Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010417
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715010417.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému E. X. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/118/2015 zo dňa 21. 4. 2016 na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 16. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. X..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 4T/118/2015 zo dňa 21. 4. 2016 uznal obžalovaného E. X.
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/
Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, ktorý mal spáchať tak, že

v období od mesiaca september 2009 do júla 2012 v meste Michalovce, v bytoch na ul. Margarétovej č.
3, na ul. Štefana Kukuru č. 2, v rodinnom dome na ul. E. XXXX/X v čase vzájomného spolužitia sústavne
fyzicky napádal a psychicky ubližoval svojej družke D. T. st. a to tým spôsobom, že ju kopal do rôznych
častí tela a vulgárne jej nadával, vyhrážal sa, tiež raz hodil o radiátor aj dcéru poškodenej maloletú
S.K., pričom opakovaným fyzickým násilím a sústavným ponižovaním a pohŕdaním u poškodenej vzbudil
strach a stres a tak jej spôsobil utrpenie v takej miere, že poškodená D. T. bola nútená vyhľadať

odbornú pomoc a to dňa 13.02.2012, keď navštívila Centrum poradensko-psychologických služieb, ako
aj zástupcu Združenia Pomoc rodine a dňa 5.7.2012 po ďalšom fyzickom útoku utiekla s deťmi od
obžalovaného.

Súd mu za to uložil podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. úč. do 31.12.2015 trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úč. do 31.12.2015 ho zaradil na

výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré aj následne písomne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Namietal právnu kvalifikáciu svojho konania, aj výšku uloženého trestu.
Poukázal na to, že od marca do júna 2010 nemohol fyzicky útočiť na poškodenú, keďže sa v tom čase
nachádzala s ich chorým synom v Bratislave v nemocnici. Uviedol, že poškodená na neho už pred

narodením syna tlačila, aby sa vzali a aby si osvojil jej deti a vyhrážala sa mu, že ak tak neurobí,
neuvidí syna, ktorého majú spolu. Pripustil, že poškodenú odstrčil tak, že spadla a mala na tvári odreniny,
avšak dodal, že to bolo potom, ako na neho zaútočila. Tvrdí, že dôvodom krivej výpovede poškodenej
je fakt, že otec odmietal na neho prepísať nový dom a že nedosiahla čo chcela. Poprel, že zakazoval
deťom jesť, ponižoval ich, bil ich, že staršej dcére poškodenej sa za 4 roky nič nekúpilo, aj že na
poškodenej pálil cigarety. Vyčíta si, že nebol prítomný na výsluchu poškodenej v Bratislave, kde by jej

moholklásťotázky,avšakdodal,žebolpráceneschopnýanemalfinančnéprostriedkyvycestovať.Anina
hlavnom pojednávaní už nemal možnosť položiť poškodenej otázky, pretože odmietla vo veci vypovedať.Namietal, že súd právne kvalifikoval jeho konanie podľa odseku 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko nebolo
preukázané, že by poškodenú týral po dlhší čas. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď poškodenej, že
týranie netrvalo stále, bol kľud aj taký polrok. Uviedol, že zranenia, ktoré mala poškodená na fotografiách

jej nespôsobil úmyselne. V jednom prípade jej spadla polička na tvár a v druhom ju len odstrčil. Pripustil,
že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, aj fyzickým atakom, ale príčiny boli aj v poškodenej
a jej neprimeranej žiarlivosti.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zmenil právnu kvalifikáciu jeho konania iba na odsek
1 písm. a/ Tr. zák. a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody na skúšobnú dobu s probačným

dohľadom, nakoľko poškodená žije v Bratislave a nevyhľadáva ju, alternatívne, aby vec zrušil a vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Prokurátor krajskej prokuratúry považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné a navrhol
preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z výpovede
obžalovaného, z výpovede poškodenej - svedkyne D. T. st., svedkyne D. T. ml., mal. C. T., G.. C. Y.,
C.. B. J., C.. Y. C., RNDr. E. D., C.. C. G., K. T., C. X., E. X., K. T., C.. R. N., C.. P. E., C. C., C. C., S.
C., C.. J. J., G.., C.. C. T., C.. C. J., zo znaleckého posudku z odboru psychológia, zo znaleckého
posudku z odboru psychiatria,

"
zo psychologickej správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo psychologickej správy z XX.X.XXXX,
z lekárskej správy z XX.X.XXXX, z 5.7.2012, z fotografií predložených poškodenou, zo správy polície, na
podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom tak, ako ho kvalifikoval prokurátor
v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. Obhajobu obžalovaného, že poškodenú dlho netýral a

úmyselne nebil, mal okresný súd vyvrátenú jednoznačnými svedeckými výpoveďami poškodenej a jej
dvoch dcér, G.. C. Y., C.. J. J., C.. C. T., C.. N., K. T., C. C., S. C., aj učiteľov C.. B. J., C.. Y. C., O..
E. D., C.. C. G., znaleckým posudkom z odboru psychológia v nadväznosti na priložené fotografie a
lekárske správy.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné

skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby, ktoré správne právne kvalifikoval jednak podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
ako aj podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák..

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaného a

následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.
Pokiaľ obžalovaný namietal porušenie jeho práva na obhajobu a nedodržanie kontradiktórnosti konania
v dôsledku toho, že poškodenej nemohol klásť otázky, krajský súd poukazuje na č.l. 69 spisu, z ktorého
je zrejmé, že poškodený a jeho obhajca boli upovedomení o výsluchu poškodenej, kde mohli toto svoje
právo plne realizovať.

Poškodená pritom ako matka syna obžalovaného mala ako blízka osoba v tomto konaní právo
nevypovedať na hlavnom pojednávaní, čo aj využila, v dôsledku čoho boli jej výpovede z prípravného
konania prečítané.
Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru
ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného

aj podľa názoru krajského súdu usvedčujú z jeho spáchania výpovede svedkov, na ktoré poukazoval
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj listinné dôkazy, ktoré s týmito výpoveďami
korešpondujú.
Ani krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného, že poškodenej nikdy úmyselne nespôsobil viditeľné
zranenia a netýral ju dlhodobo a v tejto súvislosti poukazuje na zhodné priame výpovede poškodenej a

svedkýň D. T. ml. a mal. C. T., ktoré sú podporené závermi znaleckých posudkov, lekárskymi správami
a výpoveďami ďalších nepriamych svedkov udalostí v rodine.
Pokiaľ obžalovaný spochybňoval hodnovernosť výpovedí poškodenej tým, že ho mala dôvod krivo
obviniť v dôsledku toho, že nedosiahla čo plánovala, krajský súd upriamuje jeho pozornosť na celý radpočetných usvedčujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré výpoveď poškodenej potvrdzujú bez
toho, aby mali na skončení veci v neprospech obžalovaného nejaký záujem.
Na tomto závere nič nemenia ani tvrdenia obžalovaného, že problémy vyvolávala svojou žiarlivosťou

aj poškodená, pretože jeho reakcie v podobe, v akej ich popisovali priame svedkyne skutku, neboli v
žiadnom prípade primerané a jeho konanie nemôžu ospravedlniť, ani zmierniť jeho právnu kvalifikáciu.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal vypustiť zo skutku dobu týrania poškodenej od
marca do júna 2010, kedy mala byť s ich chorým synom v Bratislave v nemocnici, pretože prokurátor
žaloval obžalovaného len za konanie, ktorého sa dopustil v meste Michalovce.

Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky na prekvalifikovanie konania
obžalovaného podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v zmysle odvolacieho návrhu obžalovaného, pretože
podľa ustálenej súdnej praxe sa za týranie po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák. rozumie doba
nad 6 mesiacov, pričom v tomto prípade preukázateľne dochádzalo v žalovanom odobí k intenzívnemu
týraniu poškodenej po omnoho dlhší čas ako 6 mesiacov a to bez ohľadu na nepodstatné krátke
prerušenia, ktoré ani neboli spôsobené dobrovoľným upustením obžalovaného od svojho protiprávneho

konania.
Aj pri rozhodovaní o treste okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na
jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby pre zločin podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v trvaní 7 rokov, pre výkon
ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu primeraný spôsobu páchania žalovaného zločinu,
jeho následku, osobe obžalovaného, ako aj všetkým okolnostiam prípadu.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.