Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215522
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612215522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému J.. Q. V., trvale bytom V. XX, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Renátou Endrődyovou,
advokátkou so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.862,66 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 13Cb/8/2013 - 635 zo dňa 30. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/8/2013 - 635 zo dňa 30. mája 2016 v napadnutej časti
p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,33
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.492,33 Eur od 24.02.2011
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie 370,33 Eur
s príslušenstvom zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 03.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 2.734,20
Eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca (GSL Services s.r.o.) ako postupník uzatvoril s postupcom
Gradua Finance, a.s., Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 21.12.2010, v zmysle článku I.
ktorej postupca vyhlásil, že je veriteľom pohľadávok ktorých dlžníkmi sú osoby uvedené v prílohe č. 1
tejto zmluvy - zoznam dlžníkov k 30.11.2010. Vyčíslenie jednotlivých pohľadávok je obsahom uvedenej

prílohy.Pohľadávkypostupcupredstavujúnárokyvočisvojimzmluvnýmpartnerom-sprostredkovateľom
poistenia, ktoré vznikli od začiatku podnikateľskej činnosti postupcu do dňa postúpenia pohľadávky
podľa zmluvy, ako aj ďalšie nároky zo sprostredkovania poistenia vyplývajúce zo zmluvných vzťahov
postupcu zo sprostredkovateľmi poistenia, ktoré prípadne vzniknú po postúpení pohľadávok. Postupca
Gradua Finance, a.s., Bratislava postúpil na postupníka GSL Services, s.r.o. pohľadávku titulom storno
provízií v celkovej výške 2.734,20 Eur voči žalovanému. Postupca GSL Services, s.r.o. postúpil na
postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.09.2013 pohľadávku

v celkovej výške 3.886,34 Eur, z čoho istina k 20.05.2013 predstavovala sumu 2.734,20 Eur. Po
čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 27.8.2013 predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 1.862,66
Eur istiny spolu s úrokom z omeškania od 10.02.2011 do zaplatenia vo výške 0,05% denne. Žalobca vzalžalobu späť v časti započítania storno rezervy vo výške 683,53 Eur a sumy 188,01 Eur, predstavujúcu
rozdiel pri výpočte výšky storno provízie pri zmluvách v roku 2008.

3. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13Cb/8/2013-346 zo dňa 2.9.2013 návrh žalobcu o zaplatenie
sumy 1.862,66 eur s príslušenstvom zamietol s odôvodnením, že Zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretá medzi spoločnosťou GSL Services, s.r.o. a Gradua Finance, a. s. zo dňa 21.12.2010 je
neplatná. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k.
41Cob/66/2014-387 zo dňa 28.5.2014 rozsudok Okresného súdu Lučenec v napadnutej časti zrušil a

vecmuvrátilnaďalšiekonanie,keďvyslovilprávnynázor,žepredmetnázmluvaopostúpenípohľadávok
je platná.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by zmluvu podpísal podvodne
a nevedel čo podpisuje, naviac žalovaný sa predmetnou zmluvou riadil, činnosť sprostredkovateľa
poistenia riadne vykonával a v zmysle predmetnej zmluvy uzatváral ako sprostredkovateľ ďalej poistné

zmluvy, za čo inkasoval provízie. Obrana žalovaného bola teda súdom považovaná za účelovú. Dňa
25.07.2007 obchodná spoločnosť Gradua Finance, a.s., Bratislava ako zamestnávateľ uzatvorila s V.. V.
K., ako manažérom manažérsku zmluvu s tým, že dňom 25.07.2007 zamestnávateľ menoval manažéra
v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce do funkcie generálny riaditeľ. V čase podpisu zmluvy bol manažér
V.. V. K. predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Gradua Finance, a.s. a z tohto

titulu svojej funkcie poverený prevádzkovaním a riadením podniku. Z predmetnej zmluvy o vykonávaní
podriadeného sprostredkovateľa vyplýva, že táto je podpísaná generálnym riaditeľom ako manažérom
v zmysle manažérskej zmluvy predloženej žalobcom. S poukazom na § 15 Obchodného zákonníka
súd konštatoval, že predmetný úkon je bežným úkonom manažérskej činnosti, naviac aj keby došlo
k prekročeniu právomoci generálneho riaditeľa, takéto konanie vo vzťahu k tretím osobám obchodnú

spoločnosť Gradua Finance, a.s. by zaväzovalo, teda aj vo vzťahu k žalovanému, pretože žalovaný
o prípadnom prekročení právomoci zo strany generálneho riaditeľa nevedel, nakoľko túto skutočnosť
nenamietal a zmluvou sa naďalej riadil. Súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia osobitne
pri každej zo zmlúv skúmal správnosť výšky stornoprovízie v zmysle provízneho listu a zistil, že z
vyčíslenia uplatnených stornoprovízií jednotlivých zmlúv vyplýva, že suma stornoprovízií predstavuje

sumu 2.334,26 Eur. Z toho malo dôjsť k započítaniu storno rezervy vo výške 683,53 Eur vo vzťahu
k zmluvám Q. K., Q. K. a F. B.. Predmetnú sumu bolo potrebné odpočítať od celkového vyčíslenia
stornoprovízie, rovnako aj stornoprovíziu neoprávnene uplatnenú vo vzťahu k Q. K. vo výške 158,40
Eur, čo predstavuje na istine sumu 1.492,33 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením predmetnej sumy na základe výzvy (č. l. 77) po uplynutí 15 - dňovej lehoty od 24.02.2011,

pričomúrokzomeškaniaboldojednanýzmluvnýmistranamivzmyslečlánkuIX.bod9.6zmluvyvovýške
0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd preto žalobcovi právo priznal a vo zvyšku rozdielu
medzi sumou 1.892,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% od 10.02.2011 do 23.02.2011
žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti o zaplatenie 370,33 Eur.

5. Žalovaný v priebehu konania namietol premlčanie nároku žalobcu, k čomu súd prvej inštancie
uviedol, že právo uplatnené žalobcom predstavuje právo vyplývajúce z obchodno záväzkového vzťahu
a to konkrétne z porušenia povinnosti žalovaného vrátiť storno provízie v zmysle dohodnutých
zmluvných dojednaní. Nejedná sa preto o bezdôvodné obohatenie. Poukázal na ustanovenie § 393
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia povinností začína

premlčacia doba plynúť dňom keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých práv
ustanovená osobitná úprava. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba
štyri roky. Povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi stornoprovízie bola porušená až následne potom,
čo došlo k stornám jednotlivých poistných zmlúv. Súd ďalej uviedol, že otázku premlčania upravuje
Obchodný zákonník komplexne, preto je potrebné použiť pre určenie premlčacej lehoty ustanovenia

Obchodného zákonníka. Premlčacia lehota v tomto prípade je štvorročná, začína plynúť prvým dňom
nasledujúcim po dni, keď si žalobca resp. jeho právny nástupca mohol svoje právo uplatniť po prvý raz.
V tomto prípade to bolo u zmluvy s dátumom ukončenia 08.03.2010 - Q. K., a preto žaloba podaná
dňa 01.10.2012 je žalobou podanou v zákonnej lehote. Súd uviedol, že k premlčaniu by nedošlo ani v
prípade, ak by predmetná vec bola posúdená ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z dôvodu,

ktorý dodatočne odpadol tak, ako to tvrdí žalovaný, nakoľko aj v tomto prípade subjektívna premlčacia
lehota vzhľadom na špeciálnosť úpravy Obchodného zákonníka by bola štvorročná.6. K námietke nesplnenia povinnosti informovať žalovaného ako sprostredkovateľa o ohrozených
zmluvách pre neplatenie súd prvej inštancie uviedol, že z výpovede svedkyne J.. J. H. vyplýva, že
žalovaný uzatváral výhradne zmluvy pre G., B. B., v súvislosti s nimi zmluvy o životnom poistení v

zastúpení Gradua Finance, s.r.o. Postup pri uzatváraní bol veľmi jednoduchý, pretože ak klient prestal
uhrádzať poistné v zmysle zmluvy o životnom poistení, fakticky sa týmto ohrozila aj zmluva o stavebnom
sporení, pretože to bola podmienka. V tomto prípade G. upozornil makléra, teda Gradua Finance, že
zmluva je v ohrození a následne maklér upozorňoval sprostredkovateľov poistenia. Takto to fungovalo
v začiatkoch až skoro do konca fungovania Gradua Finance, a.s., teda po dobu kým bol generálnym

riaditeľom V.. V. K.. Upozornenie chodilo v rámci províznych listov alebo mailom a následne sa to riešilo
s klientom a spisovali sa o tom dokonca záznamy. Žalobca v konaní preukázal pri zmluve uzatvorenej
s Q. K., že síce predmetná zmluva bola ukončená ale následne jeho činnosťou došlo k uzatvoreniu
novej zmluvy, tzv. reaktiváciou aj keď samotnú zmluvu už uzatvoril iný sprostredkovateľ. Z vykonaného
dokazovania podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by eventuálne porušovanie povinnosti zo strany
Gradua Finance, a.s. v priamej príčinnej súvislosti zabránilo žalovanému v jednotlivých prípadoch

stornovaných zmlúv vykonať ich reaktiváciu. Tvrdenia žalovaného, že keby bol vedel o tom, že
predmetné zmluvy sú v ohrození, že by eventuálne bol dosiahol ich reaktivovanie a teda zabránil ich
stornovaniu, z vykonaného dokazovania nevyplývajú a sú skôr hypotetickou obranou žalovaného.

7. O trovách konania rozhodoval súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti rozsudku v časti výroku ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,33 Eur s
príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd
v tejto časti žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového

ako aj odvolacieho konania, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že má za to, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo v otázke platnosti
zmluvyopostúpenípohľadávok,platnostizmluvyavykonávaníčinnostipodriadenéhosprostredkovateľa
a v otázke určenia existencie nároku žalobcu na stornoprovíziu. K otázke platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok uviedol, že zotrváva na právnom názore, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti.
K otázke platnosti zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa uviedol, že zastáva
názor, že zmluva je tak isto absolútne neplatným právnym úkon z dôvodov uvedených v písomných
podaniach právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 20.11.2014 a 10.09.2015, ku ktorým ak prílohu
priložila prvostupňovému súdu článok uverejnený na portáli G. ako aj rozsudok Okresného súdu Zvolen

č. k. 13Cb/29/2011, pričom zároveň pri právnom posúdení tejto otázky ku ktorej súdy zjavne zaujímajú
rozdielne právne stanovisko, navrhol aby odvolací súd v prípade, ak by potvrdil napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa, vyslovil že proti nemu je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Poukázal aj na vážne formálne nedostatky manažérskej zmluvy
uzatvorenej dňa 25.07.2007 medzi spoločnosťou Gradua Finance, a.s. a V.. V. K.. K otázke určenia

existencie nároku žalobcu na stornoprovíziu žalovaný poukázal na ustanovenie § 325 Obchodného
zákonníkastým,ževkonaníbolocelkomjednoznačnepreukázanélistinnýmidôkazmiakoajvýpoveďou
svedkyne H., že právny predchodca žalobcu mal oznamovaciu povinnosť v tom smere, že bol povinný
upozorňovať svojich podriadených sprostredkovateľov o tom, že niektorá z ním uzatvorených zmlúv
je v tzv. „ohrození“, teda že hrozí zánik poistnej zmluvy z dôvodu, že poistený buď neplatí poistné

alebo je s jeho platením v omeškaní. Svedkyňa J.. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v
takýchto prípadoch poisťovňa G. a.s. upozornila makléra, teda Gradua Finance, a.s. že zmluva je v
ohrození a následne maklér upozorňoval jednotlivých sprostredkovateľov, čo aj fungovalo do času,
kým generálnym riaditeľom Gradua Finance a.s. bol pán V.. V. K., neskôr to už fungovalo menej
resp. vôbec. Žalovaný tvrdí, že túto oznamovaciu povinnosť si voči nemu právny predchodca žalobcu

neplnil vôbec už od času kedy zanikla zmluva o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa
poistenia uzatvorená medzi ním a spoločnosťou Gradua Finance a.s., čo bola dňa 23.02.2010. V.. V. K.
pôsobil v predstavenstve spoločnosti do 17.05.2010. Pred týmto termínom zanikli len zmluvy Q. K. (dňa
08.03.2010), M. J. (dňa 31.03.2010), Q. K. (dňa 31.01.2010) a F. B. (dňa 09.03.2010). Okrem zmluvy Q.
K. všetky tieto zmluvy zanikli v čase, kedy už žalovaný pre spoločnosť Gradua Finance, a.s. nevykonával

činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia, teda v čase kedy si už spoločnosť Gradua Finance,
a.s. voči žalovanému neplnila oznamovaciu povinnosť. Podľa názoru žalovaného žalobca v konaní
nepredložil jediný dôkaz o tom, že by si tento svoj záväzok voči žalovanému splnil a preto má za
to, že v zmysle ustanovenia § 325 Obchodného zákonníka nie je oprávnený sa domáhať splneniazáväzku od žalovaného, keďže sám ten svoj nesplnil. Žalovaný považuje za irelevantné konštatovania
prvostupňovéhosúdu,ženebolapreukázanápriamapríčinnásúvislosťmedzieventuálnymporušovaním
povinnosti zo strany Gradua Finance, a. s. a reaktiváciou poistných zmlúv a že tvrdenia žalovaného, že

keby bol vedel o zmluvách v tzv. „ohrození“, bol by dosiahol ich reaktiváciu, sú hypotetickou obranou
žalovaného. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci, keď
práve toto konštatovanie prvostupňového súdu možno považovať za čisto hypotetickú úvahu súdu,
bez reálnej opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukázal na to, že právny predchodca žalobcu
si voči nemu nesplnil záväzok, ktorého splnenie priamo podmieňovalo to, aby si zas on voči nemu

mohol splniť svoj záväzok „starať sa o klienta aj po zániku zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného
sprostredkovateľa a predísť navyšovaniu jeho dlhu voči spoločnosti Gradua Finance, a.s.“. Žalovaný a
svedkyňa J.. H. v konaní vypovedali, že právny predchodca žalobcu si neplnil oznamovaciu povinnosť
voči sprostredkovateľom poistenia a ak sa tomuto tvrdeniu chcel žalobca v konaní účinne brániť, mal
povinnosť na vyvrátenie tohto tvrdenia sám súdu predložiť dôkazy o tom, že si túto povinnosť splnil. Až
do ukončenia dokazovania žalobca v naznačenom smere nepredložil jediný dôkaz a treba povedať, že

v konaní ani netvrdil, že aj keby si bol svoju oznamovaciu povinnosť splnil, nie je isté či by sa podarilo
žalovanému dosiahnuť reaktiváciu ohrozených poistných zmlúv. Preto ak súd niečo takéto konštatuje
vo svojom rozhodnutí, toto konštatovanie ide nie len nad rámec vykonaného dokazovania, ale aj nad
rámectvrdeníúčastníkovkonaniaanevychádzazoskutkovéhostavuktorýbolvykonanýmdokazovaním
zistený.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrholabyodvolacísúdrozhodoltak,akotouviedolvúvode

svojho odvolania a zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní na sumu 119,79
Eur.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
Okresného súdu Lučenec a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. K námietke žalovaného

ohľadomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávokpoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici sp. zn. 41Cob/66/2014 v zmysle ktorého prišiel odvolací súd k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a je platná. K námietke žalovaného ohľadom
platnosti zmluvy o vykonávaní činností podriadeného sprostredkovateľa žalobca zastáva názor, že
zmluva bola uzatvorená platne a účinne, a to aj napriek tomu, že zmluvu podpísal len jeden člen

predstavenstva a to jeho predseda pán V. K., ktorý bol v tom čase aj generálnym riaditeľom postupcu. V
čase podpisu zmluvy bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom postupcu. Z titulu svojej
funkcie a manažérskej zmluvy bol poverený prevádzkovaním a riadením podniku, bol zodpovedný za
spoluprácu s partnerskými subjektmi, právnu a ekonomickú oblasť, riadil a osobne aktívne pôsobil pri
budovaní odbytovej siete, podporoval manažérov v ich riadení a vytváraní potrebných podmienok na

ich činnosť. Bolo bežnou praxou postupcu ako podnikateľského subjektu, že zmluvy s podriadenými
sprostredkovateľmi poistenia uzatváral v mene postupcu predseda predstavenstva a zároveň generálny
riaditeľ pán K.. Z množstva takto uzatvorených zmlúv je zrejmé, že v skutočnosti išlo o obvyklé a
zaužívané konanie postupcu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 08.10.1997 sp. zn. 6Obo 158/97. K námietke žalovaného ohľadom existencie nároku

žalobcu na stornoprovíziu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a zastáva názor, že súd
vec správne právne posúdil a v odôvodnení sa detailne zaoberal každou jednou časťou uplatneného
nároku, posúdil jednak uzatvorenie jednotlivých zmlúv ako aj vznik nároku na stornoprovíziu z dôvodu
zániku zmlúv. Podľa provízneho listu výška stornoprovízie bola určená percentom z vyplatenej provízie
za danú poistnú zmluvu, ktorá závisela od dĺžky trvania sprostredkovanej poistnej zmluvy a od

rozhodujúceho mesiaca sprostredkovanej poistnej zmluvy v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy.
Námietky žalovaného ohľadom neplnenia si povinnosti zo strany postupcu žalobca považuje za účelové
a nepreukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by predmetné zmluvy zachránil, ide len o
nepreukázané domnienky žalovaného, ktorými sa snaží zbaviť povinnosti uhradiť žalobcovi svoje
záväzky. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si trovy právneho zastúpenia

v odvolacom konaní vo výške 95,94 Eur s DPH.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti v ktorej
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,33 Eur s úrokom z omeškania. Základnou odvolacou
námietkou žalovaného je tvrdenie, že zmluva o postúpení pohľadávok, zmluva o vykonávaní činností

podriadeného sprostredkovateľa sú neplatné a tiež, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
otázku určenia existencie nároku žalobcu na stornoprovíziu. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími
námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k

zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi

rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

16. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného
sprostredkovateľapoisteniadňa05.08.2008.Zmluvajepodpísanážalovanýmzasprostredkovateľaa za

Gradua Finance, a.s. V.. V. K., predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti
Gradua Finance, a.s. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetný úkon
je bežným úkonom manažérskej činnosti s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka. Odvolací súd
dospel k záveru, že takto uzavretá zmluva je platnou zmluvou, keďže V.. V. K. bol z titulu svojej funkcie
a manažérskej zmluvy poverený prevádzkovaním a riadením podniku, keď aj podľa vyjadrenia žalobcu

takéto zmluvy V.. V. K. v mene spoločnosti uzatváral, kedy možno hovoriť o úkonoch, ku ktorým pri
prevádzkovaní podniku obvykle dochádza.

17. K námietke žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie svojho uznesenia č. k. 41Cob/66/2014-387 zo dňa 28.5.2014, v ktorom vyslovil právny

záver ohľadne platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým právnym záverom bol aj
Okresný súd Lučenec v ďalšom konaní viazaný, keď v napadnutom rozsudku aj samotný súd prvej
inštancie poukázal na závery krajského súdu ohľadom platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré
odvolací súd riešil vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.

18. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v otázke určenia
existencie nároku žalobcu na stornoprovíziu odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie,
ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a detailne odôvodnil, osobitne pri každej zo
zmlúv skúmal správnosť výšky stornoprovízie v zmysle provízneho listu, keď vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len vo výške 1.492,33 Eur spolu s príslušenstvom

od 24.02.2011, keď sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením predmetnej sumy na základe
oznámenia spoločnosti Gradua Finance, a.s. ktorá žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky na
spoločnosť GSL Services s.r.o. a zároveň ho vyzvala uvedenú pohľadávku zaplatiť. Oznámenie právnej
zástupkyne žalovaného k postúpeniu pohľadávky je datované dňa 09.02.2011, 15-dňová lehota na
vrátenie začala plynúť 10.02.2011 a uplynula dňa 24.02.2011. Odvolací súd poukazuje aj na výpoveď

svedkyne J.. J. H., ktorá popísala postup pri uzatváraní zmlúv. Odvolací súd vykonaným dokazovaním
prišiel k záveru, že žalovaný nepreukázal že by žalobca, resp. právny predchodca žalobcu, porušil
ustanovenia zmluvy ktorými sa zaviazal informovať sprostredkovateľa včas o zmenách ktoré súvisia s
výkonom jeho činnosti v zmysle zmluvy, ani nemal za preukázané, že by právny predchodca žalobcumal voči žalovanému plniť záväzok tak, ako na to poukazoval žalovaný v odvolaní - § 325 Obchodného
zákonníka,keďuvedenéustanovenieriešiprípadneplneniavzájomnepodmienenýchzáväzkovstým,že
právo odoprieť plnenie svojho záväzku vyplývajúceho z tohto ustanovenia môže zmluvná strana uplatniť

v prípade, že zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy záväzku vyplýva že zmluvné strany majú poskytnúť
plnenie súčasne alebo, ak nebolo ohľadne časovej následnosti pri plnení zmluvných strán dohodnuté
nič, ktoré ustanovenie však na daný prípad aplikovať nemožno.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu zo zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného sprostredkovateľa

poistenia nevyplýva záväzok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ohľadne žalovaného, ktorý by
bolo možné považovať za vzájomný záväzok oboch účastníkov zmluvy.

20. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je
dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne

otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami
formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 01.07.2016
v súlade s ust. § 470 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).