Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218863
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114218863.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: A. S., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 440,64 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C 155/2014-99 zo dňa 27.06.2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného trovy právneho zastúpenia.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil konanie o
zaplatenie sumy 394,90 Eur s príslušenstvom a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

45,74,- Eur s 9,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 14,08- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia,
zo sumy 17,58- Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 14,08 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia.
Rozhodol zároveň, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 220,31- Eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pričom je nepochybné,
že žalovaný mal vo veci prevažný úspech, ale tento trovy konania neuplatnil a preto mu ich nepriznal.

3. K trovám vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného súd prvej inštancie uviedol,

postupovalpodľaustálenejpraxesúdov,podľaktorej,akvedľajšíúčastníkvstúpildokonaniaakovedľajší
účastníknastranežalovanejlenčosatýkajednéhozosamostatnežalovateľnýchnárokovnapr.zmluvnej
pokuty je potrebné rozhodnúť o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p. resp. 146 ods.
2 a priznať mu účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil. Preto ako dôvodné mu
priznal trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na základe jeho vyúčtovania a to za
úkony a to prevzatie a príprava zastúpenia á 28,21 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 27.6.2016); á 14,10 eura (vyjadrenie zo dňa 17.2.2015 k súhlasu,
vyjadrenie z 25.11.2015 k odvolaniu žalobcu) plus 1 x 8,04 eura režijný paušál, plus 2 x 8,39 eurarežijný paušál, plus 2 x 8,58 eura režijný paušál, spolu 154,81 eura, náhrada cestovného za účasť na
pojednávaní dňa 27.6.2016 K. - S. a späť vo výške 29,12 eura, účtuje 1/3 vo výške 9,71 eura, náhrada
za premeškaný čas za 4 polhodiny á 14,30 eura = 57,20 eura, účtuje 1/3 vo výške 19,07 eura, teda

spolu hotové výdavky predstavujú sumu 28,78 eura, plus 20 % DPH vo výške 36,72 eura. Celkom trovy
právnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkapredstavujúsumu220,31-Eur,knáhradektorejsúdzaviazal
žalobcu ako neúspešného účastníka v časti konania o zaplatenie zmluvných pokút.

4. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o priznaných trovách právneho zastúpenia vedľajšiemu

účastníkovi podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie
nerozhodol správne a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v prípade
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ide o neúčelne vynaložené trovy. S poukazom na
uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia súdov, bol toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejme, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli
v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou

je žalovaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a
zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň si uplatnil trovy
právneho zastúpenia.

5. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sa na základe doručenej výzvy zo dňa 18.08.2016

k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

7. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové

výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší

účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016,
pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však

ideposúdenieotázkynáhradytrovprvoinštančnéhokonaniavedľajšiehoúčastníkaasamotnéposúdenie
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu
je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnostiC.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej
istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred
01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva

zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. Na potvrdenie uvedeného odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 sp. zn.
6Cdo/181/2015: „Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore)
ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho
poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku

od 1. júla 2016.“

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa
jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených
nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či
bránenie práv stranami konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť,

resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla
nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

12. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania
podaním doručeným súdu dňa 14.08.2014 (čl. 15). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že vo

vyjadrení k žalobe zo dňa 18.04.2016 poukázal na zmluvné pokuty spolu vo výške 394,90 Eur, ktoré
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto sú neplatná. Žiadal, aby súd žalobu v časti týkajúcej sa
nároku na zaplatenie zmluvných pokút vo spolu výške 394,90 Eur zamietol. Zároveň si uplatnil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie zároveň svojím právoplatným
rozhodnutímzodňa21.09.2015pripustilvstupzdruženiadokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanastrane

žalovaného.

13. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší
účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

14.Tátoargumentáciajenepresvedčiváanarážaajnazákladnéprincípyobčianskehosúdnehokonania.
Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť
vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu. Poskytnutie právnej ochrany právnickej osobe podporuje judikatúra

Súdneho dvora Európskej únie „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-279/09).

15. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Strana konania musí počítať s tým, že v súdnom
konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov
konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi

16. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zverenéhoSpoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogickyvsúvislostisčlánkom81ESrozsudokEcoSwiss,užcitovaný,bod36).Takýmtoprostriedkom
ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí,
že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj

ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II.
ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.
Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4

MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska

právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších

účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

18. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. účinný v čase vstupu vedľajšieho účastníka do
konania umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto

zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje,
aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť
zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s
právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne
záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné).

Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen
tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny
aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

19. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie,
rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých
okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi
ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného

bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka zmluvnej pokuty ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky vznesená vedľajším účastníkom v časti nároku žalobcu vo výške 394,90 Eur sa v
konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy v
uvedenej časti zastavil po predchádzajúcom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, teda išlo o úkon,
ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Realizované

úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je treba považovať za úkony
účelne vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Odvolací
súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť
ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku.

20. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.21. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

22. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

23. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom
pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle,
ženebránitomu,abyvnútroštátnysúdpripustilvstupzdruženianaochranuspotrebiteľovakovedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

24. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv
spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov
podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

25. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

26. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej

ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

27. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva

úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).

28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti
žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia ako vecne správny potvrdil v súlade

s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

29. Žalobca ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným stranám konania žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd stranám konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods.
1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).