Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1071/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214902
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113214902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne: F.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. F., B. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Lehotského 4, IČO: 36 757 276, proti žalovanej: T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. F., V. XXXX/XA, zast. Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská
20, IČO: 36 858 722, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. októbra 2015 č. k. 14C/183/2013-139 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c)
OSP, § 123, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 56 ods. 1 veta prvá zákona č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a
uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Sporný pozemok parcela

č. 1170 bola pôvodne zapísaná v pozemkovo knižnej vložke číslo 164, katastrálne územie I., a to o
výmere 1183 m2, kde jeho podielovými spoluvlastníkmi boli F. A. a T. A., každý v spoluvlastníckom
podiele 1/2. Na základe rozhodnutia číslo D 1012/91 - 13 zo dňa 11. 04. 1991 v dedičskej veci po neb.
F. A. zdedili okrem iných pozemkov aj parcelu č. 1170 vo vl. č. 164 pod B4 v 1/2 dedičia: T. A., jeho
manželka, ktorá nadobudla 1/2 (celkovo 3/4 k celku) a syn X. A., ktorý tiež nadobudol 1/2, celkovo teda
nadobudol spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 1/4. Podľa rozhodnutia číslo 22 D 699/2008,
D not 88/2008 zo dňa 27. 01. 2009 zdedila v dedičskej veci po neb. T. A. jej spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 3/4 k pozemku parc. č. 1170, roľa o výmere 1183 m2 vo vl. č. 164, v E KN parc. č. 1170
orná pôda o výmere 728 m2, bez GP a majetkovoprávneho vysporiadania nie je možný zápis do C KN,
na zbytok výmery založený LV č. XXX . - poručiteľ nie je vlastníkom, žalobkyňa. Z pripojeného spisu
notára JUDr. Miloša Chválu N 66/03 NZ 6855/03 vyplýva, že bola spísaná notárska zápisnica N 66/03
NZ 6855/03 zo dňa 30. 01. 2003 - osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, podľa ktorej žalovaná T.
J. vyhlásila, že je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území I., zamerané GP č. 532/2002 a to
parcely č. 1169 záhrady o výmere 123 m2 a parcely č. 1169/1 záhrady o výmere 1186 m2. Účastníčka

vyhlásila, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudla v roku 1991 darom od svojho otca P. A., ktorý ich
nadobudol zámenou od pôvodných vlastníkov P. J. a T. a F. A.. Uvedené právne úkony boli aj vzhľadom
k blízkemu príbuzenskému vzťahu účastníkov po formálno-právnej stránke neperfektné a k prechodu
vlastníckeho práva z nich nedošlo. Od uvedeného času užíva nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušenev dobrej viere ako svoje vlastné až do súčasnosti, bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov
ohľadom predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného mala účastníčka za to, že vzhľadom k
dlhodobosti, dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností nadobudla k nim vlastnícke

právo titulom vydržiavania podľa § 134 Občianskeho zákonníka v roku 2001. K návrhu na vydanie
osvedčenia účastníčka predložila GP č. 532/2002, pzkn vl. č. 514, 164 katastrálne územie I., potvrdenie
Obce I., ako aj čestné prehlásenie T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, V. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XX, F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. F., L. 6, K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.
F., L. 6, ku skutočnostiam rozhodným pre nadobudnutie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností

titulom vydržania. Súčasťou tohto spisu N 66/03 NZ 6855/03 bolo vyhlásenie T. A. zo dňa 15. 12. 2002,
že T. A. má vedomosť o uzatvorení zámennej zmluvy, ktorou P. A. nadobudol nehnuteľnosti zamerané
GP č. 532/2002, a to parcely č. 1169 záhrady o výmere 123 m2 a parcely č. 1169/1 záhrady o výmere
1186 m2, a to od pôvodných vlastníkov P. J. a T. a F. A., ktoré následne v takomto stave daroval v
roku 1991 svojej dcére - žalovanej. Podľa geometrického plánu č. 532/2002 vyhotoveného na určenie
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam K. L. zo dňa 30. 04. 2002, ktorý bol vyhotovený k osvedčeniu o

vydržaní, z pozemku parcely 1170 o výmere 1183 m2 bola oddelená výmera o veľkosti 422 m2, ktorá
bola pridelená k parcele číslo 1169/1 (pôvodne o výmere 764 m2), ako aj výmera o veľkosti 33 m2,
ktorá bola pridelená k parcele číslo 1169/6. Obe parcely sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie
I., vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Podľa LV č. XXX žalobkyňa a X. A., jej otec (pôvodne žalobca
v 2. rade) boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku s parcelným číslom 1170, o výmere 728

m2, orná pôda, katastrálne územie I., a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3/4 a X. A. v
spoluvlastníckom podiele 1/4. V priebehu konania zomrel žalobca v 2. rade X. A.. Podľa osvedčenia o
dedičstve D not 263/2013, 23D 286/2013 po neb. X. A. predmetnú nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXX,
parcelu č. 1170 o výmere 728 m2 nadobudla žalobkyňa F. A.. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 66/2003,

Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003, vyhotovená notárom JUDr. Milošom Chválom, nie je dôvodná.
Súd prvej inštancie poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/11/2007 zo
dňa 29. 01. 2008, v ktorom je uvedené: „Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel
od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní
notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti

alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa
pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na
jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby
ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva
v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým

spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy,
kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne
významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom,
do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo
osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby

určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník)
nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňoval i dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia
vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú
platnosť právneho úkonu.“ Konštatoval, že z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nárok uplatnený
žalobkyňou, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že notárska zápisnica N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa

30. 01. 2003 je neplatná, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Zároveň v danom prípade
ide o žalobu podľa § 80 písm. c) OSP, ktorú považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Mal za to, že ak by teda aj súd mohol skúmať platnosť
predmetnej notárskej zápisnice, určite by sa tým musel zaoberať len ako predbežnou otázkou, keďže
na strane žalobkyne by chýbal naliehavý právny záujem na takomto určení. Čo sa týka ďalšieho výroku

- určenia vlastníckeho práva žalobkyne k spornej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
ani v tejto časti žaloba nie je dôvodná. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že T. A. a X. A. (pôvodne
žalobca v 2. rade) nadobudli v dedičskom konaní po F. A. rozhodnutím D 1012/91-13 zo dňa 11. 04.
1991 aj parcelu č. 1170 vo vl. č. 164 pod B4 v 1/2, pričom T. A., jeho manželka nadobudla 1/2 (celkovo
3/4 k celku) a syn X. A. nadobudol 1/2, celkovo teda nadobudol spoluvlastnícky podiel k pozemku vo

veľkosti 1/4 k celku. Žalobkyňa zase nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/4 k predmetnej
nehnuteľnosti na základe rozhodnutia č. 22 D 699/2008, D not 88/2008 zo dňa 27. 01. 2009, kde zdedila
v dedičskej veci po neb. T. A., jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/4 k pozemku parc. č. 1170, roľa o
výmere 1183 m2 vo vl. č. 164, v E KN parc. č. 1170 orná pôda o výmere 728 m2, V CKN neidentické. Užv tomto rozhodnutí je konštatované, že bez GP a majetkovoprávneho vysporiadania nie je možný zápis
do C KN, keďže na zbytok výmery je založený LV č. XXX - teda poručiteľ nie je vlastníkom. Uviedol,
že z konania tiež bezpochyby vyplynulo, že práve zbytok výmery parcely č. 1170 o veľkosti 455 m2

nadobudla žalovaná na základe osvedčenia o vydržaní zapísané v notárskej zápisnice N 66/2003, Nz
6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003, vyhotovenej notárom JUDr. Milošom Chválom. Tiež v
priebehu konania došlo k zmene v tom, že X. A. ako žalobca v 2. rade zomrel a podľa osvedčenia o
dedičstve D not 263/2013, 23D 286/2013 po neb. X. A. predmetnú nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXX,
parcelu č. 1170 o výmere 728 m2 nadobudla jeho dcéra žalobkyňa F. A.. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že z uvedeného prehľadu vlastníckych vzťahov vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže domáhať
určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, keďže už jej právni predchodcovia (T. A., X. A.), od
ktorých nadobudla spornú nehnuteľnosť, neboli zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti o výmere
1183 m2, ktorá výmera vyplýva z PKV č. 164. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa
jednak po T. A., ale aj po X. A. zdedila spornú nehnuteľnosť len o výmere 728 m2. Žalobkyňa, resp.
zákonní dedičia sa teda mali domáhať, že sporná nehnuteľnosť - parcela č. 1170, patrí do dedičstva

po ich právnych predchodcoch (po T. A., X. A.). Na záver dodal, že žalobkyňa sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k celej pôvodnej výmere 1183 m2 parcely č. 1170, pritom je z dokazovania zrejmé,
že vlastnícke právo k predmetnému pozemku je sporné len pri výmere 455 m2, nakoľko pri výmere
728 m2 nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň nevykonal ako dôkaz výsluch navrhovaného svedka

JUDr. Miloša Chválu, keďže ho považoval za nedôvodný. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov
konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnom stanovenej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2
písm. a), b), c), d), e) a f) OSP. Uviedla, že predchádzajúcimi vlastníkmi sporného pozemku, zapísaného
pôvodne v pozemkovo-knižnej vložke č. 164 v katastrálnom území I. boli pod údajom B. Vlastníctvo
uvedení V. A. (spoluvlastnícky podiel 2/3) a jeho manželka P. A., rod. O. (spoluvlastnícky podiel 1/3)

a pod údajom A. Majetková podstata je v pod poradovým číslom 3. zapísaný pozemok s parcelným č.
1170, druh pozemku: Roľa „Záhumnie" o výmere 1183 m2. Následnými vlastníkmi sporného pozemku,
zapísaného vo vložke č. 164, bod. 3, parcela č. 1170 m2, druh pozemku: Roľa „Záhumnie", o rozlohe 11 á
83 m2 (1183 m2), podľa Notárskej listiny Nsn G 523/90-5 zo dňa 28. 01. 1991, boli F. A. (spoluvlastnícky
podiel 1/2) a T. A., rod. C. (spoluvlastnícky podiel 1/2). Po smrti F. A. (XX. XX. XXXX), na základe

rozhodnutia č. D 1012/91-13 zo dňa 11. 04. 1991 zdedili jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2
k pozemku nasledovne: T. A., rod. C., nadobudla 1/2, celkovo spoluvlastnícky podiel k pozemku o
veľkosti 3/4 a syn X. A. nadobudol 1/2, celkovo spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1/4. Po
smrti T. A., rod. C., na základe rozhodnutia č. 22D 699/2008, D not. 88/2008, IČS 4108209350 zo dňa
27. 01. 2009 zdedila spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3/4 žalobkyňa. Pôvodne mal sporný

pozemok parcela registra „E" s pare. č. 1170, druh pozemku Orná pôda, katastrálne územie I., výmeru
1183 m2, avšak protiprávnym konaním bola z parcely č. 1170 o výmere 1183, v katastrálnom území
I., oddelená výmera o veľkosti 422 m2, ktorá bola pridelená k parc. č. 1169/1, pôvodne o výmere 764
m2, parcela registra „C", druh pozemku: záhrady, katastrálne územie I., zapísaná na LV č. XXX vo
výlučnom vlastníctve žalovanej: T. J., nar. XX. XX. XXXX, ako aj výmera o veľkosti 33 m2, ktorá bola

pridelená k parc. č. 1169/6, pôvodne o výmere 90 m2, parcela registra „C“, druh pozemku: záhrady,
katastrálne územie I., zapísaná na LV č. XXX, vo výlučnom vlastníctve žalovanej: T. J., nar. XX. XX.
XXXX, a to nasledovne: Žalovaná si nechala vyhotoviť Geometrický plán na určenie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam s parcelnými č. 1169/1 a 1169/6 v katastrálnom území I. s č. 532/2002 zo dňa 30. 04.
2002, vyhotovený Tiborom Drienovským, ktorý upravuje vyňatie výmery o veľkosti 422 m2 z parcely č.

1170 v katastrálnom území I. a priradenie výmery o veľkosti 422 m2 k parcele č. 1169/1 v katastrálnom
území I. ako aj vyňatie výmery o veľkosti 33 m2 z parcely č. 1170 v katastrálnom území I. a priradenie
výmery o veľkosti 33 m2 k parcele č. 1169/6 v katastrálnom území I., čiže prevedenie výmery celkovo
o veľkosti 455 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej. Uvedenou zmenou bolo zmenené aj označenie
výmery o veľkosti 455 m2 z parcely registra "E" s parc. č. 1170, druh pozemku: orná pôda na nové

označenie výmery o veľkosti 455 m2, a to do parcely registra "C", druh pozemku: záhrady. Následne
si nechala žalovaná vyhotoviť vyhlásenie zo dňa 15. 12. 2002, ktoré dala pravdepodobne podpísať T.
A., rod. C., ktorá už však bola (aj keby takéto vyhlásenie niekedy naozaj podpísala) v tom čase už v
zlom zdravotnom stave tak po fyzickej, ako aj mentálnej stránke, čo malo za následok, že v danomčase jej právna spôsobilosť bola značne obmedzená do takej miery, že ani nemala vedomosť, čo jej
dáva žalovaná podpisovať, čo dosvedčuje aj podpis T. A., rod. C. v prípade, že by sa osvedčila jeho
pravosť. Žalobkyňa tvrdila, že predmetom daného vyhlásenia je klamlivá skutočnosť a to, že T. A., rod.

C. má vedomosť o uzatvorení zámennej zmluvy, ktorou P. A. nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území I., zamerané GP č. 532/2002 (zo dňa 30. 04. 2002) a to p. č. 1169/6 záhrady o
výmere 123 m2 (už sa neuvádza skutočná výmera 90 m2, ale výmera po protiprávnom priradení výmery
33 m2 z parcely č. 1170), p. č. 1169/1 záhrady o výmere 1186 m2 (už sa neuvádza skutočná výmera
764 m2, ale výmera po protiprávnom priradení výmery 422 m2 z parcely č. 1170), a to od pôvodných

vlastníkov P. J. a T. a F. A., ktoré následne v takomto stave (teda vo výmere určenom GP č. 532/2002
zo dňa 30. 04. 2002) daroval v roku 1991 svojej dcére T. J., nar. XX. XX. XXXX - žalovanej, ktorá ich
podľa vedomostí žalobkyne užíva pokojne a nerušene bez akýchkoľvek sporov ohľadom užívania týchto
nehnuteľností až do súčasnosti. Podľa názoru žalobkyne spornými skutočnosťami tohto protiprávneho
vyhlásenia sú: 1.) či je podpis na vyhlásení skutočne a pravý a či patril T. A., rod. C., nakoľko jej totožnosť
nebola úradne osvedčená; 2.) nie je preukázaná skutočnosť, že T. A., rod. C. dňa 15. 12. 2002 mohla

svojimkonanímnadobúdaťprávaapovinnosti,ateda,čibolaprávnespôsobilávdanomčaserozpoznať,
čo podpisuje, pretože v tom čase sa o ňu trvale starala, opatrovala ju a oficiálne za ňu podpisovala
aj preberanie dôchodku F. A., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: I. XX; 3.) nie je preukázaná
akákoľvek existencia akejkoľvek zámennej zmluvy a z dôvodu absencie, hoci aj len dátumu, kedy malo
dôjsť k jej podpisu, preukazuje, že zo strany žalovanej ide o protiprávne konanie; 4.) nie je preukázané,

čo malo byť na základe predmetnej zámennej zmluvy predmetom zámeny medzi zmluvnými stranami,
ak vôbec nejaké existujú; 5.) nezodpovedanou otázkou je aj skutočnosť ako mohli byť pozemky, resp.
akékoľvek výmery z predmetných pozemkov zamenené bez geometrického plánu, a teda ich reálnej
identifikácie, nakoľko boli zapísané v registri parciel "E", pričom nie je preukázaná skutočnosť, že by
takýtogeometrickýplánniekedyexistoval;6.)žalovanávovyhlásení15.12.2002uvádzaažgeometrický

plán č. 532/2002 zo dňa 30. 04. 2002, ktorý si žalovaná nechala zámerne vyhotoviť s cieľom protiprávne
nadobudnúť predmetnú výmeru o veľkosti 455 m2 z pozemku s parc. č. 1170 v katastrálnom území I.,
teda 11 rokov po tom, ako malo dosť k predmetnej zámene; 7.) neexistuje akákoľvek skutočnosť, že
by niekedy v minulosti došlo k akejkoľvek zámene čohokoľvek medzi účastníkmi „zámennej zmluvy“,
a to P. A., P. J. a T. A. a F. A., ktorý zomrel v roku 1980, pričom v roku 1991 (o 11 rokov neskôr) bol

pozemok s parc. č. 1170 o výmere 1183 m2 v katastrálnom území I. predmetom dedičského konania;
8.) podpisy na žalovanou spomínanej zámennej zmluve by museli byť úradne osvedčené a mali by mať
v archíve záznam o takomto úkone, ako aj o totožnosti osôb, ktoré mali zámennú zmluvu podpísať, ako
aj skutočnosť, že takáto zámenná zmluva naozaj existuje; 9.) účastník pochybnej zámennej zmluvy F.
A. zomrel v roku XXXX, pričom pozemok s parcelným č. 1170 o výmere 1183 m2 druh pozemku orná

pôda, parcela registra "E", v katastrálnom území I. bol predmetom dedičstva na základe rozhodnutia č.
D 1012/91-13 zo dňa 11. 04. 1991, ktoré nadobudla T. A., rod. C. (spoluvlastnícky podiel k pozemku 3/4)
a X. A. (spoluvlastnícky podiel k pozemku 1/4); z čoho vyplýva, že žalovaná nemohla byť predmetným
pozemkom a ani jeho časťou obdarovaná v roku 1991 od akejkoľvek inej osoby, než boli jej oprávnení
vlastníci; 10.) na vyhlásení absentuje aj podpis druhého spoluvlastníka pozemku s parc. č. 1 170 v

katastrálnom území I., a to X. A., ktorý si nie je vedomý toho, že by existovala akákoľvek zámenná
zmluva,pretožeozámenenemalanipísomnú,aniústnuinformáciuodsvojichrodičov.Žalobkyňatvrdila,
že zosnulý X. A. by nikdy nedal žalovanej akýkoľvek súhlas súvisiaci s predmetným pozemkom s parc. č.
1170 o výmere 1183 m2 a uviedla, že žalovaná pravdepodobne len zneužila zdravotný a mentálny stav
matkyX.A.,ktorýbolvroku2002veľmidiskutabilný.Konštatovala,ževšetkyvyššieuvedenéskutočnosti

preukazujú, že žalovaná sa pravdepodobne dopustila podvodného konania s cieľom nadobudnúť do
svojho výlučného vlastníctva časť výmery parcely č. 1170 o veľkosti 455 m2 v katastrálnom území I., čo
bude pravdepodobne aj predmetom podaného trestného oznámenia zo strany žalobkyne a X. A.. Ďalej
uviedla,ženáslednesižalovanázasúčinnostinotáraJUDr.MilošChvála,sosídlomNám.A.Hlinkuč.11,
953 01 Zlaté Moravce, nechala vyhotoviť osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na

základe Notárskej zápisnice N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003, ktorou žalovaná protiprávne
vydržala časť pozemku s parc. č. 1170 o výmere 455 m2, v katastrálnom území I.. Mala za to, že
týmto úkonom sa predmetný notár pravdepodobne dopustil protiprávneho konania v priamom rozpore s
ustanovením § 63 Notárskeho poriadku. Uvedená skutočnosť je ešte o to horšia, že predmetný notár sa
takejto pravdepodobne protiprávnej činnosti dopustil voči príslušníkovi svojej rodiny, o čom svedčí tak

priezvisko predmetného notára, ako aj rodné priezvisko T. A., rod. C., pričom jej osoba, rodina, pomery
a stav, boli predmetnému notárovi v čase jeho úkonu známe. Podľa názoru žalobkyne, tak Notárska
zápisnica N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003, ako aj vyhlásenie zo dňa 15. 12. 2002 sú
absolútne neplatné právne úkony. Žalobkyňa je toho právneho názoru, že notárska zápisnica N 66/2003,Nz 6855/2003 bola spísaná v rozpore s ustanovením § 63 Notárskeho poriadku. Žalobkyňa
tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaná urobila svoje vyhlásenie v notárskej zápisnici N 66/2003, Nz
6855/2003 v rozpore s existujúcimi právnymi a pravdivými skutočnosťami, týkajúcimi sa okrem iného

hlavne akejsi zámennej zmluvy, ktorej existenciu a predmet zámeny nevie nikto dokázať. Žalobkyňa
považuje úkony vykonané vo veci vydržania vlastníckeho práva žalovanej za konanie v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná na vydržanie svojho vlastníckeho práva „zneužila"
T. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v čase podpisovania pochybného čestného prehlásenia určeného na
vydržanie vlastníckeho práva bez zákonných náležitostí, bola takmer nevládna a neschopná poznať

a posúdiť objektívne skutočnosti a realitu. Pritom žalovaná na vydržanie vlastníckeho neoslovila a
nepožiadala druhého spoluvlastníka pozemku s pare. č. 1170, a to X. A., ktorý potvrdil aj podaním žaloby,
že si nie je vedomý toho, že by existovala akákoľvek zámenná zmluva, pretože o zámene nemal ani
písomnú ani ústnu informáciu od svojich rodičov. Na ďalšie sporné skutočnosti podľa právneho názoru
žalobkyne brániace vydržaniu vlastníckeho práva žalovanej, žalobkyňa poukázala vo svojej žalobe zo
dňa 03. 05. 2013. Žalobkyňa mala za to, že vyhlásenie zo dňa 15. 12. 2002 nemožno považovať za

vyhlásenie účastníka v zmysle ustanovenia § 63 písm. a) bod 1. Notárskeho poriadku, nakoľko T. A.,
rod. C. nikde písomne neuviedla, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k časti pozemku s parc.
č. 1170 v katastrálnom území I. o veľkosti 455 m2 v prospech žalovanej. V prípade, ak by sa konajúci
súd nestotožňoval s jej názorom uviedla, že žalovanej k legálnemu vydržaniu časti pozemku chýbalo
ešte písomné vyjadrenie X. A., ktorý by ho žalovanej nikdy neudelil. Tvrdila, že vyhlásenie zo dňa 15.

12. 2002 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovení § 37, § 38, §
39, § 40 Občianskeho zákonníka, ktorý sa prieči dobrým mravom a ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle
ustanovenia § 63 písm. a) bod 1. Notárskeho poriadku, nakoľko účastníkom takéhoto vyhlásenia nebol
aj druhý už zosnulý X. A. ako bývalý spoluvlastník pozemku. V prípade záujmu T. A., rod. C. o prevod
svojho vlastníctva, by musela previesť celý svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/4 k pozemku, a to za

podmienky,žesvojspoluvlastníckypodielponúklanaprevodvzmyslepredkupnéhoprávasvojmusynovi
X. A.. Na prevod len časti pozemku o výmere 455 m2 sa vyžaduje v zmysle platných právnych predpisov
SR písomné vyhlásenie, prípadne písomný prevod od oboch spoluvlastníkov pozemku. Dodala, že
notársku zápisnicu N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003 možno považovať taktiež za absolútne
neplatný právny úkon notára Chválu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 63 písm. a) bod 1. Notárskeho

poriadku. Navyše, konanie notára Chválu možno považovať taktiež za konanie proti dobrým mravom,
nakoľko osobne poznal T. A., rod. C., pretože boli rodinne spriaznení a jej zdravotný a mentálny stav
poznal,takakoajpríslušnýnotárdobrepoznalX.A.akospoluvlastníkapozemku.Nazákladeuvedeného
vyplýva, že časť pozemku s parc. č. 1170 o výmere 455 m2 v katastrálnom území I. nemohla nikdy prejsť
do výlučného vlastníctva žalovanej a stalo sa tak len protizákonným konaním. Ďalej žalobkyňa uviedla,

že preukázala naliehavý právny záujem tým, že vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovanej bolo
protiprávne zmenšené vlastnícke právo oboch žalobcov, čo do rozlohy k pozemku s parc. č. 1170 v
katastrálnom území I., ktorého výmera bola protiprávnym konaním žalovanej a notára Chválu zmenšená
o 455 m2, pričom časť výmery pozemku o rozlohe 422 m2 bola žalovanou protiprávne priradená k
pozemku s parc. č. 1169/1 v katastrálnom území I. a časť výmery pozemku o rozlohe 33 m2 bola

žalovanou protiprávne priradená k pozemku s parc. č. 1169/6 v katastrálnom území I.. Dospela k záveru,
že jej vlastnícke právo, zaručené Ústavou SR a príslušnými právnymi predpismi SR, k pozemku s parc.
č. 1170 o výmere 1183 m2 v katastrálnom území I. je protiprávne obmedzené protiprávnym konaním
tak žalovanej, ako aj príslušného notára Chválu a to vo výmere o veľkosti 455 m2. Z vyššie uvedených
dôvodov sa žalobkyňa domáhala, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 OSP napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci samej.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. V prejednávanej veci sa žalobkyňa a pôvodný žalobca v 2. rade (X. A., nar. XX. XX.
XXXX) žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03. 05. 2013 domáhali určenia neplatnosti notárskej
zápisnice N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003 vyhotovenej notárom JUDr. Milošom Chválom

a určenia, že žalobkyňa je spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 3/4 a pôvodný žalobca v 2.
rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/4 pozemku s parcelným č. 1170 o výmere 1183 m2, druh
pozemku: orná pôda, parcela registra "E", zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, Okres: Zlaté Moravce,
Obec: I., katastrálne územie: I., vedený Okresným úradom Zlaté Moravce, Katastrálny odbor; vsúlade s pôvodným stavom uvedeným v Geometrickom pláne č. 532/2002 na určenie vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam p. č. 1169/1,6, zo dňa 30. 04. 2002, vyhotovený: Tibor Drienovský, IČO: 34 392
301. Zároveň žiadali, aby Správa katastra Zlaté Moravce na základe rozsudku súdu na LV č. XXX pre

katastrálne územie I. zapísala zmenu v časti „A“ majetková podstata, parcely registra „E“, pozemok
parcelné č. 1170, výmera 1183 m2, druh pozemku orná pôda a na LV č. XXX pre katastrálne územie
I. zapísala zmenu v časti „A“ majetková podstata, parcely registra „C“, pozemok parcelné č. 1169/1,
výmera 764 m2, druh pozemku záhrady a parcelné č. 1169/6, výmera 90 m2, druh pozemku záhrady.
V žalobe uviedli, že podľa LV č. XXX žalobcovia v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku

s parcelným číslom 1170, v súčasnosti o výmere 728 m2, pôvodne o výmere 1183 m2, kat. úz. I..
Predchádzajúcimi vlastníkmi tohto sporného pozemku zapísaného pôvodne v pozemkovo knižnej vložke
číslo 164 o výmere 1183 m2 boli F. A. a T. A. každý v spoluvlastníckom podiele 1/2. Po smrti F. A.
na základe rozhodnutia číslo D 1012/91 - 13 zo dňa 11. 04. 1991 zdedil jeho spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 T. A., ktorá nadobudla jednu polovicu (celkovo 3/4) a syn X. A., ktorý tiež nadobudol 1/2,
celkovo teda nadobudol spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 1/4. Po smrti T. A. na základe

rozhodnutia číslo 22 D 699/2008, D not 88/2008 zo dňa 27. 01. 2009 zdedila spoluvlastnícky podiel k
pozemku o veľkosti 3/4 žalobkyňa v 1. rade. Z pozemku bola oddelená výmera o veľkosti 422
m2, ktorá bola pridelená k parc. č. 1169/1, pôvodne o výmere 764 m2, ako aj výmera o veľkosti 33 m2,
ktorá bola pridelená k parcele číslo 1169/6, obe parcely zapísané na LV číslo XXX, katastrálne územie
I., vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to na základe geometrického plánu č. 532/2002 vyhotoveného

na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam K. L. zo dňa 30. 04. 2002. Následne si žalovaná
dala vyhotoviť vyhlásenie zo dňa 15. 12. 2002, ktoré dala podpísať T. A., ktorá už bola v tom čase v
zlom zdravotnom stave tak po fyzickej, ako aj mentálnej stránke, takže ani nemala vedomosť, čo jej
dáva žalovaná podpisovať. Mali za to, že predmetom tohto vyhlásenia je klamlivá skutočnosť, že T. A.
má vedomosť o uzatvorení zámennej zmluvy, ktorou P. A. nadobudol nehnuteľnosti zamerané GP č.

532/2002, a to od pôvodných vlastníkov P. J. a T. a F. A., ktoré následne v takomto stave daroval v roku
1991 svojej dcére - žalovanej. Ďalej v žalobe poukázali na to, že T. A. nikde písomne neuviedla, že
nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k časti pozemku s parc. č. 1170 o veľkosti 455 m2 v prospech
žalovanej. Ďalej žalovanej k legálnemu vydržaniu časti pozemku chýbalo aj písomné vyjadrenie X. A.
- žalobcu v 2. rade, ktorý by ho žalovanej nikdy neudelil. Žalobcovia preukazovali naliehavý právny

záujem tým, že vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovanej bolo zmenšené vlastnícke právo
oboch žalobcov, čo do rozlohy predmetného pozemku parcela 1170. Ďalej v žalobe poukázali na to,
že žalovaná si nechala vyhotoviť osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
notárskej zápisnice N 66/2003 zo dňa 30. 01. 2003, ktorým úkonom sa notár pravdepodobne dopustil
protiprávneho konania v rozpore s § 63 Notárskeho poriadku. Mali za to, že tak predmetná

notárska zápisnica, ako aj vyhlásenie zo dňa 15. 12. 2002 sú absolútne neplatné právne úkony. V
priebehukonaniažalobcav2.radezomrel.Právnyzástupcažalobcovpísomnýmpodanímzodňa17.04.
2014 upravil okruh strán tak, že jediným žalobcom je F. A., nakoľko na základe osvedčenia o dedičstve
23D /286/2013 D not 263/2013 zo dňa 11. 03. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 03. 2014
nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k predmetnému pozemku s parcelným číslom

1170. Zároveň žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby, odrážajúcu skutočnosť úmrtia žalobcu v 2. rade, keď
popri nezmenenom návrhu petitu žaloby o neplatnosti notárskej zápisnice žiadal určiť, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným č. 1170 o výmere 1183 m2, orná pôda, parcela registra E,
zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie I., pričom tretí výrok petitu žaloby ponechal nezmenený.
Súd uznesením zo dňa 23. 07. 2014 č. k. 14C/183/2013-72 zmenu petitu žaloby pripustil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo
v súlade s ustanovením § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

12. Po preskúmaní odvolaním žalobkyne napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní. K
žalobkyňou podanému odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vychádzajúc z

jeho obsahu, je pritom potrebné konštatovať, že odvolanie žalobkyne je presným opisom žaloby vo veci
samej, keď vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie jediným žalobkyňou namietaným dôvodom
jeho nesprávnosti je argumentácia žalobkyne o existencii naliehavého právneho záujmu na ňou
požadovanom určení. I keď je odvolanie žalobkyne čo do jeho rozsahu obsiahle, jeho prevažnú väčšinu
tvorí opis skutkových okolností a právnej argumentácie žalobkyne pre vyhovenie podanej žalobe, tak,

ako to žalobkyňa totožne uviedla v samotnej žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa 03. 05. 2013 (v
tom čase spolu so žalobcom v 2. rade). Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré žalobkyňa
podaným odvolaním napadla, však okrem už uvedenej námietky existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, žalobkyňa ďalšie dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia
neuviedla. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako i na okolnosť, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby

pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnil len vo vzťahu k petitu
žaloby týkajúcemu sa vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30.
01. 2003 vyhotovenej notárom JUDr. Milošom Chválom, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol z iných
právnych dôvodov, odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, sa žalobkyňou
namietanou existenciou naliehavého právneho záujmu zaoberal len vo vzťahu k ňou požadovanému

určeniu vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil záver o nedôvodnosti žaloby v časti žalobkyňou požadovaného
určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01. 2003 vyhotovenej
notárom JUDr. Milošom Chválom, s odôvodnením, že takýto žalobkyňou uplatnený žalobný návrh nemá

oporu v právnych predpisoch, keď túto možnosť nepripúšťa tak Notársky poriadok, rovnako ani hmotné
právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej
osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom, takýto záver súdu prvej inštancie je
správny.

14. Notársky poriadok za listiny, vyhotovené v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní, ktoré je
notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje
všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku má povahu verejnej listiny so všetkými z toho
vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podstatou činnosti

notára pri vydávaní osvedčenia je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, keď pri osvedčovaní
notár do deja nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti
alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako správne ustálil, že notár nezodpovedá
za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydanénotárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním tvrdených
skutočnostiach. Osvedčenie tak nie je právnym úkonom. Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto
osvedčenia a na podstatu činnosti notára vydávajúceho osvedčenie nemá osobitné ustanovenie, ktoré

by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil jeho neplatnosť. Rovnako ani hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník,
Obchodnýzákonníka,nemázákonnéustanovenia,umožňujúcedotknutejosobedomáhaťsaneplatnosti
osvedčenia vydaného notárom, keď v hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré
upravujú platnosť právneho úkonu, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Žaloba o

neplatnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej zápisnice
nemá teda oporu v príslušných právnych predpisoch. Strana sporu sa teda nemôže s úspechom
domáhať určenia neplatnosti takéhoto osvedčenia, tak ako to správne v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol aj súd prvej inštancie. Potom je potrebné ustáliť záver o tom, že žalobu s uvedeným obsahom
ani nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP (do 30. 06.
2016, od 01. 07. 2016 § 137 písm. c/ CSP), keď notár osvedčuje právnu skutočnosť, neosvedčuje, či tu

je právny vzťah alebo právo, ale za žalobu v uvedenom zákonnom ustanovení neuvedenú.

15. Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť taký právny záver, že nárok uplatnený žalobkyňou,
ktorým sa domáhala, aby súd určil, že notárska zápisnica N 66/2003, Nz 6855/2003 zo dňa 30. 01.
2003, vyhotovená notárom JUDr. Milošom Chválom, je neplatná, nemá oporu v príslušných právnych

predpisoch a na strane žalobkyne tak chýba právny záujem na ňou podanej žalobe, ako základného
predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Jej žalobe preto nebolo možné vyhovieť. Ak teda
v posudzovanej veci súd prvej inštancie žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti notárskej zápisnice
(vyššie špecifikovanej) zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. Záverom odvolací súd udáva, že
otázku nedôvodnosti žaloby o vyslovenie neplatnosti vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme

notárskej zápisnice opakovane judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to napr. v rozhodnutiach
sp. zn. 4MCdo/24/2008, 2Cdo/11/2007.

16. Tak, ako už odvolací súd konštatoval, jedinou žalobkyňou namietanou skutočnosťou v podanom
odvolaní bola existencia naliehavého právneho záujmu na ňou žiadanom určení, ktorou sa odvolací súd,

vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, vysporiadal vyššie. Keďže súd
prvej inštancie vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému určeniu vlastníckeho práva k parcele č. 1170 o
výmere 1183 m2, orná pôda, parcela registra „E“, zapísaná na LV č. 982 pre katastrálne územie I., žalobu
zamietol z iných, žalobkyňou v odvolaní nenapádaných právnych dôvodov (nie z dôvodu neexistencie
naliehavého právneho záujmu), pre absenciu ďalších odvolacích dôvodov, sa odvolací súd zamietnutím

žaloby z iných dôvodov (nenapádaných dôvodov v odvolaní) nezaoberal. Len na doplnenie odvolací súd
udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol i v časti určenia vlastníckeho práva k
parcele č. 1170 o výmere 1183 m2, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že žalobkyňou požadovaný petit žaloby, ktorou sa
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 1170 o výmere 1183 m2, orná pôda, parcela

registra „E“, zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie I., nezohľadňuje súčasný stav evidencie
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, keď z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že na LV č. XXX pre
katastrálne územie I. je zapísaná parcela registra „E“ č. 1170 ako orná pôda o výmere 728 m2, pričom
časť pôvodnej výmery parcely č. 1170 v rozsahu 455 m2 je súčasťou parciel registra „C“ zapísaných
na LV č. XXX, a to parcely č. 1169/1 záhrady, v rozsahu výmery 422 m2 a parcely č. 1169/6 záhrady

v rozsahu výmery 33 m2, zapísaných ako vlastníctvo žalovanej. I z uvedených dôvodov nebolo možné
žalobkyňou formulovanému petitu žalobného návrhu vyhovieť.

17. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tejto žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje

len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).