Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010158
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115010158.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2017,
prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného

L. V.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom mesto G., prechodne bytom G., W. XX/X, t.č. v inej veci vo väzbe
v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/11/2015 zo dňa 13. októbra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. V. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože od presne
nezisteného času, minimálne však od roku 2013 až do februára 2014 si od presne nestotožnených osôb
zadovažoval a následne prechovával metamfetamín (pervitín), ktorý následne na telefonicky vopred

dohodnutých miestach v Trenčíne a okolí predával za rôzne sumy, najčastejšie za 10 € za dávku, bližšie
neustálenému počtu osôb, minimálne však X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. č. XXX a S. N., nar.
XX.XX.XXXX,bytomG.,pričommetamfetamínjevzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh zaradený do II. skupiny
psychotropných látok.

Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 10 rokov, pre výkon ktorého
trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný, ktoré zahlásili do
zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.

Prokurátor takto zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného proti výrokom o vine, treste a zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu. Následne prokurátor podané odvolanie písomne odôvodnil.
Výroku o vine prokurátor vytýkal úpravu času páchania trestnej činnosti obžalovaným oproti obžalobe,
keď z výpovede svedka S. N. vyplýva, že obžalovaný mal tomuto svedkovi predávať pervitín už v roku
2012. Ďalej prokurátor namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine, pokiaľ tento neuznal aj právnu

kvalifikáciu konania obžalovaného v tom, že trestnú činnosť páchal závažnejším spôsobom konania -
na viacerých osobách podľa § 138 písm. j/ Tr.zák. Pre túto kvalifikáciu svedčia vykonané dôkazy okreminého záznamy telekomunikačnej prevádzky, na ktorých je zachytená komunikácia medzi obžalovaným
a ďalšími osobami G. B., W. B. a W. O., ktorým mal obžalovaný pervitín predávať. K tomu prokurátor
namietal procesný postup súdu prvého stupňa, keď zamietol návrh prokurátora na odstránenie rozporov

vo výpovediach svedkov B. a O.. K tomu prokurátor podrobne popísal výpovede, resp. odmietnutie
výpovedí týchto svedkov v jednotlivých štádiách trestného stíhania. V tejto súvislosti sa prokurátor
odvolal na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 1Tdo/53/2014 zo dňa
29.10.2014), podľa ktorého rozhodnutia „...výsluch svedka vykonaný po začatí trestného stíhania vo
veci, ale pred vznesením obvinenia, apriori nie je vykonaný nezákonným spôsobom. Ak však takýto

svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal ambivalentne, resp. si na jednotlivosti a podrobnosti pre
odstup času nepamätá, je nariadenie prečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Tr.por. plne
lege artis. Implicitne teda, ak súd po výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, jeho výpoveď z vecného
hľadiska vyhodnotil a oprel rozhodnutie o vine obžalovaného okrem iného aj o tento dôkaz, nie je
možné konštatovať, že postupoval nezákonne, resp. že rozhodnutie založil na nezákonnom dôkaze“.
Súd prvého stupňa mal teda právne kvalifikovať konanie obžalovaného v zhode s obžalobou. Pokiaľ

ide o výmeru trestu odňatia slobody prokurátor uviedol, že obžalovanému mal byť uložený trest odňatia
slobody nie na dolnej hranici trestnej sadzby, ale v jej prvej polovici, pričom k tomuto poukázal na
nekritický postoj obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti a jeho závažnosť pre spoločnosť. Napriek
tomu, že u obžalovaného ide o prvotrestanú osobu, obžalovaný mal byť zaradený podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. K tomu prokurátor poukázal

aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ako aj na to, že obžalovaný už bol v minulosti právoplatne
oslobodený pre drogovú trestnú činnosť len z dôvodu nesprávneho procesného postupu príslušníkov
PZ. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322
ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný L. V. písomne odôvodnil svoje odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho
obhajcu. Obžalovaný L. V. v podrobnom písomnom odôvodnení odvolania, najmä poukazoval na právne
názory vyslovené odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci. Súhlasil síce s tým, že
ako listinný dôkaz výpoveď W. B. ako obvineného v inej veci, bolo možné prečítať v tejto veci. Tento
listinný dôkaz však sám osebe nie je postačujúci na preukázanie, že tejto osobe obvinený L. V. predával

drogy. Naviac tento listinný dôkaz trpí procesnou vadou, pretože na začiatku výsluchu obvinený W. B.
po poučení uviedol, že vypovedať nebude a následne je zaprotokolovaná jeho výpoveď k veci. Ďalej
obžalovaný síce tiež súhlasil s predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu v tom, že metamfetamín
nebol u neho zadržaný, zdokumentovaný ani znalecky skúmaný, avšak preukazovanie takejto „držby“
drogyprostredníctvom„skúsených“svedkovprichádzadoúvahylenvtedy,aksatítovyjadrujúkzaistenej

látke, ktorá by mohla byť aj znalecky skúmaná. K tomu tiež obžalovaný uviedol, že nebolo ani skúmané,
či jednotlivé dávky vôbec mali minimálnu hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg,
pretože inak by nešlo o obvyklú jednorazovú dávku (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
4To/44/2016). Ak sa teda aj preukáže, že k nejakej kúpe pervitínu reálne došlo, nie je možné, aby
svedok zároveň vypovedal, že to, čo kúpil, vážilo viac ako 100 mg a obsahovalo účinnú látku aspoň

10 mg. Napokon sa obžalovaný nestotožnil s predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu v tom, že z
obsahu vykonaného dokazovania nevyplýva, že by aj obžalovaný sám bol užívateľom drog. Svedkovia
M. a N. vypovedali tak, že aj obžalovaný bral tiež pervitín. Preto v tomto smere malo byť nariadené
znalecké dokazovanie. Ak aj na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora uviedol obžalovaný, že v
roku 2012 až júl 2014 nebol užívateľom drog, prečo sa verí tejto časti jeho výpovede a neverí sa tej časti

výpovede, kde opakovane uvádzal, že trestnú činnosť nespáchal. K procesnému postupu súdu prvého
stupňa obžalovaný namietal, že mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom s výnimkou svedka B.. Ak Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach ukladá súdu povinnosť
smerujúcu k obžalovanému, nemožno túto povinnosť nahradiť smerom k obhajcovi alebo obhajobe.

K podrobným písomným dôvodom odvolania obhajcu, tento na verejnom zasadnutí uviedol, že
vytýka rozsudku súdu prvého stupňa 3 chyby v nasledovných smeroch. Predovšetkým preukázanie
predmetnej látky ako „metamfetanímu“ je nedostatočné, pretože záver súdov o tom, že u svedkov ide
o drogovo „skúsené“ osoby, vychádza len z ich subjektívnych tvrdení bez toho, aby tieto tvrdenia boli
objektivizované znalecký dokazovaním. V súvislosti s tým, že je rozdiel, či trestnú činnosť po určitý

čas pácha drogovo závislá osoba alebo nie - z hľadiska kvalifikačného znaku po dlhší čas (u závislej
osoby je tento čas dlhší), obhajca namietal neurčitosť vymedzeného času v skutkovej vete rozsudku
„od roku 2013 do júna 2014“. Takéto vymedzenie je neurčité z pohľadu doby, kedy mala byť trestná
činnosť páchaná v roku 2013. V zhode s obžalovaným, obhajca poukázal tiež na zmätočnosť výpovedeobvineného W. B., keď tento odoprel vypovedať a následne vypovedal. Obhajca navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu s tým, aby odvolací
súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm.

a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, predniesol prokurátor krajskej prokuratúry konečný
návrh v zhode s návrhom v písomnom odvolaní. Obhajca obžalovaného tu modifikoval návrh uvedený
v písomných dôvodoch odvolania tak, že alternatívne navrhol, aby vec bola po zrušení rozsudku súdu

prvého stupňa vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní obhajca a obžalovaný zároveň navrhli doplniť dokazovanie v zhode s
predchádzajúcim písomným návrhom zo dňa 9.2.2017. Okrem návrhov obsiahnutých v odvolaní žiadali
oboznámiť lekárske správy (4 ks) z vyšetrení obžalovaného z obdobia mesiaca jún 2014. K zisteniu
miesta bývania a zdržiavania sa obžalovaného v predmetnej dobe navrhli: vypočuť svedkov W. B., W. V.

a oboznámiť návrh na zrušenie pobytu zo dňa 2.4.2014. Ďalej navrhovali vypočuť svedkov G. B. a W. M.,
ktorí síce už odmietli vypovedať v prípravnom konaní, avšak tento dôvod už nemusí platiť. V. R. navrhli
vypočuť ako svedka (prevádzkovateľ podniku Piano club v Trenčíne), či sa niekedy v tomto podniku robili
diskotéky a zábavy - previerka výpovede svedkov. Napokon navrhli cestou Sociálnej poisťovne preveriť,
kde svedkovia X. M. a S. N. v roku 2013 a 2014 pracovali, resp. či pracovali.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania nie sú dôvodné. Zároveň dospel k záveru, že ďalšie dokazovanie v predmetnej veci už nie je
potrebné, a to ani vo vzťahu k bydlisku obžalovaného, ani k jeho vzťahu k užívaniu drog, a napokon ani

k ďalším previerkam výpovedí svedkov X. M. a S. N..

Úvodom k samotnému odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že v predmetnej
veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn. 23To/114/2015 zo dňa 8. februára 2016, ktorým bol zrušený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, sp.zn. 2T/11/2015 zo dňa 15. októbra 2015 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Procesné vady, pre ktoré bol rozsudok súdu prvého stupňa pôvodne
zrušený, súd prvého stupňa odstránil.

Ďalej k jednotlivým vytýkaným procesným chybám v podaných odvolaniach, uvádza senát odvolacieho

súdunasledovné.Sprokurátoromvytýkanouchyboutýkajúcousatoho,ževovzťahukobsahuvýpovede
svedka W. B. na hlavnom pojednávaní nebol súdom prvého stupňa umožnený prokurátorom navrhovaný
postup podľa § 264 Tr.por., sa senát odvolacieho súdu nestotožnil. K tomu svedkovi je najprv potrebné
uviesť, že tento po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia obžalovaného L. V. z trestnej
činnosti usvedčoval. Následne ako po vznesení obvinenia obžalovanému L. V. v prípravnom konaní, tak

aj na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Na ďalšom hlavnom pojednávaní však tento svedok už
vypovedal, avšak tak, že obžalovaného neusvedčoval, ale poprel, že by od neho niekedy kupoval drogu.

V tomto prípade teda výpovede toho istého svedka, z ktorých usvedčujúca výpoveď pred vznesením
obvinenia síce bola vykonaná zákonným spôsobom, ale v danom štádiu trestného stíhania nebola

ani nemohla byť vykonaná kontradiktórnym spôsobom, je v diametrálnom rozpore s ospravedlňujúcou
výpoveďou tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Takýto diametrálny rozpor potom nemožno
„odstraňovať“ postupom podľa § 264 Tr.por. V opačnom prípade by sme pripustili, že súd by pri svojom
rozhodovaní o uznaní viny obžalovaného mohol obsahovo vychádzať, hoci aj len z dôkazu, ktorý nebol
vykonaný kontradiktórne. Na tomto závere nič nemení fakt, že inak kontradiktórne bol vykonaný takýto

výsluch svedka na hlavnom pojednávaní. V tomto prípade sa takto urobené výsluchy svedka nemôžu
braťdoúvahyvjednote,akojednavýpoveďsvedkasusvedčujúcimvýsledkomhodnoteniatohtodôkazu.

Tento právny názor senátu odvolacieho súdu pritom ani nie je v rozpore s prokurátorom citovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inej veci (v konaní o dovolaní). V tomto

uvádzanom obdobnom prípade, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil postup podľa § 264
Tr.por., svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal neurčito, resp. tak že si na podrobnosti pre odstup
času už nepamätá. Potom „pripomenutie“ podrobností postupom podľa § 264 Tr.por. nie je vylúčené.
V tomto prejednávanom prípade by však umožnenie prečítania výpovede podľa § 264 na hlavnompojednávaní umožnilo obsah kontradiktórne vykonaného ospravedlňujúceho dôkazu (výpoveď svedka
na hlavnom pojednávaní) prakticky zmeniť na obsah nekontradiktórne vykonaného ospravedlňujúceho
dôkazu.

Ak teda takýto výsluch svedka pred vznesením obvinenia nie je možné prečítať na hlavnom pojednávaní
podľa všeobecných ustanovení o čítaní svedeckých výpovedí, o to viac nie je možné dosiahnuť, aby
obsah takejto výpovede sa mohol stať súčasťou a predmetom hodnotenia dôkazov v prípade, ak takýto
svedok síce na hlavnom pojednávaní vypovedal, avšak diametrálne odlišne od prípravného konania

(trestné stíhanie vo veci).

K vytýkanej chybe obžalovaného a jeho obhajcu, týkajúcej sa procesného postupu v tom, keď nebolo
vykonané znalecké dokazovanie, ktoré by objasnilo, či svedkovia S. N. a X. M. sú „schopní“ dostatočne
objektivizovať drogu, ktorú kupovali od obžalovaného ako pervitín, v zásade zaujal podrobné negatívne
stanovisko senát odvolacieho súdu už vo svojom vyššie uvedenom predchádzajúcom rozhodnutí.

Tu senát odvolacieho súdu uviedol: „Vo vzťahu k tejto dokazovanej skutočnosti Trestný poriadok v
žiadnom ustanovení neprikazuje obligatórne znalecky skúmať, či určitá látka má vlastnosti látky, ktorej
nepovolená držba je zakázaná - droga. Z ustálenej súdnej praxe síce vyplýva, že takéto zadržané
látky sú podrobované znaleckému skúmaniu. Ak však takáto látka nebola zadržaná (predávanie drog je
vykonávané utajovane), je len pochopiteľné, že nemohla byť ani znalecky skúmaná. To ale neznamená,

že z iných dôkazov, najmä výpovedí „skúsených“ užívateľov danej drogy, nemôže byť zistené, že
páchateľ predával - v tomto prípade pervitín - radovo v mnoho desiatkach prípadov. Z týchto výpovedí
užívateľov môže pritom vyplývať, že nebyť „kvality“ predávanej drogy, by si túto v takom veľkom
(opakovanom počte) nekupovali“.

Nemožno pritom prisvedčiť ani názoru obžalovaného, že takto možno postupovať len vtedy, ak droga,
ktorá je predmetom predaja, je zaistená a následne po výsluchu užívateľov tejto drogy k jej druhu a
kvalite, je možné túto aj znalecky preskúmať. M. X. M. a S. N. boli v prípravnom konaní po vznesení
obvinenia obžalovanému L. V. tak podrobne vypočutí v prítomnosti aj obhajcu obžalovaného, ku kvalite
nimi kupovaného pervitínu, že nemožno mať pochybnosti o ich vedomostnej spôsobilosti popísať kvalitu

od obžalovaného kupovaného pervitínu. Títo sa vyjadrovali podrobne nielen k fyzikálno-chemickým
vlastnostiam predmetnej drogy, ale aj k jej konkrétnym účinkom na ich organizmus.

K procesnej možnosti prečítania výpovede, ako listinného dôkazu osoby W. B., ktorú výpoveď urobil vo
vlastnej trestnej veci v postavení obvineného sa kladne vyjadril senát odvolacieho súdu už taktiež vo

svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Zároveň senát odvolacieho súdu neprisvedčuje obžalovanému a
jeho obhajcovi v tom, že by išlo o „zmätočný“ dôkaz, pretože v tej veci obvinený W. B. po zákonnom
poučení pri svojom výsluchu dňa 29.4.2014 (č.l. 234) najprv mal uviesť, že k veci vypovedať nechce
(predtlačená rubrika zápisnice o výsluchu) a ďalej sa ale nachádza jeho vyjadrenie k veci, kde okrem
iného uviedol, že pervitín, ktorý predtým dobrovoľne vydal príslušníkom PZ, kúpil od L. V., ktorý býva

v G. na W. X za 80 €. W. B. pritom riadne podpísal všetky strany zápisnice o svojom výsluchu v
postavení obvineného. Pred podpisom na poslednej strane zápisnice naviac vyhlásil, že jej obsah je
v súlade s jeho výpoveďou, a preto nežiada jej opravu ani doplnenie. Z takejto zápisnice o výsluchu
potom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obvinený nemal vôľu vo svojej veci nevypovedať, ale
vôľu vypovedať. Zrejme len nepozornosťou vyšetrovateľa došlo k nesprávnemu vyplneniu príslušnej

rubriky zápisnice. Nejde teda o takú vadu tohto procesného úkonu, pre ktorú by bol predmetný dôkaz
nezákonný.

Rovnako nie je procesnou vadou v hodnotení dôkazov v tomto prípade výsluchu obžalovaného, ak v
niektorej časti tejto výpovede túto považuje súd za nevierohodnú. To ale neznamená, že v ďalej časti

k inej okolnosti môže byť táto výpoveď považovaná za vierohodnú. Tu je rozhodujúce, či tie ktoré časti
výpovede obžalovaného sú podporované alebo vyvracané aj ďalšími vo veci zadováženými dôkazmi.

Napokon senát odvolacieho súdu zaujíma nasledovný názor k vytýkanej procesnej chybe obžalovaného
v tom, že mu nebolo umožnené vyjadrovať sa k dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní. Podľa

§ 271 ods. 1 Tr.por. (súčinnosť pri dokazovaní) sa obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby
treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú ku nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše
do zápisnice. Ide teda o jedno z práv obžalovaného, ktoré ale za neho môže vykonávať aj jeho obhajca.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Tr.por. (práva a povinnosti obhajcu) vyplýva, že obhajca v konaní predsúdom môže konať v mene obvineného. Zo zápisníc o vykonaných hlavných pojednávaniach pritom
nevyplýva, že by toto právo obžalovaného bolo porušené takým spôsobom, že by dokazovanie na
hlavnom pojednávaní bolo nezákonné. Tu napr. senát odvolacieho súdu poukazuje, že napr. k prečítaniu

výpovede svedkov W. O. a W. B. podľa § 264 Tr.por. nedošlo práve preto, že obhajcovi bolo umožnené
vyjadriť sa k tomuto navrhovanému postupu prokurátora a súd tento návrh akceptoval.

K výsluchu uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, z pohľadu námietky obžalovaného, pritom
odvolací súd uvádza, že na osobnom výsluchu týchto svedkov trval obhajca pred odročením hlavného

pojednávania dňa 10.5.2016 (č.l. 423).

V predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sa senát odvolacieho súdu vtedy osobitne nevyjadroval
k správnosti skutkových zistení a použitej právnej kvalifikácie, pretože výroku o vine predchádzali
procesné vady. Súd na ďalších hlavných pojednávaniach tieto procesné vady odstránil a svoje skutkové
a právne závery premietol do zákonného a odôvodneného výroku o vine obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že svedkovia X. M. a S. N. v opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní po
odstránení nedostatkov v ich poučení odmietli vypovedať, súd prvého stupňa správne ich výpovede z
prípravného konania prečítal, pretože boli urobené po vznesení obvinenia za účasti obhajcu. Uvedené
výpovede dvoch svedkov sú spontánne, podrobné a v súlade aj s ďalšími dôkazmi, najmä záznamami z

telekomunikačnej prevádzky. O páchaní trestnej činnosti drogového charakteru vo vzťahu k týmto dvom
osobám nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti a v tomto smere poukazuje na správne odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ďalejjepotrebnéuviesť,žeokremvlastnýchvyjadreníobžalovaného,ženiejeužívateľomdrog,preopak

nesvedčia ani lekárske správy, s ktorými sa na návrh obžalovaného na verejnom zasadnutí oboznámil
senát odvolacieho súdu, vrátane strán konania. Tieto lekárske správy sa týkajú jednej nadmernej
konzumáciedrogyobžalovaným,tritýždnepreddňom13.6.2014,ktorúkonzumáciuobžalovanýlekárom
opakovane odôvodňoval obavou, že u neho nájdu drogy policajti. Obžalovaný takto rôzne udával
konzumáciu: celého sáčku pervitínu, 80 dávok pervitínu, 8 kubíkov pervitínu, 5 dávok pervitínu. Z

uvedených lekárskych správ pritom nevyplýva závislosť obžalovaného na pervitíne, ale jeho stav,
vrátane psychického stavu po jednorazovom požití väčšej dávky pervitínu.

Z týchto lekárskych správ ale vyplýva, že v dobe, kedy obžalovaný predával pervitín vyššie uvedeným
dvom osobám, pervitín mal k dispozícií.

Súčasne sa odvolací súd stotožnil s úpravou skutkovej vety oproti obžalobe, keď došlo k úprave doby
páchania trestnej činnosti obžalovaným. Taktiež sa stotožnil so zúžením počtu osôb, ktorým obžalovaný
bez akýchkoľvek pochybností predával pervitín.

Pokiaľ ide o úpravu doby, po ktorú obžalovaný páchal trestnú činnosť, tu senát odvolacieho súdu
neprisvedčil vytýkaným chybám ani v odvolaní prokurátora, ani obžalovaného. V tomto smere svedok
S. N. dňa 17.10.2014 vypovedal, že od obžalovaného kupoval pervitín po dobu dvoch rokov. Svedok
X. M. vypovedal v prípravnom konaní tak, že si od obžalovaného kupoval pervitín od leta 2013 do
decembra 2014. Zo záznamu z telekomunikačnej prevádzky realizovanej u X. M. vyplýva, že obžalovaný

komunikovalstoutoosobouopredajidrogdojúna2014.Súdprvéhostupňapotomsprávne,vychádzajúc
z týchto dôkazov, ustálil dobu páchania trestnej činnosti celý rok 2013 až jún 2014. Len pre úplnosť k
takto upravenej dobe (skrátenie) páchania trestnej činnosti oproti obžalobe, je potrebné uviesť, že to ale
nemalo vplyv na kvalifikačný znak v podobe páchania trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas (§§ 172 ods. 2 písm. c/, 138 písm. b/ Tr.zák.), ktorý súd prvého stupňa uznal v zhode

s obžalobou.

Pokiaľ obhajca namietal slovné spojenie v skutkovej vete pri určovaní doby páchania trestnej činnosti
„...od roku 2013 do júna 2014...“ ako neurčité, s týmto sa tiež senát odvolacieho súdu nestotožnil. Podľa
názoru senátu odvolacieho súdu začiatok nejakej lehoty vyjadrený slovami „od roku 2013“ aj logicky aj

gramaticky zahrňuje lehotu trvajúcu celý rok 2013. Aj keď je možné čiastočne prisvedčiť názoru obhajcu,
že pre lepšiu určitosť a zrozumiteľnosť mohol súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu použiť
slovné spojenie „...od začiatku roku 2013...“. Senát odvolacieho súdu však nepovažoval za nevyhnutne
potrebné túto okolnosť naprávať rozsudkom odvolacieho súdu.Odvolací súd neprisvedčil odvolaniu prokurátora ani pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že riadne a
zákonne vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané

predávanie pervitínu len osobám S. N. a X. M.. Len vo vzťahu k týmto dvom osobám mal súd k
dispozícií priame usvedčujúce dôkazy v podobe výsluchov týchto osôb vykonaných v prípravnom konaní
kontradiktórnym spôsobom. Tieto priame, usvedčujúce dôkazy pritom boli v súlade aj s informáciami z
telekomunikačnej prevádzky.

Takáto samostatná informácia však spravidla bez výsluchu osoby alebo zabezpečenia vecného dôkazu
(zaistenie drogy) nepostačuje na preukázanie, že skutočne aj došlo k trestnej činnosti podľa § 172 ods.
1 Tr.zák. niektorým z tam uvedených objektívnych konaní (písm. a/ až d/).

Napokon odvolací súd neprisvedčil ani odvolaniu prokurátora smerujúcemu proti výroku o treste.
Nemožno súhlasiť s názorom prokurátora pokiaľ tento obranu a obhajobu obžalovaného považoval za

nekritický postoj. (Rovnaký postoj by potom zrejme mal aj obhajca.). Obžalovaný tým, že sa nepriznal,
čo je jeho právo, si len nevytvoril podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti, čo by mohlo mať pri
prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností reálny vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
o 1/3. Ak však takýto postup podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. neprichádzal do úvahy, nemožno hodnotiť trest
odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby ako neprimerane mierny trest (§ 321 ods. 1

písm. e/ Tr.por.).

Pokiaľ prokurátor odôvodňoval potrebu uloženia trestu odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby
(inak aj trest odňatia slobody na dolnej hranici je trestom v prvej polovici trestnej sadzby) závažnosťou
trestnej činnosti pre spoločnosť, s týmto sa odvolací súd tiež nestotožnil. Už v stanovení dolnej hranice

trestnej sadzby odňatia slobody na 10 rokov je zahrnutá závažnosť zločinu, ktorý sa týmto „mení“
na zločin obzvlášť závažný so všetkými dôsledkami v oblasti trestnosti činu: najvyššia lehota na
podmienečné prepustenie, zaradenie do prísnejšieho ústavu, obligatórny ochranný dohľad. Preto ani
táto prokurátorom uvádzaná okolnosť neviedla zvlášť k potrebe uloženia trestu odňatia slobody nad
dolnú hranicu trestnej sadzby.

Senát odvolacieho súdu sa stotožnil aj s postupom súdu prvého stupňa pokiaľ tento pri zaraďovaní do
ústavu na výkon trestu, v tomto prípade použil „moderačné“ ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.zák. vo vzťahu
k ustanoveniu § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. Za situácie, keď na prevýchovu obžalovaného doposiaľ nikdy
nebolo pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, a teda súd nemá takéto priame poznatky o plnení

účelu výkonu trestu odňatia slobody, je jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia správne a zákonné.

Na okolnosť právoplatne skončeného trestného stíhania obžalovaného (oslobodenie), ani okolnosť jeho
iných trestných stíhaní v tomto konaní súd prihliadnuť nemohol.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.