Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109238063
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109238063.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: SR - Ústav ekológie lesa
SAV, Zvolen, so sídlom Zvolen, Štúrova 2, IČO: 00 679 071, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom,
advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 20, proti žalovanému: Obec Vieska nad Žitavou, IČO: 00
308 617, so sídlom Vieska nad Žitavou 64, Slepčany, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom
so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. decembra 2014 č. k. 19C/270/2009-650 a uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 13. marca 2015 č. k. 19C/270/2009-661 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. U. nad A. a to parc. č. 93/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 3178 m2 zapísanej na LV č. XXX. O trovách konania rozhodol
tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu nebol podaný

dôvodne, nakoľko nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k parc. č. 93/1 nachádzajúcej sa v kat.
úz. U. nad A.. Žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva od výmeru o vlastníctve pôdy č.
715/49 zo dňa 04. 12. 1948, ktorým boli pridelené do vlastníctva Československému štátu povereníctvo
školstva, vied a umení nehnuteľnosti patriace bývalej vlastníčke E. Y., rod. E. a to nehnuteľnosti zapísané
vo vložke č. 4, parc. č. 103 - les o výmere 0,1717 ha, parc. č. 104 - les (park) o výmere 0,3702 ha, parc.
č. 105 - les (park) o výmere 149282 ha, parc. č. 106 - dom č. 94 o výmere 00721 ha, parc. č. 107 -
kaštieľ č. 93 o výmere 04083 ha, parc. č. 90 - záhrada o výmere 0,1304 ha a parc. č. 93 - cesta o výmere

0,5334 ha. Parcela č. 93 označená v tomto výmere sa v PKN vložke č. 4 nenachádzala a nenachádzala
sa ani vo výmere č. IX - 614/55-1954 zo dňa 10. 05. 1954, a preto z týchto dôvodov nemohol žalobca k
nej nadobudnúť vlastnícke právo. Poukazoval aj na vyhlášku Povereníctva školstva, vied a umení č. 80
zo dňa 30. 05. 1951 o prírodnej rezervácii „Arborétum v Mlyňanoch“. Žalobcovi na základe tejto vyhlášky
nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k parc. č. 93, pretože táto tak ako v prvom prípade nebola evidovaná
v PKN vložke č. 4. V tejto vložke bol evidovaný len kaštieľ nachádzajúci sa na parc. č. 107 s popisným
č. XX. I skutočnosť, že parc. č. 93 je cestou vedúcou do areálu Arboréta nemôže zakladať vlastnícke

žalobcu, keď v konaní bolo preukázané, že pôvodne areál Arboréta začínal až na parc. č. 93 cestou a
rozšíril sa až po roku 1962 po zámene priľahlých pozemkov z JRD. Žalobca tiež predložil súdu listiny
svedčiace o majetku Arboréta i o jeho plánovaných investíciách, z ktorých je zrejmé, že napr. v rokoch
1964 - 1965 plánoval vybudovať nové cesty na novej ploche Arboréta aj v záujme zabezpečenia plynulejautobusovej dopravy. Z týchto listinných dôkazov však nie je zrejmé, o ktoré cesty sa jednalo a týmito
listinnými dokladmi taktiež nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele, ktorá je predmetom
sporu. Naopak v konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parc. č. 93/1 (a

parc. č. 93/2) zákonným spôsobom, keď parc. č. 93 cestu, vedenú ako neknihovaný majetok obce, ku
ktorej mala podľa zápisu na LV č. X právo hospodárenia SR - MNV U. nad A., teda vlastnícke právo k
nej nadobudol v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. Skutočnosť, že parcela bola v užíva obce potvrdzuje aj to,
že ešte ONV odbor výstavby a územného plánovania v Nitre pod č. Vist7300/72-BE dňa 28. 12. 1972
vydal pre MNV U. nad A. povolenie na vykonanie prác na projektovej dokumentácii na stavbu cesty z

Arboréta Mlyňany, pričom investorom stavby stavebníkom bol MNV U. nad A.. Z uvedených dôvodov
žalobu zamietol. Žalobca okrem určenia vlastníckeho práva sa domáhal aj uloženia povinnosti zdržať
sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by ohrozovali výkon vlastníckeho práva žalobcu. V tejto súvislosti však
poukázal na právny úkon späťvzatia návrhu pred otvorením pojednávania, a preto súd konanie o tomto
druhom petite zastavil, keď sa súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nevyžadoval, nakoľko k jeho
späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak,

že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Napadnutým uznesením zo dňa 13. 03. 2015 č. k. 19C/270/2009-661 súd prvej inštancie konanie
v časti druhého petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov, ktoré by ohrozovali výkon vlastníckych práv žalobcu, najmä aby neprehradzoval

pozemok parc. č. 93/1 rampou alebo inými prekážkami, zastavil. Zároveň rozhodol o trovách konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
postupom podľa § 96 ods. 1, 3 OSP a s poukazom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý zobral v tejto
časti konanie späť, v tejto časti konanie zastavil. O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Prípadne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie
na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný
a zmätočný. Zmätočnosť rozsudku vidí v tom, že súd prvej inštancie si neuvedomuje, že žalobcom je

Slovenská republika, ktorú zastupuje správca majetku štátu a vôbec si neuvedomuje, že Slovenská
republika je právnym nástupcom Československého štátu a pokiaľ v listoch vlastníctva je uvedené SR
- MNV U. nad A., tak toto označenie znamená, že vlastníkom je Slovenská republika a správcom bol
bývalý Miestny národný výbor vo U. nad A., ako bývalý orgán štátnej správy. Oprávneným subjektom
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu v zmysle § 126 ods. 1 OZ je

okrem štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy. Je zrejmé, že
súd si vôbec neuvedomuje, že Slovenská republika bola a aj je vlastníkom spornej parcely, ktorá je
súčasťou areálu Arboréta Mlyňany a podstatou sporu je to, či obec - žalovaný v súvislosti s prijatím
Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. si oprávnene alebo neoprávnene dal zapísať tento majetok
štátu do svojho majetku. Zastáva tvrdenie, že parc. č. 93/1 nemohla prejsť do majetku obce z majetku

Slovenskej republiky a túto si obec dala zapísať do majetku obce v rozpore so Zákonom o majetku
obcí. Podľa § 3 písm. a/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, vlastníctvom obcí sa nestáva majetok,
ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu. Podľa § 48 zák. č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny, pozemky a vodné plochy v chránených územiach s tretím až piatym stupňom ochrany, ktoré
sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo vlastníctve štátu nemožno scudzovať. Teda takýto

majetok Slovenskej republiky nemohol prejsť na žalovaného v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb., pretože
Arborétum Mlyňany je zaradené do 4 stupňa ochrany prírody. Rozsudok súdu prvej inštancie možno
označiť za neočakávaný a prekvapivý. Žalobca preukazoval veľkým množstvom listín, že správca do
tejto cesty investoval v minulosti, vybudoval ju a že túto dokonca viedol i v zozname svojho majetku. Čo
sa týka rozhodnutia o zamietnutí opravy chýb v katastrálnom operáte, katastrálny úrad konštatoval, že

postupom podľa § 59 ods. zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, oprava údajov katastra nie je možná, pretože
táto nie je založená na rozpore zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale vyplýva z rozdielneho
právneho názoru oboch účastníkov konania na otázku možného prechodu vlastníctva nehnuteľností z
vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa § 2 zák. č. 138/1991 Zb. Zápis vlastníckeho práva v prospech

žalobcu by mohol byť vykonaný len na základe rozsudku súdu o určení vlastníckeho práva v prospech
žalobcu. Súd prvej inštancie si mal ako predbežnú otázku riešiť, či parc. č. 93/1, ktorá je v extraviláne
obce, a ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti v 4 stupni ochrany mohla alebo nemohla prejsť do
majetku obce na základe § 2 zák. č. 138/1991 zb. Súd sa touto predbežnou otázkou vôbec nezaoberal.Treba zdôrazniť, že do majetku obcí neprechádzali nehnuteľnosti v extraviláne obcí, teda obec dala
oprávnenie zapísať do svojho majetku na základe zák. č. 138/1991 Zb. len parc. č. 93/2 a neoprávnene
parc. č. 93/1, ktorá je súčasťou Arboréta Mlyňany. Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie

nespĺňa náležitosti stanovené v § 157 ods. 2 OSP pre rozsudok. Tieto náležitosti spĺňa len formálne
a to preto, že sa v ňom nerieši zásadná predbežná otázka, na ktorú už poukazoval. Parcela č. 93/1
bola zapísaná vo vlastníctve štátu a je naďalej vlastníctvom štátu, lebo zápis záznamovou listinou do
vlastníctva obce je nezákonný, odporuje § 3 písm. a/ zák. č. 138/1991 Zb. a § 48 zák. č. 287/1994 Z.
z. V danom prípade súd vôbec nevysvetlil a nezaujal právne stanovisko k tomu, prečo nebolo možné

zo strany súdu vysloviť, že zápis vlastníctva je v rozpore s § 3 písm. a/ zák. č. 138/1991 Zb. a prečo
cesta, ktorá sa nachádza v chránenom a krajinnom území v extraviláne obce mohla byť zapísaná do
majetku obce. V tejto časti je rozsudok nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe § 2 zák. č.

138/1991 Zb. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že územím obce v zmysle § 2 zák. č. 138/1991
Zb. sa nerozumie len jej zastavané územie (intravilán), ale celé katastrálne územie obce, t. j. vrátane
extravilánu. Čo je územím obce bolo aj definované ust. § 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov. V zmysle § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. obec nadobúda majetkové práva
dňom účinnosti zákona a zákon nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 1991, číže uvedeným dňom nadobudol

aj vlastnícke právo k predmetnému pozemku zo zákona. Zák. č. 287/1994 Z. z. nadobudol účinnosť
neskôr, teda nemal a nemohol mať už vplyv na skoršie nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným. Ku
dňu účinnosti zák. č. 287/1994 Z. z., teda ku dňu 01. 01. 1995 predmetný pozemok nebol a nemohol
byť vo vlastníctve štátu, keďže ku dňu 01. 05. 1991 sa stal vlastníctvom obce. Navyše ust. § 3 písm. a/
zák. č. 138/1991 Zb. nemá vzťah k ust. § 48 zák. č. 287/1994 Z. z.. Predmetný pozemok má žalovaný

zapísaný t. č. na LV č. XXX pre kat. územie U. nad A. a je záväzným údajom katastra. List vlastníctva
je verejnou listinou, ktorej obsah treba ju považovať za právne rozhodujúci, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Žalobca dôkazné bremeno neuniesol a svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku, ktoré žiada určiť,
nepreukázal. Na jeho strane neexistuje žiadny relevantný právny titul, na základe ktorého by bolo možné
považovať ho za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, resp. na základe ktorého by sa vlastníkom v

minulosti mohol stať. Žalobca sa od začiatku konania odvoláva na vyhlášku Povereníctva školstva, vied
a umení č. 80/1951, touto vyhláškou však nevzniklo a nebolo určené vlastnícke právo k pozemkom v nej
uvedených, ale bola ňou zriadená prírodná riadená rezervácia. V tejto súvislosti je potrebné opätovne
zvýrazniť aj to, že pôvodné parcelné číslo predmetného pozemku 93 nikdy nebolo a nie je ani evidované
v pzkn. vl. č. 4, na ktorú sa vyhláška odvoláva. Na pozemku s parc. č. 93 rezervácia v roku 1951

zriadená nebola, v tom čase sa predmetný pozemok a cesta v areáli rezervácie nenachádzali. Žalobca
sa opakovane odvoláva na skutočnosť, že pozemok sa nachádza v areáli Arboréta Mlyňany, z ktorého
dôvodusajavíakonelogické,ževlastníkomjednéhozpozemkovbymalbyťniektoiný. Totovšaktiežnie
je právny titul vlastníckeho práva a jeho nadobudnutia. Dokazovanie jednoznačne ukázalo, aký bol areál
Arboréta v minulosti pri zriadení, a že sa pozemok pod cestou v areály nenachádzal. Podstatným je preto

právny titul nadobudnutia vlastníctva k predmetnému pozemku a nejde tu o skutkový stav, čo je a čo nie
je v areály. V súvislosti s dokladmi predloženými žalobcom, ktoré sa týkajú budov a nie ciest v areály je
potrebné uviesť za 1/ že nie je z nich zrejmé, že by sa mali týkať budovania cesty právne na pozemku,
ktorého o vlastníctvo v konaní ide a 2/ treba povedať, že predmetom konania je určenie vlastníctva k
pozemku a nie k ceste (cestnému telesu). Inými slovami, vybudovanie cesty nie je dôkazom, ani titulom

vlastníctva k pozemku, na ktorom je cesta vybudovaná. Žalobca svoje tvrdené vlastníctvo k spornému
pozemku odvodzuje aj od výmeru o vlastníctve č. 715/49 zo dňa 04. 10. 1948. Na základe tohto výmeru
žalobca vlastnícke právo k spornému pozemku nemohol nadobudnúť, pretože parc. č. 93 sa v pzkn. vl.
č. 4 nenachádzala. Tento opak bol preukázaný výmerom o vlastníctve pôdy č. IX - 614/55-1954 zo dňa
10. 05. 1954, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené právnemu predchodcovi žalobcu. Jedná sa o výmer

o vlastníctve pôdy, ktorý obsahuje totožné nehnuteľnosti ako pôvodný výmer predložený žalobcom a
to až na jednu výnimku a to sporný pozemok s parc. č. 93. Tento pozemok do vlastníctva právneho
predchodcu žalobcu pridelený nebol, nikdy nebol zapísaný v pzkn. vl. č. 4 kvôli tomu, že tento pozemok
bol už predtým v roku 1939 pridelený žalovanému a tiež kvôli tomu, že v tom čase sa daný pozemok
nachádzalmimoareáluArboréta.Vtejtosúvislostijepotrebnésiuvedomiť,žesajednáototožnévýmery,

ktoré evidentne a logicky nemôžu platiť oba. Platí ten, na základe ktorého boli nehnuteľnosti pridelené
právnemu predchodcovi žalobcu a na základe ktorého bolo vlastníctvo zapísané v pozemkovej knihe, t.
j. platí ten, ktorý odkazuje, že sporný pozemok s parc. č. 93 právnemu predchodcovi žalobcu pridelenýnebol. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno a jeho žaloba bola súdom prvej inštancie správne
zamietnutá.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny v časti trov konania tak, že žalovaný bude povinný nahradiť mu trovy prvoinštančného konania vo
výške 145,06 eura, ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 80,50 eura. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že súd prvej inštancie správne zastavil konanie v časti, avšak pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniarozhodovalnezákonne.Návrhnasúdboldoručený 20.12.2009,pričomdňa16.03.2011zobral

návrh žalobca v časti druhého petitu späť, nakoľko žalovaný v decembri 2010 rampu odstránil. Keďže
žalovaný odstránil rampu až po podaní návrhu, žaloba bola podaná oprávnene, preto pri rozhodovaní o
trovách konania mal postupovať podľa ust. § 146 ods. 2, druhá veta a nie v zmysle § 146 ods. 1 písm.
c/ OSP. Naviac rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, je formálne vypracované s odkazom na §
146 ods. 1 písm. c/ OSP bez akéhokoľvek odôvodnenia prečo takto súd postupoval.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362
CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP) za súčasného splnenia podmienok verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolací, vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné aj druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

12. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodol najmä o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukázať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva v zmysle ust. § 137 písm.
c/ CSP. Pre úspešnosť takejto žaloby v konaní je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Aj keď súd prvej inštancie sa otázkou naliehavého právneho záujmu nezaoberal,
odvolací súd dospel k záveru, že ak odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornejnehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho práva, lebo len také súdne
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Určovacia
žaloba má vo všeobecnosti predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou

možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v
prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.

14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca odvodzoval nadobudnutie svojho
vlastníckeho práva od výmeru o vlastníctve pôdy č. 715/49 zo dňa 04. 12. 1948, ktorým boli pridelené

do vlastníctva Československému štátu (Povereníctvo školstva, vied a umení) nehnuteľností patriace
bývalému vlastníkovi: E. Y., rod. E., a to nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 4, parc. č. 103 - les o výmere
0,1717 ha, parc. č. 104 - les (park) o výmere 0,3702 ha, parc. č. 105 - les (park) o výmere 149282 ha,
parc. č. 106 - dom č. XX o výmere 0,0721 ha, parc. č. 107 - kaštieľ č. XX o výmere 0,4083 ha, parc. č.
90 - záhrada o výmere 0,1304 ha, parc. č. 93 - cesta o výmere 0,5334 ha. Parcela č. 93 - cesta sa v pk.
vložke č. 4 nikdy nenachádzala, tak ako je to zrejmé z predloženej pzkn. vl. č. 4 nachádzajúcej sa na čl.

21 a nasl. V pzkn. vl. č. 4 sa nachádza len parc. č. 107 pod ktorou bol zapísaný kaštieľ pod poradovým
č. XX. Z tejto pzkn. vl. je zrejmé, že vlastníctvo na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 10. 05. 1954 nadobudol Československý štát - Slovenská
akadémia vied.

15. Nariadenie č. 104/1946 Zb. SNR - vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR (ďalej len nariadenie) upravovalo, ako to
vyplýva z jeho názvu vydávanie výmerov vo vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR.

16. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu

oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými,
z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom
chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady
takejto listiny je skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá, a teda že nie je spôsobilá vyvolať
účinky predpokladané v ust. § 1 ods. 2 nariadenia.

17. V posudzovanej veci bol vydaný aj výmer o vlastníctve pôdy z 10. 05. 1954 pod č. IX -
614/55-1954, na základe ktorého bolo aj zapísané vlastníctvo na Československý štát - Slovenská
akadémia vied Bratislava, kde sa už však parc. č. 93 - cesta nenachádza. Tento výmer spĺňa tak po
formálnej, ako aj obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti. Bol vydaný Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu
kompetentným. Je v ňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva,
akej veci sa týka, je datované, opatrené otlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje
názov a meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné
označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k

tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za
perfektnú, a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam
tam označených preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že keď Československý štát nadobudol na základe
tohto výmeru pridelené nehnuteľnosti, nemožno mať za to, že mu bola pridelená aj cesta, pretože na
základe tohto prídelu parc. č. 93 - cesta mu pridelená do vlastníctva nebola. V tomto smere je právne

posúdenie súdom prvej inštancie správne.

18. I v ďalšom sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, keď poukázal na
vyhlášku Povereníctva školstva, vied a umení č. 80 zo dňa 30. 05. 1951 o prírodnej riadenej rezervácii
„Arborétum Mlyňany“ v kat. úz. Mlyňany a U. nad A., ktorou bola zriadená prírodná rezervácia. I v tomto

odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že parc. č. 93 nikdy nebola evidovaná v pk. vl. č. 4, na tejto bol len
pod popisným číslom XX evidovaný kaštieľ nachádzajúci sa na parc. č. 107, a preto navrhovateľovi na
základe takejto vyhlášky nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k parc. č. 93.19. Žalobca namieta, že žalovaný si dal zapísať svoje vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti v
rozpore so zák. č. 138/1991 Zb. Namietal, že súd prvej inštancie si mal ako predbežnú otázku riešiť,
či parc. č. 93/1, ktorá je v extraviláne obce a ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti v 4. stupni

ochrany mohla alebo nemohla prejsť do majetku obce na základe § 2 zák. č. 138/1991 Zb.

20. V tomto smere je potrebné poukázať, že čo je územím obce, bolo a je definované v ust. §2 zák.
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Územím obce je územný celok,
ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území (§ 2 ods. 1 zákona). V zmysle § 2

ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. obec nadobúda majetkové práva dňom účinnosti zákona, pričom zákon
nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 1991. Uvedeným dňom nadobudol aj vlastnícke právo k predmetnému
pozemku, keďže parc. č. 93 - cesta vedená ako neknihovaný majetok obce mala podľa zápisu na LV
č. X právo hospodárenia SR - MNV U. nad A.. Preto žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornému
pozemku podľa § 2 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb., keď je zrejmé, že mu patrilo právo hospodárenia
k uvedenej nehnuteľnosti. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že predmetný pozemok si obec dala

zapísať v rozpore so zák. č. 138/1991 Zb., pretože zák. č. 287/1994 Z. z. ktorý nadobudol účinnosť až
dňa 01. 01. 1995 nemohol byť vo vlastníctve štátu, keďže od 01. 05. 1991 sa stal vlastníctvom obce.
Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V
ďalšom už len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Uznesením, ako bolo vyššie konštatované, zo dňa 13. 03. 2015 č. k. 19C/270/2009-661 súd prvej
inštancie konanie v časti druhého petitu pre späťvzatie žaloby zastavil. Voči zastavujúcej časti odvolanie
podané nebolo, preto rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Žalobca podal odvolanie len v
časti o trovách konania a odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že toto
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.

22. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku o trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP. V napadnutom
uznesením rozhodol aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej

inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom, kde si vymienil, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nemohol už pri zastavujúcej časti rozhodovať aj o trovách
zastaveného konania, jeho rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože rozhodnúť o trovách konania
bude povinnosťou súdu prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to o trovách
celého konania v zmysle ust. § 396 ods. CSP v spojení s ust. § 255 a nasl. CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).