Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200068
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci navrhovateľa: M. H., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX E., L. U. č. XXX/XX,
zast. advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, Advokátska kancelária T. č. XX, XXX XX G., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11.12.2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2004.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.11.2013
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2004. Poukázala na ust. § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení a uviedla, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov

v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku, 13.12.2003. Z potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 14.11.2013
vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku a prídavku
k starobnému dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného
dôchodku bola navrhovateľovi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky určená podľa ustanovení
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.7.2002, suma
výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku,
na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma
starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma
výsluhového dôchodku, navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti

zákona č. 100/1988 Zb., to znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím
na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku
aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálnehozabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na určenie sumy starobného dôchodku bola
navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 31.8.1967 do 1.9.1969 v I. kategórii
funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.10.1970 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií,

doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.1.2000 do 12.12.2003 v III. pracovnej kategórii
a po vzniku nároku na dôchodok doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 13.12.2003 do
31.12.2003. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté
doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, odporkyňa žiadosť navrhovateľa z 25.11.2013 o
priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla. V súlade s §

67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľ má možnosť za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.
Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho
zabezpečenia Bratislava po prevedení poisteného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na

žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania. Uviedol, že nesúhlasí so závermi Sociálnej poisťovne vo vecnej aj právnej rovine, tak ako
ich uvádza a hodnotí v predmetnom rozhodnutí. Bližšie dôvody neuviedol.

Vo vyjadrení zo dňa 12.2.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 24.3.2014 navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku proti

napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 11.12.2013. Uviedol, že bol oboznámený s potvrdením
- oznámením údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, vystaveným odborom sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOÚ-OSZ-37.905-14/2013-VZ zo dňa
14.11.2013, v ktorom sa okrem iného uvádza, že pre výmer starobného dôchodku mu bola v súlade
s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

započítaná a preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do dňa priznania starobného
dôchodku. Na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014, ktoré bolo v súlade s ust. § 250g
ods. 2 O.s.p. vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa súdu uviedol, že
jeho klient trvá na podanom opravnom prostriedku a žiada, aby mu súdu vyhovel, t. j. aby napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Nič viac k veci neuviedol.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie
odporkyne k veci zo dňa 12.2.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa

s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.11.2013, doručenou odporkyni dňa 29.11.2013, požiadal o starobný
dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1.1.2004.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava
č. SPOÚ-OSZ-37.905-14/2013-VZ zo dňa 14.11.2013, ktorý sa nachádza v administratívnom spise,
vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový

dôchodok od 1.1.2004 vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku. Na nárok
na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru a
doba civilného zamestnania tak, ako je uvedené v tomto potvrdení. Na určenie sumy priznanej dávky
(starobného dôchodku) bola navrhovateľovi zhodnotená celková doba poistenia v rozsahu 35 rokov a
103 dní. Navrhovateľovi bola započítaná doba zamestnania a služobného pomeru v rozsahu: základná

vojenská služba od 31.8.1967 do 1.9.1969 v I. kategórii funkcií, služobný pomer v PZ od 1.10.1970 do
31.12.1999 v I. kategórii funkcií, služobný pomer v PZ od 1.1.2000 do 12.12.2003 v III. kategórii
funkcií a doba po veku - služobný pomer od 13.12.2003 do 31.12.2003. Z uvedeného potvrdenia
ďalej vyplýva, že vzhľadom na to, že podmienku potrebnej doby zamestnania „najmenej 25 rokov“ akoaj podmienku „20 rokov služby zaradenej do I. resp. II. kategórie funkcií“ navrhovateľ splnil aj bez doby
do 18. roku veku, započítanie doby zamestnania (štúdia) pred 18. rokom veku nemalo žiadny vplyv
na vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľa a jeho výmer. Pre výmer starobného dôchodku

bola navrhovateľovi v súlade s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov započítaná preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do
dňa priznania starobného dôchodku.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií,

dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. dňa 13.12.2003.

Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov,
v znení účinnom do 31.12.2007, suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku
policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho
vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31.12.2010, nesmie byť nižšia ako

suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho,
výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto
období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou
tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku
určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo

sirotského výsluhového dôchodku.

Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k
starobnému dôchodku vyššia ako suma výsluhového dôchodku, navrhovateľovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový
vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb
zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.

Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých
zákonov v znení zákona č. 80/2013 Z.z. ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok
na výplatu starobného dôchodku pred 1.1.2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o
zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia

alebovojenskýúradsociálnehozabezpečeniaprevedeniepoistnéhonastarobnépoistenie,údajeodobe
trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po
31.12.2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistené na starobné
poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok

nadôchodokajehovýškuSociálnoupoisťovňou.Starobnýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisuvtakom
prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby

zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, odporkyňa postupovala správne, keď žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2004 zamietla.

Navrhovateľ má možnosť požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku za obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 v súlade s ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.

v znení neskorších predpisov príslušný odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v Bratislave.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 11.12.2013 je v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p.

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa vtomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.