Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409200620
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8409200620.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu J. Ď., X.. XX. X.

XXXX, V. L. R. L., G. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom so sídlom Poprad,
Zdravotnícka 4373/6, proti žalovaným v X. K. U. Ď., X.. XX. X. XXXX, V. L. R. L., G.R. 843/4 a v X. K.
H. J., X.. XX. X. XXXX, V. L. R. L., X. XXX/XX, obe zastúpené JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so
sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá 3.11.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a
žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúcej k
bytu č. X, nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX a k spoluvlastníckemu

podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/XXXXX v pomere k celku
zapísanému na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. R.Š. L., ako aj k pozemku parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 167 m2 vo výške 1782/10589 v pomere k celku zapísanému na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. R. L., je
n e p l a t n á.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v celom rozsahu týchto trov.

III. Žalobcovi voči žalovanej v 2. rade náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.2.2009 domáhal určenia, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 3.11.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako
kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúcej k bytu č.X nachádzajúcemu
sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/XXXXX v pomere k celku zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX F.. Ú.. R. L., ako aj spoluvlastnícky podiel predávajúcej k pozemku parcele registra „C“ č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo výške XXXX/XXXXX v pomere k celku zapísanému
na liste vlastníctva č. XXXX F.. Ú.. R. L., je v celosti neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že 16.10.1993 uzavreli so žalovanou v 1.rade manželstvo. Toto
manželstvo tunajší súd rozviedol rozsudkom vydaným v konaní pod sp. zn. 4C 140/2008. Rozsudok

o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2009. Predmetný trojizbový byt v Spišskej Belej s
príslušenstvom a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudli so žalovanou v 1. rade
počas manželstva v roku 1996 kúpou za spoločné prostriedky, a to sčasti za prostriedky požičané od
tety žalovanej v 1. rade O. H., a sčasti za spoločné peniaze usporené počas manželstva. Preto byt spríslušenstvom a prislúchajúci podiel na pozemku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Toto doposiaľ nebolo vysporiadané. Žalovaná v 1. rade aj napriek tomu napadnutou kúpnou zmluvou z
3.11.2008 byt s príslušenstvom a podiel na pozemku bez jeho súhlasu odpredala žalovanej v 2. rade.

Žalobou sa s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáha určenia neplatnosti takéhoto
prevodu, ku ktorému nedal súhlas.

3. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že predmetný byt s
príslušenstvom a prislúchajúci podiel na pozemku kúpou v roku 1996 nadobudla výlučne žalovaná do

jej oddeleného vlastníctva. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tieto veci manželia v roku 1996 kúpili
za spoločné prostriedky. Tvrdil, že na kúpu vecí boli použité výlučne oddelené prostriedky žalovanej v
1.rade, získané darom od jej tety O. H.. Žalovaná v 1. rade preto k odpredaju bytu žalovanej v 2. rade
na základe napadnutej kúpnej zmluvy z 3.11.2008 nepotrebovala súhlas manžela.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom z 17.1.2012 č. k. 4C 28/2009-216 tak, že žalobu

zamietol. Rozsudkom prisvedčil tvrdeniam žalovanej v 1.rade, že predmetný byt s príslušenstvom
a podiel na pozemku na základe kúpnej zmluvy z 26.10.1996 zakúpila výlučne za svoje oddelené
prostriedky, ktoré nadobudla darom od svojej tety O. H.. Za rozhodujúci dôkaz z hľadiska dôkaznej sily
súd považoval písomné prehlásenie p. O. H. z 11.3.1998 o tom, že žalovanej v 1. rade na kúpu bytu
darovala sumu 370 000,- Sk, ktorá zodpovedá celej výške kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve z

26.10.1996. Súd tak prijal záver, že žalovaná v 1.rade k prevodu vlastníctva k bytu s príslušenstvom
a podielu na pozemku na žalovanú v 2. rade na základe napadnutej kúpnej zmluvy z 3.11.2008
nepotrebovala súhlas manžela. Napadnutá kúpna zmluva preto nemôže byť pre nedostatok súhlasu
manžela postihnutá neplatnosťou.

5. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením z 11.12.2012 č. k. 11Co 33/2012-249 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že z
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie záver o zakúpení predmetného bytu výlučne za oddelené
peňažné prostriedky žalovanej v 1. rade nadobudnuté darom od jej tety O. H. jednoznačne nevyplýva.
Poukázal na výpovede svedkov U. Z. (matky žalovanej v 1.rade) a V. (strýka žalovanej v 1.rade), z

ktorých vyplýva, že kúpna cena za byt nebola zaplatená len z peňazí získaných od tety O. H.. Uviedol, že
svedok A.. O. Ď. (brat žalobcu) vypovedal o požičaní peňazí od manželkinej tety, teda o inom spôsobe
nadobudnutia peňazí od p. O. H., než je uvedené v prehlásení z 11.3.1998. Taktiež svedok E. Z. (brat
žalovanej v 1.rade) nevypovedal presne tak, že by išlo o dar.
OdvolacísúduložilsúduprvejinštancieuskutočniťkonfrontáciusvedkovJ.H.,H.H.C.L.H.,privýsluchu

ktorých žalovaná v 1. rade nebola prítomná, a ktorí taktiež tvrdili existenciu pôžičky na kúpu bytu, so
žalovanou v 1. rade. Zaoberať sa obdobím rokov 1997-2001, kedy žalovaná v 1. rade poukazovala
sumu 5.000,- Sk z jedného svojho účtu na iný z pohľadu, čo bolo zmyslom poukazovania peňazí, ako
boli peniaze použité, čo spôsobilo, že po roku 2001 tieto sumy už ďalej neboli poukazované s tým, že
tieto okolnosti sú významné z hľadiska, že išlo o obdobie, kedy sa mala podľa žalobcu splácať pôžička

p. O. H. a ďalej sa nesplácalo práve z dôvodu úmrtia p. O. H.. Zaoberať sa tým, kto naformuloval text
prehlásenia p. O. H. z 11.3.1998, a či zdravotný stav p. O. H. v uvedenom období jej umožňoval takéto
prehlásenie urobiť. Výsluchom žalobcu a žalovanej v 1. rade zistiť, či a kedy žalovaná v 1. rade oznámila
žalobcovi, že teta urobila predmetné prehlásenie, kedy sa to žalobca prvýkrát dozvedel, či pred alebo v
priebehu súdneho sporu. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti znovu vyhodnotiť prehlásenie O. H. z

11.3.2998 hľadiska jeho dôkaznej sily, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Ak predmetný byt s príslušenstvom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom v zmysle
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol potrebný súhlas aj druhého manžela v prípade uzavretia
napadnutej kúpnej zmluvy. V zmysle § 40a Občianskeho zákonníka by potom išlo o relatívnu neplatnosť
takejto kúpnej zmluvy, ktorú žalobca žalobou namieta.

6. Súd dokazovaním vykonaným v spore po jeho doplnení v zmysle pokynov súdu druhej inštancie
považoval za preukázané nasledujúce skutočnosti:
Zo sobášneho listu vedeného Matričným úradom v Spišskej Belej vo zväzku X K.. XXXX X. R. XXX J.
J.. Č.. XX Y., Ž. Ž. C. Ž. Y. X. K. H. N. XX.XX.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 2.12.2008 č. k. 4C 140/2008-15 vyplýva, že týmto rozsudkom
bolo toto manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.1.2009.
Zlistinyoznačenejako„Kúpnazmluva„datovanej26.10.1996azvýpisovzlistovvlastníctvaČ..XXXX C.
Č.. XXXX F.. Ú.. R. L. súd ďalej zistil, že v roku 1996 žalovaná v 1. rade označená v zmluve ako kupujúcauzavrela s predávajúcimi p. E. S., X.. XX.XX.XXXX, C. E. H. J.. C. S., X.. XX.X.XXXX, S. L. R. L., G.
XX, kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúci zaviazali previesť na kupujúcu vlastníctvo k bytu č.
X X. X.J. L. G. R.. Č.. XXX spolu s jeho príslušenstvom a prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k

pozemku, a žalovaná v 1. rade sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 370 000,- Sk
v hotovosti pri podpise zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1.rade ako kupujúcej
bol bývalou Správou katastra v Kežmarku povolený pod č. Y. XXX/XX. Na základe tejto kúpnej zmluvy
bola ako vlastníčka bytu a spoluvlastníčka prislúchajúceho pozemku v katastri nehnuteľnosti zapísaná
výlučne žalovaná v 1. rade.

Z listiny označenej ako „Kúpna zmluva„ datovanej 3.11.2008 a z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva
č. XXXX C. Č.. XXXX F.. Ú.. R. L. súd ďalej zistil, že 3.11.2008 žalovaná v 1. rade označená v
zmluve ako predávajúca uzavrela s kupujúcou žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa
predávajúca zaviazala previesť na kupujúcu vlastníctvo k bytu č. X X. X. J. L. G. R.. Č.. XXX spolu s
jeho príslušenstvom a prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k pozemku, a žalovaná v 1. rade sa
zaviazala zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu vo výške 500 000,- Sk do 30 dní odo dňa podpísania tejto

zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1. rade ako kupujúcej bol bývalou Správou
katastra v Kežmarku povolený pod č. Y. XXXX/XX. Na základe tejto kúpnej zmluvy ako vlastníčka
predmetného bytu s príslušenstvom a spoluvlastníckeho podielu na prislúchajúcom pozemku v katastri
nehnuteľnosti je v súčasnosti vedená žalovaná v 2. rade.

7. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka .
Podľaust.§145ods.1Občianskehozákonníkabežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa, okrem

iných, aj ust. § 145 ods. 1, považuje za právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je právnym úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (relatívna neplatnosť právneho úkonu).

8. V prejednávanom spore predmetný byt s príslušenstvom a podielom na pozemku kúpila žalovaná v
1. rade za trvania manželstva so žalobcom na základe písomnej kúpnej zmluvy z 26.10.1996.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 143 Občianskeho zákonníka v danom spore sú z právneho hľadiska
splnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie veci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Veci boli nadobudnuté za trvania manželstva jedným z manželov a spôsobom, ktorý zákon
nevylučuje z nadobudnutia do bezpodielového spoluvlastníctva.
Pojem „nadobudnutie do vlastníctva“ niektorým z manželov v zmysle cit. ust. § 143 Občianskeho

zákonníka je však podľa štandardnej judikatúry potrebné vykladať širšie, nie len z právneho hľadiska,
ale aj z hľadiska ekonomického. Vychádzajúc z ekonomickej podstaty bezpodielového spoluvlastníctva
„nadobudnutie majetku“ jedným z manželov počas trvania manželstva do bezpodielového
spoluvlastníctva podľa § 143 Občianskeho zákonníka znamená nadobudnutie majetku z prostriedkov
pripadajúcich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nejedná sa teda o nadobudnutie majetku

do bezpodielového spoluvlastníctva jedným z manželov, ak k nemu dôjde síce za trvania manželstva
spôsobom nevylučujúcim nadobudnutie do bezpodielového spoluvlastníctva, ale na jeho nadobudnutie
(napr. zaplatenie kúpnej ceny) boli použité výhradne prostriedky z oddeleného majetku jedného z
manželov. V takomto prípade vec nadobudne do oddeleného vlastníctva len ten manžel, ktorý ju takto
za svoje prostriedky získal.

Na druhej strane, aj v prípade použitia len oddelených prostriedkov jedného z manželov na zaplatenie
kúpnej ceny môžu manželia za určitého predpokladu nadobudnúť kúpou vec do bezpodielového
spoluvlastníctva. Tak, ako to uviedol Najvyšší súd ČR v svojom rozhodnutí z 19.4.2000 sp. zn. 22Cdo
1658/1998 a neskôr aj v rozhodnutí z 17.10.2001 sp. zn. 22Cdo 1659/2000: „... v prípade, kedy
kúpna cena nehnuteľnosti bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale

kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť
patrí, alebo nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva“. V prípade použitia výlučných prostriedkov
lenjednéhozmanželovnazaplateniekúpnejcenymôžutedamanželianadobudnúťkúpounehnuteľnostidobezpodielovéhospoluvlastníctvavtedy,akkúpnuzmluvu,ktorávprípadeprevodunehnuteľnostímusí
mať obligatórne písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), uzavrú obaja manželia.

9. V prejednávanom spore nebola medzi stranami sporná skutočnosť, vyplývajúca jednoznačne z
listinného dôkazu, a to z kúpnej zmluvy z 26.10.1996, že túto kúpnu zmluvu uzavrela iba žalovaná v 1.
rade. Z výpovedí žalovanej v 1. rade, svedkov A., brata žalobcu, ktorý sa zúčastňoval na kúpe bytu, a
predávajúcej p. C. S. vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy manželia po vzájomných nezhodách a
odlúčení, kedy žalobca býval v byte v Kežmarku a žalovaná v 1. rade s dcérou u rodičov v Spišskej Belej,

uvažovali o obnovení spolužitia. Žalovaná v 1. rade však v tom čase výslovne trvala na tom, aby v kúpnej
zmluve bola uvedená výlučne len ona. Svedok A.. Y. Ď. uviedol, že najprv sa hovorilo ako samozrejmosť,
že na zmluve budú obaja manželia. Potom žalovaná v 1. rade prišla s tým, že peniaze na byt si požičajú
od jej tety, a že teta peniaze požičia len s podmienkou, že na zmluve bude len ona. Svedkyňa C. S.
zhodne uviedla, že pôvodne vyhotovila návrh kúpnej zmluvy tak, že ako kupujúci boli uvedení obaja
manželia. Na žiadosť žalovanej v 1. rade vypracovala nový návrh s kupujúcou iba žalovanou v 1. rade.

Žalobca uviedol, že vtedy sa nezamýšľal nad tým, že na kúpnej zmluve bude uvedená iba manželka.
Keďže kúpnu zmluvu z 26.10.1996 uzavrela s predávajúcimi za trvania manželstva ako kupujúca len
žalovaná v 1. rade, z hľadiska záveru, či byt s príslušenstvom na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudla
výlučne žalovaná v 1. rade do svojho oddeleného vlastníctva alebo byt na základe tejto kúpnej zmluvy
nadobudli obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva, bolo rozhodujúce, aké prostriedky boli

použité na zaplatenie kúpnej ceny.

10. Tvrdenia žalobcu a žalovanej v 1. rade ohľadne prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny
boli rozporné. Žalobca tvrdil, že na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 370 000,- Sk boli použité sčasti

peniaze, ktoré obom manželom požičala teta žalovanej v 1. rade p. O. H., a to vo výške 300 000,- Sk s
tým, že túto sumu tete postupne splácali v období rokov 1996 - 2001 mesačnými splátkami po 5 000,-
Sk poukazovanými prevodom z účtu žalovanej v 1. rade. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 70.000,- Sk
bola zaplatená zo spoločných peňazí našetrených manželmi. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že kúpna cena
v celej jej výške 370 000,- Sk bola zaplatená výlučne len z peňazí, ktoré jej darovala jej teta p. O. H..

Za tejto situácie bolo na žalovanej v 1. rade, ktorá tvrdila, že v prípade predmetného bytu sa aj napriek
naplneniu všetkých zákonných predpokladov nadobudnutia veci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z právneho hľadiska (viď vyššie) nejedná o nadobudnutie do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa § 143 Občianskeho zákonníka, pretože ide o výnimku zo znenia § 143 Občianskeho
zákonníka. Bolo tak na žalovanej v 1. rade, aby preukázala svoje tvrdenia, že na kúpu bytu boli v celej

výške kúpnej ceny 370.000,- Sk použité len peniaze, ktoré výlučne len jej darovala jej teta p. O. H..
Súd po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu a opakovanom vyhodnotení všetkých
dôkazov každého jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti prijal záver, že žalovaná v 1. rade
neuniesla svoje dôkazné bremeno v tomto smere.

11. Z listiny označenej ako „Prehlásenie„ datovanej 11.3.1998 vyplýva, že dňa 11.3.1998 p. O. H.,
nar.XX.X.XXXX, učinila výslovné prehlásenie, že svojej príbuznej žalovanej v 1. rade darovala na kúpu
bytu 370 000,- Sk. Na listine je podpis p. O. H. overený Matričným úradom v Kežmarku dňa 12.3.1998.
Zo spisu tunajšieho súdu v dedičskej veci po poručiteľke O. H., X..XX.X.XXXX, súd zistil, že poručiteľka
naposledy bývala v R. L., G. XXX/XX, C. B. C. R. C. L. G. X.XX.XXXX.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, z 29.4.2013 vyžiadanej
súdom na návrh zástupcu žalobcu invalidný dôchodok bol p. O. H. až do jej smrti poukazovaný do jej
vlastných rúk, a to do 9.8.2001 na adresu K. XX, R., C. S. XX.X.XXXX G. E. R. X. C. R. L., G. XX.

12. Zástupca žalobcu v súvislosti s prehlásením p. O. H. z 11.3.1998 zástupcom vyslovil pochybnosti,

či podpis na listine je skutočne podpisom menovanej alebo podpisom inej osoby, ktorá predložila jej
občiansky preukaz, a to s poukazom na skúsenosti, že aj napriek overeniu podpisu niekedy podpis nie je
skutočne podpisom osoby, ktorá úkon učinila. Poukazoval na okolnosť, že prehlásenie bolo vyhotovené
po uzavretí kúpnej zmluvy s tým, že v čase uzavretia zmluvy išlo o pôžičku. Peniaze, ktoré sa pôžičkou
tak dostali do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemohli prehlásením zmeniť právny režim a

prejsť do oddeleného majetku žalovanej 1. rade. Spochybnil zdravotný stav menovanej z hľadiska jej
duševnej spôsobilosti učiniť prehlásenie a navrhol vykonať dôkazy zabezpečením kompletnej zdravotnej
dokumentácie p. O. H.Í. a opakovaným vypočutím žalovanej v 1. rade k okolnostiam zdravotného stavu
p. O.F. H..13. Súd na návrh zástupcu žalobcu v súlade s pokynom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie k
okolnostiam vyhotovenia prehlásenia z 11.3.1998 a k zdravotnému stavu p. O. H. v čase prehlásenia,

a na tieto okolnosti vypočul žalovanú v 1. rade a žalobcu. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní konanom
9.4.2013 uviedla, že text prehlásenia navrhla právnička, známa jej otca. Následne ona a jej mama
prehlásenie overili na matrike v Kežmarku, kde ich odviezol otec. P. H. v tom čase žila v R. v svojom
dome.Ksvojejsestreakjejmamechodilaniekoľkokrátdoroka.DoSpišskejBelejprišlabývaťažpotom,
cca2rokypredsvojousmrťou.Prehláseniebolopodpísanévdeňjejnarodenín,bezprítomnostižalobcu,

ktorý sa nezúčastňoval osláv u jej rodičov. Na otázku zástupcu žalobou, kto inicioval prehlásenie uviedla,
že teta sa sama z vlastnej iniciatívy rozhodla dať veci na papier po tom, čo so žalobcom v tom čase už
spolu žili v byte a problémy sa kopili. Nechcela, aby niekedy v budúcnosti trpela. Povedala, že pokiaľ
sa má to právne vyporiadať, urobí prehlásenie o darovaní a to bude stačiť. Žalobca sa o prehlásení
dozvedel hneď po jeho vyhotovení. K prehláseniu nemal žiadne výhrady. Bol rád, že sa k sebe vrátili. K
zdravotnému stav tety uviedla, že teta prekonala dve mozgové príhody. Niekoľko dní bola na psychiatri

v Levoči, avšak psychické problémy mala iba v dôsledku zle nastavenej medikamentóznej liečby. Keď
to odznelo, žila ako iní starí ľudia s menšími aj väčšími problémami.
Na pojednávaní konanom 13.10.2015 žalovaná v 1. rade uviedla, že iniciatíva na vyhotovenie
prehlásenia vyšla od jej otca, keďže mali s manželom neustále nezhody. Text formuloval právnik s otcom.
Sama pri tom nebola. Následne teta text schválila a podpísala. Teta sa k tomu postavila tak, že keď

manželský život je ako na hojdačke, nech je jasné, že to bolo pre ňu a jej dieťa.

14. Žalobca v svojej doplňujúcej výpovedi k prehláseniu z 11.3.1998 a k zdravotnému stavu p. O. H.
uviedol, že o vyhotovení prehlásenia nevedel. Prehlásenie prvý krát videl na súde po začatí súdneho
sporu. Žalovaná v 1. rade tesne pred začatím súdneho sporu jeho bratovi pri jednaniach naznačila, že

„má niečo v rukáve“, že mu po rozvode nemusí vyplatiť žiadne peniaze. Celá jeho rodina však do začatia
súdneho sporu o prehlásení nevedela. Ak by bol o prehlásení vedel, aký by mal potom dôvod všetky
výplaty a peniaze vrážať do bytu, ktorý nebude jeho. Uviedol, že p. O. H. nepoznal až kým neprišla
bývať do Spišskej Belej. Z rečí vie, že utekala z domu, lebo sa chcela vrátiť do Smolníka. Jeden krát
bola aj nahá.

15. Súd na návrh zástupcu žalobu v súlade s § 24 ods. 4 písm. f) zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti zabezpečil tiež výpis zo zdravotnej dokumentácie p. O. H. vedenej MUDr. Pavlom Andiľom,
všeobecným lekárom menovanej pôsobiacom v Spišskej Belej. Po jeho oboznámení v nadväznosti
na výpovede žalobcu a žalovanej v 1. rade a na pokyn odvolacieho súdu zaoberať sa prehlásením

z 11.3.1998 v tom zmysle, či zdravotný stav p. O. H. jej umožňoval urobiť toto prehlásenie, nariadil
v spore znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia psychiatrie MUDr. Yvetou Kubovovou. Podľa
záverov vyslovených znalkyňou v písomnom znaleckom posudku č. 6/2015 z 31.1.2015 p. O. v dobe
vyhotovovania prehlásenia z 11.3.1998 netrpela žiadnou duševnou chorobou ani duševnou poruchou,
ktorábyovplyvňovalajejvôľovúaleborozpoznávaciuzložku.Menovanábolaspôsobiláposúdiťnásledky

svojho konania.
Strany voči záverom znalkyne nemali námietky. Zástupca žalobcu však žiadal, aby súd dôkaz
vykonaný znaleckým dokazovaním hodnotil v nadväznosti na skutočnosť, že záver vyslovený znalkyňou
vychádza len zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie, čo neznamená, že p. O. H. v roku 1998
netrpela duševnou chorobou alebo poruchou. Argumentoval, že posledná návšteva menovanej u

lekára podľa dokumentácie bola v roku 1997, kedy už u menovanej je konštatované kardiovaskulárne
ochorenie (arteriovú hypertenziu III. stupňa a kardiálnu dekompenzáciu). Diagnóza amentný syndróm
a amentiformné stavy ako kvalitatívna porucha vedomia v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia
je u menovanej konštatovaná pri návšteve v roku 1999. Tieto skutočnosti však ešte neznamenajú,
že kardiovaskulárne ochorenie diagnostikované u menovanej v roku 1997 nespôsobilo poškodenie a

disfunkciu mozgu menovanej už skôr než v roku 1999, teda už v roku 1998.

16. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov súd nepovažoval za spochybnenú pravosť prehlásenia p.
O. H. z 11.3.1998. Zástupcom žalobcu vyslovené pochybnosti, či podpis na listine je skutočne podpisom
menovanej alebo podpisom inej osoby, ktorá predložila jej občiansky preukaz s poukazom bez ďalšieho

iba na skúsenosti, že aj napriek overeniu podpisu niekedy podpis nie je skutočne podpisom osoby, ktorá
úkon učinila, súd nepovažoval za spôsobilé spochybniť pravosť listiny.
Prehlásenie súd aj naďalej považoval za dôkaz významný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko ide o
výslovné prehlásenie osoby, ktorá peniaze v celej výške kúpnej ceny za byt mala žalovanej v 1. radedarovať. Jeho dôkaznú silu však z hľadiska jeho pravdivosti súd opakovane vyhodnotil s prihliadnutím
na všetky ostatné dôkazy tak, ako boli vykonané a doplnené v spore, pričom za okolnosti, ktoré znižujú
dôkaznú silu prehlásenia z hľadiska jeho pravdivosti súd považoval vo vzájomnej súvislosti okolnosti,

že prehlásenie bolo vyhotovené až následne cca 1 a pol roka po tvrdenom darovaní peňazí tetou
na byt, a že podľa výpovede samotnej žalovanej v 1. rade jeho vyhotovenie bolo motivované tým,
že aj po obnovení spolužitia manželov v spoločnej domácnosti v kúpenom byte pretrvávali vzájomné
nezhody a žalovaná v 1. rade ním chcela zabezpečiť v budúcnosti byt pre seba a dcéru. Svedkyňa U. Z.
uviedla, že teta peniaze dala, ale po tom všetkom, čo dcéra s manželom prežila, sa rozhodla to presne

napísať, aby to bolo vyslovene pre dcéru a vnučku, aby žalobca nič nedostal. Za okolnosti znižujúce
dôkaznú silu prehlásenia súd ďalej považoval aj to, že vo výpovediach samotnej žalovanej v 1. rade
sú ohľadne iniciovania vyhotovenia prehlásenia rozpory (najprv uviedla, že vyhlásenie iniciovala teta,
potom otec), a tiež že rozpory sú aj vo výpovediach žalobcu a žalovanej v 1. rade ohľadne skutočnosti,
kedy sa žalobca o vyhotovení prehlásenia z 11.3.1998 dozvedel. Tieto rozpory sa ani ich konfrontáciou
nepodarilo odstrániť.

Ak teta skutočne žalovanej v 1. rade v roku 1996 darovala 370 000,- Sk na kúpu bytu a žalobca o
tom vedel, nebol dôvod, prečo by sa o prehlásení nemal žalobca dozvedieť hneď pri jeho vyhotovení.
Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že o prehlásení hneď po jeho vyhotovení žalobca vedel, spochybňuje
výpoveď svedka A.. Y. Ď., ktorý jednal so žalovanou v 1. rade pred začatím sporu ohľadne vyplatenia z
bytu,aktorýuviedol,žežalovanábytocenilana1.300.000,-Skaza vyplateniezbytupýtala800.000,-Sk

v hotovosti. Uviedol, že jej ponúkol 500 000,- Sk v hotovosti a 300.000,- Sk na splátky. Žalovaná v 1. rade
však trvala na hotovosti 800.000,- Sk. Povedala, že ak nebude súhlasiť, „má niečo v rukáve“, a žalobca
príde o všetko. Žalovaná v 1. rade pri konfrontácii s týmto svedkom na pojednávaní 13.10.2015 túto
skutočnosť potvrdila. Uviedla, že svedka si vážila a považovala za človeka, s ktorým sa dalo dohodnúť.
Na rozdiel od žalobcu, ktorý bol výbušný, a s ktorým bola ťažká reč.

Naviac, prehlásenie učinila osoba vo veku 79 rokov bez právnického vzdelania, ktorej text prehlásenia
vopred naformuloval právnik. Takáto osoba si nemusela dostatočne uvedomiť resp. postrehnúť rozdiel
v právnikom vopred naformulovanom pojme „darovala“ vo vzťahu k „požičaniu“ peňazí.

17. Význam prehlásenia p. O. H. z 11.3.1998 z hľadiska jeho pravdivosti významnou mierou znižujú aj

výpovede svedkov, ktorých výpovede nenasvedčujú záveru o darovaní peňazí na byt, a to nasledovne:
Svedok A.. Y. G., brat žalobcu, ktorého súd opakovane na návrh zástupcu žalobcu vypočul uviedol, že
potom, čo manželom na ich žiadosť o požičanie peňazí na kúpu bytu ponúkol voľných 100.000,- Sk,
žalobca spolu so žalovanou v 1. rade mu povedali, že už nepotrebujú, že im teta peniaze požičala.
Uviedol, že v rodine sa pri oslavách a iných spoločných akciách často o pôžičke hovorilo. Hovorilo sa,

že žijú z jednej výplaty. Všetci v rodine sa im snažili pomáhať. Na tom tento svedok jednoznačne trval
aj pri konfrontácii so žalovanou v 1. rade.
Svedkovia L.. J. H. (švagor žalobcu), H. H. (sestra žalobcu) a L. H. (synovec žalobcu), počas
opakovaných výsluchov za prítomnosti žalovanej v 1. rade aj po konfrontácii so žalovanou v 1. rade
zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach, podľa ktorých pri návštevách bežne celá rodina stále

rozprávala o splácaní pôžičky na byt žalobcom a žalovanou v 1. rade, o tom, že výplata žalobcu ide na
splátky bytu, a že preto majú málo peňazí. Svedok L.. J. H. uviedol, že žalovaná v 1. rade pri kúpe bytu
sa vyjadrila, že peniaze im netreba od brata žalobcu, ale že teta im 300.000,- Sk požičia.
Svedok E. Z. (brat žalovanej v 1. rade), svedok, ktorého súd na návrh zástupcu žalovaných po zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie opakovane vypočul, potvrdil svoju výpoveď z 13.4.2010. Z výpovede

tohto svedka tak, ako uviedol odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení, jednoznačne nevyplýva, že
peniaze na byt od tety boli darované. V doplnení výpovedi svedok síce uviedol, že podľa neho išlo o dar.
Na otázku zástupcu žalobcu, ako to vie však iba uviedol, že inak by sa neskôr muselo o pôžičke hovoriť.
Uviedol, že peniaze si neprepočítal, nevie akú sumu teta poskytla. Nezaujímalo ho to. Vychádzal len z
vyjadrenia tety, že je to presne na byt.

Aj svedkyňa U. Z. (matka žalovanej v 1. rade), ktorú súd taktiež opakovane vypočul na návrh zástupcu
žalovaných, potvrdila svoju výpoveď, v ktorej uviedla, že dcéra dala dokopy peniaze, ktoré mala. Niečo
jej dala teta a byt kúpila. Súčasne však tiež rozporuplne uviedla, že peniaze dala teta celé na byt. A
tiež, že nevie bližšie, koľko to bolo peňazí.
Taktiež svedok Ľ. J. (strýko žalovanej v 1. rade), ktorého súd tiež na návrh zástupcu žalovaných

opakovane vypočul, potvrdil svoju výpoveď, že podstatná časť bytu bola získaná z peňazí p. O. H..

18. Pravdivosť prehlásenia z 11.3.2008 spochybňujú tiež listinné dôkazy, a to výpisy z účtu žalovanej v 1.
rade vo VÚB č. 8080942562 z rokov 1997-2001 a oznámenia VÚB, podľa ktorých z účtu žalovanej v 1.radevoVÚBbolovrokoch1997-2001mesačnepravidelnepoukazovaných5.000,-Sknavkladnúknižku
vedenú opäť na meno žalovanej v 1. rade č. XXXX - XXXXXXXXXX, ktoré nasvedčujú záveru o darovaní
peňazí, ale záveru, že mohlo ísť o pravidelné splácanie pôžičky. Táto vkladná knižka podľa oznámenia

VÚB bola zrušená 2.5.2002. Súd podľa pokynu odvolacieho súdu za účelom vysvetlenia dôvodu a doby
poukazovania tejto sumy na vkladnú knižku a ich použitia doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej v 1.
rade. Žalovaná v 1. rade uviedla, že účelom pravidelných prevodov bolo šetrenie peňazí. Išlo o prevody
na terminovaný účet, ktorý bol inak úročený ako bežný. Šetrenie v roku 2001 skončilo, lebo so žalobcom
už niekoľko mesiacov nežili spolu, aj keď naďalej bývali v spoločnej domácnosti. Rozhodla sa, že nemá

význam ďalej šetriť. Žalobca nemal záujem o rodinu, mal svoj svet. Peniaze boli použité na dovolenky
a keď boli nejaké výdavky rodiny. Žalovaná v 1. rade teda neuviedla žiadny konkrétny účel použitia
peňazí prevádzaných pravidelne mesačne vo výške po 5.000,- Sk na jej vkladnú knižku a ani konkrétnu
okolnosť, ku ktorej by dátum skončenia poukazovania viazal. Uviedla, že o použité peňazí nemá žiadne
dôkazy. Tieto listinné dôkazy so vzájomnej súvislosti s výpoveďami svedkov tak, ako sú vyššie uvedené,
s prihliadnutím na skutočnosť, že teta O. zomrela 7.12.2011, nasvedčujú tomu, že mohlo isť splácanie

pôžičky poskytnutej p. O. na byt vo výške 300.000,- Sk tak, ako to tvrdí žalobca.
19. Po vyhodnotení všetkých dôkazov tak, ako sú vyššie uvedené, vo vzájomnej súvislosti, súd prijal
záver, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že by teta p. O. H. darovala žalovanej v 1.
rade na kúpu bytu sumu 370.000,- Sk. Žalovaná ohľadne tohto svojho tvrdenia právne významného
pre rozhodnutie vo veci neuniesla dôkazné bremeno. Preto súd prijal záver, že byt s príslušenstvom

a podielom na pozemku kúpený na základe kúpnej zmluvy z 26.10.2016 uzavretej žalovanou v 1.
rade nadobudli žalobca a žalovaná v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd nemal
pochybnosti o tom, že predaj tohto bytu s príslušenstvom a podielom na pozemku vzhľadom na pomery
v rodine tak, ako vyplývajú z vykonaného dokazovania, nebol pre manželov bežnou vecou, a preto k
ich predaju žalovaná v 1. rade potrebovala podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhlas manžela.

Žalobca svoj súhlas nedal. Preto pokiaľ sa žalobca žalobou v spore dovoláva relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy z 3.11.2008, súd žalobu považoval za dôvodnú.

20. Záverom súd len poznamenáva, že aj keď žalobca ničím neodôvodnil svoj naliehavý právny záujem
na podanej určovacej žalobe, súd mal za to, že na žalobe má naliehavý právny záujem. Aj keď

vyslovením neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy sa nevyjasní právne postavenie žalobcu vo vzťahu
ku katastru nehnuteľnosti, kde ako vlastníčka nehnuteľnosti bola zapísaná výlučne žalovaná v 1. rade,
súd mal za to, že rozhodnutie medzi manželmi navodí stav určitej právnej istoty, ktorý umožní predísť,
prípadne mimosúdne vyriešiť, aj ďalšie súdne spory súvisiace s bytom (spor sp. zn. 8C/26/2009 o
vypratanie bytu, a ďalšie).

21. O trovách konania žalobcu voči žalovanej v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového
poriadku. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu. Preto mu voči žalovanej v 1. rade prislúcha
náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. O výške tejto náhrady podľa §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozsudku rozhodne vyšší súdny úradník.

22. O trovách konania žalobcu voči žalovanej v 2. rade súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového
poriadku. Keďže žalovaná v 2. rade spor nezavinila, súd žalobcovi voči tejto žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. až III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvomOkresnéhosúduKežmaroknaKrajskýsúdvPrešove(§355ods.1Civilnéhosporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).