Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201140
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615201140.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou, LL. M.,
advokátkou so sídlom Bratislava, Stropkovská 3, proti povinnej: P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
Ľ. A. XXXX/XXXX, o vymoženie istiny 1 677,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. marca 2016, č. k. 5Er/127/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 18. 03. 2016, č.

k. 5Er/127/2015-29 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 02. 2015.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 243d ods. 1, 2
Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,
2, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený u súdneho exekútora dňa 12. 12. 2014
podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 29. 01. 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-274/14-LP, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť
oprávnenému istinu vo výške 2 133,15 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok
z omeškania vo výške 1,775 % ročne až do dňa kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z
omeškania dosiahne celkovo sumu 1 170,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto
sumy je povinný platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 133,15
eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 31,80 eura a trovy právneho zastúpenia

vo výške 356,76 eura.

4. Uznesením tunajšieho súdu 5Er/127/2015-12 zo dňa 24. 02. 2015 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie časti zmluvnej pokuty 0,065 % denne zamietol. Proti tomuto
uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením 5CoE/66/2015-23 zo dňa 30. 11.
2015 zrušil napadnuté uznesenie ako nepreskúmateľné a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe

stanoviska odvolacieho súdu posudzoval súd zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je podkladom pre
vydanie exekučného titulu, či táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.5. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400043919 zo dňa 24. 07. 2012 zistil, že úver,
ktorý poskytol oprávnený ako dlžníkovi je spotrebiteľským úverom, oprávnený ho poskytol v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a povinný úver prijal ako fyzická osoba nepodnikateľ. Išlo o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme revolvingového úveru,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Podľa predloženej Zmluvy o úvere, uzatvorili účastníci dňa 24. 07. 2012

zmluvu, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej sumu 1 170,- eur zvýšenú o poplatok 1 462,98
eura a povinná sa zaviazala zaplatiť čiastku 2 632,98 eura v 42 mesačných splátkach po 62,69 eura,
vždy 17. deň v mesiaci. Ďalej súd v súlade s intenciami rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či bez
ohľadu na zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohla povinná buď prijať alebo neprijať
podľa vlastného uváženia, t. j. jej podpísaním alebo nepodpísaním v súvislosti s uzavretím zmluvy o
revolvingovom úvere.

6. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská zmluva podrobená
súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky
(dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva začlenená
medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených

zmluvnýchdojednaní,nespôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

7. Rozhodcovská zmluva zo dňa 24. 07. 2012, na základe ktorej bola dohodnutá právomoc

rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul na základe ktorého požiadal exekútor o udelenie
poverenia v tejto veci, je neplatným právnym úkonom a na základe takéhoto neplatného právneho
úkonu nie je možné viesť exekúciu. Rozhodcovská zmluva je vopred dodávateľom naformulovaná a
spotrebiteľka nemohla formulárovú zmluvu meniť, bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva od ktorej rozhodcovský súd odvodil

svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi
štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú zmluvu si povinná osobitne
nevyjednala, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť

jej obsah. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

8.Zmluvaorevolvingovomúvereobsahujeneprimeranépodmienky-dojednaniaozmluvnýchsankciách

(zmluvných pokutách). Tieto dojednania neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú
súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký
počet dlžníkov (spotrebiteľov), a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinná
nemala možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech. Takto dojednané zmluvné pokuty sú pre
bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté iba v

ťažko prehľadných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť
dôsledne oboznámiť. Zmluvné pokuty za omeškanie so splnením toho istého záväzku a súčasne
úrok z omeškania predstavujú pre spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku, najmä ak je popri nich spotrebiteľ povinný zaplatiť aj ďalšiu zákonnú sankciu (úrok z
omeškania).

9. Podľa rozhodcovského rozsudku bola povinná zaviazaná zaplatiť istinu 2 133,15 eura, a doposiaľ
uhradil sumu 499,83 eura (2 632,98 eura - 499,83 eura = 2 133,15 eura). Z rozsudku však nevyplýva,
aká časť istiny úveru predstavuje nesplatený úver a aká úrok. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnejúvervovýške1170,-eurstým,žepovinnámumalavrátiťv42-ichmesačnýchsplátkachsumu2

632,98 eura, t. j. o 1 462,98 eura viac, ako mu oprávnený poskytol. Podľa čl. 5 ods. zmluvných dojednaní
ide o úročenie úveru a úrok je špecifikovaný v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere - úrok z úveru bol
v tomto prípade 70,02 % ročne. Oprávnený tak od povinných žiadal pri 3,5 ročnej splatnosti úveru úrokvo výške 202 % poskytnutých peňažných prostriedkov, čo je 57,70 % úrok ročne. Takto dojednaný úrok
podstatne prevyšuje úroky, ktoré žiadajú za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľom banky.

10. Povinná bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského
konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa
konštatuje,ženáhradatrovkonaniabolaoprávnenémupriznanáakoúspešnémuúčastníkovi.Naúspech
oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského
rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom, a preto ani nemôže byť podkladom pre

vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, ako uviedol
vo výrokovej časti uznesenia.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poznamenal, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/
OZ. Rozhodcovská zmluva alternatívne umožňovala konanie pred všeobecným súdom alebo pred
rozhodcovským súdom. Exekučný súd sa taktiež pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou
zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí

ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá
nie je, resp. nebola, podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Toto vyplýva z
bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že nie
je silnejšie právo spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy
akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcii a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Oprávnený v

danom prípade uzavrel s povinnou rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje zavretie zmluvy o úvere,
zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie
a obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v
rozhodcovskom konaní. Súd bez bližšieho a konkrétneho prihliadnutia k forme a obsahu rozhodcovskej
zmluvy tvrdil, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne.

13. Exekučný súd dospel jednoznačne k názoru, že povinný o svojich právach a povinnostiach poučený
nebol a že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpisom rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený
s týmito závermi nesúhlasil. Oprávnený mal ďalej za to, že v danom prípade povinný jednoznačne
mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to pred jej uzavretím, ako aj po jej uzavretí. Oprávnený

bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom aj potvrdil.
Nepodpísanímrozhodcovskejzmluvybyneprišlokjejplatnostiaúčinnosti,tedaanijejobsahbysanestal
záväzným. Povinný mal možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy
odstúpi. Toto právo si účastníci rozhodcovskej zmluvy jednoznačne dojednali a doba na odstúpenie
od rozhodcovskej zmluvy je primerane dlhá na to, aby mohol povinný v prípade vôle včas reagovať

a od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou
formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah nie je správny. Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného
požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu, a to aj vzhľadom na zachovanie jej
jednotnosti, platnosti a určitosti. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah rozhodcovskej

zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred
jej uzavretím, tak aj 14 dní potom a dať mu tak možnosť odstúpiť od zmluvy bez toho, aby využitie jeho
práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok.

14. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011.

V tomto smere dal do pozornosti odvolacieho súdu zákon č. 335/2014 Z. z. a niekoľko rozhodnutí
krajských súdov. Ďalej poukázal na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ a upozornil na to,
že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v spoločnosti.
Povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe, alebo ihneď pri ich podpise.
Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného

vzťahu si vopred vyžiadať, preštudovať si ich a následne sa rozhodnúť, či ich podpíše. Dodal, že
nepovažuje za sporné, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že sa na zmluvu o úver
vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Toto však nespôsobuje nedovolenosť plnenia priznaného
v rozhodcovskom rozsudku. Zdôraznil, že ako výška požadovaných úrokov z omeškania, tak aj výškazmluvnej pokuty, je na rozdiel od záverov súdu v súlade s predpismi občianskeho práva. Pokiaľ ide
o právomoc exekučného súdu preskúmavať ktorýkoľvek exekučný titul pred vydaním poverenia by sa
dalo konštatovať, že v zmysle § 44 ods. 2 EP je založená doručením žiadosti o vydanie poverenia

a obmedzená na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z
toho, že zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že
rozsahprieskumnejpôsobnostiexekučnéhosúduvovzťahukrozhodcovskémurozsudkujevštádiupred
vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných
súdov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn.

4 Cdo 159/2009. Dodal, že si je vedomý odlišných právnych názorov súdov na danú problematiku,
avšak plnenie uhradením dlhu v peniazoch vzniknutého na základe poskytnutia úveru, ktorý oprávnený
preukázateľne poskytol povinnému a jeho ďalších zmluvných nárokov z pohľadu oprávneného nie je
plnením ani nedovoleným ani objektívne nemožným a ani odporujúcim dobrým mravom. Záverom si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 49,05 eura.

15. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

16. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Zákonná sudkyňa súdu prvej
inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

18. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 29. 01.
2015 súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., so sídlom Exekútorského úradu: Nové
Mesto nad Váhom, Lipová 7, v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 2 133,15 eura s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-274/14-LP zo dňa 27. 02. 2014, právoplatný dňa
25. 03. 2014 a vykonateľný dňa 29. 03. 2014. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 2 133,15 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 %
denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 62,69 od 18. 09. 2012 do 25. 09. 2012,

zo sumy 62,69 eura od 18. 01. 2013 do 22. 01. 2013, zo sumy 62,69 eura od 18. 02. 2013 do 11. 03.
2013, zo sumy 62,69 zo sumy 18. 03. 2013 do 10. 04. 2013, zo sumy 62,69 eura od 18. 07. 2013
do 10. 09. 2013, zo sumy 42,94 eura od 11. 09. 2013 do 11. 11. 2013, zo sumy 1,69 eura od 12. 11.
2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eura od 18. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eura od 18. 09.
2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eura od 18. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 943,39 eura od 28.

10. 2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1 170,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je
žalovaná povinná platiť žalobcovi iba taký úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 133,15
eura do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eura a trovy právneho zastúpenia
vo výške 356,76 eura.

19. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
nepr ech strany.Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len

do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

21. V zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň je
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvej inštancie posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým je v danom

prípade úverová zmluva.

22. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľaExekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie

uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

23. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre
konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná
forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami. Rozhodcovská zmluva predložená v prejednávanom prípade spĺňala zákonnú podmienku
vyhotovenia v písomnej forme, avšak súd prvej inštancie jej preskúmaním zistil nedostatky v obsahu
zakomponovanej rozhodcovskej doložky. Potrebné bolo ustáliť, či možno považovať rozhodcovskú
doložku v Rozhodcovskej zmluve za takú, ktorá nespôsobuje hrubý nepomer medzi právami a
povinnosťamizmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Akovyplývazobsahuzmluvyorevolvingovom

úvere a pripojenej rozhodcovskej zmluvy tak nie zrejmé, že by rozhodcovská zmluva a rozhodcovská
doložka spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon.

24. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3Cdo/122/2011).

25. V danej veci súdy konajú v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre
posúdenie veci interpretujú a aplikujú, ich úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, sú logické, a preto

aj celkom legitímne.

26. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie preskúmavať
exekučný titul. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, exekučné konanie, je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne samostatným
druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie.

28. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučnýsúd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd

nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného
poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).

29. V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na
podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov.
Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť

exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných
konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej
činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady

nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v
prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý
rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky
aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,

ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený

ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.

31. V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa
niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a

to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za
skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou
zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a

tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi
viacerými, v tu modelovanom prípade inak len troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)
vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto

nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho kväčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská zmluva poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca

ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým
skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber
neposkytuje.

32. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany spotrebiteľa je aj činnosť súdu

výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného
orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd pritom
nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne
nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku
rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie
(Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje,

aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,
ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento

súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním
vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým
mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné
sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie

rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná
správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej
povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu
konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými

praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane
spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí založenie
právomoci rozhodcovského orgánu.

33. Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný
súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak
na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie.
Nemožno totiž strácať zo zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o
vykonanie exekúcie (§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré

môže povinný reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom
procesné úkony, ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti
má exekútor aj v čase, keď už bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo
právoplatnosť, pričom proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 45 ZoRK je odvolanie vždy
prípustné (odsek 3 citovaného paragrafu). Navyše, tento postup exekučného súdu by predstavoval i

plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie
viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie), ich následné doručovanie
a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade
so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil

svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Problematickou sa zdá byť skutočnosť, že predmetná zmluva ako podmienka fakticky vylučuje
uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nárokypred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej
veci je Rozhodcovská zmluva súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej uzavretie podmieňuje

vznik úverového vzťahu medzi subjektmi sporu. Obsah tejto zmluvy ako aj Zmluvy o RÚ nemal
povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, preto bola súdom vyhodnotená ako neprijateľná
podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zo spôsobu uzavretia a
formulácie rozhodcovskej zmluvy je nutné konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda,

na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, založená nebola platne. Takto vydal rozhodnutie orgán,
ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne
nezáväzné a exekučne nevykonateľné.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).