Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200014
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615200014.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľky K. F., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. XX/XX, E.
U. H. , Q.D. C.. Ľ. R. H., K. E. E. Q. Č.. XX, E. U. H. proti odporcovi D. F., U.. XX.X.XXXX, F. R. Š. Č..
XX, L. , F..Č.. W. X, R. T., R. A., X., M., E., H. R., v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

V y s l o v u j e s a , že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci rozvodu
manželstva navrhovateľky K. F., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. XX/XX, E.Š. U. H. D. O. D. F., U.. XX.X.XXXX,

F. R. Š. Č.. XX, L. , F..Č.. W. X, R. T., R. A., X., M., E., H. R..

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 2.1.2014 ( správne malo byť zrejme 2.1.2015 - poznámka súdu) ,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.1.2015 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania
uzavreté dňa 12.11.2011 v Rím. kat. kostole v Spišskej Novej Vsi, maloletú dcéru F. F., U.. XX.X.XXXX
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti ( výchovy) navrhovateľky a odporcu počnúc od právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej dcéry sumou, ktorú
určí súd. Tiež žiadala priznať náhradu trov konania voči odporcovi.

Z odôvodnenia jej návrhu okrem iného tiež vyplynulo, že s odporcom bývali od začiatku manželstva v
Londýne,včastiStratfordaichsúčasnáadresajeE.,R.A.,XR.T.,X.,M.,Z..Momentálnejenauvedenej
adrese odporca a ona je na adrese trvalého bydliska. Jej city k nemu ochladli , keď bola vysoko tehotná
a aj po pôrode, lebo takmer nikdy nebol doma. Vždy sa vyhováral na prácu a tvrdil, aký je dôležitý pri
rozhodovaní o dovolenke jeho podriadených, ale sebe voľno nevedel nikdy vybaviť. Iba po pôrode pár

dní, kým neprišli jej rodičia zo Slovenska aby jej pomohli. Dňa 30.12.2014 musela odísť tajne , lebo jej
nedal súhlas, aby si mohla vybaviť rozvod.

Návrh okrem iného doložila britským rodným listom dieťaťa ( „ Certificied copy of an entry - Pursuant
to the Births and deaths Registration Act 1953“) , z ktorého vyplynulo že maloletá Timea Tokárová sa
narodila dňa 12.4.2012 v nemocnici St. George´s Hospital, Tooting. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj

rodný list maloletej vystavený Ministerstvom vnútra SR - osobitnou matrikou Bratislava , podľa ktorého
miestom narodenia maloletej je Wandsworth, Londýn, Spojené kráľovstvo veľkej Británie a Severného
Írska.

Dňa 6.2.2015 bolo súdu doručené mailové podanie odporcu označené ako „ Oznámenie ku podaniu
konania 16P/1/2015“ , v ktorom odporca uviedol, že dňa 16.1.2015 mu mailom a neskôr 25.1.2015 aj

poštou bola na jeho bydlisko W. X, R. T., R. A., X., E. doručená žiadosť navrhovateľky , v ktorej ho táto
žiada o podpísanie žiadosti podanej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod číslom 16P/1/2015o právomoc Okresného súdu Spišská Nová Ves na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
k mal. F. F., U.. XX.X.XXXX H. M.. Odporca následne vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľke včas
oznámil, že súhlas na tento úkon nedáva a týmto aj súdu touto formou oznamuje, že nesúhlasí s týmto

konaním na tunajšom súde. Vzhľadom na to, že už obdobné konanie prebieha v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie v Londýne a keďže ich maloletá dcéra F. je narodená v Londýne a jej národnosť je
anglická a od narodenia sa maloletá zdržiava v Londýne , kde aj navštevuje materskú škôlku, spadá
pod jurisdikciu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Vzhľadom na uvedené preto žiada , aby Okresný
súd v Spišskej Novej vsi nekonal.

Podľa Článku 1 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č.
2201/2003“/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa
vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;

Podľa Článku 3 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky
alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“;

Podľa Článku 6 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, manžela, ktorý:

a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo
b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na
území jedného z týchto členských štátov,

možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje
bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie,
obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b)
sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;

c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;
e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.

Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou

ustanovení článkov 9, 10 a 12.Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej
právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú
právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu
a
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1
zanikne, akonáhle:

a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach

neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;
c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,. súdy členského štátu majú takisto
právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v

odseku 1, ak:

a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že
jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že
dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;

a
b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase
začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa Článku 3 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom

práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako
„Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti
daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Súd vychádzajúc jednak z tvrdení obsiahnutých v podaní navrhovateľky a jednak z mailového vyjadrenia
odporcu dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie v tejto veci, nakoľko
nie je naplnený žiadny z predpokladov predvídaných čl. 3 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES)
č. 2201/2003. Z podania navrhovateľky je zrejmé, že táto po uzavretí manželstva s odporcom s týmto

dlhodobo žila na území Veľkej Británie a to prakticky až do 30.12.2014. Navyše i v súčasnosti ako svojho
zamestnávateľa uvádza v návrhu spoločnosť NAS / National autistic society/ so sídlom 3 G. T. A., X.
K. F. . Tieto skutočnosti potvrdzujú záver, že jej tzv. obvyklý pobyt sa nachádza vo Veľkej Británii a že
tento obvyklý pobyt dosiaľ na uvedenom území nestratila. Aj keby sa prípadne dal jej súčasný pobyt naúzemí Slovenska považovať za jej tzv. obvyklý pobyt, tak od jej príchodu na Slovensko tiež neuplynula
taká naradením predvídaná doba, aby súd mohol vôbec uvažovať o založení svojej právomoci konať
v danej veci. Súd len poznamenáva , že samotná skutočnosť, že aj keď navrhovateľka a odporca sú

štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, to samo o sebe nezakladá automaticky právomoc tunajšieho
súdu konať a rozhodovať vo veci ich rozvodu, pokiaľ títo mali dlhodobo tzv. obvyklý pobyt mimo územia
Slovenska a pokiaľ nebol naplnený niektorý z predpokladov predvídaných v č.l. 3 Nariadenia Rady (ES)
č. 2201/2003.

Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére účastníkov, nakoľko o tejto
navrhovateľka žiadala svojim návrhom rozhodnúť v rámci rozvodového konania, o ktorom ako bolo
vyššie naznačené súd nemá právomoc konať a rozhodovať , nemá súd právomoc konať a rozhodovať
ani v tejto otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.

V jej prípade ani neboli naplnené predpoklady predvídané č.l. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,

ktoré by prípadne mali zakladať právomoc tunajšieho súdu konať v uvedenej veci, a síce že by maloletá
mala tzv. obvyklý pobyt na území Slovenská. Maloletá sa podľa rodného listu narodila na území Veľkej
Británie. Podľa obsahu návrhu navrhovateľky , ale i z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že na území
Veľkej Británie maloletá žije dlhodobo , prakticky od narodenia a podľa vyjadrenia odporcu tam dokonca
navštevuje aj materskú školu.

Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého
pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho
a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a
dôvody pobytu na území členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu

príslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,akoajrodinnéasociálne
väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý
pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že dieťa má tzv. obvyklý pobyt na území Veľkej

Británie.

Odporca ako otec dieťa navyše ani neudelil prípadný súhlas na založenie právomoci tunajšieho súdu
konať vo veci maloletej v zmysle čl. 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

Tým že nie je daná právom tunajšieho súdu konať v otázky úpravy rodičovských práv a povinností
maloletej v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, nie je daná ani jeho právomoc rozhodovať vo
veci výživného v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

Keďže súd na základe týchto vyššie skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc, v súlade

s Článkom 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a
zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania , ktorú nie
je možné odstrániť žiadnym iným postupom , ďalším výrokom konanie začaté na návrh navrhovateľky
zastavil.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci.