Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/335/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613204614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5613204614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu:
GENERALFACTORING,a.s.,sosídlomvBratislave,Košická56,IČO:35838825,právnezastúpeného
spoločnosťou HMG & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovaným: 1/
V. D., nar. X.X.XXXX a 2/ Q. D., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M. XXX, o zaplatenie 3.310,77 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/171/2013-75 zo dňa 16. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti

žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 328,72 eur spolu s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 328.72 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Vychádzal zo skutočnosti,
že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 11.1.2016 so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere, na

základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk, ktorý (úver) sa žalovaní počnúc
20.2.2006 (s konečnou splatnosťou úveru 20.12.2010) zaviazali splácať mesačnými splátkami vo
výške 1.188 Sk. Nadväzne, vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného zmluvného vzťahu,
konštatoval v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa povinnosť súdu z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Nakoľko
žaloba bola podaná na súde dňa 24.4.2013, v čase podania žaloby už boli premlčané splátky úveru
splatné ku dňu 20.4.2010. Za opodstatnenú preto považoval žalobu čo sa týka splátok splatných od

20.5.2010 do 20.12.2010, t. j. 8 splátok po 39,43 eura, spolu 315,44 eur a poplatku za správu úveru,
ktorý bol zmluvnými stranami individuálne dojednaný v zmluve o úvere vo výške 1,66 eura mesačne, čo
za 8 mesiacov predstavuje 13,28 eur, spolu 328,72 eur.

2.V zostávajúcej časti - pokiaľ ide o premlčané splátky, ako i zaplatenie poplatkov za správu úveru vo
výške, ktorá nebola individuálne dojednaná v zmluve o úvere - okresný súd žalobu zamietol. Taktiež
nepriznal žalobcovi poplatky za upomienky, ktoré (poplatky) boli upravené len v sadzobníku poplatkov a

neboli so žalovanými individuálne dojednané v zmluve o úvere. Napokon žalobcovi neprislúcha právo na
zaplatenie úrokov po splatnosti úveru, keďže zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné
prostriedky patrí veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Inými slovami, úroky predstavujú
osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu sozáväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 ObZ s poukazom na rozhodovaciu činnosť
Krajského súdu v Žiline).

3.Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle príslušných
občianskoprávnych predpisov. Priznanú čiastku umožnil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. žalovaným
splácať v mesačných splátkach po 15 eur s poukazom na ich príjmové a výdavkové pomery. Súčasne
konštatoval, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu.

4.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. Konštatoval pritom
prevažnú mieru úspechu na strane žalovaných, ktorí si však trovy konania neuplatnili, z ktorého dôvodu
im ich náhradu nepriznal.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v časti týkajúcej zamietnutia návrhu vo zvyšku, žalobca a

domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, alternatívne
zrušenia veci a vrátenia okresnému súdu v dotknutej časti na ďalšie konanie. Namietal, že v
posudzovanej veci ide o zmluvu o úvere, ktorá v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
patrí medzi absolútne obchody, preto je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Ani okolnosť, že ide o spotrebiteľský úver nevylučuje použitie Obchodného zákonníka.

Tvrdenie, že spotrebiteľská zmluva spôsobuje výlučnosť pôsobnosť Občianskeho zákonníka nemá
žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generali. Na základe toho
zdôraznil (s poukazom na názory/články prof. Vojčíka a JUDr. Bajánkovej), že okrem všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľskej ochrany je aplikovateľná aj úprava
úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku. Premlčanie nároku z úverovej spotrebiteľskej zmluvy sa

preto riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. Na podporu uvedeného tvrdenia citoval viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej i Slovenskej republiky a krajských súdov.

6.Vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanípoukázalinasvojunepriaznivúsociálnusituáciu-poberajú
dôchodok vo výške 180, resp. dávky v sume 94 eur, uhrádzajú elektriku v sume 50 eur, vodu 13 eur

- v dôsledku čoho im zostáva málo prostriedkov na živobytie. Sú však ochotní dlžnú sumu splácať v
mesačných splátkach.

7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu

ponechal nedotknutým odvolaním nenapadnutý samostatný výrok o uložení povinnosti žalovaným 1 a 2/
zaplatiť žalobcovi sumu 328,72 eur spolu s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny.

8. Odvolacia námietka o nevyhnutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na premlčaciu dobu (jej dĺžku)
prehliada zásadný kontext spotrebiteľskej ochrany. Tým je splnenie si pozitívneho záväzku Slovenskej
republiky z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou ochranou (slabšieho)
spotrebiteľa k vyššej kvalite života ľudí v európskom hospodárskom priestore ako jednej z hlavných

politík Európskej únie. Komunitárne normy (vrátene noriem spotrebiteľského práva) sú súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky a musia sa vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel
ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň iných hodnôt verejného poriadku.

9.Za stabilizovaný je v danej súvislosti potrebné považovať záver aplikačnej praxe, v zmysle ktorého

nie je podstatné, či bola dotknutá zmluva označená ako zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka,
ale rozhodujúcim je, že sa svojím charakterom jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, čo nespochybňuje ani
odvolateľ. Z toho následne vyplýva ochrana žalovaných v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany,
vrátane prednostného použitia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mohli použiť normy obchodného
práva. Uvedené sa napokon prejavilo i v explicitnom znení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 2 veta

posledná, uprednostňujúceho aplikáciu Občianskeho zákonníka v prípade právneho vzťahu, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ.10.Nadväzne je v plnej miere náležitá aplikácia trojročnej premlčacej doby okresným súdom. Naopak,
žalobcom podsúvaný výklad o nemožnosti aplikácie občianskoprávnej úpravy (kratšej) premlčacej doby
vo veciach spotrebiteľského práva z dôvodu, že nie je „určená na ochranu spotrebiteľa“, je vo svetle

opísaných úvah zjavne účelový a nesprávny. Takýto výklad by bol len (neprípustne) formalistickým
popretím požiadavky dosiahnutia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany slabšiemu subjektu
v spotrebiteľskom vzťahu.

11.V tejto spojitosti - bez ohľadu na „nezáväznosť“ žalobcom citovaných rozhodnutí pre súdy konajúce v

prejednávanom prípade - neobstojí ani poukaz odvolateľa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
M Cdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013 a rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach. Označené uznesenie
Najvyššieho súdu SR sa týkalo odlišného skutkového a právneho základu; predovšetkým v ňom išlo o
vzťah dlžníka a ručiteľa z úverového vzťahu, čo nezodpovedá podmienkam súdenej veci.

12.Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu v zmysle § 380 CSP nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho

konkrétnymi dôvodmi, je zrejmé, že odvolanie žalobcu - po vyhodnotení v ňom vymedzených námietok
ako neopodstatnených - nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého meritórneho výroku
rozsudku okresného súdu.

13.Vecnesprávnymjeajnadväzujúcivýrokotrováchkonania,keďokresnýsúdnáležiteaplikovalzásadu

úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

14.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ/žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto je povinný nahradiť žalovaným ich odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške

týchto trov po (ich) vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

15.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba

tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.