Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
anemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduMichalovcezodňa3.novembra
2014 č.k. 11C/138/2012-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
3.108,42 eura a nemajetkovej ujmy v sume 621,68 eura tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní

vedenom proti povinnej dlžníčke P. K., nar. 13.10.1971 súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7002/2012
tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa 11.7.2012 (konanie začalo 3.5.2012), t.j. po viac ako 69
dňoch omeškania a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok tým, že v rozpore
so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR realizoval úplný judiciálny proces. Za nesprávny
pritom označil postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. v opätovnom
posudzovaní jeho práva na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto

postup, pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er 319/2012 bola tomuto
súdu dňa 11.6.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej P. K., P.. K., G..
XX.XX.XXXX U. vymoženie 1.147,04 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 13.9.2011
sp. zn. SR 0883/11. Uznesením zo dňa 18.6.2012 č.k. 11Er 319/2012-12 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným 19.6.2012.Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1,2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom,
t.j. ministerstvom spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej
uplatnil a kedy. Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám

sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej
bol doručený návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal ani ním tvrdený nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v súdnom

konaní - nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, nakoľko žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 11.6.2012,
bolo o nej rozhodnuté dňa 18.6.2012 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, kedy vydanie
rozhodnutia viazané na 15 - dňovú lehotu nebolo. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobcom označené
uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nebolo zrušené, žalobca proti tomuto uzneseniu

opravný prostriedok nepodal, uzavrel, že návrh žalobcu je nedôvodný i v časti, pokiaľ ho uplatňoval
z titulu nezákonného rozhodnutia. Napokon konštatoval, že správnosťou vyčíslenia náhrady škody a
nemajetkovejujmysanezoberal,keďžesamotnýzákladnárokužalobcuvprejednávanejveciniejedaný.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu

nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania
nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.

2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v
jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom

na nestrannom súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu
tým právo konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil,
že nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o
výške škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav

Ekonomickej univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie

a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe
malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V
tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS

243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd
vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svoj
záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných
slobôd.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za

dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných

dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa

nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že posudzovaná vec (vedená pod sp. zn. 11C/138/2012)
bola uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.10.2012 č.k. 11C/134/2012-9 spojená na
spoločné konanie spolu s ďalšími vecami uvedenými v citovanom uznesení s tým, že spoločné konanie

bolo vedené pod sp. zn. 11C/134/2012. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 7.2.2013,
ku ktorej sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 5.3.2013. Okresný súd Michalovce následne
uznesením zo dňa 2.12.2013 č.k. 11C/134/2012-41 vylúčil vec 11C/134/2012 na samostatné konanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2013. Dňa 6.8.2014 predložil zákonný sudca JUDr.
Gabriel Štefanič vec Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej

žalobcom. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.8.2014 č.k. 5NcC/33/2014-32 rozhodol, že
JUDr. Gabriel Štefanič nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 11C/138/2012. Uznesenie bolo doručené žalobcovi i žalovanej dňa 16.10.2014
(č.l. 35 súdneho spisu).

Dňa 16.10.2014 súd prvého stupňa doručil žalobcovi, jeho právnemu zástupcovi i žalovanej predvolanie
na pojednávanie v tejto veci na deň 3.11.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v
zmysle cit. ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

Dňa 30.10.2014 žalobca doručil prvostupňovému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania

z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v
tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktorébude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku
vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 3.11.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., po konštatovaní, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto
pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er 319/2012. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd
nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať
dôkazy. Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky
pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania a preto
odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento dovolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Gabriel
Štefanič nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.8.2014 č.k. 5NcC/33/2014-32. Za situácie, že bolo
právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom,

že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka
žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 11Er 319/2012 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom
pod sp. zn. 11Er 319/2012 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a ani
tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j. rozhodcovského
rozsudku, so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné

rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pozn.
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd
zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci bol exekučným titulom práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Vo vyššie uvedenom konaní predovšetkým nemožno vidieť nesprávny právny

postup,akzobsahuspisuiodôvodneniarozsudkunepochybnevyplýva,žežiadosťoudeleniepoverenia
bola súdu doručená dňa 11.6.2012 a o tejto žiadosti súd rozhodol uznesením zo dňa 18.6.2012, t.j. v
lehote 7 dní.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj v situácii, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ako

aj v prípade, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013,
teda aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len
vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie a vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného

rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov,aninepreukázal,žebyjehosťažnosťnaprieťahyvkonaníbolavybavenáspôsobom,zktorého
by existencia prieťahov bola preukázaná.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval

zákonnosť rozhodcovského rozsudku, ani s týmto názorom nie je možné sa stotožniť. Povinnosť
súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j.
či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom) vyplýva z ust. § 45 ods. 2zák. č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ (t.j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už

riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj Ústavného súdu SR vo
veciach sp. zn. I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 11Er

319/2012 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu, ktorým bola žiadosť o
udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá (uznesením zo dňa 18.6.2012 č.k. 11Er 319/2012-12)
preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie
ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na

náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady

škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich

svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, na
ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov i oboznámením celého obsahu
spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er 319/2012. Pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania
zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať svoje ďalšie procesné práva

spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam
veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania,
ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli. Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za
splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo
vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých

pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva,
že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er
319/2012 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.