Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. Č. XXXX/XX, T., o zaplatenie 2 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trovkonania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 01.02.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

a) istiny - 2000 €,

b) úrokov - 61,93 €,
c) úrokov z omeškania - 0,58 €,
d) úrokov vo výške 11,50 % ročne zo sumy 2000 od 28.11.2015 do zaplatenia,
e) úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2000 € a sumy úrokov 61,93 € od 28.11.2015
do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver

riadne a včas nevrátil.

Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril .

Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 v neprítomnosti účastníkov konania, na ktorom
vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:

Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 31.07.2015 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 232889 - Pôžička za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 2000 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 25.08.2015,
- lehota splatnosti do 25.07.2024,
- mesačná anuitná splátka 29,93 €,
- počet splátok 108,

- výška úrokovej sadzby 11,5% p.a.,
- RPMN 13,23 % p.a.,
- priemerná RPMN - 16,33 €.Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s

platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 21.04.2016 vyzval súd žalobcu okrem iného, aby

a) zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky,

b) preukázal na základe akých dokladov skúmal bonitu žalovaného,
c) preukázal doručenie druhej upomienky a výzvy žalovanému.

Na výzvu súdu zo dňa 21.04.2016 reagoval žalobca podaním doručeným dňa 12.05.2016, v ktorom
uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2000 €. Žalovaný na poskytnutý úver nezaplatil
žiadnu čiastku.

Žalobca ďalej uviedol, že dokladom o doručení upomienky žalovanému nedisponuje.

Žalobca ďalej uviedol, že bonitu klienta skúmal na základe reportu zo Spoločného registra bankových
informácií. Z predloženého reportu podľa súdu nevyplýva nič.

Vyššie zistené skutočnosti súd právne posudzoval nasledujúco:

(Ne)zosplatnenie úveru.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k

strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53
ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva.). Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s

jeho splácaním totiž žalobca súdu nepreukázal. Súd zastáva názor, že dôležité písomnosti (ktorou je
nepochybne aj výzva predchádzajúca zosplatneniu a zosplatnenie umožňujúca) je potrebné zasielať s
doručenkou, aby ich doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať. V prejednávanej veci žalobca
súdu nepreukázal ani len odoslanie takejto písomnosti na adresu žalovaného.

Skúmanie bonity žalovaného.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stavespotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.

Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, čoho výsledkom je poskytnutie úveru

osobe, ktorá nezaplatila ani jednu splátku a s ktorou sa žalobca pokúsil ukončiť zmluvný vzťah, ktorý
mal trvať do roku 2024 už po 4 mesiacoch jeho trvania.
Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu
a nie aj úroky a poplatky.

(Ne)priznané plnenie

Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o neplatnosti predčasného
zosplatnenia znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu.

Za týmto účelom však bolo potrebné, aby súd mal k dispozícii rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky,
z ktorého by zistil aká istina je dlžná ku dňu jeho rozhodovania a s akou istinou bol žalobca v omeškaní.

Úver mal byť splácaný anuitnými splátkami.
Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné

(periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná
splátka zostáva
počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny
a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel

splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a
istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie
mesačne počas celej platnosti úveru.
Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny

v jednotlivých nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov z omeškania,
pretože nebolo možné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od ktorého žalobca
úrok z omeškania požadoval.

K prejednávanej veci súd ešte uvádza:

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to

z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej

rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je

záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.

Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je

aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov v jeho
prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by
sa to čiastočne javilo ako dôvodné.
Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný
nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad

tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu
súdu o jeho právnom názore a o tom aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii
iba žalobca.Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca na ich náhradu
právo nemá a úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.