Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409200620
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8409200620.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobcu J., proti žalovanej

v 1. rade U. a žalovanej v 2. rade H. práv. zast. JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné
námestie 29, Kežmarok, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 625,91 eur na
účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Pavla Zavackého, advokáta so sídlom Hradné námestie 29,
Kežmarok do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad
Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.2.2009 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 3.11.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúcej k bytu č. X nachádzajúcemu sa na 2.
poschodí bytového domu súpisné č. XXX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu vo výške 7128/41911 - in v pomere k celku zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX k. ú. R., ako aj k pozemku parcele č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo
výške XXXX/XXXXX. - in v pomere k celku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. R. je v celosti
neplatná pre rozpor s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že so žalovanou v 1. rade uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Toto
manželstvo tunajší súd rozviedol rozsudkom vydaným v konaní č. k. 4C 140/2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.1.2009. Predmetný trojizbový byt v R. spolu so spoluvlastníckym podielom na

pozemku nadobudli so žalovanou v 1. rade kúpou v roku 1996. Keďže nehnuteľnosti boli nadobudnuté
za trvania manželstva odplatným spôsobom sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Toto doposiaľ nebolo vysporiadané. Aj napriek tomu žalovaná v 1. rade v roku 2008 napadnutou kúpnou
zmluvou nehnuteľnosti bez jeho súhlasu, prípadne splnomocnenia, odpredala žalovanej v 2. rade.

Právny zástupca žalovanej v 1. a 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že napadnutá kúpna zmluva
je platná, pričom argumentoval tým, že nehnuteľnosti na základe kúpy v roku 1996 nadobudla výlučne

žalovaná v 1. rade, nakoľko na ich kúpu boli použité výlučne len jej finančné prostriedky. Preto žalovaná
v 1. rade nepotrebovala k ich odpredaju žalovanej v 2. rade na základe napadnutej kúpnej zmluvy z
roku 2008 súhlas žalobcu.Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z uvedených dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav:

Zo sobášneho listu vedeného Matričným úradom v R. v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX,
na strane XXX, pod por. č. XX súd zistil, že žalobca a žalovaná v 1. rade manželstvo uzavreli dňa
XX.XX.XXXX.

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.12.2008 sp. zn. 4C 140/2008 - 15 súd zistil, že týmto rozsudkom

bolo toto manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.1.2009.

Z listín označených ako „Kúpna zmluva“ zo dňa 2.4.1996 a 26.10.1996 a z úplných výpisov z listov
vlastníctva č. XXXX a č. XXXX k. ú. R. súd ďalej zistil, že v roku 1996 uzavrela žalovaná v 1. rade
označená v zmluve ako kupujúca s predávajúcimi E. a jeho manželkou C., kúpnu zmluvu, na základe
ktorej sa predávajúci zaviazali previesť na kupujúcu vlastníctvo k všetkým nehnuteľnostiam tak, ako sú

vyššie špecifikované ( k bytu, k spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu
a k pozemku ) a žalovaná v 1. rade sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 370 000,-
Sk, a to v hotovosti pri podpise zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej bol Správou
katastra v F. povolený pod č. Y.. Na základe tejto kúpnej zmluvy bola ako vlastníčka nehnuteľnosti v
katastri zapísaná výlučne žalovaná v 1. rade.

Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľaust.§145Občianskehozákonníkabežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa, okrem
iných, aj ust. § 145 ods. 1, považuje za právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom
dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá (relatívna neplatnosť právneho úkonu).

V prejednávanej veci súd na základe dôkazov vykonaných v konaní tak, ako sú vyššie uvedené,
považoval za skutkovo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1. rade počas
trvania jej manželstva so žalobcom kúpnou zmluvou, teda spôsobom, ktorý v zmysle cit. právnej úpravy
§ 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučoval nadobudnutie nehnuteľností do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Pojem nadobudnutie majetku niektorým z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle
cit. ust. § 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka je štandardnou judikatúrou vykladaný tak, že
je nutné ho chápať nielen čisto právne, ale aj ekonomicky, čo znamená, že nadobudnutie
majetku jedným z manželov počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva podľa §

143 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená nadobudnutie majetku z prostriedkov pripadajúcich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nejedná sa teda o nadobudnutie majetku do
bezpodielového spoluvlastníctva jedným z manželov, ak k nemu dôjde síce za trvania manželstva
spôsobom nevylučujúcim nadobudnutie do bezpodielového spoluvlastníctva, ale na jeho nadobudnutie
(napr. zaplatenie kúpnej ceny) boli použité výhradne prostriedky z oddeleného majetku jedného z

manželov. V takomto prípade vec nadobudne do výlučného vlastníctva len ten manžel, ktorý ju takto
za svoje prostriedky získal. Súd sa preto nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu,
že riešenie otázky pôvodu finančných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny v danej veci
je bez právneho významu. Je však na žalovanej v 1. rade, ktorá v konaní argumentuje záverom, že v
danej veci aj napriek nadobudnutiu nehnuteľnosti ňou za trvania manželstva kúpnou zmluvou nešlo o

nadobudnutie majetku do bezpodielového spoluvlastníctva, tzn. že šlo o výnimku z ust. § 143 ods. 1
Občianskeho zákonníka, aby dôkazné bremeno ohľadne tvrdení odôvodňujúcich tento záver uniesla.Na druhej strane, aj v prípade použitia výlučných prostriedkov len jedného z manželov na
zaplatenie kúpnej ceny môžu manželia za určitého predpokladu nadobudnúť kúpou nehnuteľnosť do
bezpodielového spoluvlastníctva. Tak, ako to uviedol Najvyšší súd ČR v svojom rozhodnutí zo 19.4.2000

sp. zn. 22Cdo 1658/1998 a neskôr aj v rozhodnutí zo dňa 17.10.2001 sp. zn. 22Cdo 1659/2000:
„v prípade, kedy kúpna cena nehnuteľnosti bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či
nehnuteľnosť patrí, alebo nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva“. V prípade použitia výlučných

prostriedkov len jedného z manželov na zaplatenie kúpnej ceny môžu teda manželia nadobudnúť kúpou
nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva vtedy, ak kúpnu zmluvu, ktorá v prípade prevodu
nehnuteľností musí mať obligatórne písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), uzavrú obaja
manželia.

V prejednávanej veci kúpnu zmluvu ako kupujúca v roku 1996 uzavrela iba žalovaná v 1. rade. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy manželia po vzájomných
nezhodách a odlúčení, kedy navrhovateľ býval v byte v F. a odporkyňa s dcérou u rodičov v R., uvažovali
o obnovení spolužitia. Na jednaniach ohľadne kúpy predmetného bytu sa zúčastňovali obaja spolu s
matkou žalobcu K. a jeho bratom A.. Kúpnu zmluvu však nakoniec uzavrela len žalovaná v 1. rade
tak, ako je vyššie uvedené.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná v 1. rade trvala jednoznačne na tom, aby zmluvu
uzavrela výlučne len ona. Tento záver vyplýva ako z jej výpovede, tak aj z výpovedí svedkov A.
a predávajúcej C.. Svedok A. uviedol, že najprv sa hovorilo ako samozrejmosť, že na zmluve budú
obaja manželia. Potom, keď žalovaná v 1. rade prišla s tým, že peniaze na byt si požičajú od tety,

mala podmienku, aby na zmluve bola len ona. Svedkyňa C. uviedla, že pôvodne vyhotovila návrh
kúpnej zmluvy tak, že ako kupujúci boli uvedení obaja manželia. Na to na žiadosť žalovanej v 1. rade
vypracovala nový návrh s kupujúcou iba žalovanou v 1. rade. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy teda
vôľa žalovanej v 1. rade jednoznačne nebola uzavrieť kúpnu zmluvu tak, aby kupujúcim bol aj žalobca.
Žalovaná v 1. rade v svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že v tom čase rozprávali s manželom o

tom, že by začali opäť bývať ako rodina. Čo sa týka však vybavovania bytu, predovšetkým chcela
mať byt pre seba s dcérou. Žalobca uviedol, že vtedy sa nezamýšľal nad tým, že na zmluve je iba
manželka. Z uvedených dôkazov je teda zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy nebola vôľa žalovanej,
aby nehnuteľnosti manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva ako kupujúci na základe
kúpnej zmluvy. Žalobca podľa výsledkov dokazovania mal v tom čase síce záujem nadobudnúť byt

tiež. Je však nesporné, že svoju vôľu neprejavil jasne v zmluve a netrval na tom, aby rovnako ako
žalobkyňa aj on bol účastníkom kúpnej zmluvy. Ak by tak bol učinil, nehnuteľnosti by na základe kúpnej
zmluvy nadobudol spolu so žalovanou v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu
na charakter finančných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže zmluvu uzavrela ako
kupujúca len žalovaná v 1. rade, z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti nadobudli manželia na základe

tejto kúpy žalovanou v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva bolo v danej veci rozhodujúce, aké
finančné prostriedky boli na zaplatenie kúpnej ceny použité.

Záverom tejto časti odôvodnenia súd v nadväznosti na argumentáciu právneho zástupcu žalovanej
strany, že ak žalobca nesúhlasil s tým, že nie je na zmluve uvedený ako kupujúci, mal možnosť napadnúť

platnosť kúpnej zmluvy, súd dáva do pozornosti právny záver vyslovený Najvyšším súdom ČR v
rozsudku zo dňa 29.4.1997 sp. zn. 177/1997, podľa ktorého: „kúpnu zmluvu, ktorou má byť vec najprv
získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považovať za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Ak túto zmluvu ako kupujúci uzavrel len
jeden z manželov, je vo vzťahu k predávajúcemu zaviazaný a oprávnený len on sám. Neprichádza preto

v úvahu dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka“.

Tvrdenia účastníkov ohľadne finančných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny za
nehnuteľnosti boli rozdielne. Žalobca tvrdil, že na zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve

v celkovej výške 370 000,- Sk boli použité jednak finančné prostriedky, ktoré obom manželom požičala
teta žalovanej v 1. rade J., ktoré predstavovali sumu 300 000,-Sk a ktoré jej splácali zo spoločných
prostriedkov mesačnými splátkami po 5 000,-Sk v období rokov 1996 - 2001. Zvyšok finančných
prostriedkov vo výške 70 000,-Sk predstavovali našetrené spoločné finančné prostriedky. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že celá kúpna cena vo výške 370 000,-Sk bola zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré
výlučne jej darovala teta J.. Ako už súd vyššie uviedol, bolo na žalovanej v 1. rade, ktorá tvrdeniami o
zaplatení kúpnej ceny z jej výlučných finančných prostriedkov argumentovala záver, že v danej veci aj

napriek nadobudnutiu nehnuteľnosti ňou za trvania manželstva kúpnou zmluvou nešlo o nadobudnutie
majetku do bezpodielového spoluvlastníctva, tzn. že šlo o výnimku z ust. § 143 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, aby dôkazné bremeno ohľadne týchto svojich tvrdení uniesla.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a medzi účastníkmi nebolo ani sporným, že prevažná

časť finančných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny bola získaná od príbuznej žalovanej
v 1. rade J. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalobca v čase predaja navrhoval, že požičia
nejaké peniaze od brata. Žalovaná v 1. rade však trvala na tom, aby peniaze boli len od pani H., s
čím nakoniec súhlasil. Žalovaná v 1. rade predložila súdu listinu označenú ako „Prehlásenie“, v ktorej
J. dňa 11.3.1998 prehlásila, že žalovanej v 1. rade darovala na kúpu bytu 370 000,-Sk. Pravosť tejto
súkromnej listiny, na ktorej sa nachádza osvedčenie Okresného úradu v Kežmarku zo dňa 13.3.1998,

že podpis na listine urobila jej vystaviteľka, nebola v konaní žalobcom spochybnená. Žalobca v konaní
poprel pravdivosť jej obsahu. Za tým účelom navrhol vykonanie výsluchov svedkov - svojich príbuzných
- K., A., L., H. a L.. Výsluch J. nebolo možné v konaní vykonať, nakoľko menovaná v čase tohto
konania už bola nebohá (zomrela dňa 7.12.2001). Súd vykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom.
Vyhodnotením týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi vykonanými vo

veci, vrátane dôkazu spornou verejnou listinou, súd v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
prijal záver, že dôkazmi vykonanými v konaní pravdivosť tejto súkromnej listiny nebola vážnejšie v
konaní spochybnená.

Z listinných dôkazov - z výpisov z účtu žalovanej v 1. rade vo Y. O. z rokov XXXX - XXXX a z oznámení

Y. vyplýva iba skutkový záver, že z účtu žalovanej v 1. rade vo Y. bolo v týchto rokoch mesačne
poukazovaných 5 000,-Sk na vkladnú knižku vedenú opäť na meno žalovanej v 1. rade číslo XXXX -
XXXXXXXXXX. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva, žeby tieto finančné prostriedky boli použité
na splátky pôžičky poskytnutej manželom J. na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností v celkovej výške
300 000,- Sk, tak, ako to v konaní tvrdil žalobca. Takýto záver súd nemohol bez ďalšieho prijať ani na

základe výpovedi svedkov - príbuzných žalobcu - matky K. brata A., L. J., H. a L. ktorí zhodne uviedli,
že v rodinách oboch manželov sa bežne hovorilo o splácaní pôžičky za byt manželmi, a to hlavne s
prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli vo veci najavo. Najmä na skutočnosť, že manželia už v čase
kúpy bytu žalovanou v 1. rade mali medzi sebou vážnejšie nezhody, o čom svedčia aj okolnosti samotnej
kúpy bytu len žalovanou v 1. rade tak, ako ich súd vyššie popísal. Všetky tieto dôkazy bez ďalšieho

nepostačovali pre prijatie záveru, že súkromná listina predložená žalovanou v 1. rade nie je pravdivá.
Naviac,anitvrdeniežalobcuopoužitíspoločnýchnašetrenýchfinančnýchprostriedkovvovýške70000,-
Sk na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny nepreukazuje žiadny z vykonaných dôkazov. Záverom súd len
poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry samotné popretie pravdivosti súkromnej listiny, bez ďalších
dôkazov, nemá samo o sebe za následok vznik dôkazného bremena ohľadne pravdivosti popretia tomu

účastníkovi, ktorý z existencie popretej súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé následky (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.10.2000 sp. zn. 22Cdo 2670/1998 a pod.).

Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a ich právne zhodnotenie súd vo veci prijal záver , že
predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1996 nadobudla do vlastníctva

výlučne žalovaná v 1. rade. Preto pokiaľ žalovaná v 1. rade vlastníctvo k nehnuteľnostiam následne
napadnutoukúpnouzmluvouzodňa3.11.2008previedlanažalovanúv2.rade,nepotrebovalakprevodu
súhlas žalobcu. Preto žalobca sa v konaní nedôvodne v zmysle vyššie cit ust. § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, tzn. z dôvodu, že ako manžel k prevodu nedal súhlas, dovoláva neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy. Súdu preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na tento záver je bez právneho

významu, či sa v danom prípade jednalo o bežnú vec manželov alebo nie.

Záverom súd len poznamenáva, že aj keď žalobca ničím neodôvodnil svoj naliehavý právny záujem na
podanej určovacej žalobe, súd mal za to, že na žalobe mal naliehavý právny záujem. Aj keď vyslovením
neplatnostinapadnutejkúpnejzmluvybysanevyjasniloprávnepostaveniežalobcuvovzťahukukatastru

nehnuteľnosti, kde ako vlastníčka nehnuteľnosti bola zapísaná výlučne žalovaná, súd mal za to, že
rozhodnutie by medzi manželmi navodilo stav určitej právnej istoty, ktorý by umožnil predísť, prípadne
mimosúdne vyriešiť prípadné ďalšie súdne spory súvisiace s týmito nehnuteľnosťami (spor o vypratanie
bytu, vedený na tunajšom súde, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a pod.).Onáhradetrovtohtokonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,tzn.podľa
zásady úspechu v konaní. Keďže žalované mali v konaní úspech a o náhradu trov tohto konania aj riadne

požiadali, súd im priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania. Výšku trov žalovaných
súd stanovil vychádzajúc z písomnej špecifikácie predloženej právnym zástupcom žalovaných dňa
19.1.2012 a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, a to nasledovne:

a/ tarifnú odmenu za zastupovanie advokátom v konaní podľa § 11 ods. 1:

Rok 2009

- príprava a prevzatia zastúpenia................................................................................................53,49 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 17.9.2009.............................................................................53,49 eur

- zastúpenie na pojednávaní dňa 19.11.2009 ( 1 -ina odmeny.................................................13,37 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 17.12.2009............................................................................53,49 eur

Rok 2010

- zastúpenie na pojednávaní dňa 16. 2.2010 ( 1 -ina odmeny)................................................. 13,87 eur
- zastúpenie pri úkonoch súdu dňa 13.4.2010..............................................................................55,49 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 1.7.2010 ( 1 -ina odmeny )...................................................13,87 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 23. 9.2010................................................................................55,49 eur

Rok 2011

- zastúpenie na pojednávaní dňa 27.9.2011.................................................................................14,25 eur
- zastúpenia na pojednávaní dňa 13.12.2011....................................................................................57 eur

Rok 2012

-zastúpenie na pojednávaní dňa 17.1.2012..................................................................................58,69
eur
__________________________________________________________________________________

Odmena s p o l u :.....................................................................................................................442,50 eur

b/ hotové výdavky a náhrady advokáta - režijný paušál ( §16 ods. 3 ):

- rok 2009 - 4 x 6,95 eur ......................................................................................................27,80 eur

- rok 2010 - 4 x 7,21 eur ......................................................................................................28,84 eur
- rok 2011 - 2 x 7,41 eur ......................................................................................................14,82 eur
- rok 2012 - 1 x 7,63 eur ........................................................................................................7,63 eur
________________________________________________________________________________
Spolu režijný paušál................................................................................................................79,09 eur

Trovy spolu ..........................................................................................................................521,59 eur
Spolu s 20% DPH................................................................................................................ 625,91 eur

Podľaust.§11ods.1aods.6zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvzneníneskoršíchpredpisov

súd výrokom III. tohto rozsudku rozhodol zároveň o vrátení súdneho poplatku, ktorý žalobca zaplatil za
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný v konaní nad rozsah povinnosti vyplývajúcej mu z
tohto zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).