Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316011095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316011095.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr.ŠtefanaHrvoluaJUDr.PetraKaňu,vtrestnejveciodsúdenéhoO.O.,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14.12.2016, sp.zn. 3Pp/60/2016, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného O. O., narodeného

XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného O. O. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody mu uloženého
1/ trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13.09.2012, sp.zn. 4T/120/2012, právoplatným
06.10.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V z 13.05.2013, sp.zn. 4T/120/2012, vo
výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a

2/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 16.05.2014, sp.zn. 6T/67/2013, vo výmere 10
mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne
odôvodnil vlastným písomným podaním doručeným súdu I. stupňa 18.01.2017.
V písomných dôvodoch sťažnosti namietal jeho hodnotenie ústavom na výkon trestu odňatia slobody,

majúc za to, že je nezákonné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Konkrétne namietal spôsob určovania resocializačnej prognózy, keď bodový systém za to,
že je muž, mu automaticky pridal negatívne body, čo je diskriminácia pohlavia. Rovnako negatívne
body má za nižší vek (pod 39 rokov), čo je diskriminačné na základ veku. Rovnaký záver platí
o jeho nižšom vzdelaní, čo je diskriminácia na základe dosiahnutého vzdelania, ako by to menej
múdrejších ľudí predurčovalo k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ závery jeho hodnotenia vychádzali z

jeho nevyhovujúcich ekonomických podmienok pred výkonom trestu, ide o diskrimináciu na základe
majetku. V tejto súvislosti citoval článok 12 ústavy.
Doplnil, že jeho hodnotenie ústavom je nepravdivé. Už 42 mesiacov je pracovne zaradený v
intendančnom sklade, odkiaľ získal viacero disciplinárnych odmien. Je preň ťažké získať odmeny z iných
činností, keďže väčšinu času trávi v práci. Jeho predchádzajúce odsúdenia mu boli jednak zohľadnené
vo vyhodnotení ústavu (v resocializačnej prognóze) a jednak všetky predošlé tresty si riadne odpykal.

Bolo mu to zohľadnené aj pri ukladaní trestu, čiže trikrát to isté.S poukazom na rozhodovaciu súdnu prax zdôraznil, že súd musí skúmať všetky okolnosti svedčiace
o možnostiach prevýchovy odsúdeného a jeho postoji k trestnej činnosti. Súčasne má prihliadať na
to v akom ústave na výkon trestu odsúdený vykonáva trest v čase rozhodovania o podmienečnom

prepustení, keďže typ ústavu a stupeň jeho stráženia zodpovedá miere prevýchovy páchateľa a
možnostiam jeho resocializácie. Súd však pri rozhodovaní nesmie prihliadať na predchádzajúci život
odsúdeného, pretože uvedená okolnosť už bola predmetom posudzovania pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu a jej opätovné zhodnotenie by bolo v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 38 Trestného
zákona.

V závere uviedol, že je pravda, že sa opätovne dopustil trestnej činnosti, avšak zmenil sa. Žiada preto,
aby nadriadený súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovel, pričom sľubuje, že sa nedopustí
konania, ktorým by porušil súdom ustanovené podmienky prepustenia.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu

odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v prípade výkonu trestu odňatia slobody uloženého
odsúdenému za prečin (resp. prečiny), ako je tomu v posudzovanom prípade, výkon polovice takéhoto
trestu je len jednou, avšak nie jedinou podmienkou, pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu.
Ďalšími dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je

- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a
- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri posudzovaní týchto podmienok je súd povinný skúmať nielen správanie odsúdeného počas výkonu
trestu, ale v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, aj to, či skôr uložené tresty

splnili svoj účel, ako aj ďalšie osobné pomery odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že
na slobode (po podmienečnom prepustení) bude viesť riadny život.

Neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
(v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), hoci správanie odsúdeného v režime výkonu trestu

je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne, korešponduje s trestnou minulosťou odsúdeného a jeho
prechádzajúcim spôsobom vedenia života.

Treba zdôrazniť, že odsúdený sa doposiaľ v pomerne mladom veku dostal do konfliktu
s Trestným zákonom už v 10 prípadoch, keď sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti

majetkovej a drogovej. Predchádzajúce odsúdenia a opakovane ukladané tak podmienečné, ako aj
nepodmienečné tresty odňatia slobody (ktoré vykonal 11.04.2008, 13.05.2009, 08.01.2012) na neho
zjavne nemali požadovaný preventívny ani resocializačný účinok, v dôsledku čoho existuje dôvodný
predpoklad zvýšeného rizika jeho recidívy.

Pokiaľ ide o jeho pôsobenie v režime výkonu trestu, z hodnotiacej správy je zrejmé, že odsúdený sa
tomuto režimu prispôsoboval len postupne, jeho správanie po nástupe nebolo vždy na požadovanej
úrovni (nedostatky v ústrojovej disciplíne, poškodzovanie ústavného majetku). I keď sa jeho správanie
následne stabilizovalo, nevybočuje mimo rámca priemerného väzňa (nie je poverený funkciou z
radov väzňov, nastali len čiastočné pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii). Podmienky k udeleniu

disciplinárnej odmeny si doposiaľ vytvoril len v oblasti zaraďovania do práce.

Dôvodný je preto záver Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce aj súdu I. stupňa o
nepriaznivej resocializačnej prognóze a vysokom riziku sociálneho zlyhania u odsúdeného.Je zrejmé, že v prípade posudzovania podmienok pre podmienečné prepustenie nemožno „predpovedať
budúcnosť“ ohľadne správania sa podmienečne prepusteného na slobode, avšak súd je

povinný skúmať aj zákonnú podmienku pre taký postup, ktorou je stav, kedy možno od
odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Túto podmienku možno vždy hodnotiť len
s ohľadom na jeho správanie sa počas výkonu trestu, ako aj pred začatím jeho výkonu, a to obzvlášť
v prípade skoršej recidívy trestnej činnosti.

Reagujúc na sťažnostné námietky odsúdeného nadriadený súd zdôrazňuje, že hodnotenie odsúdeného
príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody je len jedným, nie jediným podkladom (listinným
dôkazom) pre rozhodovanie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

Jednu z materiálnych zákonných podmienok (stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život) nemožno posudzovať bez zreteľa na jeho kriminálnu minulosť. Navyše
aj ustanovenie § 66 odsek 2 Trestného zákona núti konajúci súd prihliadať na ústav na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom odsúdený trest vykonáva. Pokiaľ je odsúdený zaradený do takéhoto
ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, už to vyjadruje
jeho opätovné sociálne zlyhanie po výkone skoršieho trestu odňatia slobody mu uloženého za úmyselný

trestný čin, z ktorého bol prepustený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním ďalšieho trestného
činu. Odsúdený navyše v minulosti spáchal trestný čin aj v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, t.j. takýto povahou výchovný trest sa voči nemu už v minulosti neosvedčil. V rozpore s
tvrdením odsúdeného, domáhajúceho sa neprihliadania na jeho kriminálnu minulosť, nadriadený súd
zdôrazňuje, že naopak súladné so zákonom pri posudzovaní už vyššie uvedenej materiálnej podmienky

pre podmienečné prepustenie je prihliadanie aj na kriminálnu minulosť posudzovaného
odsúdeného a po jeho mnohonásobnej recidíve je tak na mieste prísnejší náhľad na jeho osobu, ktorý
odsúdený môže zvrátiť len vyššou participáciou na svojej prevýchove s väzenským personálom v rámci
plnenie programu jeho resocializácie než je len riadny a uspokojivý výkon jeho pracovných povinností.
Nadriadený súd však žiadnu takúto zvýšenú aktivitu u odsúdeného nezistil.

Celkom neopodstatnené sú aj námietky odsúdeného spočívajúce v namietaní jeho diskriminácie v
rozpore s jeho ústavnými právami, nakoľko podmienky a rámec posudzovania jeho aktuálnej žiadosti
o prepustenie z väzby si odsúdený vytvoril sám vlastným konaním (páchaním trestnej činnosti) a
asociálnym spôsobom vedenia života (užívanie návykových látok, absencia získavania si prostriedkov

na živobytie riadnou prácou), teda konaním majúcim základ v jeho vlastnej vôli a konaní, a preto
nesúvisiacim bezprostredne s jeho pohlavím, vekom, nižším vzdelaním a horším ekonomickým
zázemím.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí preto nepochybil pri hodnotení splnenia

(resp. nesplnenia) podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia

materiálnych podmienok na taký postup uvedených v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona pri
zohľadnení aj ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva (§ 66 odsek 2 Trestného
zákona).

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.