Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704110685
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8704110685.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: I. Y., T.. X.X.XXXX, H. Š., I.. H. XXX/
XX, zastúpeného Mgr. Pavlom Antošom, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, proti
žalovanej: N. C., T.. X.X.XXXX, H. Y., G. XX, o vyporiadanie zaniknutého BSM, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/28/2004-544 zo dňa 17.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 19,75
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1)SúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkompodbodomI.rozhodol,ktoréveci(nehnuteľnéahnuteľné)
patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Pod bodom II. uviedol, že hodnota
majetku je 142.733,85 eur. Pod bodom III. nehnuteľné veci uvedené v bode I. výroku rozsudku prikázal
do podielového spoluvlastníctva bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom v pomere 1-ica. Pod bodom
IV. hnuteľné veci uvedené v bode I. výroku rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Ďalej
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a súčasne účastníkov konania
zaviazal nahradiť trovy štátu, každého po 6,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet

Okresného súdu Poprad č. XXXXXXXXXX/XXXX. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
podaným návrhom domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“). V
dôvodoch návrhu uviedol, že rozsudkom súdu sp. zn. 19C/678/2002 Okresného súdu Poprad zo dňa
21.11.2002 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré vzniklo uzavretím
manželstva dňa XX.XX.XXXX. Žalobca navrhol vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo mimosúdnou
dohodou, k čomu ale nedošlo. Vzhľadom na túto skutočnosť podal uvedenú žalobu. Návrhom žiadal,
aby sa z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania prikázali do výlučného

vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Š., a to rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a časť pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere
vyplývajúcej z geometrického plánu, hnuteľné veci tvoriace zariadenia rodinného domu súp. č. XXX,
ako aj majetok podniku žalovanej, osobné motorové vozidlo Q. H., peňažné vklady na účtoch a pokladni
podniku žalovanej ku dňu zániku BSM vo výške zistenej vykonaným dokazovaním. Z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania sa mali prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Š., a to hospodárska budova súp. č. XXXX postavená na

pozemku parc. č. XXXX/X a garáž súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 54 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 27
m2 a časť pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere vyplývajúcej z geometrického plánu,
hnuteľné veci tvoriace zariadenie hospodárskej budovy a garáže a osobné motorové vozidlo zn. G. V.. Zvecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do podielového spoluvlastníctva mala
prikázaťčasťpozemkuparc.č.1341/1-zastavanéplochyvovýmerevyplývajúcejzgeometrickéhoplánu
každému v rovnakom pomere. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú, aby mu vyplatila

sumu 1.475.000,- Sk s 15 % úrokom z omeškania od 29.7.2003 do zaplatenia s povinnosťou nahradiť
mu trovy konania.

2)OkresnýsúdPopradrozsudkomč.k.7C/28/2004-399z1.10.2010vspojenísopravnýmuznesenímzo
dňa 5.1.2012 vyporiadal BSM, avšak na základe odvolania účastníkov konania odvolací súd uznesením

č. k. 11Co/20/2012-471 z 29.1.2013 zrušil tento rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3) V intenciách tohto uznesenia súd prvej inštancie opätovne prejednal vec a na základe vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého, manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/834/2002 zo dňa 5.5.2003. Pred rozvodom manželstva
bolo vzhľadom na existenciu podnikateľského oprávnenia žalovanej zrušené BSM, a to rozsudkom

sp. zn. 19C/678/2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2002. Účastníci so zreteľom k zrušenému
BSM neuzavreli dohodu o jeho vyporiadaní. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že do
BSM patria všetky veci, ktoré sú predmetom konania v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 26.9.2008. Zo
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou V.. R. C., znalkyňou z oboru stavebníctvo, pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 17/2008 z 16.5.2008, ustálil hodnotu majetku patriaceho do

BSM v zmysle tohto posudku. Ďalej súd v dôvodoch rozhodnutia citoval ust. § 149 ods. 4 a ust. § 150
OZ. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu č. k. 11Co/20/2012-471 z 29.1.2013 vykonal dokazovanie
v naznačenom smere a prijal záver, že žalobca nepreukázal ním uvádzané tvrdenie v žalobe, že
do majetku BSM patrí aj osobné motorové vozidlo Q. H., keďže toto bolo prevedené na U. Y. ešte
20.11.2002, teda pred zánikom manželstva. Nepreukázal ani existenciu sumy 550.000,- Sk, ktoré mali

byť použité na kúpu bytu T. Y., keďže tento bol zakúpený 20.7.2007, a preto prisvedčil žalovanej, že
samotné vyjadrenie T. Y. a jej vedomosti o pôvode tejto sumy nedokazovali záver, že by mal patriť
do BSM. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že leasingové splátky by mali byť zahrnuté do BSM.
Ak podnikajúci manžel uzavrie za trvania manželstva leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec, ku
ktorej nadobudne vlastníctvo až po zániku manželstva, nejde o vec v jeho vlastníctve ku dňu zániku

BSM, a preto nemôže byť prikázané niektorému z manželov v rámci vyporiadania BSM. Žalobca tiež
nepreukázal výšku plnenia, ktorú by mala žalovaná vrátiť do BSM ako časť, ktorá bolo vynaložená zo
spoločného majetku. Neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k sume 60.000,- Sk, ktorá mala byť použitá
na kúpu hnuteľných vecí do bytu syna U. Y., keďže nebol preukázaný časový úsek tejto investície.
Vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od zániku BSM a vzhľadom k iným aktuálnym cenám nehnuteľnosti

ako aj k vyjadreniam samotných účastníkov konania súd dospel k záveru, že prikázanie nehnuteľností
do podielového spoluvlastníctva je spravodlivým riešením a vychádzal z toho, že podiely manželov
sú rovnaké. Hodnota nehnuteľného majetku bola stanovená znaleckým dokazovaním, ktoré nebolo
rozporované, a preto súd vychádzal z týchto ustálených súm. Stanovenie hodnoty hnuteľných vecí by
podľa názoru súdu nebolo hospodárne, keďže prípadné znalecké dokazovanie by prevyšovalo hodnotu

týchto vecí, ktorá bola relatívne nízka už pri ich obstaraní a nieto ešte v čase zániku BSM. Žalovaná v
súčasnosti neužíva predmetné nehnuteľnosti, a preto všetky hnuteľné veci prikázal súd do výlučného
vlastníctva žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., súčasne účastníkov
zaviazal aj na náhradu trov štátu spočívajúce v zaplatení svedočného svedkyni T. Y. vo výške 12,40 eur,
s tým, že každého z nich, vzhľadom na výsledok konania, zaviazal tieto zaplatiť v rovnakej výške.

4) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby vo veci rozhodol tak, ako žiadal
na pojednávaní dňa 17.9.2015. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že súdne vyporiadanie BSM prikázaním vecí do podielového spoluvlastníctva

je krajným spôsobom vyporiadania BSM, a to preto, lebo tento spôsob vyporiadania nijako nerieši spor
medzi účastníkmi. Navyše, v prípade zachovania spoluvlastníctva pretrváva aj stav, pri ktorom jeden
účastník bráni druhému v užívaní jednej alebo druhej stavby, o čom má súd vedomosť z vykonaného
dokazovania. Súčasne ani jeden účastník nemôže samostatne vykonávať potrebné opravy a údržbu
a všetky stavby od r. 2004 chátrajú a strácajú na hodnote, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj

samotný súd. Podľa žalobcu, úlohou súdu v tomto druhu konania je predovšetkým majetok rozdeliť,
t.j. jednotlivé veci prikázať do výlučného vlastníctva účastníkov, prípadne, ak je to technicky možné,
vytvoriť z jednej veci viaceré samostatné veci a tieto prikázať do výlučného vlastníctva toho-ktorého
účastníka. Ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí súd neuviedol, z akého dôvodu tieto neprikázal dovlastníctva žalovanej tak, ako to navrhol, a neuložil jej povinnosť na zaplatenie vyrovnania. Žalobca
nesúhlasil so skutkovým záverom súdu ohľadom sumy 550.000,- eur, z ktorej bol kupovaný byt T. Y.,
pretože výpoveď tejto svedkyne vierohodným spôsobom potvrdila jeho tvrdenie, že táto suma patrí do

BSM. Čo sa týka leasingových splátok, v tomto ohľade žalobca taktiež nesúhlasil s právnym záverom
súdu o tom, že splátky nie sú prostriedkami z BSM vynaloženými na výlučné vlastníctvo jedného z
manželov. Práve naopak, ak sa zo spoločných prostriedkov hradia splátky, ktorých jediným účelom je
konečné nadobudnutie vlastníckeho práva len pre jedného z manželov, ide o typický príklad aplikácie
ust. § 150, druhá veta, OZ.

5) Žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

6) Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný

sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom.
So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal
odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané.

7) Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

jeho odvolanie je len čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho
aj správny právny záver, pokiaľ ide o to, ktoré veci patria do BSM a aj ako tieto či už hnuteľné alebo
nehnuteľné veci je treba vyporiadať. Taktiež správne zistil aj ich hodnotu, s tým, že pokiaľ hnuteľné veci
boli prikázané do vlastníctva žalobcu, žalovaná nežiadala žiadnu finančnú hodnotu na vyplatenie.

8) Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že nehnuteľné veci boli prikázané do podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania, odvolací súd tu v tejto súvislosti zdôrazňuje, že BSM, do
ktorého patria nehnuteľnosti, môže byť výnimočne vyporiadané i týmto spôsobom, že ich súd
prikáže do podielového spoluvlastníctva účastníkov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo/1510/2002). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zistenie, že ani jeden z účastníkov

nemá finančné prostriedky na výplatu druhej strany, a preto rozsudku súdu prvej inštancie nemožno nič
vytknúť,pokiaľspornénehnuteľnostiprikázaldopodielovéhospoluvlastníctvabývalýchmanželov.Oproti
stavu, kedy tieto nehnuteľnosti boli v BSM, je tu rozdiel v tom, že pri vyporiadaní BSM nie je možné toto
vyporiadať predajom nehnuteľností, kdežto pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva takáto možnosť
vyporiadania existuje. Teda, ak ani jeden z účastníkov nebude mať záujem o tieto nehnuteľnosti, potom

tu prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva horeuvedeným spôsobom. Odvolacia
námietka týkajúca sa vyporiadania leasingových splátok je taktiež nenáležitá, a to z toho dôvodu, že ak
podnikajúci manžel uzavrie za trvania manželstva leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec, ktorú
užíva k podnikaniu a ku ktorej nadobudne vlastníctvo až po zániku manželstva, nemôže byť táto vec
predmetom vyporiadania BSM. Tento záver súdu prvej inštancie je správny a tu je treba ešte podotknúť,

že v uvedenom prípade možno uvažovať len o tom, že podnikajúci manžel má majetkové právo vo
vzťahu k leasingovej spoločnosti a že jeho hodnota by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré
sú určujúce pre stanovenie výslednej sumy, ktorú by mal do BSM nahradiť. Tu odvolací súd zistil, že
toto majetkové právo žalovanej spočívalo v tom, že v zmysle informácie o procese riadneho ukončenia
leasingovej zmluvy č. W., podľa ktorej Č. W. oznámil žalovanej 29.9.2004, že o niekoľko týždňov sa

naplní termín riadneho ukončenia leasingovej zmluvy a súčasne v tejto informácii jej predložil zoznam
podmienok, ktorých splnenie či realizácia je predpokladom riadneho ukončenia leasingovej zmluvy ku
dňu 14.12.2004. V tejto súvislosti bola zaslaná zálohová faktúra vo výške 1.190,- Sk na kúpnu cenu
zostatkovej hodnoty, ktorú žalovaná obdŕžala do 30 dní pred dátumom riadneho ukončenia leasingovej
zmluvy.ĎalejvsúladesoznenímVšeobecnýchzmluvnýchpodmienokfinančnéholeasingukleasingovej

zmluve č. W. účtovala Č. W. kúpnu cenu za G. V. G. X,Xi - XXV 1.000,- Sk a k tomu 19 % DPH 190,- Sk, v
celkovej cene 1.190,- Sk, k čomu bol pripojený aj sprievodný list z 10.11.2004, v ktorom sa oznamovalo,
že zálohu na kúpnu cenu je treba uhradiť na základe priloženej zálohovej faktúry do 23.11.2004. Z
faktúry č. XXXXXXXXXX (č. l. 604) vyplynulo, že uvedená suma bola zaplatená. Z uvedeného teda
vyplýva, že suma 1.190,- Sk znamenala to majetkové právo, ktoré bolo treba vyporiadať a polovica tejto

hodnoty zodpovedá sume 19,75 eur, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť na celkové vyrovnanie
hodnoty BSM. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/2545/2003 a sp. zn. 30Cdo/2051/2001. Pokiaľ išlo o poslednú odvolaciu námietku týkajúcu satoho, že súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM aj sumu 550.000,- Sk, za ktorú bol kupovaný
byt T. Y., taktiež tento záver súdu prvej inštancie je správny.

9) Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

10) O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade odvolací

súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu a jeho výsledku, kedy tento znamenal
rozdelenie majetkových hodnôt patriacich do BSM v rovnakom pomere, čo znamená vlastne aj rovnaký
úspech v konaní.

11) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).