Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207957
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112207957.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ
- Garaj, s.r.o. so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 31, IČO: 31 592 872, zastúpený
splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom Advokátska kancelária, 026 01 Dolný
Kubín, Radlinského 1718, proti žalovaným: v 1. rade: I. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S.

XX, zastúpený ATTORNEYS GROUP, s.r.o. so sídlom 974 01 Banská bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO:
36 863 998, v 2. rade: TECHNOTRADE REAL, s.r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská
cesta 151, IČO: 44 590 041, zastúpený Aequitas, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Dolná 19,
IČO: 36 628 841, v 3. rade: TECHNOTRADE, s.r.o., so sídlom 974 00 Banská Bystrica, Zvolenská
cesta 151, IČO: 30 224 705, v 4. rade : MPL TRADING, s.r.o., so sídlom 821 04 Bratislava, Galvániho
8, IČO: 31 388 639, zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom 811

04 Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, o neúčinnosť kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 13C/75/2012-341 zo dňa 09.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Odporca v 4. rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania; o výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v
dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovaným v 1. až v 4. rade v celom rozsahu a rozhodol
o trovách zastaveného konania, keď s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil

žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia v sume 651,51 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet splnomocneného
zástupcu žalovaného v 4. rade špecifikovaný vo výroku uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd
konštatoval, že pokiaľ žalobca vzal žalobu voči všetkým žalovaným späť v celom rozsahu, procesne
zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovaným. Vzhľadom
na to, že žalovaný v 1/, 2/ a 3/ rade si náhradu trov konania neuplatnili, súd priznal náhradu trov

konania len žalovanému v 4. rade, ktorý si trovy konania uplatnil a vyčíslil a to za štyri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014, nazeranie do spisu
dňa 14.10.2014 a písomné podanie na súd - súhlas so späťvzatím žaloby, pri tarifnej hodnote 1/13-
iny výpočtového základu pre rok 2014, t.j. 61,87 eur a týmto úkon prináležiace režijné paušály po 8,04
eur a 20% sadzba DPH. Vrámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal žalovanému v 4. rade
aj cestovné v sume 155 eur za cestu na pojednávanie dňa 14.10.2014 na ceste Bratislava - Banská

Bystrica a späť - 424 km pri amortizácii 0,183, spotrebe 9,90 l na 100 km a cene benzínu 1,2316 eur bez
DPH v sume 129,29 eur, spolu s DPH 155,15 eur a súd priznal náhradu aj za stratu času za 10 začatýchpolhodín v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky v sume 160,80 eur. Trovy konania žalovaného v 4.
rade spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 651,51 eur.

2. Voči výroku uznesenia okresného súdu o povinnosti nahradiť trovy konania podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania nesprávne, nakoľko okresný súd nedostatočne skúmal dôvody, ktoré viedli
žalobcu k späťvzatiu žaloby voči všetkým žalovaným. V prejednávanej veci žalobca rozšíril žalobu
voči žalovanému v 4. rade podaním zo dňa 13.12.2013, pričom sa domáhal určenia neplatnosti aj

záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom.
Dôvodom, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť, bola skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a
3/ rade došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní na časť pohľadávky ktorú má žalobca voči žalovanému 3/
a ktorú postúpil žalobca na žalovaného 1/ ako postupníka a časť tejto pohľadávky vrátane príslušenstva
postúpil žalobca na žalovaného 2/ ako postupníka. K uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi
došlo po podaní žaloby dňa 24.11.2014 a bola taktiež dôvodom, pre ktorý sa žalobca rozhodol v konaní

ďalej nepokračovať. Dôvod pre zastavene konania tak spočíval v okolnostiach na strane žalovaných a
bola ním dohoda o urovnaní- o spôsobe úhrady jednej z pohľadávok, od ktorej existencie si žalobca
odvodzoval svoj nárok v rovine neúčinnosti a neplatnosti kúpnych zmlúv. Navyše žalobca podotkol,
že jedným z dôvodov späťvzatia žaloby v celom rozsahu bola aj tá skutočnosť, že súd nevydal vo
veci meritórne rozhodnutie ani po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby a po viac ako 6 rokoch od

splatnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému 3/. Žalobca tak dôvodne podal žalobu ktorú vzal späť
pre správanie sa žalovaných, preto trovy konania nesmú byť na ťarchu žalobcu. Súd tak mal správne
ohľadom rozhodovania o náhrade trov zastaveného konania aplikovať ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p.. Okrem toho žalobca namieta aj dôvodnosť a výšku priznaného nároku na náhradu trov konania a
to z hľadiska účelnosti uplatnených trov žalovaného 4/. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

a na skutočnosť, že od pojednávania dňa 14.10.2014 žalovaný 4/ neuskutočnil žiadne písomné podanie
na súd, pre vypracovanie ktorého by bolo nevyhnutné nahliadnuť do spisu, nie je možné považovať
trovy za tento úkon za účelne vynaložené. Žalovaný 4/ navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, že
úkony, za ktoré si uplatnil náhradu trov konania, aj skutočne vykonal. Žalobca taktiež namieta, že si
žalovaný 4/ duplicitne uplatnil DPH vo vzťahu k cene pohonných hmôt. Žalobca považuje úkony právnej

služby, za ktoré si žalovaný 4/ uplatňuje nárok na náhradu trov konania za neúčelne vynaložené a v
celom rozsahu za nedôvodné. Pokiaľ odvolací súd nevzhliadne dôvodnosť vyššie uvedených námietok
žalobcu, má žalobca za to, že v posudzovanom prípade sú naplnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa majú spočívať v okolnostiach ktoré viedli
žalobcu k uplatneniu nároku v súdnom konaní a to v tom, že žalovaný 3/ ako dlžník na základe

odporovateľných právnych úkonov v čase po splatnosti judikovanej pohľadávky žalobcu previedol celý
svoj nehnuteľný majetok na žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom žalovaný 1/ následne zaťažil takto
získané nehnuteľnosti v prospech žalovaného 4/. Žalobca taktiež dal odvolaciemu súdu do pozornosti,
že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú personálne prepojení s dlžníkom - žalovaným 3/ a má za to, že by bolo v
rozpore s princípom spravodlivosti, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania subjektom, ktoré sa

podieľali na úkonoch in fraude creditoris žalobcu s cieľom poškodiť žalobcu ako veriteľa. Navrhuje preto,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v časti o trovách konania zmenil a rozhodol
tak, že žalovanému 4/ náhradu trov konania neprizná, alternatívne napadnuté uznesenie okresného
súdu vo výroku II. zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca k odvolaniu pripojil ako
listinný dôkaz fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.11.2014 uzatvorenú medzi žalobcom

a žalovaným 1/.

3.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný4/,ktorýuviedol,žeabsolútnenesúhlasí stvrdeniamižalobcu
v odvolaní a naopak, považuje napadnuté uznesenie za správne. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný
4/ nedal svojim správaním príčinu ani na podanie žaloby, ani na jeho pristúpenie do konania, dokonca

ani na jeho zastavenie. Všetky tieto úkony boli uskutočnené žalobcom a z jeho vlastnej iniciatívy. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu, že dôvodom späťvzatia žaloby bola uzatvorená dohoda o postúpení pohľadávky,
žalovaný 4/ uviedol že s uvedenou dohodou nemá žalovaný 4/ absolútne nič spoločné. Nie je zmluvnou
stranou tejto dohody a dokonca o nej ani nevedel, až do doručenia odvolania. Ani skutočnosť uvedená v
odvolaní, poukazujúca na uplynutie dvoch rokov od podania žaloby bez meritórneho rozhodnutia a viac

ako 6 rokov od splatnosti pohľadávky žalobcu nemá so žalovaným 4/ absolútne žiadnu spojitosť, navyše
tieto tvrdenia žalobcu sú absolútne nepodstatné pre rozhodnutie o náhrade trov konania. K tvrdeniu
žalobcu o neúčelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia žalovaný 4/ uviedol, že všetky uplatnené
úkony právnej služby boli účelné a riadne vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách anáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovanému 4/ neboli doručené všetky prílohy
a keďže v čase, kedy sa uskutočnilo pojednávanie (dňa 14.10.2014) nikto nevedel, že žalobca zoberie
žalobu späť, bolo dôvodné nahliadnutie do spisu, keďže žalovaný 4/ vstúpil do rozbehnutého konania.

Žalovaný potreboval nazrieť do spisu z dôvodu, aby sa mohol účinne brániť v súdnom konaní a aby
vedel o všetkých okolnostiach tohto súdneho konania, keďže v tom čase ani len netušil, že žalobca
neskôr vezme žalobu späť. Žalovaný 4/ taktiež poukázal na zásadu hospodárnosti, keď nazeral do spisu
v deň pojednávania a tým ušetril náklady na ďalšiu cestu. Taktiež žalovaný namieta tvrdenia žalobcu,
že žiadnym spôsobom nepreukázal, že úkony, za ktoré si uplatnil náhradu trov konania, aj skutočne

vykonal. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom je automaticky
prvým úkonom zastúpenia, na pojednávaní sa žalobca zúčastnil spolu so svojim zástupcom, takže obaja
videli na pojednávaní právneho zástupcu žalovaného 4/, pričom táto skutočnosť je uvedená aj v zápisnici
o pojednávaní a o úkone nahliadnutia do spisu je vyhotovený úradný záznam ktorý je súčasťou spisu.
Všetky uplatnené úkony žalovaného 4/ v danej veci boli potrebné na hájenie jeho práv a nie je ich
možné považovať za neúčelne vynaložené. Žalovaný 4/ preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie

okresného súdu v výroku II. o náhrade trov konania potvrdil a súčasne si vyčíslil a uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom
rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorýsavzmyslevyššieuvedenýchprechodnýchazáverečných
ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Žalobca namietal odvolaním výrok uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom nároku i výšky trov
konania. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o
odvolaní voči výroku o trovách konania v celom jeho rozsahu, teda ohľadom právneho základu a nároku

na náhradu trov konania, ako aj o výške priznaných trov konania.

10. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 1 CSP je na daný prípad nutné aplikovať už
právnu úpravu Civilného sporového procesu, ktorý vo svojom ustanovení § 265 ods. 1 CSP upravuje
zásadu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia. Predmetné zákonné ustanovenie predpokladá

procesnézavineniestranynazastaveníkonania.Vtomtoštádiukonania-vprípadezastaveniakonaniav
dôsledkudispozičnéhoúkonužalobcu-sa súdaninemámožnosťzaoberaťotázkoudôvodnostipodania
žaloby a teda hodnotiť úspech v konaní niektorej zo strán sporu inak, ako výlučne len z procesného
hľadiska. Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v
dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu vzal svojim procesným podaním zo dňa 24.11.2014

späť v celom rozsahu a to vo vzťahu ku všetkým žalovaným. V zmysle dikcie ustanovenia § 256 ods. 1
CSP tak je nutné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení daného konania nesie žalobca, ktorý
svojim dispozičným úkonom spôsobil zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 145 ods. 1 CSP
( ktorému zodpovedalo ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p.). Súd ohľadom trov konania za danej procesnejsituácie potom je povinný ex lege obligatórne priznať náhradu trov konania protistrane, rešpektujúc
zákonnú dikciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ si protistrana - žalovaný 1/ až 3/ trovy konania
priznať výslovne nežiadali, avšak žalovaný 4/ si trovy konania priznať žiadal a vyčíslil ich, súd správne

postupoval, pokiaľ uložil žalobcovi, ako strane, ktorá procesne zastavenie konania zavinila, povinnosť
nahradiť ich protistrane, ktorá si trovy zastaveného konania žiadala priznať.

11. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v prípade zastavenia
konania obsahoval osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania za danej procesnej situácie. V prípade

zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platilo zásadne, že žiaden
z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/). Ak však bolo konanie
zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a bolo mu možné pričítať
procesnú vinu na zastavení konania, bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť tohto
účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania (§ 146 ods. 2 O.s.p., ktoré
predstavovalošpeciálnuúpravunáhradytrovkonaniavprípadejehozastavenia).Hociuvedenézákonné

kritériá nie sú už z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu právne zásadné, a to s poukazom na znenie
ustanovenia§256ods.1CSP,vspojenísintertemporálnymustanovením§470ods.1CSP,odvolacísúd
považuje, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania účastníkov konania,
za potrebné poznamenať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by považoval v odvolaním napadnutom
výroku za vecne správne aj pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie. Pokiaľ tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu či
pripojených listinných dôkazov jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia žaloby vyplynul
z okolností, ktoré nemali žiaden súvis a dopad na protistranu a späťvzatie žaloby žalobcom bolo len a
výlučne ako následok okolností relevantných len na jeho strane a v jeho prospech, pričom žalovaný 4/
svojim správaním či úkonmi nezapríčinil nutnosť začatia súdneho konania, súčasne svojim správaním

ani nezapríčinil nutnosť konanie zastaviť a je nutné konštatoval, že bol do sporu žalobcom zatiahnutý
z dôvodu jeho hmotnoprávneho postavenia ako záložného veriteľa, súd bol povinný zohľadniť túto
skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému 4/, ktoré mu v súvislosti s účelným
bránením sa v konaní do momentu jeho zastavenia vznikli. Dôvodom na zastavenie konania nebolo

neskoršie správanie sa žalovaného 4/, ale právne úkony uskutočnené medzi žalobcom a žalovanými 1/
až 3/, v dôsledku ktorých bola pohľadávka žalobcu uspokojená a tento stratil dôvod a záujem viesť ďalej
konanie.Nebolobypretovsúladesovšeobecnouzásadouspravodlivosti,kebybolžalovaný4/zaťažený
povinnosťou znášať trovy konania za konkrétnych okolností daného prípadu. O trovách konania okresný
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a konštatoval procesné zavinenie

žalobcu na zastavení konania, v dôsledku čoho je tak povinný znášať trovy zastaveného konania.
Vzhľadom na konkrétne právne i skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu, sa s týmto názorom
odvolací súd stotožňuje. Aj rozhodnutie súdu o trovách konania musí byť v súlade so všeobecnou
zásadou spravodlivosti súdneho konania. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na
už konštatované okolnosti potom ani nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., (ktorému

zodpovedá súčasné zákonné ustanovenie § 257 CSP) ktorého sa žalobca dovoláva, pretože nie sú
žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo nutné a spravodlivé prihliadnuť a oslobodiť
žalobcu od povinnosti znášať trovy konania protistrany.

12. Žalovaný 4/ si vyčíslil a uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia pri tarifnej
hodnote 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej „vyhláška“), ktorý bol pre rok 2014 v
hodnote 61,87 eur za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm.

d/ vyhlášky), nazeranie do spisu dňa 14.10.2014 (§ 13a písm. d/ vyhlášky) a písomné podanie na súd-
súhlas so späťvzatím žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 13a ods. 5 vyhlášky),
t.j. 4x 61,87 eur, ku ktorým úkonom prináleží aj režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky ) 4 x 8,04 eur a
tiež 20% sadzba DPH, ktorá advokátovi prináleží v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy odmeny i
priznaných náhrad, spolu odmena v sume 335,56 eur. Advokátovi z súlade s ustanovením § 15 písm. b/

a § 17 vyhlášky prináleží aj náhrada za stratu času v sume 160,80 eur (za 10 začatých polhodín na trase
BA-BB a späť 424 km) a náhrada cestovných výdavkov spojených s účasťou na pojednávaní konanom
dňa 14.10.2014 v sume 155,15 eur (amortizácia 0,183, spotreba 9,90 l, cena benzínu 1,2316 eur/l).
Pokiaľ žalobca namietal účelnosť uplatnených a priznaných trov konania žalovaného 4/, odvolací súdsa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že všetky úkony právnej služby uplatnené žalovaným 4/
možno považovať za účelne vynaložené a z obsahu spisu preukázateľné úkony (príprava a prevzatie
veci sú preukázané písomným plnomocenstvom, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014 vyplýva z

obsahu zápisnice o pojednávaní (č-l- 311 spisu), ako aj nazretie do spisu je zaznamenané na úradnom
zázname, ktorý je zažurnalizovaný v spise na č.l. 315 spisu a písomné vyjadrenie- súhlas so späťvzatím
žaloby je taktiež súčasťou súdneho spisu a je tak verifikovateľné (č.l. 325 spisu). Všetky uplatnené a
súdom priznané trovy žalovaného 4/ tak boli uplatnené a vyčíslené v súlade s vyhláškou a možno ich
považovať za účelne vynaložené v konaní.

13. Prvostupňový súd preto správne rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, keď uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému 4/ trovy zastaveného konania, pričom priznal ich výšku v zákonných
intenciách a v súlade so zásadou účelnosti uplatnených trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, zostáva nedotknuté.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)

a vyslovil, že žalovaný 4/, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).