Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/900/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230263
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:411263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Specialist s. r. o., so sídlom Hurbanovo-Holanovo 1988, IČO: 45 987 921, zastúpený Mgr. Ľubomírom
Bugáňom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 25/A proti žalovaným: 1. R.. W. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q., F. XXX/XX a 2. Bc. J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., F. XXX/XX, obaja žalovaní
zastúpení Mgr. Stanislavom Fekete, advokátom, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 29/69, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie náhrady, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 18. júna 2015 č. k. 14C/133/2012-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch v bodoch I. a
II. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že Zmluva o prevode vlastníctva
bytu uzatvorená dňa 20. 02. 2012 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade
ako kupujúcim, na základe ktorej správa katastra pod sp. zn. V-967/12 povolila vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Poprad, obec T. Y., katastrálne

územie T. Y. ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX
postaveného na parc. č. 699/171 spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 434/10000 a spoluvlastníckym podielom vo
veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku parc. č. 697/171 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
798 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná. Druhým výrokom zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť
žalobcovi sumu 69.800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tretím výrokom vo vzťahu k žalovanej v
1. rade žalobu zamietol. Štvrtým výrokom zaviazal žalobcu doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie

konania v sume 4.188 eur na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a piatym
výrokom rozhodol tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 42a ods. 1 až 3, §
42b ods. 1, 2, 4 OZ, ako aj vykonaným dokazovaním. Dôvodil tým, že po pripustení zmeny návrhu sa
žalobca domáhal určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 20. 02. 2012 medzi
žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, na základe ktorej Správa
katastra Poprad pod sp. zn. V-967/12 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXXX pre okres Poprad, obec T. Y., kat. úz. T. Y. ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. posch.
bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 699/17 spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckym podielom
na zastavanom pozemku parc. č. 697/171 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 798 m2, je vočižalobcovi právne neúčinná. Voči žalovanému v 2. rade sa ďalej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 69.800 eur titulom náhrady z dôvodu, že už nemôže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vzhľadom na to,

že sporný právny úkon - zmluva o prevode vlastníctva bytu bol spísaný dňa 20. 02. 2012 a žalobný
návrh bol na súde podaný dňa 11. 09. 2012, bolo preukázané, že návrh na určenie odporovateľnosti
napadnutého právneho úkonu bol podaný na súde včas. Súd ďalej skúmal, či žalobca má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku a tiež, či žalobca bol napadnutým právnym úkonom ukrátený. Vykonaným
dokazovaním, a to zmluvou o úvere, mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade ako ručiteľ vyhlásila,

že spoločne a nerozdielne s ďalšími dvomi ručiteľmi uspokojí veriteľa - spoločnosť BELGOMET, s. r.
o., ktorý bol právny predchodca žalobcu v celom rozsahu nesplnených záväzkov dlžníka zo zmluvy, v
prípade, ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní včas a riadne. Vykonaným dokazovaním, a
to notárskou zápisnicou č. N 176/2011, Nz 15666/2011 (č. l. 5 spisu), mal súd preukázané, že ručitelia
(Z.. J. T., R.. W. T. a Z.. G. W.) vyhlásili, že ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní riadne
a včas, tak oni výslovne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Výzvami právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 21. 02. 2012, zo dňa 16. 04. 2012 a zo dňa 02. 05. 2012 mal súd za preukázané, že
spoločnosť LUCOTRADE, s. r. o. ako dlžník predmetnej zmluvy o úvere svoje záväzky zo zmluvy
nesplnila riadne a včas. Na základe tejto skutočnosti vznikol všetkým ručiteľom, teda aj R.. W. T. záväzok
uspokojiť právneho predchodcu žalobcu v celom rozsahu nesplnených záväzkov dlžníka zo zmluvy

titulom ručiteľského záväzku. Listom súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu zo dňa 20. 02. 2014
a pripojeným exekučným spisom mal súd preukázané, že v exekučnom konaní EX 867/2012-86 bola
vymožená suma 5.400,81 eura, ktorá bola rozdelená na vymáhaný nárok oprávneného v sume 2.291,37
eura a na trovy exekúcie v sume 3.109,44 eura a to aj napriek celému radu exekučných príkazov,
ktoré súdny exekútor v predmetnej veci vydal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ako právny

nástupca veriteľa BELGOMET, s. r. o. má voči dlžníkovi a jeho ručiteľovi, teda voči R.. W. T. vymáhateľnú
pohľadávku, ktorú bol v rámci exekučného konania oprávnený uspokojiť aj z nehnuteľného majetku v
jej vlastníctve. Nakoľko uvedená ručiteľka (v konaní označená ako žalovaná v 1. rade) svoj nehnuteľný
majetok - byt vo T. Y. previedla na žalovaného v 2. rade práve aj napadnutým právnym úkonom, je
potrebné prijať záver, že žalobca bol právnym úkonom ukrátený. Pasívne legitimovaný v tomto konaní je

žalovaný v 2. rade, v prospech ktorého bol napadnutý právny úkon urobený. Vykonaným dokazovaním
súd mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade je synom žalovanej v 1. rade, jednej z ručiteľov dlžníka
spoločnosti LUCOTRADE, s. r. o. Rovnako bolo preukázané, že síce bola uzatvorená zmluva o prevode
vlastníctvabytu,zktorejboladohodnutákúpnacena106.220,54eura,ktorámalabyťsplatnávhotovosti,
ale fakticky žalovaný v 2. rade žiadne peniaze na základe napadnutého právneho úkonu nezaplatil.

Z uvedeného zisteného skutkového stavu vyplynulo, že napadnutým právnym úkonom previedla R..
W. T. ako nositeľka ručiteľského záväzku voči žalobcovi na žalovaného v 2. rade nehnuteľný majetok,
z ktorého mohla byť čiastočne uspokojená pohľadávka žalobcu, pričom predmetný právny úkon bol
urobený bezprostredne po tom, čo sa dlžník spoločnosť LUCOTRADE, s. r. o. dostala do omeškania so
splácaním svojich záväzkov zo zmluvy o úvere. Napadnutý právny úkon bol síce označený ako odplatný

právny úkon, ale žalovaný v 2. rade kúpnu cenu nezaplatil a podľa jeho výpovede to ani nemal v úmysle,
čím na jeho strane vznikol prospech spočívajúci v nadobudnutí vlastníctva nehnuteľného majetku veľkej
hodnoty, za ktorý nezaplatil žiadne peniaze. Tým došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanej v 1. rade ako dlžníčky žalobcu titulom jej ručiteľského záväzku. Z uvedených dôvodov
súd teda považoval žalobný návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o prevode

vlastníctva bytu uzatvorená dňa 20. 02. 2012 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným
v 2. rade ako kupujúcim, týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Poprad, obec T.
Y., kat. úz. T. Y. ako byt č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. súp. č. XXX s príslušenstvom je voči žalobcovi
právne neúčinná, a preto v tejto časti návrhu vyhovel. V konaní bolo ďalej preukázané, že nehnuteľný
majetok, ktorý bol predmetom napadnutého právneho úkonu už nie je vo vlastníctve žalovaného v 2.

rade, nakoľko bol vydražený v dobrovoľnej dražbe. Tým nastali okolnosti, ktoré predpokladá ust. §
42b ods. 4 OZ, a keďže z napadnutého právneho úkonu má prospech žalovaný v 2. rade, už nie je
možné, aby žalobca požadoval uspokojenie z pohľadávky z predmetného nehnuteľného majetku, ktorý
bol medzičasom vydražený v prospech tretej osoby. Má preto voči žalovanému v 2. rade právo na
náhradu. Žalobca si náhradu uplatnil podľa § 42b ods. 4 OZ vo výške 69.800 eur, čo bolo najnižšie

podanie v dražbe predmetného majetku. Súd sa s touto výškou náhrady stotožnil, nakoľko mal v konaní
oboznámením o dobrovoľnej dražbe preukázané, že to bola cena stanovená znaleckým posudkom,
a preto nie je podstatné, že predmetný nehnuteľný majetok bol nakoniec vydražený za nižšiu sumu -
55.840 eur. Z týchto dôvodov súd vyhovel preto aj v ďalšom žalobnom návrhu, a to v časti požadovanejnáhrady voči žalovanému v 2. rade, a preto ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 69.800 eur. Tvrdenie
a obranu žalovaných, že protiplnenie za prevod vlastníctva bytu a jeho príslušenstva, teda kúpna cena
plne zodpovedá hodnote bytu a z toho dôvodu nedošlo k účelovému zmenšeniu majetku dlžníka, ale

išlo len o transformáciu, považoval za nepravdivé, ktoré bolo zároveň zhodnými výpoveďami oboch
žalovanýchpreukázanéavyvrátené.Tvrdeniežalovanejv1.rade,žepeniazenakúpupredmetnéhobytu
dala žalovanému v 2. rade jeho stará mama v čase, keď ešte bol neplnoletý a za tieto mu potom kúpili
byt, ktorý na neho previedli, súd nepovažoval za pravdivé. Jednak preto, že zo samotného vyjadrenia
J. T. vyplynulo, že ide o dar výlučne pre žalovanú v 1. rade, to znamená, že prejav vôle J. T. smeroval

k darovaniu peňazí svojej neveste - žalovanej v 1. rade. Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaná
predmetný byt nadobudla len vo svoj prospech, preto účinky darovacej zmluvy, pokiaľ by aj bola nejaká
darovacia zmluva skutočne uzatvorená, zatiaľ nenastali. Pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalovanej v
1. rade vzbudzuje tiež skutočnosť, že byt bol kúpený v roku 2008, kedy už žalovaný v 2. rade bol 4 roky
plnoletý, a predsa byt nadobudla do vlastníctva žalovaná v 1. rade. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že k
napadnutémuprávnemuúkonudošloažvroku2012,teda8rokovponadobudnutíplnoletostižalovaným

v 2. rade a 3 roky po ukončení jeho vysokoškolského štúdia. V tomto smere je dôležitý čas vykonania
napadnutého právneho úkonu v období, keď dlžník z úverovej zmluvy prestal plniť svoje záväzky a
bol k plateniu veriteľom opakovane vyzývaný, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
ktorú vo svojej výpovedi potvrdila žalovaná v 1. rade, a síce, že aj ona bola konateľkou dlžníka a jej
manžel túto funkciu stále vykonáva, čo znamená, že o neplnení povinnosti dlžníka zo zmluvy o úvere

vedela, resp. vedieť mala. Ďalej za podstatnú skutočnosť považoval i to, že žalovaný v 2. rade bol nielen
osobou blízkou žalovanej v 1. rade (syn), teda sa zo zákona predpokladá, že vedel o úmysle žalovanej
v 1. rade ukrátiť žalobcu napadnutým právnym úkonom, ale bol aj zamestnancom dlžníka a synom
konateľa dlžníka (spoločnosti LUCOTRADE, s. r. o.). Preto vedel alebo vedieť mal, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca má voči tejto spoločnosti a voči jeho matke (aj otcovi) vymáhateľnú pohľadávku.

V konečnom dôsledku žalovaný v 2. rade voči zákonnému predpokladu vedomosti o úmysle ukrátiť
pohľadávku veriteľa v konaní neprodukoval žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok voči žalovanej
v 1. rade, súd v tejto časti návrh nepovažoval za dôvodný pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovanej v 1. rade. Tým, že žalovaný v 2. rade sa stáva nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorú
definuje ust. § 42b ods. 4 OZ, a to strpieť, aby veriteľ požadoval uspokojenie svojej pohľadávky z toho,

čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, resp. poskytnúť veriteľovi náhradu ako
pasívne legitimovaný účastník konania neprichádza do úvahy dlžník, v danej veci žalovaná v 1. rade.
Ďalšími výrokmi súd uložil žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v
sume 4.188 eur (položka 1 sadzobníka), čo je súdny poplatok v sadzbe 6% zo základu vo výške 69.800
eur,nakoľkožalobcasvojnávrhrozšírilonároknanáhraduvočižalovanémuv2.rade.Otrováchkonania

súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 1 a 3 OSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný v 2. rade v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ OSP. Mal za to, že v konaní o určení
odporovateľnosti právneho úkonu musí žalobca uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu

skutočnosti, že predmetným právnym úkonom došlo k úbytku majetku dlžníka, ktorý má za následok
ukrátenie veriteľa, pričom dôkazné bremeno v danom prípade žalobca neuniesol. Medzi žalovanou v
1. rade a žalovaným v 2. rade bol uzatvorený odplatný právny úkon - kúpna zmluva, na základe ktorej
došlo len k transformácii majetku dlžníka - žalovanej v 1. rade. Kúpnu zmluvu nemožno považovať za
odporovateľný právny úkon len z dôvodu, že žalovaný v 2. rade preukázateľne nezaplatil kúpnu cenu,

keďže existujúci synalagmatický záväzok žalovaného v 2. rade na zaplatenie kúpnej ceny stále existuje
a nemožno ho ani považovať za neprimerane nízky vo vzťahu k hodnote nadobudnutej nehnuteľnosti. Z
dokazovania vyplynulo, že predmetný byt nadobudol zaťažený záložným právom zriadeným v prospech
tretej osoby. Hodnota predmetného bytu bola zistená znaleckým posudkom vypracovaným pre účely
dobrovoľnej dražby vo výške 69.800 eur, pričom výška pohľadávky záložného veriteľa bola vo výške

56.349 eur, teda dosahovala až 80% hodnoty nadobúdanej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal tým, či skutočne došlo k ukráteniu žalobcu. Je nepochybné, že keby aj k uvedenému prevodu
spornej nehnuteľnosti medzi žalovanými v 1. a 2. rade vôbec nedošlo, žalobca by aj tak s poukazom
na znenie § 157 Exekučného poriadku nemohol byť uspokojený skôr ako záložný veriteľ, ktorý mal k
nehnuteľnosti už skôr zriadené záložné právo. Vzhľadom na výsledok dobrovoľnej dražby, v ktorej bola

predmetná nehnuteľnosť nakoniec vydražená len za sumu 55.840 eur, teda za cenu nižšiu ako bola
výška pohľadávky záložného veriteľa, existuje dôvodný predpoklad, že pohľadávka žalobcu by nebola
uspokojenábezohľadunato,čibykodporovanémuprávnemuúkonudošloalebonie.Mázato,žeajkeď
sastalvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,vzhľadomnaexistenciuzáložnéhoprávazabezpečujúcehopohľadávku záložného veriteľa, nedošlo k žiadnemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, a teda
nie je splnený zákonný predpoklad v zmysle § 42a OZ, t. j. konštatovanie neúčinnosti právneho úkonu vo
vzťahu k žalobcovi. Rovnako nesúhlasil ani s druhým výrokom, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi

sumu 69.800 eur. S názorom súdu prvej inštancie, ako dospel k takémuto záveru, nemožno súhlasiť
a to najmä, pokiaľ uviedol, že žalovaný v 2. rade mal z odporovateľného právneho úkonu majetkový
prospech. Je nesporné, že nehnuteľnosť nadobudol spolu so zriadeným záložným právom. Preto
považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v 2. rade nebol záložným dlžníkom. Týmto dlžníkom nebola
ani žalovaná v 1. rade, ale stavebná spoločnosť, ktorá predmetný byt postavila a predala žalovanej

v 1. rade. Žalovaný v 2. rade teda nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zánik záložného práva s
plnením pohľadávky záložného veriteľa zo strany záložného dlžníka, keďže nebol so záložným veriteľom
v žiadnom zmluvnom vzťahu. V prípade nesplnenia záväzku dlžníka voči záložnému veriteľovi nemohol
žiadnym spôsobom zvrátiť vykonanie dražby k nehnuteľnosti a predísť tak k strate jeho majetku. Výťažok
dražby nepostačoval ani na uspokojenie celej pohľadávky záložného veriteľa (nieto ešte nákladov
dražby) a žalovanému v 2. rade už nebola vyplatená žiadna suma. Nemal preto ako bývalý vlastník

z vykonanej dražby žiaden prospech, práve naopak, utrpel len škodu, pretože mu z výťažku dražby
nebolo už nič viac vyplatené a zostal mu len záväzok uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. O jeho majetkovom
prospechubybolomožnéhovoriťlenvtedy,kebypredmetnúnehnuteľnosť,ktorúnadobudolodžalovanej
v1.radeodplatnescudzil,atedazískalzaňumajetkovúhodnotuvyjadrenúvpeniazoch.Vtejtosúvislosti
poukázal na judikáty NS SR R 88/2001, rozsudok NS SR z 30. 04. 2007 sp. zn. 4Cdo 44/07. Aj keby boli

splnené zákonné podmienky pre konštatovanie odporovateľnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalobcovi
nepatrí náhrada podľa § 42b ods. 4 OZ, pretože žalovaný v 2. rade nemal z odporovateľného právneho
úkonu žiaden majetkový prospech. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec
posúdil, navrhol odvolaciemu súdu v zmysle § 220 OSP tento zmeniť a žalobu zamietnuť. V prípade,
ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, navrhol, aby súd

rozhodol vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku o prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutýchčastiachakovecnesprávnypotvrdiť.Poukázalnato,žeodvolaniepodávaprávnyzástupca

v mene oboch žalovaných, napriek tomu, že napadnutý rozsudok negatívne postihuje iba žalovaného v
2. rade a voči žalovanej v 1. rade bola žaloba zamietnutá, preto vo vzťahu k žalovanej v 1. rade považuje
jej odvolanie za neopodstatnené a zmätočné. Tvrdeniam uvedeným v odvolaní uvádzajú, že napriek
tomu,žežalovaníuvádzajú,žemedzinimibolauzatvorenákúpnazmluva,zichvýpovedíuskutočnených
na pojednávaní dňa 28. 05. 2015 vyplýva, že ich cieľom bolo darovanie bytu. Forma kúpnej zmluvy bola

podľa žalovaných zvolená iba na základe „rady notára“, ale v skutočnosti žalovaná v 1. rade previedla
byt na žalovaného v 2. rade bezodplatne s odôvodnením, že byt nadobudla za peniaze, ktoré jej mala
poskytnúť svokra. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva bola úkonom simulovaným a disimilovaným
úkonom bola darovacia zmluva, z ktorej žalovanému v 2. rade žiaden záväzok voči žalovanej v 1. rade
nevznikol. Bez ohľadu na skutočnosť, či prevod bytu na žalovaného v 2. rade bol mienený ako odplatný

alebo bezodplatný, žalobca sa domnieva, že týmto prevodom reálne došlo k jeho ukráteniu, keďže
žalovaná sa bytu kúpnou zmluvou zbavila a nič zaň nedostala a kúpnou zmluvou sa zbavila majetku,
ktorý je ľahko exekvovateľný za takú protihodnotu, ktorá je exekúciou reálne nepostihnuteľná - peňažná
hotovosť. Pokiaľ žalovaní poukazujú na záložné právo, ktorým bol byt zaťažený, žalobca poukazuje na
to, že záložným dlžníkom nebol žiaden zo žalovaných, ale stavebná spoločnosť, od ktorej byt kúpila

žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť zánik záložného práva
s plnením pohľadávky záložného dlžníka. V tejto súvislosti sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej
inštancie aj pre určenie výšky prospechu žalovaného v 2. rade, pre ktorú je podstatná znalcom určená
hodnota bytu, ktorý bol na základe kúpnej zmluvy na neho prevedený, a nie cena, za ktorú sa byt vydražil
v čase po jeho nadobudnutí žalovaným v 2. rade. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nemal možnosť

ovplyvniť vznik záložného práva je v rozpore s jeho výpoveďou, ale s existujúcou právnou úpravou, ktorá
záložnému veriteľovi pri výkone záložného práva ukladá rozsiahle informačné povinnosti určené k tomu,
aby mal záložný dlžník i záložca možnosť v lehote 30 dní po oznámení výkonu záložného práva zbaviť
sa záložného práva vyplatením zabezpečenej pohľadávky. Ohľadom existencie majetkového prospechu
z bytu v prípade žalovaného v 2. rade poukazuje na obsah jeho výpovede na pojednávaní dňa 28. 05.

2015, kde žalovaný uviedol, že: „Byt bol predaný a výťažok išiel na úhradu môjho záväzku, ktorý som
mal voči jednej firme, bol to záväzok zo stavby, kde som mal neuhradenú faktúru. Stavba bola v obci Y.,
ja som mal úmysel postaviť tam dom.“ Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že kúpu pozemku a výstavbu
hrubej stavby rodinného domu v obci T. Y. pre neho obstarala spoločnosť Stavreal, s. r. o. a neskôrFermik, s. r. o., nakoľko si svoje záväzky voči spoločnosti Fermik, s. r. o. nesplnil, spoločnosť Fermik, s. r.
o. zrealizovala na byt vo vlastníctve žalovaného v 2. rade výkon záložného práva. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný v 2. rade z bytu scudzeného odporovateľnou kúpnou zmluvou prospech nepochybne mal,

nakoľko byt bol predmetom záložného práva zabezpečujúceho záväzky slúžiace na obstaranie pozemku
a domu v obci T. Y., ktoré aj žalovaný v 2. rade, podľa jeho slov, k dátumu pojednávania naďalej
vlastnil. Tvrdenie žalovaných o absencii majetkového prospechu u žalovaného v 2. rade je teda zjavne
neopodstatnená. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie za nedôvodné a navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozsudok potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania z
dôvodu, že skutkový stav relevantný pre rozhodnutie v danej veci bol súdom prvej inštancie zistený
správne a nebolo potrebné ani doplniť, ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie,
keď žalovaný ani nenavrhol doplniť dokazovanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní
žalovaného v 2. rade, keď v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania. Po preskúmaní veci a postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne, stotožňuje sa aj s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie
správnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že sa vyporiada s námietkami uvedenými v odvolaní

žalovaného v 2. rade (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok a v § 470 ods. 1, 2 zakotvil, že tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované.

6. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu,
uzatvorená dňa 20. 02. 2012 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako
kupujúcim, na základe ktorej Správa katastra Poprad pod sp. zn. V 967/12 povolila vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, okres Poprad, obec T. Y., kat. úz. T. Y. ako byt č.
XX nachádzajúci sa na II. poschodí bytového bytu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 699/171 spolu
s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 434/10000 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 434/10000 na zastavanom pozemku
parc. č. 697/171 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 798 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná a

zároveň sa domáhal od žalovaného v 2. rade finančnej náhrady vo výške 69.800 eur. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a určil, že Zmluva o prevode
vlastníctva bytu uzatvorená dňa 20. 02. 2012 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným
v2.radeakokupujúcimohľadnepredmetnéhobytujevočižalobcoviprávneneúčinnáazároveňzaviazal
žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 69.800 eur a vo vzťahu k žalovanej v 1. rade žalobu

zamietol. Správne sa zaoberal v prvom rade tým, či žaloba na určenie odporovateľnosti právneho úkonu
bola na súde podaná včas a správne zistil, že sporný úkon - zmluva o prevode vlastníctva bola spísaná
dňa 20. 02. 2012, pričom bolo úradne osvedčené, že prevodkyňa predmetnú zmluvu podpísala dňa
24. 02. 2012 a žalobný návrh bol podaný na súde prvej inštancie dňa 11. 09. 2012. Zároveň správne
skúmal, či žalobca mal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že žalovaná v 1. rade ako ručiteľka vyhlásila, že spoločne a nerozdielne s ďalšími dvomi
ručiteľmi (jeden z nich bol jej manžel) uspokojí veriteľa - spoločnosť BELGOMET, s. r. o., ktorý bol právny
predchodca žalobcu v celom rozsahu v prípade, ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy o úvere nesplní
riadne a včas. Vykonaným dokazovaním a to notárskou zápisnicou N 176/2011, NZ 15666/2011 mal
súd za preukázané, že ručitelia (Z.. J. T., R.. W. T. a Z.. G. W.) vyhlásili, že ak dlžník svoje záväzky

zo zmluvy o úvere nesplní riadne a včas, tak oni výslovne súhlasia s tým, aby táto notárska zápisnica
sa stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Bolo preukázané,
že spoločnosť LUCOTRADE, s. r. o. ako dlžník z predmetnej zmluvy o úvere svoje záväzky zo zmluvy
neplnil riadne a včas a na základe tejto skutočnosti vznikol všetkým ručiteľom, teda aj žalovanej v 1.
rade záväzok uspokojiť právneho predchodcu žalobcu v celom rozsahu titulom ručiteľského záväzku.

V konaní bolo nesporne preukázané a nepopierala to ani žalovaná v 1. rade, že právny nástupca
veriteľa BELGOMET, s. r. o. má voči nej vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si mohol žalobca uspokojiť z
jej nehnuteľného majetku, avšak žalovaná v 1. rade svoj nehnuteľný majetok - byt vo T. Y. previedla
zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20. 02. 2012 na svojho syna - žalovaného v 2. rade.Ďalej bolo nesporne preukázané, že predmet napadnutého neúčinného právneho úkonu už nie je vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade, nakoľko tento bol vydražený v dobrovoľnej dražbe, preto sa žalobca
domáhal uspokojenia svojej pohľadávky z predmetného nehnuteľného majetku, ktorý bol medzičasom

vydražený v prospech tretej osoby a voči žalovanému v 2. rade si uplatnil náhradu v zmysle §
42b ods. 4 OZ vo výške 69.800 eur, čo bolo najnižšie podanie v dražbe predmetného majetku. S
uvedenou sumou sa súd prvej inštancie stotožnil, nakoľko túto skutočnosť mal preukázanú oznámením
o dobrovoľnej dražbe a táto cena bola stanovená znaleckým posudkom a považoval za nepodstatné,
že predmetný byt bol nakoniec vydražený za nižšiu sumu 55.840 eur. Z tohto dôvodu potom zaviazal

žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 69.800 eur. V konaní mal za preukázanú
nespornú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol nielen osobou blízkou žalovanej v 1. rade, a teda zo
zákona sa predpokladá o úmysle žalovanej v 1. rade ukrátiť žalobcu napadnutým právnym úkonom,
ale bol aj zamestnancom dlžníka a synom konateľa dlžníka (spoločnosti LUCOTRADE, s. r. o.). Za
pasívne legitimovaného v konaní o určení odporovateľnosti právneho úkonu považoval žalovaného
v 2. rade, ktorý nadobudol neúčinným právnym úkonom do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľný

majetok, pričom nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný v 2. rade sa stal nositeľom hmotno-právnej
povinnosti v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ a je teda povinný strpieť, aby veriteľ požadoval uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Žalovaná v 1.
rade ako pasívne legitimovaný účastník neprichádza do úvahy, preto súd voči nej návrh pre nedostatok
pasívnej legitimácie zamietol.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania mal za to, že súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, účastníci ani nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov a na
tento zistený skutkový stav právne aplikoval príslušné ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov
(§ 42a ods. 1 až 3, § 42b ods. 1, 2 a 4 OZ). Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a OZ je dosiahnutie

rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovateľnej
žalobe vyhovené tak predstavuje predpoklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého
k výkonu rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo
odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to však nie proti

dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že
uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti
právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol
prospech, vydal takto získané plnenie. Pasívna vecná legitimácia k odporovateľnej žalobe je upravená
v ust. § 42a ods. 3 OZ. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný môže

byť teda úspešná len vtedy, ak bola žaloba podaná voči osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol
právny úkon urobený. V zmysle ust. § 42a a § 42b ods. 4 OZ v prípade, ak už nie je možné, aby veriteľ
uspokojil svoju pohľadávku z toho, čo odporovateľným právnym úkonom došlo, vzniká mu potom právo
na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

8. Žalobu o zaplatenie peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného
odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ možno podať iba vtedy,
ak uspokojenie veriteľa nie je možné z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku (napr. preto, lebo osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon vykonal už k takto
nadobudnutej veci práva alebo iné majetkové hodnoty nepatria) a žaloba musí smerovať aj voči osobe,

ktorej z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech (uznesenie NS ČR z 21. 05. 2008
sp. zn. 26Cdo 3253/2006, rozsudok NS ČR z 02. 04. 2013 sp. zn. 21Cdo 880/2012).

9. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí, ako aj z
účeluodporovateľnostiprávnychúkonovdospelkzáveru,žežalobcasprávneupravilsvojžalobnýnávrh,

keď okrem určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 20. 02. 2012 medzi žalovanou
v1.radeakopredávajúcouažalovanýmv2.radeakokupujúcimjevočinemuprávneneúčinnáazároveň
sa domáhal v zmysle § 42b ods. 4 OZ i peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získaného z
odporovateľného právneho úkonu. Z listinného dôkazu na č. l. 160 vyplynulo, že Profesionálna dražobná
spoločnosť, Košice, Masarykova 21 uviedla najnižšie podanie za spornú nehnuteľnosť 69.800 eur,

pričom cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 55.840 eur. Všeobecná cena uvedeného bytu
bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Bruna Boroša č. 132/2014 na výšku 69.800 eur. Z týchto
dôvodov bolo možné stotožniť sa potom s výškou peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá prospechu, ktorýby žalobca, nebyť neúčinného právneho úkonu z majetku dlžníčky, získal, a keďže tento prospech získal
žalovaný v 2. rade, je povinný ho žalobcovi vydať.

10. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a toto žalovaný v 2. rade, ktorý
napadol vyhovujúce výroky v bode I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie, videl v ustanoveniach § 205 ods.
2 písm. c/, d/, f/ OSP účinného do 30. júna 2006, ktoré pozostávajú z neúplného zisteného skutkového
stavu, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy. Ďalej z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza nasledovné:
Súd prvej inštancie dostatočne a právne relevantne pre posúdenie danej veci vykonal dokazovanie,
boli vypočutí účastníci konania, ich právni zástupcovia, do spisu boli pripojené listinné dôkazy potrebné
na dostatočné zistenie skutkového stavu a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované
príslušné zákonné ustanovenia, ako ich vyššie citoval odvolací súd. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta,
že je tu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP, t. j. že nebol vykonaný navrhnutý dôkaz, je

potrebné konštatovať, že okrem vykonaného dokazovania neboli navrhnuté tak zo strany žalobcu, ani
zo strany žalovaných žiadne dôkazy a po skončení dokazovania na pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 28. 05. 2015 súd prvej inštancie poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP vtedy platného,
prítomní nemali žiadne pripomienky k vykonaným listinným dôkazom a žiadne dôkazy už nenavrhli,
na to súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Preto odvolací súd v tejto časti nevidel

námietky žalovaného v 2. rade za dôvodné. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku
smerujúcu k nesprávnemu skutkovému zisteniu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Námietka,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že predmetným právnym úkonom došlo k úbytku
majetku dlžníka a uzatvorený odplatný právny úkon - kúpna zmluva je úkon, ktorý nemožno považovať
za odporovateľný právny úkon len z dôvodu, že žalovaný v 2. rade preukázateľne nezaplatil kúpnu

cenu, je rovnako nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Hradci Králové zo dňa 27. 10. 2010 sp. zn. 18Co/325/2010, v zmysle ktorej právnej vety veriteľ môže
úspešne odporovať zmluve o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi dlžníkom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, ak zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, napriek tomu, že dohodnutá
azaplatenákúpnacenabolaekvivalentná.Niejesporné,žeodporovateľnénemôžubyťtzv.ekvivalentné

právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné,
aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver,
že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom vždy bezpečne preukázaný a to nie odkazom
na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžníkovi ušlo, nadobudol iné plnenie, ktoré
má skutočne ekvivalentnú povahu. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia pohľadávky

veriteľa je potom rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú trhovú) cenu, ktorú by bolo možné
dosiahnuť pri predaji dohodnutých nehnuteľností a to v čase uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy.
Právne významné je aj to, aby sa zaoberal aj zistením, či skutočne došlo k prevzatiu záväzku dlžníka voči
veriteľovi v súlade s dohodou v odporovateľnej kúpnej zmluve a posúdil, či týmto spôsobom bola kúpna
cena uhradená zodpovedajúcim plnením (rozsudok NS ČR z 5. marca 2008 sp. zn. 30Cdo 2435/2006).

O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide iba vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty dlžník naozaj (reálne) dostal ich obvyklú cenu alebo inú skutočne primeranú (rovnomernú)
náhradu (R 30/2009). V konaní bolo nesporne preukázané, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu a
nebytového priestoru zo žalovanej v 1. rade ako predávajúcej na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho
došlo k prevodu bytu, pričom v čl. V. tejto zmluvy sa uvádza, že nehnuteľnosť sa predáva za dohodnutú

kúpnu cenu 106.220,54 eura, pričom zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu
kúpnu cenu v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho. V konaní bola vypočutá
žalovaná v 1. rade (č. l. 198 a nasl.), ktorá uviedla, že jej bolo poradené, aby sa prevod uskutočnil kúpno-
predajnou zmluvou, ale fakticky nijaké peniaze na ňu neprebehli. Pokiaľ v konaní žalovaná v 1. rade
tvrdila, že peniaze na kúpu tohto bytu dala jej svokra žalovanému v 2. rade, s touto obranou sa súd

prvej inštancie správne vyporiadal a v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaný v 2. rade ani
nenamietal, preto odvolací súd sa s týmito tvrdeniami už nezaoberal. Rovnako žalovaný v 2. rade vo
svojej výpovedi potvrdil (č. l. 204), že kúpno-predajná zmluva zo žalovanej v 1. rade ako predávajúcej
na neho ako kupujúceho bola urobená na základe rady notára a fyzicky k žiadnemu prevodu peňazí
nedošlo. Z uvedeného preto odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, mal za to, že za

prevedený byt žalovaná v 1. rade ako dlžníčka reálne nedostala jeho obvyklú cenu, ani inú rovnocennú
náhradu, keď v skutočnosti jej úmyslom bol predmetný byt žalovanému v 2. rade darovať, a nie predať
a za predanú nehnuteľnosť dostať ekvivalentnú kúpnu cenu. Ďalšiu námietku žalovaného v 2. rade,
že predmetný byt nadobudol zaťažený záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby považovalodvolací súd bez právneho významu v prejednávanej veci. V zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa
20. 02. 2012 sa síce v čl. VIII. bod (2) prehlasuje, že na predmete prevodu neviaznu žiadne dlhy, vecné
bremená, záložné práva (okrem záložného práva v zmysle § 15 zák. č. 182/93 Z. z. v znení neskorších

predpisov a záložného práva voči banke). V zmysle uvedenej zmluvy malo dôjsť k výmazu uvedeného
záložného práva a z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. T. Y., obec T. Y., okres R. vyplýva pri zápise bytu č.
XX z poznámky, že Profesionálna dražobná spoločnosť, a. s., Košice poznamenáva oznámenie o začatí
výkonu záložného práva PDS 126/2/2014-MŠ zo dňa 12. 06. 2014 podľa P 104/14. Ďalej sa v
tomto liste nachádza poznámka o oznámení dobrovoľnej dražby PDS 126/7-2014 zo dňa 25. 07. 2014

podľa P 1359/14. K uvedenému žalovaný na pojednávaní uviedol, že v obci T. Y. začal stavať domovú
nehnuteľnosť firmou Stavreal, s. r. o. Veľký Slavkov, ktorá sa potom zmenila na spoločnosť Fermik, s. r.
o., pričom z tejto stavby mu vznikol záväzok voči uvedenej spoločnosti za neuhradenú faktúru, a preto
došlo k dobrovoľnej dražbe predmetného bytu a výťažok išiel na úhradu tohto jeho záväzku. Uviedol,
že dohoda s touto firmou bola taká, že stavbu bude realizovať firma, on im to bude postupne platiť, a
keď sa stavba ukončí, tak im to postupne doplatí z výnosu tohto bytu. V konaní z listinného dôkazu na č.

l. 160 a to z oznámenia Profesionálnej dražobnej spoločnosti vyplynulo, že vydražiteľom predmetného
bytu č. XX, zapísaného na LV č. XXXX bola spoločnosť Fermik, s. r. o., pričom bývalým vlastníkom bol
žalovaný v 2. rade s uvedeným najnižším podaním 69.800 eur a cenou dosiahnutou vydražením 55.840
eur. Z uvedeného je potrebné preto konštatovať nedôvodnosť námietok žalovaného v 2. rade, že nebol
záložným dlžníkom, nemohol zvrátiť vykonanie dražby a z vykonanej dražby nemal žiaden prospech.

Práve znalcom stanovená hodnota bytu, ktorý bol vydražený v dražbe, je suma, ktorú mal žalovaný z
odporovateľného právneho úkonu. Aj keď tieto finančné prostriedky mu neboli vyplatené a nedisponuje
nimi,tátosumavlastnepokrylajehonevyplatenéfaktúryadlhvočispoločnostiFermik,s.r.o.,akototvrdil
sám žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi. Práve peňažná náhrada stanovená znaleckým posudkom
zodpovedá reálne prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného v 2. rade nebolo
dôvodné, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a tento správne posúdil po právnej stránke
a jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne, zodpovedajúce zákonu, ako i spravodlivé.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II.

ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto o trovách odvolacieho konania (rozhodnutím o
nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).