Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimíra Slobodová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716205891
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716205891.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdSkalicasudkyňouJUDr.VladimírouSlobodovouvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletú
M. F., O.. XX.X.XXXX, t.č. bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: U. F., O.. X.X.XXXX, Z. V. B. XXXX/X, B., občan SR a O. E., O..
XX.X.XXXX, Z. V. B. XXXX/X, B., Z..Č.. Š. XX, F., občianka SR, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica,
o návrhu otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa, takto
r o z h o d o l :
Súd zveruje mal. M. F., O.. XX.X.XXXX s účinnosťou od 1.2.2017 do osobnej starostlivosti otca, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. M.O. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2017
splatné k rukám otca vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/67/2012-72 zo dňa 13.6.2012.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu 07.11.2016 domáhal zmeny zverenia dieťaťa,
t.j. aby bola mal. M. zverená jemu do osobnej starostlivosti, matke bolo určené výživné v sume 100 eur
mesačne. Návrh odôvodnil tým, že maloletá s ním býva v spoločnej domácnosti od konca júna 2016 ,
kedy sa k nemu presťahovala.
2. Rodičia sa v rámci konania dohodli na zmene zverenia s účinnosťou od 1.2.2017 a taktiež na tom,
aby nebol styk matky s dieťaťom upravený. Matka nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného 100 eur,
navrhovala určiť jej výživné na dieťa v sume 50 eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami rodičov, kolízneho opatrovníka dieťaťa i prokurátora,
písomným vyjadrením dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp.zn.6P 26/2014, správou kolízneho
opatrovníka, listom vlastníctva č. XXXX, potvrdeniami o príjme rodičov dieťaťa, správou mesta B.,
daňovým priznaním otca za rok 2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Mal. M. je dieťa narodené z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica č. k.
2C/200/2009-27 z 6.10.2009 ( pri rozvode bolo dieťa zverené otcovi). Naposledy bolo o právach a
povinnostiach rodičov k mal. M. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/67/2012-72
zo dňa 13.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.6.2012. Maloletá bola zverená matke a otcovi bolo
určené výživné 100 eur mesačne. V tom čase bol otec živnostníkom, mal mesačný netto príjem 1000eur. Matka mala v období od mája 2011 do apríla 2012 netto mesačný príjem 574,26 eur a poberala
rodinné prídavky na dieťa 22,54 eur. M. navštevovala 7. ročník základnej školy. Ani jeden z rodičov inú
vyživovaciu povinnosť nemali.
5. Ako hlavný dôvod návrhu na zmenu zverenia dieťaťa otec uviedol, dcéra sa k nemu prisťahovala a
chce s ním ostať bývať naďalej
6. Maloletá M. sa k návrhu otca a pôvodnému nesúhlasu matky vyjadrila písomne. Prejavila vôľu ostať
naďalej bývať u otca, kde sa dobre cíti. Uviedla, že aj v prípade zamietnutiu návrhu ona ostane u otca
bývať naďalej. Súd pri vyjadrení dieťaťa prihliadal na to, že v máji roku 2017 bude mať M. 18 rokov, a
teda jej vyjadrenie bolo primerané jej veku.
7. V súčasnosti je otec zamestnaný ako živnostník, podľa jeho vyjadrenia má brutto mesačný príjem cca.
1000 eur a z toho platí mesačne odvody spolu cca 200 eur. Býva s maloletou v trojizbovom byte, ktorý
je v BSM jeho a matky dieťaťa. Mesačne má výdavky spojené s bývaním v byte na nájom 157,93 eur,
elektrinu 24 eur. Súd mal preukázané, že v súčasnosti otec aj s matkou dieťaťa tento byt predávajú za
kúpnu cenu 43.900 eur a on sa i s M. sťahujú k jeho matke, ktorá býva vo svojom trojizbovom byte. Podľa
jeho slov M. s tým nemá problém, lebo u babky často bývala. Otec uviedol, že po vzájomnom vyporiadaní
sa jemu by mala z kúpnej ceny ostať suma cca 10.000 eur. Otec s družkou očakávajú narodenie ich
dieťaťa v máji 2017. jeho družka má viac ako dva roky podané o mestský nájomný byt, kam majú v
pláne sa presťahovať, keď byt dostanú.
8. Matka býva s manželom v Skalici v podnájme v 2 izbovom byte, s ktorým má mesačné výdavky
na nájom vrátane energie 284 eur. Matka uzatvorila nové manželstvo v roku 2016 s P. E.. Okrem M.
nemá iné maloleté deti. Jej terajší manžel má jednu vyživovaciu povinnosť a mesačne platí na svoje
dieťa výživné v sume cca 27 eur. Jej manžel je v súčasnosti nezamestnaný, lebo k 1.12.2016 s ním bol
skončený pomer. V súčasnosti je práceneschopný. Aj z nemocenskej dávky je mu mesačne exekučne
zrážaná suma a naposledy mu bolo vyplatené nemocenské 291 eur.
9. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že má netto mesačný príjem 518 eur.
V období od 17.10.2016 do 25.10.2016 bola na OČR, ale zamestnávateľ jej príjem za toto obdobie
neuviedol a ani samotná matka ho uviesť nevedela. Podľa vyjadrenia matky a ňou predložených
dokladov jej otec na dieťa neplatil výživné pravidelne, posielal jej rôzne sumy ( 10 eur, 20 eur, 35 eur,
110 eur). Minulý mesiac jej poslal 250 eur a v tomto mesiaci sumu 300 eur.
XX. M. chodí na strednú školu v B., v škole sa stravuje. Mesačne jej otec platí za obedy cca 25 eur (podľa
počtu dní). Podľa slov otca má mesačne výdavky na dcéru cca 100 eur až 150 eur. Nemá zdravotné
problémy.
11. Zo správ kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že preskúmal pomery v domácnosti otca a
nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa . Súhlasil s návrhom otca.
12. Prokurátor sa k veci vyjadril po vykonanom dokazovaní a navrhol vyhovieť návrhu.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.16. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v
záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim
schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania
látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Predmetom konania je zmena zverenia dieťaťa k druhému rodičovi, určenie výživného povinnému
rodičovi a úprava styku s dieťaťom.
25. Súd sa oboznámil z obsahom predložených listinných dôkazov, s vyjadreniami účastníkov a dospel k
záveru, že návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča bol podaný dôvodne, keďže
došlo k zmene pomerov na strane rodičov a hlavne maloletého dieťaťa. Súd sa podrobne zaoberal
vyjadreniami rodičov i samotného dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka dieťaťa ohľadom bytových
pomerov otca. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pre riadnu a pokojnú výchovu dieťaťa
nie je ani tak dôležité či rodič zabezpečuje bývanie v podnájme alebo v vlastnom byte, ale to - aké
kľudné a plnohodnotné prostredie dieťaťu vytvoril pre jeho duševný a psychický vývin. Vychádzajúc z
vyjadrení kolízneho opatrovníka a prejavenú prosbu dieťaťa, aby ostalo bývať s otcom i naďalej, súd
na prvé miesto kládol zdravý a pokojný vývin a vývoj dieťaťa, ktoré chodí na strednú školu, v máji tohto
roku dosiahne dokonca plnoletosť. Z písomného vyjadrenia dieťaťa a vyjadrenia matky si súd ustálil, že
nateraz je vzťah medzi nimi narušený. Matka po oboznámení sa s písomným vyjadrením dcéry súhlasila
s tým, aby dieťa bolo zverené otcovi. Z týchto dôvodov zveril súd maloletú M. do osobnej starostlivosti
otca. Súd mal objektívne preukázané, že otec po predaji jeho bytu má zabezpečené bývanie i s dcérou.
Na základe zhodného súhlasu oboch rodičov súd zveril dieťa do starostlivosti otca s účinnosťou od
1.2.2017. Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené rodičovské práva a povinností a ani nebol od nich zbavený,
a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa na výchove a výžive maloletej, majú rovnaké práva i pokiaľ
ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku.
26. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť
potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské amimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou,
zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej
osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa
v konkurencii.
27. Súd posudzoval pomery rodičov, ktoré u nich boli v roku 2012, kedy bolo dieťa zverené
matke. Matke sa zmenil osobný stav, doposiaľ ani jednému z nich nevznikli ďalšie
vyživovacie povinnosti.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené určil súd matke povinnosť platiť výživné na dieťa tiež od
1.2.2017. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch
rodičov, vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, navrhovanú výšku výživného otcom
dieťa 100 eur mesačne a matkou v sume 50 eur; a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má
podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd vychádzal z premisy, že výživné na dieťa
predchádza iné výdavky rodičov, ako aj finančná pomoc matky svojmu terajšiemu
manželovi, lebo je práceneschopný. Súd určil výživné od 1.2.2017 z tých istých dôvodov,
prečo od tohto času zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca. Pri určovaní výšky
výživného súd vychádzal z príjmu matky zisteného prostredníctvom jej zamestnávateľa,
ktorý je netto v priemere 518 eur mesačne. Súd vychádzala z zaužívanej súdnej praxe
počítajúc ho z čistého príjmu povinného rodiča a počtu detí, ktoré sú na ňu výživou
odkázané. Matka má netto mesačný príjem v sume 518 eur. Vychádzajúc z súdnej praxe
výživné pri deťoch vo veku mal. M. navštevujúcej strednú školu sa počíta ako 25 %
z čistého príjmu matky, v tomto prípade 25 % z sumy 518 eur deleno počet detí matky.
20% z 518 eur = 129,50 eur deleno 1 dieťa = 129,50 eur. Takýmto spôsobom súd zistil, že
výživné na mal. M. by mala matka platiť po 129,50 eur mesačne. Nakoľko otec
žiadal od matky výživné 100 eur mesačne a matka súhlasila len so sumou 50 eur, súd určil
výživné na dieťa matke v sume 100 eur mesačne.
29. Súd sa ďalej vyporiadal s otázkou úpravy styku matky s dieťaťom. Obaja rodičia i dieťa
súhlasne súhlasili s tým, aby matka mala s dieťaťom neobmedzený styk a v konečnom
dôsledku L. M. skoro plnoletá, preto i súd styk neupravoval.
30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo ak do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.