Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214229
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113214229.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o
maloletého W. T., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko S. č. XXX, občana Z. republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky F. N. T., nar. X. X.. XXXX,
trvalé bydlisko S. č. XXX, občianky Slovenskej republiky a otca W. T., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko
O. - R., ul. A. Z. č. XX/XXXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre
maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 31. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Otec W. T., nar. X. X. XXXX, je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné pre maloletého W. T., nar. XX.
5. XXXX, zo sumy 68 EUR mesačne, na sumu 115 EUR mesačne, od 1. 5 2013, a od 1.9.2016 na
sumu 145 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého W. T., za obdobie od 1. 5. 2013 do 31.
10. 2016 vo výške 2 034 EUR, je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po
150 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom
straty výhody splátok.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 13. 5. 2010, sp. zn. 21P
226/2009, v časti zvýšeného výživného pre maloletého W. T..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 30. 4. 2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 30. 4. 2013, sa matka
maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné, ktoré platí otec maloletého dieťaťa, zo sumy 68
EUR na sumu 250 EUR od 1. 5. 2013. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté
v roku 2010. Nastupuje na materskú a následne na rodičovskú dovolenku, v dôsledku čoho jej klesne
príjem a zníži sa životný štandard maloletého dieťaťa.

2. Otec maloletého dieťaťa sa v určenej lehote k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo určené výživné pre
mal. Dušana rozsudkom Okresného súdu sp. Zn. Žilina 21P/226/2009 zo dňa 13.5.2010, na sumu 68
EUR mesačne. Otec platí výživné riadne a včas. So synom sa nestretáva a nič mu nekupuje. V roku
2009 uzatvorila manželstvo a z druhého manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Jej zdravotný stav
aj syna W. je dobrý. Zmeny, ktoré nastali od roku 2010 na strane matky, popísala nasledovne: v roku
2010 pracovala ako teamleader vo firme Z. C. Z., s.r.o., s čistým mesačným príjmom asi 600 EUR.

Iný príjem vtedy nemala. V tomto roku bývala s manželom u jej rodičov v štvorizbovom byte. Vtedy
mala iba jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. W.. Za bývanie prispievali s manželom 200 až 250 EUR.
Manžel pracoval ako živnostník a jeho čistý mesačný príjem bol vtedy asi 800 EUR. V roku XXXX sa
jej narodila dcéra V. a v roku XXXX dcéra D.. V júli 2013 sa s manželom odsťahovali od jej rodičov
do rodičovského domu manžela, kde bývala vtedy jeho mama, ktorá zomrela v roku 2015. Doteraz
bývajú v tomto rodinnom dome, spolu s tromi deťmi. Výdavky na bývanie majú mesačne asi 80 EUR
za elektrickú energiu, plyn nemajú a vodu majú vlastnú. Stále je zamestnaná vo firme Z. C. Z., s.r.o. V
roku 2012 bol jej príjem 800 EUR do októbra 2012. Potom nastúpila na rizikové tehotenstvo. Odvtedy
už nepracovala. V máji 2013 nastúpila na materskú dovolenku a poberala nemocenské vo výške 540
EUR. Na rodičovskú dovolenku nastúpila v decembri 2013 a poberala rodičovský príspevok asi 200
EUR a prídavky na dve maloleté deti. Na rodičovskej dovolenke bola do februára 2015 kedy sa jej
narodila dcéra Nina. Potom bola na materskej dovolenke do augusta 2015. Poberala materskú vo výške
540 EUR. Od septembra 2015 je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203 EUR a
prídavky na tri maloleté deti. Iný príjem nemá. S manželom stavajú dom od roku 2009. V roku 2009
si zobrali úver vo výške 33 000 EUR. Mesačne splácajú 150 EUR. Iný majetok nemá. Manžel skončil
so živnosťou asi v roku 2012. Potom bol nezamestnaný asi dva roky. V roku 2015 nastúpil pracovať do
ČR ako robotník, kde zarobí v čistom 700 - 800 EUR. K iným zmenám u nej nedošlo. Zmeny u syna
W. od mája 2010 matka popísala nasledovne: V máji 2010 bol syn W. žiakom 2. ročníka základnej
školy. V septembri 2012 nastúpil do 5 triedy základnej školy a v septembri 2016 do 9. triedy základnej
školy. Do 6. ročníka základnej školy nastúpil v S.. Náklady na cestovné nemal ani v R. ani v S.. Od
roku 2013 sa venuje florballu. Mesačne platí asi 10 EUR. Iné záujmy syn nemá. Keď nastúpil syn do 5
triedy základnej školy, boli jeho mesačné výdavky nasledovné: na stravu 100 EUR, oblečenie 20 EUR,
hygienické a iné základné potreby 15 EUR, výdavky v škole 10 EUR, mobil 12 EUR, vreckové 10 EUR
mesačne. Od septembra 2013 začal syn chodiť na florball, za ktorý platí 10 EUR mesačne. Takéto
výdavky v podstate zostali rovnaké až doteraz, aj keď výdavky na stravu sa zvýšili od nástupu do 9.
triedy asi na 120 EUR, na oblečenie 30 EUR. K iným zmenám u syna nedošlo.

4. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v máji 2010 pracoval v G. motors Z.
a jeho čistý mesačný príjem bol 650 EUR. Bol tam zamestnaný do polovice februára 2014. Od roku
2011 do januára 2013 mal príjem 650 EUR. Následne bol práceneschopný až do polovice februára
2014. Poberal nemocenské vo výške 400 EUR. Bol operovaný na ruky a keďže zamestnávateľ nemal
pre neho ľahšiu prácu, ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov v polovici februára 2014 a
dostal som odstupné tri mesačné platy. Od konca februára 2014 bol na úrade práce do júla /2014 a
poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 380 EUR. Potom mu bol priznaný čiastočný dôchodok
(40 %) vo výške 386 EUR. Takýto dôchodok má v podstate doteraz. Dôchodok mu bol priznaný pre
ochorenie chrbtice. S chrbticou bol aj na operácii. Na úrade práce už nie je evidovaný, nepracuje. Z
prvého manželstva mal syna I., vyživovacia povinnosť voči nemu mu zanikla asi v roku 2011. Okrem
syna W. nemá inú vyživovaciu povinnosť. K iným zmenám oproti roku 2010 nedošlo. V roku 2010 až do
súčasnosti býva sám jednoizbovom družstevnom byte. V roku 2010 boli výdavky na bývanie asi 200
EUR a nezmenili sa. Od roku 2013 užíva pravidelne lieky, mesačne dopláca 25 - 30 EUR. Nevedel
uviesť názov liekov, ktoré užíva. Doklad za tieto platby za lieky nemá. Od roku 2010 až doteraz sú jeho
osobné výdavky, okrem liekov, v podstate rovnaké a sú nasledovné: na stravu vynaloží 100 EUR,
bývanie 200 EUR, 25 - 30 EUR na lieky, oblečenie 10 EUR, mobil 6 EUR, hygienické a iné základné
potreby 20 EUR, výživné na W. 68 EUR, 10 EUR platí exekútorovi, keďže exekútor od neho vymáha
zameškané výživné. Na otázku sudcu, z čoho otec uhrádza svoje výdavky, ktoré sú vyššie ako príjmy,
otec uviedol, že keď nemá peniaze, tak mu dá jeho matka. Matka je na dôchodku. Nevedel uviesť,
aký má jeho matka dôchodok, dáva mu peniaze každý mesiac. Presnú sumu uviesť nevedel, platí mu
šeky, ktorých je „hodne“. Všetky šeky mu neplatí, „nebudem zdierať starú ženu z peňazí“. Privyrába si
tak, že zbiera čučoriedky a huby. Takto si zarobí 5 EUR za mesiac. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami
inak vysvetliť nevi. So synom sa nestretáva, nič mu nekupuje. Žiadosti zamestnávateľom, na prijatie do
pracovného pomeru som neposiela. Na úrade práce sa nezaevidoval. Oproti roku 2010 sa u neho nič
nezmenilo. Myslí si, že syn W. viac peňazí nepotrebuje, aj on z niečoho potrebuje žiť.

Na pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2016 vo výpovedi uviedol, že na predchádzajúcom pojednávaní
nesprávne uviedol výšku dôchodku, a to úmyselne. Klamal. Poberá dôchodkovú dávku a úrazovú rentu
od 1.1.2016 v sume 614,40 EUR. V roku 2015 to bolo menej asi o 4 EUR. V roku 2014 to bolo asi 608
EUR. Táto renta mu bola priznaná od júla 2014. Dovtedy bol na úrade práce. Bol som práceneschopný
od januára 2013 do polovice februára 2014. Poberal nemocenské vo výške 400 EUR. Keďže išlo o

pracovný úraz, zamestnávateľ mu doplácal príjem do 650 EUR. Od februára 2014 bol evidovaný na
úrade práce, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 380 EUR. V roku 2014, do priznania renty,
mu jednorazovo vyplatili sumu 2500 EUR. Peniaze prepil. Fajčí jednu krabičku za dva dni.

5. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

6. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa oboznámil na pojednávaní s civilným spisom vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21
P 226/2009 a osobitne s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 13. 5. 2010, sp. zn. 21 P/226/2009.
Z tohto rozsudku vyplýva, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 68 EUR
mesačne, od 16. 7. 2009.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania
v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali
účastníci konania.

Pomery účastníkov konania boli k 13. 5. 2010 nasledovné:

Matka bola zamestnaná ako operátorka výroby, s čistým mesačným príjmom od januára 2009 od 420,
66 EUR do 965,40 EUR, v roku 2010 od januára do marca od 534, 68 EUR do 832,52 EUR.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol v roku 2010 zamestnaný v G. O. Z., s.r.o. Príjem
otca sa pohyboval od júla 2009 do decembra 2009 od 590,64 EUR do 767,39 EUR.

Otec vo výpovedi uviedol, že má ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi I. vo výške 100 EUR.

Maloletý syn W. T. navštevoval 2. ročník základnej školy.

Iné skutočnosti, najmä odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa, zo spisu nevyplývajú (neboli zisťované).

Zo správ ÚPSVaR Žilina a ÚPSVaR Martin vyplýva, že otec ani matka neboli v roku 2012, 2013 evidovaní
ako uchádzači o zamestnanie ani nepoberali dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Matka poberá prídavok
na dieťa počas celej rozhodnej doby.

V roku 2012 matka pracovala vo firme Z. C. Z., s.r.o. a jej príjem bol v roku 2012 od 579,99 EUR do
872,43 EUR. Dňa 4. 5. 2013 nastúpila na materskú dovolenku a 1. 2 2015 nastúpila na ďalšiu materskú
dovolenku Matka poberala v apríli 2012 nemocenské vo výške 125,16 EUR, v máji 2012 vo výške 39,34
EUR a v októbri 164,49 EUR. Matka poberala od decembra 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,
60 EUR a od januára 2014 vo výške 203,20 EUR do januára 2015 a od septembra 2015 rodičovský
príspevok vo výške 203,20 EUR až do septembra 2016 (správa z ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča,
zo dňa 26. 9. 2016). Od mája 2013 poberala prídavky na dve deti a od februára 2015 na tri maloleté
deti. Od Mája 2013 do decembra 2013 poberala materské od 629,50 EUR do 696, 90 EUR, od februára
2015 do septembra 2015 od 607 EUR do 724, 50 EUR.

Zo správy zamestnávateľa otca G. O. Z., s.r.o. zo dňa 17. 5. 2013 vyplýva, že jeho príjem sa pohyboval v
roku 2012 od 664,36 EUR do 1 159,21 EUR, v roku 2013 sa pohyboval jeho čistý príjem od 747,98 EUR
do 760,11 EUR. Pracovný pomer trval do 4. 2. 2016. Od 19. 3. 2013 do 27. 1. 2014 bol práceneschopný.
Vo februári 2014 mu bola vyplatená na základe úrazového poistenia vyplatená sumu 9 165,40 EUR.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Martin vyplýva, že otec poberal nemocenské od 5. 2. 2014
do 31. 7. 2014 v sumách od 501 EUR do 647, 20 EUR, v auguste 2014 v sume 83,50 EUR. Od mája
2013 do decembra 2013 poberal nemocenské od 588 EUR do 607, 60 EUR, v januári 2014 vo výške
529,20 EUR.

Zo správy ÚPSVaR Martin vyplýva, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 5. 2. 2014.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava vyplýva, že od 1. 1. 2016 mu bola zvýšená
úrazová renta na sumu 614,40 EUR.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom kolíznej
opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

9. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, pretože by išlo o neprípustnú
reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy
výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec
výšky výživného opätovne prejednať.

10. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť
podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že
pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah,
časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

11. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť)
od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami
na strane účastníkov konania).

12. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté
dieťa v máji 2010) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

V roku 2010 bol jej príjem cca 600 EUR netto. Uzavrela manželstvo a inú vyživovaciu povinnosť nemala.
Bývala s manželom u jej rodičov v štvorizbovom byte. Za bývanie prispievali s manželom 200 až 250
EUR. V roku XXXX sa jej narodila dcéra V. a v roku XXXX dcéra D.. V júli 2013 sa s manželom
odsťahovali od jej rodičov do rodičovského domu manžela, kde bývala doteraz. V roku 2012 bol
jej príjem zvýšil na sumu cca 800 EUR do októbra 2012. Potom nastúpila na rizikové tehotenstvo.
Odvtedy už nepracovala. V máji 2013 nastúpila na materskú dovolenku a poberala nemocenské vo
výške 540 EUR. Na rodičovskú dovolenku nastúpila v decembri 2013 a poberala rodičovský príspevok
asi 200 EUR a prídavky na dve maloleté deti. Na rodičovskej dovolenke bola do februára 2015 kedy sa
jej narodila dcéra D.. Poberala materskú vo výške 540 EUR. Od septembra 2015 je na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203 EUR a prídavky na tri maloleté deti. Iný príjem nemá. S
manželom splácajú úver výške 33 000 EUR, mesačná splátka predstavuje sumu 150 EUR. Iný majetok
nemá. Manžel ukončil živnosť asi v roku 2012. Následne bol nezamestnaný asi dva roky. V roku 2015
nastúpil pracovať do ČR ako robotník, kde zarobí v čistom 700 - 800 EUR. Keď matka v rozhodnej
dobe pracovala, jej príjem sa zvýšilo cca 200 EUR, následne poklesol v dôsledku nástupu na materskú
a rodičovskú dovolenku. K iným zmenám u matky nedošlo.

13. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté
dieťa v máji 2010) k nasledovným podstatným zmenám pomerov: V máji 2010 pracoval v Kia motors
Z. a jeho čistý mesačný príjem bol 650 EUR. Jeho príjem sa pohyboval v roku 2012 od 664,36
EUR do 1 159,21 EUR, v roku 2013 sa pohyboval jeho čistý príjem od 747,98 EUR do 760,11 EUR.
Pracovný pomer trval do 4. 2. 2016. Došlo teda k zvýšeniu jeho príjmu. Od 19. 3. 2013 do 27. 1. 2014
bol práceneschopný. Počas práceneschopnosti poberal nemocenské od 5. 2. 2014 do 31. 7. 2014 v
sumách od 501 EUR do 647, 20 EUR, v auguste 2014 v sume 83,50 EUR. Od mája 2013 do decembra
2013 poberal nemocenské od 588 EUR do 607, 60 EUR, v januári 2014 vo výške 529,20 EUR. Vo
februári 2014 mu bola vyplatená na základe úrazového poistenia suma 9 165,40 EUR. Poberá úrazovú
rentu, od 1. 1. 2016 vo výške 614,40 EUR. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho príjem
oproti roku 2010 výrazne nepoklesol, a po započítaní sumy vyplatenej na základe úrazového poistenia,
možno konštatovať, že jeho príjem sa v rozhodnej dobe zvýšil (po rozrátaní sumy 9 165,40 EUR na
jednotlivé mesiace od nástupu na PN). V roku 2011 mu naviac zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi
z predchádzajúceho manželstva, takže v rozhodnej dobe má iba jednu vyživovaciu povinnosť.

14. Na strane maloletého dieťaťa došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného
na maloleté dieťa v máji 2010) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

V máji 2010 navštevoval 2. triedu základnej školy. V septembri 2012 nastúpil do 5. triedy základnej školy
a v septembri 2016 do 9. triedy základnej školy. Matka vyčíslila náklady s výchovou syna od roku 2013
do nástupu do 9. triedy v celkovej výške cca 180 EUR a od 1. 9. 2016 na sumu cca 210 EUR. Tieto
výdavky nevybočujú z rámca bežných výdavkov pre dieťa takéhoto veku, preto ich súd považoval za
oprávnené. Súd poukazuje na to, že výdavky pre dieťa nie je možné určiť presne, na základe exaktných
kritérií, pretože každý posudzovaný prípad je prísne individuálny, výdavky sú variabilné, menia sa. Je
celkom nepochybné, že dieťa fyzicky a psychicky vyspelo, teda náklady na jeho výživu podstatne vzrástli.
Taktiež vzrástli aj životné náklady od roku 2010. Súd nemohol komplexne posúdiť nárast výdavkom pre
dieťa, pretože v roku 2010 neboli presne ustálené.

15. Dôležitou skutočnosťou pri určovaní výšky výživného povinného rodiča je osobná starostlivosť
druhého rodiča o maloleté dieťa. Matka zabezpečuje pre dieťa aj bývanie a iné plnenia, otec matke s
výchovou syna nepomáha, nestretáva sa s ním, okrem výživného mu neposkytuje iné plnenia. Výdavky
pre syna preto ustálil súd na sumu cca 230 EUR od 1. 5. 2013 do 31. 8. 2016 (opakujúce sa priame
výdavky 180 EUR a výdavky na bývanie, a energie a ďalšie nepriame výdavky v sume 50 EUR) a od
1. 9. 2016 na sumu 260 EUR (opakujúce sa priame výdavky 210 EUR a výdavky na bývanie, a energie
a ďalšie nepriame výdavky v sume 50 EUR).

16. Nemožno akceptovať prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti, že dieťa vyššie výživné
nepotrebuje. Práve naopak, oprávnené výdavky pre dieťa neustále rastú a aj otec sa na nich musí
podieľať. Jeho prístup považuje súd (aj v kontexte uvádzaných nepravdivých údajov o príjme) za
nesprávny a egoistický.

17. Súd konštatuje, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania
a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov od mája 2010. Keďže od mája 2010 uplynulo viac ako 6
rokov, maloleté dieťa sa blíži veku dospelosti a otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu z
predchádzajúceho manželstva, súd pristúpil k razantnejšiemu zvýšeniu výživného tak, aby rozhodnutie
bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a to diferencovane, na sumu 115 EUR mesačne od 1. 5
2013 a od 1.9.2016 na sumu 145 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky maloletého dieťaťa. Diferenciáciu súd odôvodňuje dĺžkou rozhodného obdobia (viac ako 3 roky)
a nárastov oprávnených výdavkov nástupom do posledného ročníka základnej školy a akceleráciou
psychického a fyzického vývoja dieťaťa).

18. Otec doteraz platí výživné vo výške 68 EUR. Zvýšením výživného od 1. 5. 2013, došlo k vzniku
dlžného výživného nasledovne:

Súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa od 1. 5. 2013 o 47 EUR (115 EUR mínus 68 EUR) a od 1. 9. 2016
o 77 EUR (145 EUR mínus 68 EUR).

Za obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 8. 2016, t. j. za 40 mesiacov, vznikol otcovi dlh na výživnom v sume
1 880 EUR (40 mesiacov krát 47 EUR).

Za obdobie od 1. 9. 2016 do 31. 10 2016, t. j. za 2 mesiace, vznikol otcovi dlh na výživnom v sume
154 EUR (2 mesiace krát 77 EUR).

Celkový dlh za obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 10. 2016 predstavuje sumu 2 034 EUR (1 880 EUR plus
154 EUR).

19. Súd povolil nedoplatok na výživnom splácať otcovi po 150 EUR mesačne, splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie
splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a
výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si
musel byť vedomý toho, že výživné pre maloletého syna bude zvýšené a mal sa na takúto situáciu v
predstihu pripraviť. Naviac, otcovi bola v roku 2014 vyplatená značná suma (9 165,40 EUR), ktorej časť
môže použiť na splácanie bežného aj dlžného výživného.

20. Aj keď súd návrhu matky a kolíznej opatrovníčky nevyhovel v celom rozsahu, nerozhodol o tom
osobitným výrokom (zamietnutím návrhu vo zvyšnej časti), pretože konanie o zvýšení výživného pre
maloleté dieťa má mimosporový charakter a možno ho začať aj bez návrhu.

21. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 13. 5. 2010, sp. zn. 21P 226/2009, v
časti zvýšeného výživného pre maloletého W. T., pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v
predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. CMP v konaní o návrhu na zníženie výživného nemá osobitnú úpravu o trovách
konania, preto súd rozhodol, že z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

24. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.