Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203797
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2709203797.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová, Mgr. Renáta Gavalcová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
A., I. XXX, D. republika, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kučerová Viera, Exekútorský úrad so
sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 9, pod sp. zn. EX 2809/2009, pre vymoženie 8.604,39 Eur s prísl.

a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 03.10.2014, č.
k. 3Er/809/2009-40, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 41 ods.2, § 50 ods. 1, § 51 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej tiež „EP“), § 21 ods. 2, § 23 ods.
1písm.a)zák.č.580/2004Z.z.ozdravotnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,§6ods.1zákonač.
253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanom Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších
predpisov, ako i § 112 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že povinný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
nepredložil doklad preukazujúci uhradenie pohľadávky oprávneného a tak nepreukázal existenciu takej
skutočnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a mala by za následok zánik vymáhaného
nároku alebo by bránila jeho vykonateľnosti, ani dôvod, pre ktorý je exekúcia vykonávaná na základe
vyššie uvedeného exekučného titulu neprípustná. Súd na základe námietky povinného rozhoduje o
otázke, či sa exekúcia začala oprávnene, teda či v čase začatia exekučného konania oprávnený mal

voči povinnému neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu a nie sú tu
okolnosti, ktoré by bránili jej vymáhaniu. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom,
či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné
predpoklady. K námietke povinného, že adresa V. XXXX/XX, A. nie je miesto, kde sa zdržiava, súd
poznamenáva, že podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení povinný mal povinnosť oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich zmenu trvalého pobytu. Povinný si nesplnil svoju notifikačnú

povinnosť voči zdravotnej poisťovni a preto Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mohol
vychádzať len z dostupných údajov v databáze zdravotnej poisťovne. Povinný si nesplnil ani notifikačnú
povinnosť voči ohlasovni pobytu podľa § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Nakoľko povinný v tomto konaní
len deklaroval predloženie príslušných dokladov a oznámenie novej adresy zdravotnej poisťovni bez
predloženia relevantných dôkazov, povinný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto

dospel k záveru, že povinný nesplnil svoju notifikačnú povinnosti ani voči zdravotnej povinnosti a ani
voči ohlasovni pobytu, a že je to práve povinný, kto musí znášať aj nepriaznivé právne následkysvojho omisívneho konania. Námietka preto nie je relevantná. K námietke povinného, že opatrovník bol
ustanovený neoprávnene z dôvodu, že povinný oznámil zdravotnej poisťovni svoju adresu, súd uvádza,
že povinný v tomto konaní len deklaroval predloženie príslušných dokladov a oznámenie novej adresy

zdravotnej poisťovni bez predloženia relevantných dôkazov, povinný neuniesol v tomto smere dôkazné
bremeno. Súd preto dospel k záveru, že táto námietka nie je oprávnená. K námietke povinného, že
vymáhaný nárok je premlčaný, súd konštatuje, že platobný výmer bol vydaný dňa 02.03.2009 a návrh na
začatieexekučnéhokonaniabolpodanýdňa23.06.2009,čoznamená,ženeuplynula3ročnápremlčacia
lehota podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 112

Občianskeho zákonníka, nakoľko oprávnený po včasnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie riadne
pokračuje v uplatňovaní svojej pohľadávky. Súd preto uzatvára, že námietka nie relevantná.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, v ktorom žiadal, aby napadnuté uznesenie súd zrušil
a aby bola exekúcia zastavená. Povinný argumentoval tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Povinný namietal, že
súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy ním navrhované dôkazy a vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli

predložené oprávneným, pričom tento postup považuje za nesprávny. Nesprávnosť tohto postupu má
za následok, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pričom vykonaním ním navrhnutých dôkazov
by sa preukázalo, že exekúcia bola začatá neoprávnene a povinný nemal a ani nemá žiadny dlh
voči oprávnenému, resp. jeho právnemu predchodcovi. Prvostupňový súd vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže súd musí rozhodnúť, či exekúcia bola začatá oprávnene a či v čase

začatia exekučného konania má oprávnený voči povinnému neuhradenú pohľadávku. Tvrdenie súdu, že
povinný neuniesol dôkazné bremeno, a to tak, že nepreukázal uhradenie pohľadávky oprávneného, je
nesprávny, pretože pohľadávka oprávneného nemá žiadny reálny základ (v skutočnosti povinný žiaden
dlh nemal a jemu to potvrdila ním označená pracovníčka odporcu - zrejme správne malo byť pracovníčka
oprávneného) a pohľadávka je neopodstatnená a v prípade jej formálneho vykazovania oprávneným

išlo len o administratívne pochybenie oprávneného. Nikdy neexistujúca pohľadávka oprávneného teda
nemohla ani nemala byť zo strany povinného uhradená. Ďalej oprávnený zdôraznil, že i naďalej trvá
na svojich námietkach a navrhnutých dôkazoch, že pravdivo popísal skutkový stav ako aj trvá na tom,
že postup oprávneného ako aj postup súdu pri rozhodovaní o tom, že povinnému bude (bezdôvodne)
určený opatrovník, bol formalistický a nezohľadňoval skutočnosti, ktoré boli všeobecne známe, teda

skutočnosť, že povinný bol vždy zastihnuteľný na adrese jeho rodičov v Z. (kam mu aj boli mnohé
zásielky úspešne doručované) alebo na adrese v C. A. v D. republike. Toto malo za následok, že
formálne ustanovený opatrovník neuplatnil argumenty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žiadna reálna
pohľadávka oprávneného v skutočnosti neexistuje. Na záver má povinný za to, že prvostupňový súd
porušil jeho právo na spravodlivý proces, a to tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované

povinným a v dôsledku tohto súdom nevykonaného dokazovania (ale mnou riadne navrhnutého a
označeného) súd dospel k paradoxnému záveru, keď následne uvádza, že povinný neuniesol dôkazné
bremeno.Rovnakoodôvodnenieodmietnutiavykonaniadôkazov,ktorénavrholpovinný,jenedostatočné
a jednostranné v prospech oprávneného.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je prípustné (§ 355
ods. 2 CSP v spojení s § 50 ods. 4 EP) a je dôvodné odvolanie povinného odmietnuť.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.9. Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP vyplýva zásada, podľa ktorej proti
uzneseniam vydaným súdom prvej inštancie odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je. Civilný sporový poriadok odvolanie proti uzneseniu súdu prvej

inštancie, ktorým súd zamietol námietky proti exekúcii, nepripúšťa. Exekučný poriadok síce pripúšťa
odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhoduje o námietkach proti exekúcii (§ 50 ods. 4 EP), ale
len v prípade, ak sa námietkam proti exekúcii vyhovelo. V tomto prípade súd prvej inštancie námietky
povinného proti exekúcii zamietol, a preto odvolanie proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné a
odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného odmietol.

12. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.