opomínajúce riadnu alternatívu založenia svojej
právomoci,spočívajúcuvnaplneníspoločnejštátnejpríslušnostiobidvochúčastníkovtohtorozvodového
konania. Vychádzajúc zo skutočnosti, že obidvaja účastníci tohto rozvodového konania sú štátnymi
príslušníkmiSlovenskejrepubliky,naúzemíktorejboloajichmanželstvouzatvárané,malokresnýsúdpri

analýze skúmania podmienok konania na tento fakt prihliadať a v zmysle čl. 3 ods. 1 písm.b/ Nariadenia
riadne svoju právomoc po podaní návrhu navrhovateľkou 2.1.2015 založiť. Vytkla konajúcemu súdu,
že kritériom spoločného štátneho občianstva účastníkov konania sa konajúci súd vôbec nezaoberal,
preto jeho záver, že nemá právomoc vo veci konať je predčasný a v žiadnom prípade nemôže byť
považovaný za správny, a to s ohľadom na uplatnené platné právne predpisy tak na medzinárodnej, ako

i vnútroštátnej úrovni. K záveru konajúceho súdu, že ak nemá právomoc konať o rozvode manželstva
účastníkov, nemôže konať ani o úprave ich práv a povinností voči maloletej uviedla, že aplikáciou
vnútroštátnej procesnej normy popri nedôslednom skúmaní právomoci súdu v rámci Nariadenia došlo
zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu celkovej situácie, následkom ktorej bolo zastaveniekonania a odňatie možnosti na tomto súde ďalej konať napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné
podmienky. Podľa jej názoru skutočnosti, že maloletá sa narodila vo Veľkej Británii, kde mala aj
dlhodobý pobyt a navštevovala materskú škôlku samy osebe nepostačujú pre rozhodnutie súdu, že

nemá dostatok právomoci a následné zastavenie konania. Súd prvého stupňa sa mal podrobnejšie a
dôslednejšie oboznámiť so skutkovým stavom týkajúcim sa zdržiavania maloletej a navrhovateľky na
území Slovenska a vyhodnotiť tieto zistené fakty pri analýze založenia svojej právomoci, s ohľadom
na vhodnosť prejednania predmetnej veci tunajším súdom. Taktiež uviedla, že u maloletej sú prítomné
silné citové väzby k jej rodinným príslušníkom žijúcim na Slovensku a tým aj celkové väzby ku krajine,

ktoré sa od jej príchodu s navrhovateľkou na územie Slovenskej republiky 2.1.2015 naďalej prehlbujú.
Budovanietýchtoväziebprebiehauždlhodobejšie,pretožemaloletásmatkounavštevovalasvojurodinu
na Slovensku počas posledných rokov často a uvedomovala si, že podstatná časť jej rodiny okrem
otca, žije práve na území Slovenska. Je viac než pravdepodobné, že ona s maloletou plánuje aktuálny
stav ustáliť a do budúcna na území Slovenska zotrvať. Momentálne majú navrhovateľka s maloletou
trvalý pobyt na adrese C. XX/XX v E. U. H., pričom maloletá bola prijatá do predškolského zariadenia

s nástupom 2.9.2015. Na území Slovenska má aj ošetrujúcu lekárku od 13.2.2015 a navrhovateľka
poberá rodinné prídavky od 1.2.2015 na Slovensku, pričom sa poberania týchto dávok od Veľkej Británie
vzdala, z čoho je možné urobiť záver, že u maloletej došlo k zmene obvyklého pobytu, prípadne že
uvedené skutočnosti sú spôsobilé pre vznik obvyklého pobytu navrhovateľky a maloletej na Slovensku
v budúcnosti. V závere odvolania uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd má právomoc konať vo veci

rozvodu a v zmysle § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa riadil, môže konať aj vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej a následne aj vo veci výživného podľa
Nariadenia č. 4/2009. Pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil
skutkový stav, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom navrhla, aby odvolací súd z dôvodov
uvedenýchv§205ods.2písm.a/,d/ae/vspojenís§221ods.1písm.f/ah/O.s.p.napadnutéuznesenie

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie alebo ho alternatívne zmenil podľa § 220 O.s.p.
a vyslovil, že konajúci súd má právomoc vo veci konať, vec má riadne prejednať a rozhodnúť.

Písomným podaním doručeným konajúcemu súdu 6.5.2015 Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže ako ústredný orgán podľa Haagskeho dohovoru z 25.10.1980 prijalo od ústredného

orgánu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska žiadosť o návrat mal. F. F. nar.
12.X.XXXX na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu - Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska v mene otca maloletej D. F.. Maloletá F. je podľa vyjadrenia otca neoprávnene
zadržiavaná na území Slovenskej republiky jej matkou, a preto v zmysle čl. 16 Haagskeho dohovoru,
podľa ktorého po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní dieťaťa podľa

čl. 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na územie ktorého bolo dieťa premiestnené
alebo na území ktorého je zadržiavané zdržia vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne,
že návrat dieťaťa sa podľa tohto Dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po
doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto Dohovoru. Centrum pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže požiadalo súd prvého stupňa, aby vo veci rozhodovania o opatrovníckom práve

voči mal. F. F. nekonal, až akým sa nerozhodne o návrhu jej otca na nariadenie návratu dieťaťa do
krajiny jeho obvyklého pobytu. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne odôvodnené.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu a/ na území ktorého:
majú manželia obvyklý pobyt alebo

manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva alebo
má odporca obvyklý pobyt alebo
v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt alebo
má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býva najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu
alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, má tam
„domicil“,
b/ ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia, alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja
manželia svoj „domicil“.Podľačl.12ods.1Nariadeniasúdyčlenskéhoštátuprivýkoneprávomocipodľačl.3onávrhunarozvod,
rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a

povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a/ aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a
b/ manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právomoc založená podľa ods. 1 zanikne, akonáhle:
a/ rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b/ v prípade, že k dátumu uvedenému v písm.a/ sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach
neskončilo, sa stal právoplatným rozsudok v tomto konaní,
c/ konania uvedené v písm.a/ a b/ sa končili z iného dôvodu.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia odsek 1 sa uplatní s výhradou ustanovení čl. 9, 10 a 12.

Podľa čl. 10 Nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si súdy

členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a:
a/ každá osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s
premiestnením alebo zadržaním, alebo

b/ dieťa malo pobyt v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia
alebo iná právnická osoba vykonávajúc opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok;
i/ do jedného roka odvtedy, ak sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o vrátenie dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého

bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii/ nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o vrátenie a do lehoty stanovenej v bode (i) sa
nepodala nová žiadosť;
iii/ konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním skončilo podľa čl. 11 ods. 7;

iv/ súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržiavaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva
povinnosť vrátiť dieťa.

Predmetom tohto konania je rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu a úprava výkonu rodičovských

práv a povinností k mal. F. na čas po rozvode. Navrhovateľka podala návrh na Okresný súd Spišská
Nová Ves 2.1.2015, z obsahu ktorého nepochybne vyplýva, že obidvaja manželia sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky a od uzavretia manželstva 12.11.2011, z ktorého sa narodila mal. F. XX.X.XXXX
v M., mali spoločné bydlisko v M., kde sa rodina ako celok zdržiavala až do 30.12.2014, kedy
navrhovateľka po dlhodobo pretrvávajúcich rozporoch s odporcom tajne opustila Veľkú Britániu bez

súhlasu odporcu a zdržiava sa v E. U. H. na ul. C. č. XX/XX. Odporca naďalej žije vo Veľkej Británii.
Podľa vyjadrenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže odporca podal žiadosť o
návrat mal. F. na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu, t.j. Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo
veciach rozvodu a vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady
(ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností. Vo veciach rozvodu sú kritériá právomoci konštruované na

územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia a princípe štátneho občianstva podľa čl. 3 ods.
1 písm.b/ Nariadenia, ktoré sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber. V prípade, ak s konaním o
rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd členského štátu,
ktorý má právomoc podľa čl. 3, má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorásúvisí s rozvodom, ale iba v prípade, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k
dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne
alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Táto právomoc však zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale v konaní o rozvod
manželstva nenadobudol právoplatnosť rozsudok vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností,
prípadne sa tieto konania skončili z iného dôvodu (čl. 12 ods. 1 Nariadenia). Vo veciach rodičovských
práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná právomoc súdu toho členského štátu, na
území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prípade neoprávneného premiestnenia

maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním je zachovaná právomoc toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý
pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia).

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto prípade je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu v súlade s čl. 3 ods. 1 písm.b/

Nariadenia, pretože obidvaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu musel
uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zastavenia konania o rozvod manželstva, ako aj o
trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a v tejto časti vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. na čas po

rozvode, odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky pre prorogáciu právomoci uvedené v čl. 12
ods. 1 Nariadenia, pretože aplikácia Nariadenia má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, v rámci ktorej
je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s konaním o rozvod spojené aj konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. V
tomto prejednávanom prípade majú obidvaja z manželov rodičovské práva a povinnosti k mal. F., pričom

odporca výslovne neprijal právomoc slovenských súdov, pretože podaním z 5.2.2015 adresovaným
Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi výslovne nesúhlasil, aby o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. F. konal a rozhodoval Okresný súd Spišská Nová Ves s odôvodnením, že už obdobné
konanie prebieha v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v M., pretože mal. F. sa
narodila v M., jej národnosť je anglická a od narodenia sa zdržiava v Londýne, kde navštevuje aj

materskú škôlku, preto spadá pod jurisdikciu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Z podania Centra
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo 4.5.2015 (č.l. 61) vyplýva, že bol podaný návrh na
nariadenie návratu mal. F. do krajiny obvyklého pobytu, preto konanie o tomto návrhu v zmysle čl. 16
Dohovoruoobčianskychaspektochmedzinárodnýchúnosovdetí(oznámenieMinisterstvazahraničných
vecí SR č. 119/2011 Z.z.) bráni justičným orgánom, na ktorého území bolo maloleté dieťa premiestnené

alebo na ktorého území je zadržiavané pokračovať v konaní o rodičovských právach a povinnostiach,
čo však neplatí pre súdy členského štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržiavaním podľa čl. 8 Nariadenia, ktoré si zachovávajú právomoc aj po
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa na území iného členského štátu v zmysle čl. 10
Nariadenia, a to ani po rozhodnutí o nevrátení dieťaťa podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980,

kde je následne potrebné aplikovať čl. 11 ods. 6, 7 a 8 Nariadenia. Z uvedeného je zrejmé, že justičné
orgányštátuobvykléhopobytumaloletéhodieťaťapredjehoneoprávnenýmpremiestnením(bezsúhlasu
otca) môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť záujem maloletej, ktorým je nesporne aj rozhodnutie vo veci
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že začatie
konania o rozvod manželstva netvorí prekážku pre začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností v členskom štáte obvyklého pobytu maloletej pred jej neoprávneným premiestnením v zmysle
čl. 8 Nariadenia. Pretože neboli splnené všetky podmienky pre prorogáciu právomoci v zmysle čl. 12
ods. 1 Nariadenia, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zastavenia konania o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. F. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením maloletej bol
nepochybne vo Veľkej Británii, kde sa rodina ako celok zdržiavala až do 30.12.2014, ich prítomnosť
v tomto členskom štáte nemala dočasný ani príležitostný charakter vzhľadom na dĺžku tohto pobytu,
skutočnosť, že rodičia maloletej boli zamestnaní v mieste tohto pobytu a maloletá navštevovala školské

zariadenie, preto je nepochybné, že sa maloletá do uvedeného prostredia v celom rozsahu začlenila.
Pojem obvyklého pobytu dieťaťa nemožno stotožňovať s pojmom trvalého pobytu ani s pojmom bydlisko.Odvolací súd zistil, že v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa došlo k
zrejmej nesprávnosti, pretože v záhlaví uznesenia bol vynechaný, resp. nesprávne označený predmet
konania vzhľadom na to, že navrhovateľka sa domáhala návrhom na začatie konania podaným 2.1.2015

rozhodnutia súdu o rozvode manželstva s odporcom, zverenia mal. F. na čas po rozvode do jej osobnej
starostlivosti, určenia výživného pre maloletú od odporcu, pričom súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení uviedol ako predmet konania iba rozvod manželstva.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p. za podmienok § 164 O.s.p. môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého

rozhodnutia.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť
vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd nariadil opravu záhlavia
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.